Prehľad svetových a slovenských dejín

Ahojte študenti a milovníci histórie! Pripravili sme pre vás prehľad svetových a slovenských dejín, ktorý vám pomôže zorientovať sa v zložitých obdobiach ľudskej minulosti. Tento komplexný rozbor dejín je ideálny na prípravu k maturite alebo pre hlbšie pochopenie vývoja civilizácií. Ponoríme sa do práce historikov, preskúmame rôzne členenia dejín a pozrieme sa na kľúčové medzníky, ktoré formovali svet a naše Slovensko. Od praveku až po moderné éry, všetko na jednom mieste!

Úvod do štúdia dejepisu: Čo sú dejiny a ako ich skúmame?

Dejepis, alebo história, je veda, ktorá sa zaoberá skúmaním, poznávaním a výkladom minulosti. Slovo "história" bolo prvýkrát použité v antike, pričom Herodotos je často označovaný ako „otec dejepisu“. Pod pojmom dejiny chápeme aj samotný proces vývoja ľudskej spoločnosti. Chápeme, že pre mnohých študentov je to výzva, preto sme sa zamerali na prehľadné členenie a vysvetlenie.

Členenie dejín pre lepšie pochopenie

Dejiny môžeme členiť rôznymi spôsobmi, čo nám umožňuje pozrieť sa na minulosť z rôznych uhlov. Tu je prehľad základných typov členenia:

• Priestorové členenie:
• Všeobecné (univerzálne) dejiny: Pokrývajú vývoj ľudstva globálne.
• Regionálne dejiny: Zameriavajú sa na konkrétne oblasti, napríklad Slovenské dejiny.
• Vecné členenie: Skúma významné udalosti v špecifických oblastiach, ako je hospodárstvo, politika, kultúra, umenie alebo školstvo.
• Chronologické členenie: Rozdeľuje dejiny na určité obdobia (periódy) ohraničené významnými medzníkmi.

Chronologická periodizácia dejín a Marxistická periodizácia

Chronologická periodizácia určuje kľúčové body v histórii, ktoré menili smer vývoja:

1. Vznik súčasného človeka, Homo sapiens sapiens.
2. Vznik prvého písma u Sumerov a Egypťanov.
3. Zánik Západorímskej ríše (476 n. l.).
4. Objavenie Ameriky, dobytie Konštantínopolu, reforma Luthera (prelom 15. a 16. storočia).
5. Koniec prvej svetovej vojny (1918).

Marxistická periodizácia dejín, ktorá bola platná za totalitného režimu, charakterizuje jednotlivé obdobia podľa spôsobu výroby a vzťahov k výrobným prostriedkom:

1. Pravek: Prvotnopospolná spoločnosť.
2. Starovek: Otrokárska spoločnosť.
3. Stredovek: Feudálna spoločnosť.
4. Novovek: Kapitalistická spoločnosť.

Historické pramene: Svedectvá minulosti

História skúma minulosť pomocou historických prameňov, pričom posudzuje ich hodnotu a vierohodnosť. Pramene delíme na:

• Písané pramene:
• Úradného charakteru: Najvierohodnejšie, napr. zmluvy, nariadenia, privilégia, matriky.
• Súkromnej povahy: Z činnosti významných osobností (denníky, korešpondencia), zachytávajú myšlienky a pocity.
• Rozprávacie pramene: Chronologicky radené zápisy ako letopisy, kroniky, legendy (často s veľkou mierou subjektivity).
• Periodická tlač: Noviny, informujú o aktuálnych udalostiach, formujú verejnú mienku.
• Nepísané pramene:
• Hmotné pramene: Telesné pozostatky, náradie, stavby, šperky (skúma archeológia), sú staršie ako písané pramene a vypovedajú o spôsobe života.
• Obrazové pramene: Maľby, obrazy, mapy, fotografie, filmy.
• Ústne dochované pramene: Tradície, ľudová slovesnosť (básne, príslovia, porekadlá).

Termín falzifikát označuje napodobeninu alebo sfalšovaný prameň, ktorý môže byť novodobý alebo dobový.

Historiografia a pomocné vedy historické

Historiografia (dejepisectvo) má za cieľ opísať historické fakty a udalosti, hľadať medzi nimi súvislosti a nájsť všeobecné zákonitosti vývoja.

Pomocné vedy historické sú špeciálne vedné disciplíny, ktoré historikom pomáhajú pri výskume prameňov:

• Paleografia: Skúma vznik, vývoj a používanie písma.
• Epigrafika: Skúma písmo na archeologických látkach (kameň, kov, drevo).
• Diplomatika: Skúma pramene z hľadiska formy a obsahu, pravosť dokumentov.
• Sfragistika: Náuka o pečatiach.
• Heraldika: Skúma vývoj a zhotovovanie erbov a znakov.
• Genealógia: Skúma vývoj rodov a príbuzenské vzťahy.
• Numizmatika: Skúma používanie a vývoj peňazí (mince).
• Chronológia: Skúma spôsoby merania času (kalendáre).
• Historická metrológia: Zaoberá sa dĺžkovými, plošnými a hmotnostnými mierami.
• Kodikológia: Skúma kódexy (knihy zákonov).
• Archivistika: Zaraďuje pramene do archívnych fondov (písomné pramene do archívov, hmotné do múzeí).

UNESCO a Slovenské pamiatky

UNESCO je svetová organizácia, ktorá sa stará o ochranu prírodných a kultúrnych pamiatok. Na Slovensku sú do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO zaradené napríklad Spišský hrad, Vlkolínec (skanzen), Bardejov, Banská Štiavnica a drevené kostoly Karpatského oblúka.

Pravek: Najstaršie obdobie ľudskej spoločnosti

Pravek je najstaršie a najdlhšie obdobie ľudskej spoločnosti, trvajúce približne od 3 miliónov p. n. l. do 2500 p. n. l. V tomto období prebiehali dva kľúčové procesy: hominizácia a antropogenéza. Toto obdobie ponúka fascinujúci prehľad svetových a slovenských dejín od ich samotných začiatkov.

Hominizácia a Antropogenéza: Vývoj človeka

• Hominizácia: Proces "poľudšťovania", pri ktorom dochádzalo k zmenám v stavbe tela človeka, ako je vzpriamená postava, chôdza na dvoch nohách, používanie horných končatín s uchopovacou schopnosťou palca, zväčšovanie lebky a objemu mozgu, ústup tvárovej časti a zárodky reči.
• Antropogenéza: Proces vývoja človeka, ktorý zahŕňa nasledujúce etapy:

1. Australopitekus
2. Homo habilis (človek zručný)
3. Homo erectus (človek vzpriamený)
4. Homo sapiens (človek rozumný)
5. Homo sapiens sapiens (človek dnešného typu)

Periodizácia praveku: Podľa obživy a materiálu

Pravek delíme podľa dvoch kritérií:

1. Podľa spôsobu obživy:

• Obdobie prisvojovacieho hospodárstva (lov a zber).
• Obdobie produktívneho hospodárstva (pestovanie a chov).

2. Podľa materiálu na výrobu nástrojov:

• Doba kamenná.
• Doba bronzová.
• Doba železná.

Staršia doba kamenná (Paleolit): Lovci a zberači

• Základnou úlohou bolo zabezpečiť obživu (lov a zber).
• Človek býval v jaskyniach, previsoch alebo si staval jednoduché obydlia.
• Vyrábal prvé nástroje (kameň, drevo), základným bol pästný klin.
• Žili v tlupách, neskôr sa vytvárali rody (pokrvné príbuzenstvá) s prirodzenou deľbou práce.
• Poznal oheň (teplo, príprava potravy, obrana).
• Významné postavenie mala žena (matriarchát).
• Vznikali prejavy umenia (jaskynné maľby v Altamire, Lascaux, sošky venuší symbolizujúce plodnosť).

Stredná doba kamenná (Mezolit): Ústup ľadovca

• Ústup ľadovca, otepľovanie.
• Pokračoval lov, zber a rozvíjal sa rybolov.
• Používali sa luky, šípy, harpúny.

Mladšia doba kamenná (Neolit): Neolitická revolúcia

• Okolo 10 000 p. n. l. došlo k zmene podnebia (oteplenie v oblasti úrodného polmesiaca).
• Nastáva prechod od lovu a zberu k výrobe potravín – neolitická revolúcia.
• Rozvíja sa roľníctvo (pestovanie obilnín, strukovín) a pastierstvo (kozy, ovce, dobytok – mlieko, vlna, koža, mäso).
• Vznik prvých remesiel (hrnčiarstvo, tkáčstvo), usadlý spôsob života, populačná explózia.
• Slovensko v neolite: Kultúra s lineárnou keramikou, kolové domy, pes ako domáce zviera, matriarchát, pochovávanie v skrčenej polohe.

Neskorá doba kamenná (Eneolit) a doby kovov

• Eneolit: Vzniká nadprodukt, spracovanie a tavenie kovov (zlato, meď, cín → bronz), výmena tovaru, patriarchát.
• Staršia doba bronzová: Vznik vrstvy bojovníkov, opevnené sídliská, bronzové šperky a zbrane, pochovávanie v skrčenej polohe, žiarové hroby.
• Stredná doba bronzová: Žiarové hroby, mohylová kultúra.
• Mladšia a neskorá doba bronzová: Opevnené hradiská (vojenský, správny, výrobný charakter), lužická kultúra (žiarové pochovávanie na popolnicových poliach).
• Staršia doba železná (halštatská): Pretrváva lužická kultúra, ručne vyrábaná keramika, opevnená osada Molpír pri Smoleniciach (kanibalizmus).
• Mladšia doba železná (laténska): Na našom území žili Kelti (dolný tok Hrona, Nitry), stavali oppidá (Bratislava, Devín) ako strediská správy, výroby, obchodu. Používali keltské strieborné mince (biatiky).

Slovensko v praveku: Nálezy a kultúry

• Starý paleolit: Osídlenie v Novom Meste nad Váhom, Bratislave (Homo erectus).
• Stredný paleolit: Osídlenie v blízkosti termálnych prameňov a jaskýň (Gánovce pri Poprade – výliatok lebky neandertálca, Šaľa nad Váhom – čelová kosť neandertálskej ženy), pästné kliny, hroby.
• Mladý paleolit: Homo sapiens sapiens, zber, lov (Moravany pri Piešťanoch – Moravianska venuša, 7,6 cm, z mamutieho kla, vek 22 800 rokov).

Slovensko v rímskej dobe

Na začiatku letopočtu keltské ríše zanikajú a prichádzajú germánske kmene. Rimania budujú opevnenú hranicu Limes Romanus na Dunaji a Rýne proti Germánom. Tento systém pevností zahŕňal miesta ako Kelemantia (Iža), Gerulata (Rusovce), Vindobona (Viedeň), Carnuntum (Rakúsko). Na našom území žili Germáni – Kvádi (Slovensko) a Markomani (Česko). V 2. storočí prebiehali Markomanské vojny medzi Rimanmi a Germánmi. Dôkazom prítomnosti Rimanov je nápis na Trenčianskej skale z roku 179 v rímskom Laugaríciu.

Najstaršie civilizácie: Kolísky ľudstva

Najstaršie civilizácie vznikali pri riekach, preto sa nazývajú riečne civilizácie. Tieto oblasti ponúkali dostatok vlahy, úrodnú pôdu a teplé podnebie. Toto obdobie predstavuje základ pre akýkoľvek hlbší prehľad svetových a slovenských dejín.

Spoločné znaky riečnych civilizácií

1. Závlahové poľnohospodárstvo: Budovanie hrádzí a kanálov.
2. Organizovaná spoločnosť: S centrálnym riadením.
3. Špecializované činnosti: Remeslá, obchod, vrstvy úradníkov, kňazov, vojakov.
4. Vznik písma.
5. Vznik noriem, zákonníkov a právnych systémov.
6. Vznik náboženstva: Prevládal polyteizmus (uctievanie viacerých bohov).

Mezopotámia: Medziriečie Eufratu a Tigrisu

Mezopotámia, "medziriečie" Eufratu a Tigrisu, sa delila na Asýriu, Babylon a Sumer. Sumer bol domovom prvých mestských štátov.

Sumer: Kolíska civilizácie

• Okolo 3500 p. n. l. vznikajú prvé mestské štáty ako Ur, Uruk, Lagaš, Babylon.
• Tieto štáty boli obklopené hradbami a v centre sa nachádzal chrám – zikkurat (stupňovitá pyramída).
• Chrámy mali náboženskú, hospodársku, politickú a kultúrnu funkciu. Kňazi zabezpečovali suroviny, prerozdeľovali potraviny a prácu (redistributívne hospodárstvo).
• Neskôr, s narastajúcimi konfliktmi, sa posilnilo postavenie vojenských veliteľov, ktorí sa stali panovníkmi a sídlili v palácoch (palácové hospodárstvo).

Akkadská ríša a Starobabylonská ríša

• Akkadská ríša: Prvý teritoriálny (centralizovaný) štát, založený Sargonom I. (okolo 2000 p. n. l.).
• Starobabylonská ríša: Vládca Chammurapi zjednotil Mezopotámiu a vydal najstarší zákonník na svete.
• Spoločnosť bola rozdelená na privilegovaných, muškénov (slobodní roľníci) a otrokov.
• Platila zásada "oko za oko, zub za zub" pre privilegovaných a zásada odplaty pre muškénov.
• Chammurapi mal neobmedzenú moc (orientálna despocia).

Kultúrny prínos Mezopotámie

• Písmo: Vzniklo klinové písmo (na hlinené tabuľky) z administratívnych a hospodárskych dôvodov.
• Literatúra: Epos o Gilgamešovi.
• Matematika: Používali 60-tkovú sústavu (budovanie kanálov, chrámov).
• Astronómia: Skúmali nebeské telesá, vytvorili kalendár (1 mesiac = 4 týždne, 1 týždeň = 7 dní).
• Lekárstvo, náboženstvo (polyteizmus).
• Vynález kolesa (preprava, kladka).

Staroveký Egypt: Dar Nílu

Staroveký Egypt vznikol v povodí Nílu. Okolo 3100 p. n. l. panovník Meni zjednotil Horný a Dolný Egypt a vytvoril centralizovaný štát s faraónom na čele.

Periodizácia Egypta a významní panovníci

Dejiny Egypta sa delia podľa vládnucich dynastií (31) a štyroch období:

1. Stará ríša: Faraóni stavali pyramídy (Džoserova, Cheopsova).
2. Stredná ríša: Oslabenie moci faraónov po vyčerpaní Egypta stavbou pyramíd, vpád kočovných kmeňov.
3. Nová ríša: Najväčší územný rozmach. Amenhotep IV. sa pokúsil o náboženskú reformu (kult boha Atona – monoteizmus), ale po jeho smrti boli reformy zrušené.
4. Neskorá ríša: Egypt dobyli Asýrčania, Peržania, a neskôr Alexander Macedónsky.

Staroveká India: Harappská a Árijská civilizácia

Staroveká India v povodí riek Indus a Ganga bola domovom Harappskej civilizácie (mestá Harrappa, Mohendžodaro) a neskôr Árijskej kultúry.

• Harappská civilizácia: Rozvinutá remeselnícka výroba, vznik písma (dodnes nerozlúštené).
• Árijská kultúra: Spoločnosť rozdelená na kasty (kňazi, bojovníci, vaišjovia, šudri). Vznik budhizmu (uctievanie Budhu, cieľ – nirvána).

Staroveká Čína: Ríše a objavy

Staroveká Čína sa rozvíjala pri Žltej a Dlhej rieke.

• Poľnohospodárstvo: Pestovanie prosa, broskýň, čaju, ryže; chov priadky morušovej (hodváb).
• Remeslá a obchod: Výroba zbraní, nádob.
• Štát Jin: Filozofia konfucianizmu.
• Štát Čchin: Cisár Čchin Š'-chuang-ti (3. stor. p. n. l.) zjednotil Čínu, zaviedol zlaté a bronzové mince, dal postaviť Veľký Čínsky Múr.
• Štát Chan: Objavy ako kompas, papier, pušný prach, porcelán; znakové písmo.

Staroveké Grécko: Od civilizácií po helenistické štáty

Staroveké Grécko sa rozprestieralo na Balkáne a ostrovoch v Egejskom mori. Okolo 3000 pr. Kr. sa tu formovali tri civilizačné okruhy. Toto je ďalšia kľúčová časť nášho prehľadu svetových a slovenských dejín.

Rané civilizácie a periodizácia

• Kykladská kultúra: Na ostrovoch Kyklady, poznali a používali bronz, obchodovali s Krétou.
• Minojská kultúra: Na Kréte (podľa kráľa Minosa), centrom boli paláce (Knóssos) s náboženskou, politickou, výrobnou a administratívnou funkciou. Vzniklo piktografické a lineárne písmo (lineárne A a B).
• Mykénska kultúra: Na pevninskom Grécku, vznik mestských štátov (Mykény, Atény, Sparta) s mohutnými hradmi. Trójska vojna medzi Mykénami a Trójou (opísaná Homérom v Iliade).

Periodizácia dejín starovekého Grécka:

1. Homérske (temné) obdobie: Okolo 1200 pr. Kr. – 800 pr. Kr.
2. Archaické obdobie: 800 pr. Kr. – 500 pr. Kr.
3. Klasické obdobie: 500 pr. Kr. – 338 pr. Kr.
4. Helenistické obdobie: Od 4. stor. pr. Kr.

Homérske (temné) a Archaické obdobie

• Homérske obdobie: Po príchode Dórov sa usadili v dedinách. Na čele bol kráľ (basileos). Obyvatelia nepoužívali písmo, informácie pochádzajú z eposu Odysea.
• Archaické obdobie: Politickú moc má rodová aristokracia. Namiesto kráľov sa volia úradníci (archónti v Aténach). Vznikajú mestské štáty (polis), občania mali práva (voliť, vlastniť pôdu) a povinnosti (obrana štátu). Veľká grécka kolonizácia (8.–6. stor. p. n. l.) kvôli nedostatku pôdy. Drakón spísal obyčajové právo (drakonické zákony). Solón rozdelil obyvateľstvo do štyroch tried podľa majetku, zakázal predaj slobodných občanov do otroctva.

Politické systémy: Atény a Sparta

• Atény: Peisistratos zaviedol tyraniu, Kleistenes (509 p. n. l.) reformoval Solónovu ústavu, rozdelil občanov podľa bydliska na 10 fýl, všetci občania boli rovní. Dôležité bolo ľudové zhromaždenie (eklézia). Zavedený ostrakizmus (črepinový súd) proti nepriateľom demokracie. Atény sú klasickým príkladom demokracie – vlády ľudu.
• Sparta: Nachádzala sa na Peloponézskom polostrove. Spoločnosť bola rozdelená na Sparťanov (plnoprávni občania, venovali sa vojenskej výchove), perioikov (cudzinci, remeselníci, obchodníci bez politických práv) a heilótov (otroci). Politický systém zahŕňal dvoch kráľov, radu starších (gerúzia) a piatich eforov.

Klasické obdobie: Grécko-perzské vojny a zlatý vek Atén

• Grécko-perzské vojny (5. stor. p. n. l.): Perzský kráľ Kýros dobyl grécke územie v Malej Ázii. Bitky pri Maratóne (Gréci vyhrali), Termopylách (Peržania porazili Spartu), Salamíne (Gréci vyhrali). Mier (449 p. n. l.) za nezávislosť gréckych miest.
• Perikles: Vládol počas "zlatého veku Atén". Usiloval sa o nadvládu Atén, založil Aténsky námorný spolok. Zrealizoval prestavbu Atén (Partenón, opevnenie Akropoly), podporoval chudobných Aténčanov. Atény sa stali finančným, politickým a kultúrnym centrom.
• Peloponézska vojna (431 – 404 p. n. l.): Občianska vojna medzi Spartou a Aténami. V prvej fáze Sparta vyplienila Atiku, v Aténach vypukol mor. Po porážke Atén na Sicílii a pomoci Perzie Sparte, Sparta zvíťazila. Atény museli rozpustiť námorný spolok a bola zrušená demokracia. Neskôr bola demokracia obnovená.

Helenistické obdobie: Alexander Veľký a rozpad ríše

• Filip II. Macedónsky: Cieľom bolo zjednotiť Grécko pod nadvládou Macedónie. Bitka pri Chaironei (338 p. n. l.) znamenala koniec klasického obdobia.
• Alexander Veľký: Viedol výboje, ovládol Perziu, Egypt, Grécko. Po jeho smrti sa ríša rozpadla na helenistické štáty (Egypt – Ptolemaiovci, Sýria – Seleukovci, Macedónia – Antigonovci). Spory medzi nimi využila Rímska ríša a Grécko sa stalo provinciou Achája.

Grécka kultúra a vzdelanie: Základy západnej civilizácie

• Filozofia: Základy mnohých humanitných vied. Táles z Milétu (vznik sveta), Sokrates (etické problémy), Platón (Akadémia), Aristoteles (logika, peripatetická škola).
• Dejepisectvo: Herodotos, Tukydides, Xenofón.
• Tragédie: Aischylos, Sofokles, Euripides.
• Architektúra: Tri štýly – dórsky, iónsky, korintský. Stavby: chrámy, divadlá, športoviská.
• Sochárstvo: Feidias (socha Pallas Atény), Myrón (Diskobolos).
• Olympijské hry: Od 776 p. n. l. v Olympii (posvätný mier). Gréci uznávali duševnú a fyzickú rovnováhu (kalokagatia).

Staroveký Rím: Od kráľovstva k impériu a jeho význam

Staroveký Rím, rozprestierajúci sa na Apeninskom polostrove, prešiel dlhým vývojom od kráľovstva cez republiku až po mohutné cisárstvo. Jeho história je neoddeliteľnou súčasťou každého prehľadu svetových a slovenských dejín.

Periodizácia Rímskych dejín

1. Kráľovský Rím: 753 pr. Kr. – 510 pr. Kr.
2. Republika: 510 pr. Kr. – 27 pr. Kr.
3. Cisárstvo: 27 pr. Kr. – 476 n. l. (Princípát, Dominát)

Kráľovský Rím a Etruskovia

Rím bol založený v roku 753 pr. Kr. na rieke Tiber. Vládlo tu sedem kráľov, z ktorých poslední traja boli etruského pôvodu. Vplyv Etruskov rástol v celej severnej Itálii. Servius Tullius (v polovici 6. stor. pr. Kr.) uskutočnil reformu ústavy, rozdelil obyvateľov do piatich majetkových skupín. Posledný kráľ, Tarquinius Superbus, bol v roku 510 pr. Kr. vyhnaný.

Rímska republika: Boje patricijov a plebejcov

Republiku (res publica – vec verejná) riadil zbor úradníkov (magistrát). Najvyššie postavenie mali dvaja konzuli, volení na jeden rok. Senát (300 starších ľudí) bol poradným orgánom. V Ríme boli aj kvestori (financie), edilovia (bezpečnosť), cenzori (majetok). Všetky úrady boli neplatené.

Zahraničná a vnútorná politika Rímskej republiky

• Zahraničná politika: Rím viedol výbojné vojny s cieľom získať územia na Apeninskom polostrove. Ovládol latínske kmene, Etruskov, Samnitov a grécke kolónie (porážka kráľa Pyrrha). Začal uplatňovať politiku "rozdeľuj a panuj", uzatváral spojenectvá s niektorými kmeňmi a iné si podmanil.
• Vnútorná politika: Boj plebejcov za rovnoprávnosť s patricijmi. Vymohli si úrad tribúnov ľudu (s právom veta) a spísanie obyčajového práva (Zákony dvanástich tabúľ). Plebejci mohli zastávať aj najvyššie úrady, čo viedlo k vzniku nobility (novej úradníckej aristokracie).

Púnske vojny: Súperenie s Kartágom

Tri púnske vojny (264 – 146 pr. Kr.) prebiehali medzi Rímom a Kartágom (severná Afrika) kvôli obchodnému, námornému a politickému súpereniu.

1. Prvá vojna: Boj o Sicíliu. Rím vyhral a získal Sicíliu, Sardíniu, Korziku (prvé provincie).
2. Druhá vojna: Kartáginský veliteľ Hannibal zaútočil na Rím (bitka pri Kannách), ale nedobyl ho. Rímske vojsko (Scipio) zaútočilo na Hispániu a Afriku. Hannibal bol porazený v bitke pri Zame (202 pr. Kr.). Rím získal Hispániu a územia v severnej Afrike.
3. Tretia vojna: Rím úplne zničil Kartágo a ovládol celé západné Stredomorie.

Kríza Rímskej republiky a pád

V období Púnskych vojen Rím rozšíril svoje územia a zotročoval obyvateľov. Vznikali veľkostatky (práca otrokov). Vojny mali aj negatívne dôsledky – vznik vrstvy bezzemkov. Bratia Gracchovci sa pokúsili rozdeliť pôdu bezzemkom, ale boli zavraždení. Vypukli vzbury otrokov (Spartakovo povstanie, 73 pr. Kr., potlačené Crassom). Vojenská reforma Gaja Maria viedla k vzniku žoldnierskej armády, čo posilnilo moc veliteľov.

Občianske vojny a triumviráty

• V 2. stor. pr. Kr. súperili optimáti (konzervatívna aristokracia, Sulla) a populári (prívrženci reforiem, Gajus Marius). Vypukla občianska vojna, Sulla sa vyhlásil za diktátora.
• Prvý triumvirát: Pompeius, Crassus, Caesar. Caesar sa stal správcom Galie a podmanil si keltské kmene. Po smrti Crassa a spojení Pompeia so senátom vypukla občianska vojna. Caesar prekročil Rubikon ("Kocky sú hodené"), porazil Pompeia a bol vyhlásený za diktátora. Bol zavraždený v roku 44 pr. Kr.
• Druhý triumvirát: Lepidus, Marcus Antonius, Gaius Octavius. Octavius porazil vojská Antonia a Kleopatry a pripojil Egypt k Rímskej ríši.

Vznik Rímskeho impéria: Cisárstvo

• Principát (rané cisárstvo): 27 pr. Kr. – 284 n. l. Cisár Augustus (Octavius) zachoval zdanie republiky, ale sústredil všetku moc vo svojich rukách. Bol princeps inter pares (prvý medzi rovnými). Vnútorná politika: obnova morálky, "chlieb a hry". Zahraničná politika: expanzívna, budovanie impéria. Hranice Rímskej ríše v Európe tvorili rieky Dunaj a Rýn (Limes Romanus).
• Adoptovaní cisári: Traján (najväčší územný rozmach Rímskej ríše), Hadrián (Hadriánov val v Británii), Marcus Aurelius (Markomanské vojny proti Germánom, nápis na Trenčianskej skale).
• Kríza 3. storočia: Nedostatok otrokov, práca kolónov (slobodných roľníkov), légie vyhlasovali svojich veliteľov za cisárov.
• Dominát (neskoré cisárstvo): 284 – 476 n. l. Cisár Dioklecián (dominus et deus) mal neobmedzenú moc. Reformy: rozdelenie územia na menšie provincie, tetrarchia (vláda štyroch cisárov).
• Konštantín Veľký: Založil Konštantínopol. V roku 313 vydal Milánsky edikt, ktorý zrovnoprávnil kresťanstvo. V roku 395 cisár Theodosius rozdelil Rímsku ríšu na Západorímsku a Východorímsku.

Zánik Západorímskej ríše a Rímska kultúra

V 4.–7. storočí prebiehalo veľké sťahovanie národov. Huni, Vizigóti a Vandali útočili na Rímsku ríšu. V roku 476 n. l. zanikla Západorímska ríša (posledný cisár Romulus Augustulus), čo je medzník medzi Starovekom a Stredovekom. Východorímska ríša (Byzantská ríša) zanikla v roku 1453 dobytím Konštantínopolu Turkami.

• Architektúra: Prebrali klenbu a oblúk od Etruskov. Stavali akvadukty, cesty (Via Appia), Koloseum, víťazné stĺpy a oblúky.
• Dejepisectvo: Titus Livius (otec rímskeho dejepisectva), Tacitus.
• Literatúra: Vergilius (epos Aeneas), Ovidius.
• Rečníctvo: Cicero.
• Latinka: Základ nášho písma. Rímske číslice.
• Rímske právo: Najstaršia zbierka občianskeho práva (Zákony dvanástich tabúľ), Corpus iuris civilis (najvýznamnejšia kodifikácia).

Stredovek: Od raného k neskorému a formovanie spoločnosti

Stredovek (476 – 1492) je obdobie plné zmien v politike, hospodárstve, spoločnosti a kultúre. Zásadne formoval Európu a jej rôzne regióny. Tento prehľad svetových a slovenských dejín by nebol úplný bez detailného pohľadu na stredovek.

Periodizácia stredoveku

1. Včasný stredovek: Koniec 5. stor. – začiatok 12. stor. (nerovnomerný vývoj, šírenie kresťanstva, dvojpoľný systém).
2. Vrcholný stredovek: Začiatok 12. stor. – polovica 14. stor. (agrárna revolúcia – trojpoľný systém, kovové náradie, demografická revolúcia, vznik miest, centralizované monarchie, morová epidémia).
3. Neskorý stredovek: Polovica 14. stor. – prelom 15./16. stor. (obdobie nestability, humanizmus a renesancia, začiatok zámorských plavieb).

Feudalizmus a stredoveká spoločnosť

Feudalizmus je spoločensko-ekonomický systém, odvodený od slova feudum (léno – prepožičaná pôda). Lénny vzťah závislosti medzi lenníkom (vazalom) a lénnym pánom vznikol vo Franskej ríši.

Stredoveká spoločnosť (stavovská) bola typická hierarchickým usporiadaním (lénna pyramída).

• Učenie o trojakom ľude: (do 11.–13. stor.)

1. Šľachta (bránila územie).
2. Duchovenstvo (modlilo sa za panovníka).
3. Poddaní (pracovali).

• Po vzniku miest: Spoločnosť sa delila na tri feudálne vrstvy:

1. Duchovenstvo: Svetský klérus (biskupi, kňazi) a príslušníci reholí (mnísi). Privilegovaná vrstva, zdroje príjmov z cirkevných majetkov a desiatkov.
2. Šľachta: Privilegovaná, plnoprávna vrstva, oslobodená od daní. Delila sa na vyššiu a nižšiu šľachtu.
3. Mešťania: Vrstva súvisiaca so vznikom miest, živili sa obchodom a remeslami. Mali mestské práva a privilégia.

Stredoveké mestá: Centrá obchodu a remesiel

Stredoveké mestá vznikali na základoch antických miest, na križovatkách obchodných ciest, z trhových a remeselníckych osád alebo ako banské mestá. Mali osobitné právne postavenie (mestské práva, privilégia). Mešťania boli osobne slobodní, mohli voliť richtára a mestskú radu.

Práva a povinnosti mešťanov

• Privilégia: Trhové právo, právo skladu, míľové právo, hrdelné právo (právo popraviť), právo variť pivo, ťažiť, poľovať, rybárčiť, stavať hradby. Oslobodenie od platenia mýta. Privilégia mestám udeľoval panovník.
• Povinnosti: Platiť dane kráľovi, zostaviť vojakov do armády.

Cechy boli združenia remeselníkov, ktoré kontrolovali kvalitu výrobkov, organizovali výrobu a určovali ceny.

Mestské obyvateľstvo sa delilo na patriciját (najbohatší, obchodníci, remeselníci), strednú mestskú vrstvu (väčšina obyvateľov) a mestskú chudobu (sluhovia, učni).

Kresťanstvo v stredoveku: Od perzekúcie k schizme

• Milánsky edikt (313): Konštantín Veľký zrovnoprávnil kresťanstvo.
• Po rozpade Rímskej ríše vzrástol význam rímskeho biskupa (pápeža) a Konštantínopola (cézaropapizmus – cisár bol hlavou cirkvi).
• Kláštory: Vznik benediktínskych kláštorov (6.–8. stor.) (heslo: ora et labora – modli sa a pracuj) ako centrá vzdelanosti, šírenia poľnohospodárskych metód a prepisovania kníh.
• Veľká schizma (1054): Rozdelenie na západnú (rímskokatolícka) a východnú (ortodoxná) cirkev.
• Boj o investitúru: Konflikt medzi pápežom Gregorom VII. a Henrichom IV. o právo dosadzovať biskupov. Skončil sa Wormským konkordátom (1122), ktorý určil voľbu biskupa ako cirkevnú záležitosť za prítomnosti panovníka.
• Avignonské zajatie pápežov (14. stor.): Pápežstvo bolo ohrozené francúzskymi kráľmi (Filip IV. Pekný). Koncil v Kostnici (1414) ukončil schizmu.

Franská ríša: Od Merovejovcov po Karolovcov

Germánske kmene Frankov sa usadili v Belgicku a Nizozemsku. Chlodovik I. (Merovejovci) ovládol územie Francúzska a časť Nemecka, prijal kresťanstvo. Panovnícka moc Merovejovcov upadala, moc získali majordómovia.

• Karol Martel: Majordómus, porazil moslimov v bitke pri Tours a Poitiers (732), čím zastavil ich expanziu.
• Pipin III.: Zosadil posledného Merovejovského kráľa, bol korunovaný za kráľa (dynastia Karolovcov). Daroval pápežovi územia Longobardov, čím vznikol Pápežský štát.
• Karol Veľký: Korunovaný za rímskeho cisára (800). Viedol výbojnú politiku (rozvrátil ríšu Avarov), podporoval rozvoj vzdelanosti (karolínska renesancia), zjednodušil latinku. Po jeho smrti bola Franská ríša rozdelená Verdúnskou zmluvou (843) na Západofranskú, Východofranskú ríšu a Ríšu cisára Lotara.

Arabská ríša: Vznik islamu a expanzia

Do 7. storočia žili Arabi na Arabskom polostrove ako pastieri a obchodníci. Vznik islamu, založeného Prorokom Mohamedom (Alah), viedol k vzniku Arabskej ríše. V roku 622 hidžra (útek z Mekky do Mediny) označuje začiatok moslimského letopočtu.

• Expanzia: Moslimovia vyhlásili džihád (svätú vojnu) a ovládli Perziu, Sýriu, Palestínu, Egypt. Dynastia Umajjovcov ovládla severnú Afriku a Pyrenejský polostrov. Expanziu zastavil Karol Martel v bitke pri Tours (732).
• Rozpad: Dynastia Abbásovcov nedokázala udržať ríšu a koncom 10. storočia sa Arabská ríša rozpadla na emiráty.

Križiacke výpravy: Boj o Svätú Zem

Križiacke výpravy (11.–13. stor.) boli kresťanské výpravy na oslobodenie Jeruzalema, ktorý dobyli Turci. Začali sa výzvou pápeža Urbana II. v roku 1095.

• Prvá križiacka výprava: Dobyli Jeruzalem a vytvorili Jeruzalemské kráľovstvo.
• Tretia križiacka výprava: Výprava troch korunovaných hláv (Fridrich I. Barbarossa, Richard I. Levie srdce, Filip II. August), nedobyli Jeruzalem, ale dohodli slobodné pútnické návštevy.
• Štvrtá križiacka výprava: Križiaci dobyli Konštantínopol a vytvorili Latinské cisárstvo.
• Ďalšie výpravy (vrátane účasti Ondreja II. Uhorského) boli neúspešné. Výprava detí skončila predajom do otroctva.

Význam križiackych výprav pre Európu

• Stretnutie kresťanskej a moslimskej kultúry.
• Rozvoj obchodu medzi Európou a Východom, vznik peňažných ústavov (bánk).
• Prenos výdobytkov arabskej vzdelanosti (matematika, geografia, medicína).
• Nové technológie (výroba skla, látok), plodiny (ryža, marhule, citrusy).
• Prijatie hygienických zvykov, používanie erbov, vznik rytierskych rádov (Templári, Johaniti).

Stredoveká vzdelanosť a kultúra: Kláštory a univerzity

Centrami vzdelanosti boli kláštory a kláštorné školy, zriaďované benediktínmi. Základom bolo sedem slobodných umení (trivium: gramatika, rétorika, dialektika; kvadrivium: aritmetika, geometria, astronómia, hudba), ktoré boli predpokladom pre štúdium teológie.

• Knižnice: Kláštorné knižnice (skriptória) slúžili na prepisovanie a zhromažďovanie kníh.
• Univerzity: Vznikali v 12. storočí (Padova, Bologna, Paríž, Oxford, Cambridge, Praha). Mali fakulty: artistickú (filozofickú), práva, medicíny, teológie.
• Scholastika: Nový filozofický smer využívajúci prvky Aristotelovej filozofie.
• Rytierska kultúra: V 13. storočí na francúzskych hradoch. Trubadúri, minnesängri, igrici boli potulní básnici a speváci.

Architektúra stredoveku: Románsky a Gotický sloh

• Románsky sloh (10.–12. stor.): Hrubé múry, valená klenba (polkruhovitý oblúk), malé okná a dvere. Prevládali cirkevné stavby, ale aj hrady.
• Gotický sloh (pol. 12.–14. stor.): Vznikol vo Francúzsku. Lomený oblúk, rebrová krížová klenba, oporný systém (štíhle piliere). Výrazne sa prejavil v svetskej architektúre (radnice) a katedrálach (Notre-Dame).

Slovania: Od pravlasti po ranostredoveké štáty

Pravlasť Slovanov sa nachádzala medzi riekami Visla a Dneper. V 5.–6. storočí prebiehalo sťahovanie Slovanov, ktorí sa rozdelili na južných, východných a západných Slovanov. Ich história je dôležitou súčasťou prehľadu svetových a slovenských dejín.

Príchod Slovanov do Karpatskej kotliny

Slovania prenikli do Karpatskej kotliny karpatskými priesmykmi. Usadili sa na nížinatých a úrodných oblastiach pri riekach. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, rybolovom, poľovníctvom a boli zručnými remeselníkmi (kováčstvo, hrnčiarstvo).

• Avari: V polovici 6. storočia vtrhli do Karpatskej kotliny kočovné kmene Avarov, ktoré si podmanili Slovanov. Avari žili z koristi a uskutočňovali lúpežné výpravy. Ich pevnosti (hrinky) sa našli od Devína po Východoslovenskú nížinu.
• Samova ríša (623 – 658): Slovanské protiavarské povstanie viedol franský kupec Samo. Porazili Avarov a Sama si zvolili za kráľa. Jadrom ríše bolo juhozápadné Slovensko, južná Morava a Dolné Rakúsko. V bitke pri Vogastisburgu (631) porazili franské vojská kráľa Dagoberta I. Po Samovej smrti sa ríša rozpadla.

Vznik Veľkej Moravy: Mojmírovci a Rastislav

Koncom 8. storočia franský kráľ Karol Veľký rozvrátil ríšu Avarov, čo umožnilo voľnejší rozvoj na juhozápade Slovenska. Začali sa formovať dve kniežatstvá: Nitrianske (juhozápadné Slovensko) a Moravské (južná Morava).

• Nitrianske kniežatstvo: Na jeho území vznikali opevnené hradiská (Nitra, Bojná, Pobedim). Knieža Pribina dal v roku 828 vybudovať prvý kresťanský kostol v Nitre.
• Moravské kniežatstvo: Centrom boli Mikulčice. Knieža Mojmír I. v roku 833 vtrhol do Nitrianskeho kniežatstva a zjednotil obe kniežatstvá, čím vznikla Veľká Morava – prvý ranofeudálny štát západných Slovanov.
• Rastislav (vláda po zosadení Mojmíra I. franským kráľom Ľudovítom Nemcom) sa usiloval o nezávislosť od Franskej ríše. V Nitre vládol jeho synovec Svätopluk.

Misia Konštantína a Metoda: Zásadný prínos

• Žiadosť o misionárov: Rastislav požiadal byzantského cisára Michala III. o učiteľov, ktorí by šírili kresťanstvo v reči ľudu.
• Príchod: V roku 863 prišli Konštantín a Metod na Veľkú Moravu.
• Hlaholika: Konštantín vytvoril hlaholiku, prvé slovanské písmo, a napísal báseň Proglas. Prekladal biblické a liturgické texty do staroslovienčiny. Založili školu pre prípravu kňazov.
• Zákon sudnyj ljudem: Metod je autorom prvého zákonníka.
• Vzdelanosť: Položili základy slovanskej duchovnej kultúry a rozvíjali vzdelanosť a písomníctvo.
• Obrana staroslovienčiny: V Benátkach obhajovali staroslovienčinu ako liturgický jazyk pred trojjazyčníkmi. Pápež Hadrián II. schválil preklady svätého písma a staroslovienske knihy. Konštantín prijal v Ríme rehoľné meno Cyril a zomrel v roku 869. Metod sa vrátil na Veľkú Moravu ako arcibiskup.

Svätopluk: Rozmach a zánik Veľkej Moravy

• Vláda Svätopluka (871 – 894): Po uväznení Rastislava Frankami viedol protifranské povstanie. Uzavrel mier vo Forchheime a uznal zvrchovanosť Frankov. Rozšíril územie Veľkej Moravy o Čechy, Lužice, Visliansko, Sliezsko, Potisie, Panóniu. Pápež zrovnoprávnil Svätopluka s ostatnými európskymi panovníkmi a povolil zriadenie biskupstva v Nitre.
• Konflikt s Metodom: Svätopluk a biskup Wiching presadzovali latinskú liturgiu. Po Metodovej smrti (885) boli prívrženci slovanskej liturgie vyhnaní z Veľkej Moravy a uchýlili sa do iných štátov (české kmene, Balkán).
• Zánik: Po Svätoplukovej smrti (894) nastúpil jeho syn Mojmír II., ktorý mal spory s bratom Svätoplukom II. České kmene a Lužickí Srbi sa odtrhli. Koncom 9. storočia vtrhli do Karpatskej kotliny staromaďarské kmene pod vedením Arpáda. V roku 906 porazili veľkomoravské vojská, čím Veľká Morava zanikla. V bitke pri Bratislave (907) utrpeli Bavori porážku od staromaďarov.

Slovania po rozpade Veľkej Moravy: Štáty a dynastie

Južní Slovania

• Bulharský štát: Vládcovia cháni. Chán Boris prijal kresťanstvo a meno Michal. Simeon bol najvýznamnejší panovník, prijal titul cár. Počas jeho vlády prichádzajú žiaci Cyrila a Metoda (Kliment a Naum), ktorí priniesli hlaholiku a zdokonalili ju na cyriliku (neskôr azbuka). Cisár Basileios II. Bulharobijca v 11. storočí porazil Bulharov a začlenil ich do Byzantskej ríše.

Východní Slovania

• Kyjevská Rus: Vznikla zjednotením Kyjevského a Novgorodského kniežatstva. Knieža Vladimír a Jaroslav Múdry podporovali kresťanstvo (z Byzantskej ríše). V 13. storočí zanikla kvôli nájazdom Mongolov (Tatárov).
• Moskovské veľkokniežatstvo: Bojovalo proti Mongolom. Ivan I. Kalita vyberal dane. Ivan III. odmietol platiť dane. Ivan IV. Hrozný (cár) uskutočnil reformy a prispel k rozvoju.

Západní Slovania

• Poľský štát: V 9. storočí zjednotil poľské kmene knieža Mešek I. Piastovský. Boleslav Chrabrý bol prvý poľský kráľ. Kazimír Veľký v 14. storočí opäť zjednotil poľské územie.
• Český štát: Dynastia Přemyslovcov (10. stor.) boli zakladateľmi štátu. Přemysl Otakar I. získal dedičný kráľovský titul (Zlatá bula sicílska, 1212). Přemysl Otakar II. ("kráľ železný a krutý") dosiahol najväčší mocenský rozmach. Dynastia Luxemburgovcov: Karol IV. ("otec vlasti") založil univerzitu v Prahe, Karlov most, hrad Karlštejn. V 15. storočí vypuklo husitské hnutie (Jan Hus – upálený). Žigmund Luxemburský sa stal aj českým kráľom. Ladislav V. Pohrobok sa narodil v Komárne.

Uhorské kráľovstvo: Od Arpádovcov po Moháč

Po zániku Veľkej Moravy sa staromaďarské kmene usadili v Karpatskej kotline pod vedením Arpáda. Ich koristnícke výpravy boli zastavené v bitke pri rieke Lech (955). Toto obdobie je pre náš prehľad svetových a slovenských dejín kľúčové.

Formovanie Uhorského kráľovstva: Arpádovci

Základy Uhorského kráľovstva položila dynastia Arpádovcov v polovici 10. storočia. Veľkoknieža Gejza budoval centralizovaný štát, prijal a šíril kresťanstvo. Jeho syn Vajk bol pokrstený ako Štefan.

• Nitrianske údelné vojvodstvo: Rozprestieralo sa až na pätine územia Uhorska, malo samostatnú politiku a zahŕňalo takmer celé Slovensko. Bolo zrušené v 12. storočí a začlenené do Uhorska.
• Kráľovstvo svätého Štefana: V roku 1000 bol Štefan I. korunovaný za prvého uhorského kráľa. Rozdelil územie na župy (komitáty). Palatín bol najvyšší kráľovský úradník. Štefan I. sa zaslúžil o kristianizáciu (zriaďoval fary, biskupstvá, kláštory). Za svoje zásluhy bol vyhlásený za svätého. Spísal Ponaučenia synovi Imrichovi.

Slovensko za posledných Arpádovcov: Kríza a Mongolský vpád

V 13. storočí nastala kríza za vlády Ondreja II., ktorý rozdával kráľovský majetok cudzincom. Uhorská šľachta ho v roku 1222 donútila vydať dokument "Zlatá bula", ktorý zaručoval dedičnosť majetkov šľachte, oslobodenie od daní a právo odporu proti panovníkovi.

• Mongolský vpád (1241): Tatári (Mongoli) pod vedením Batu chána vtrhli do Uhorska. Belo IV. utrpel porážku v bitke pri rieke Slaná. Odolali iba kamenné hrady a opevnené mestá (Bratislava, Nitra, Komárno). Tatári odišli v roku 1242. Belo IV. následne osídľoval krajinu "hosťami" (najmä z nemeckých oblastí) a udeľoval mestské privilégia (Trnava – 1238, Komárno – 1265).
• Feudálna anarchia: Za vlády Ladislava IV. Kumánskeho a Ondreja III. pretrvávala feudálna anarchia. V roku 1301 Ondrej III. zomrel, čím vymrel rod Arpádovcov.

Slovensko za vlády Anjouovcov: Karol Róbert a Ľudovít Veľký

Po vymretí Arpádovcov nastúpil na trón Karol Róbert (1308), ktorý musel bojovať s oligarchami (Omodejovci, Matúš Čák Trenčiansky). V bitke pri Rozhanovciach (1312) porazil Omodejovcov, Matúša Čáka porazil až po jeho smrti (1321).

Reformy Karola Róberta

1. Daňová reforma: Zaviedol portálnu daň.
2. Úprava meny: Zlaté dukáty (florény) a strieborné groše razené v Kremnici. Slovensko sa označovalo "Zlatá baňa Uhorska".
3. Zemepanská banská sloboda: Šľachta a cirkev mohli ťažiť drahé kovy za platbu urbury.

Karol Róbert udržiaval spojenectvá (stretnutie 3 panovníkov vo Višegrade – 1335). Ľudovít I. Veľký pokračoval v otcovej politike, stal sa aj poľským kráľom (personálna únia). V roku 1381 udelil privilégia žilinským Slovákom (paritné zastúpenie v mestskej rade).

Vláda Žigmunda Luxemburského: Cisár na uhorskom tróne

Žigmund Luxemburský (uhorský kráľ, rímsko-nemecký cisár, český kráľ) sa snažil upevniť moc. Vydal placetum regium (zákaz uverejňovať pápežské buly bez súhlasu panovníka) a Menší dekrét (upevnil postavenie mešťanov kráľovských miest).

• Zahraničná politika: Viedol vojny proti Osmanskej ríši. Čelil husitskému hnutiu v Čechách (Jan Hus). Husiti podnikali spanilé jazdy na Slovensko (Skalica, Trnava).
• Koniec: Žigmund zomrel v roku 1437. Jeho zať Albrecht Habsburský zahynul v boji proti Turkom. Záujmy jeho syna Ladislava V. Pohrobka obhajoval Ján Jiskra. Vznikli bratríci (bývalí husiti), ktorí rabovali.

Vláda Mateja Korvína: Čierny pluk a Uhorské kráľovstvo

Matej Korvín bol uhorskou šľachtou zvolený za kráľa. Porazil bratríkov aj Jiskrovcov. Budoval centralizovaný štát so silným vojskom ("čierny pluk"). Bojoval s Turkami a viedol vojny o České kráľovstvo a Rakúsko.

Formovanie Habsburskej monarchie a protihabsburské povstania

V roku 1526 zahynul Ľudovít II. Jagelovský v bitke pri Moháči, čo je považované za koniec stredoveku v Uhorsku. Rozpútal sa boj o trón medzi Jánom Zápoľským a Ferdinandom I. Habsburským. Ján Zápoľský využil pomoc Turkov, čím sa Turci dostali do Podunajskej nížiny. V roku 1538 bol uzavretý mier vo Veľkom Varadíne, ale po smrti Zápoľského Turci obsadili stred Podunajskej nížiny. V roku 1541 sa Uhorsko rozdelilo na tri časti: Budínsky pašalík, Sedmohradské kniežatstvo a územie Ferdinanda I. Habsburského (vrátane Slovenska).

Habsburská monarchia a protiturecké boje

Ferdinand I. sa snažil vybudovať jednotnú centralizovanú ríšu, ktorú tvorili Rakúske krajiny, Čechy a Uhorsko – vznikla Habsburská monarchia. Dôležité uhorské úrady (Uhorská komora, Miestodržiteľská rada) sa presťahovali do Bratislavy.

Protihabsburské stavovské povstania (17. storočie)

Boje medzi uhorskou šľachtou a Habsburgovcami boli motivované snahou o podiel na moci a náboženskou slobodou (protestantská šľachta vs. katolícki Habsburgovci). Povstalci sa často spájali s Turkami.

1. Prvé povstanie (1604 – 1606): Viedol Štefan Bočkaj (sedmohradské knieža). Skončilo mierom vo Viedni (1606), zaručujúcim náboženskú slobodu.
2. Druhé povstanie (1619 – 1622): Viedol Gabriel Betlen (sedmohradské knieža). Spojil sa s českou nekatolíckou šľachtou, obliehali Viedeň. Mier v Mikulove (1622) potvrdil náboženskú slobodu.
3. Tretie povstanie (1644 – 1645): Viedol Juraj Rákoci. Spojenectvo s Francúzskom a Švédskom. Mier v Linzi (1645) priznal náboženskú slobodu pre poddaných.

Po porážke Turkov v bitke pri Viedni (1683) sa začalo oslobodzovanie Uhorska. Karlovacký mier (1699) znamenal koniec tureckej nadvlády v Uhorsku. Snem v Bratislave zaručil dedičnosť Habsburgovcov na uhorskom tróne a zrušil právo odporu.

4. Štvrté povstanie (1678 – 1683): Viedol Imrich Tököli. Bol vazalom tureckého pašu. Po porážke Turkov pri Viedni sa jeho povstanie skončilo. V Prešove bolo popravených 24 protestantských šľachticov a mešťanov.
5. Piate povstanie (1703 – 1711): Viedol František II. Rákoci. Najväčšie povstanie s cieľom zlepšiť štátoprávne postavenie Uhorska. Skončilo mierom v Satu Mare (1711), ktorý bol kompromisom – povstalci zložili zbrane, ale šľachta si udržala výsady.

Humanizmus a Renesancia: Objavné plavby a myslenie

Prelom 15. a 16. storočia priniesol do Európy epochálne zmeny, ktoré zásadne ovplyvnili ďalší prehľad svetových a slovenských dejín.

Objavné plavby: Hľadanie nových ciest a zdrojov

V 15.–16. storočí dochádza k prudkému rozvoju výroby v Európe, čo viedlo k hľadaniu odbytu pre výrobky, zdrojov lacných surovín a drahých kovov. Obchod s Orientom bol zablokovaný po dobytí Konštantínopolu Turkami (1453).

• Technické predpoklady: Kompas, astroláb, karavely (lode).
• Portugalsko: Hľadalo cestu do Indie okolo Afriky. Bartolomeo Diaz (1487) oboplával Mys Dobrej nádeje. Vasco da Gama (1498) objavil východnú cestu do Indie.
• Španielsko: Hľadalo cestu do Indie na západ. Krištof Kolumbus (1492) objavil Ameriku (bol presvedčený, že je v Indii). Amerigo Vespucci vyslovil myšlienku nového kontinentu. Fernão Magalhães (1519) oboplával Zem, čím dokázal, že Zem je guľatá.
• Dôsledky objavných plavieb: Cenová revolúcia (prílev zlata a striebra, rast cien), presun mocenských a obchodných centier zo Stredomoria na pobrežie Atlantiku (Lisabon, Amsterdam, Londýn). Nové plodiny (zemiaky, kukurica). Rozvoj obchodu s otrokmi. Koloniálne mocnosti.

Dobývanie Ameriky: Stret civilizácií

Španieli z Karibských ostrovov prenikali na americký kontinent, kde sa stretli s vyspelými indiánskymi civilizáciami (Aztékovia v Mexiku, Inkovia v Peru, Čile), ktoré disponovali zlatom a striebrom.

• Konkistadori: Hernán Cortés dobyl ríšu Aztékov. Francisco Pizarro dobyl ríšu Inkov.
• Rozdelenie sfér vplyvu: Španieli a Portugalci podpísali Dohodu o rozdelení koloniálnych sfér v meste Tordesillas (1494).
• Ďalšie mocnosti: V 16. storočí sa na koloniálnej expanzii podieľali aj Anglicko, Francúzsko a Nizozemsko.

Reformácia a Protireformácia: Zmeny v kresťanstve

Reformácia je rozsiahle náboženské a spoločenské hnutie v 16. storočí, ktoré viedlo k vzniku protestantizmu.

• Martin Luther: V roku 1517 zverejnil 95 téz proti odpustkom (Wittenberg). Odsudzoval predávanie odpustkov a zdôrazňoval, že spasenie je dané iba vierou (sola fide) a Písmo sväté je jediný zdroj viery (sola scriptura).
• Učenie Luthera: Odmietal autoritu pápeža, uznával iba dve sviatosti (krst, Večera Pánova). Obhajoval zrušenie celibátu, cirkevných majetkov a kláštorov. Presadzoval bohoslužby v národnom jazyku.
• Nemecké štáty: Vznikli dve skupiny kniežat – prívrženci reformácie a katolíci. Augsburský mier (1555) uznal luteránstvo v Nemecku (zásada: "čí kraj, toho viera").
• Ján Kalvín: V Ženeve vypracoval učenie o absolútnom predurčení (predestinácia). Ľudia sú rozdelení na spasených a zatratených. Kalvínovo učenie nabádalo ľudí k aktivite. Zlúčením učení Zwingliho a Kalvína vznikla kalvínska (reformovaná) cirkev.
• Anglicko: Henrich VIII. (absolutistický panovník) z osobných dôvodov (nemal mužského potomka) nariadil odmietnuť vernosť pápežovi. Vznikla anglikánska cirkev, na čele ktorej je panovník. Mária Katolícka (Krvavá) presadzovala rekatolizáciu, Alžbeta I. anglikánsku cirkev a budovala koloniálnu ríšu.

Šírenie reformácie a protireformácia

• Evanjelici augsburského vierovyznania (luteráni): Nemecké štáty, pobaltské štáty, Škandinávia, Uhorsko.
• Kalvínske vierovyznanie: Švajčiarsko, Francúzsko (hugenoti), Nizozemsko, Luxembursko, Anglicko (puritáni), USA.
• Anglikánska cirkev: Anglicko, severná Amerika.

Rekatolizácia (protireformácia): Snaha o návrat protestantov do katolíckej cirkvi. Tridentský koncil (1545 – 1563) bol posledným pokusom o zachovanie jednoty západnej kresťanskej cirkvi, ale viedol k definitívnemu rozdeleniu a začiatku rekatolizácie.

Náboženské vojny

1. Hugenotské vojny vo Francúzsku (1562 – 1598): Boj katolíkov proti hugenotom. Bartolomejská noc (1572) – masové vyvražďovanie hugenotov. Henrich IV. (bývalý hugenot) vydal Nantský edikt (1598), ktorý zaručoval náboženskú slobodu.
2. Nizozemská náboženská vojna: Boj kalvínov proti katolíkom. Nizozemsko patrilo španielskym Habsburgovcom. Habsburgovci chceli absolutistickú vládu a rekatolizáciu. Severné provincie sa spojili (Utrechtská únia) a v roku 1581 vzniklo samostatné Holandsko.
3. Tridsaťročná vojna (1618 – 1648): Posledná a najväčšia náboženská vojna.

• Príčiny: Súperenie nemeckých kniežatstiev (katolícka liga vs. protestantská únia), mocenské súperenie Francúzska a Habsburgovcov.
• Česká vojna (1618 – 1620): Povstanie českej nekatolíckej šľachty proti Habsburgovcom (druhá pražská defenestrácia). Bitka na Bielej hore (1620) – česká šľachta porazená. Následná rekatolizácia a dedičné právo Habsburgovcov na český trón.
• Vestfálsky mier (1648): Kompromisný mier, zaručoval rovnosť kalvínov, luteránov a katolíkov. Posilnilo sa postavenie Francúzska a Švédska, oslabila sa moc nemeckého cisára. Európa bola po vojne spustošená a vyľudnená.

Vláda Márie Terézie a Jozefa II.: Osvietenstvo a Priemyselná revolúcia

18. storočie bolo pre Habsburgskú monarchiu obdobím hlbokých reforiem, ktoré ovplyvnili celý prehľad svetových a slovenských dejín.

Osvietenstvo: Vláda rozumu

Osvietenstvo (17.–18. stor.) je myšlienkové hnutie, ktoré kladie dôraz na rozum a schopnosti človeka (René Descartes: "Myslím, teda som"). Cieľom bolo šíriť vzdelanosť, osvetu a vedecké poznatky. Centrami vedeckého života boli Londýn a Paríž. Medzi francúzskych osvietencov patrili Rousseau, Voltaire, Montesquieu, Diderot a d'Alembert (Encyklopédia – racionálny slovník vied, remesiel a umení).

• Montesquieu: Presadzoval rozdelenie štátnej moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu.
• Rousseau: Za ideálnu formu štátu považoval republiku, presadzoval rovnosť obyvateľov.

Osvietenský absolutizmus: Modernizácia monarchie

Vo strednej a východnej Európe sa presadzoval osvietenský absolutizmus (Prusko – Fridrich II., Rakúsko – Mária Terézia a Jozef II.). Panovníci upravovali zákony, podporovali šírenie vzdelanosti, zlepšenie postavenia poddaných a náboženskú slobodu.

• Karol III. a Mária Terézia: Karol III. vydal Pragmatickú sankciu (1713), ktorá zaručovala nedeliteľnosť Habsburskej monarchie a nástupníctvo žien. Po vojne o rakúske dedičstvo (1741–1745) stratila Mária Terézia Sliezsko. Následne začala uskutočňovať reformy.

Reformy Márie Terézie (tereziánske reformy)

Cieľom bolo hospodársky posilniť monarchiu.

1. Urbársky patent: Upravoval povinnosti poddaných voči zemepánom, určoval maximálnu výšku povinností.
2. Hospodárska reforma: Podpora manufaktúr (Šaštín, Holíč), rozšírenie pestovania nových plodín (zemiaky, kukurica) a chovu zvierat.
3. Školská reforma (Ratio educationis, 1777): Jednotný školský systém od ľudových škôl po univerzity. Povinná školská dochádzka (6–12 rokov). Založenie Banskej univerzity v Banskej Štiavnici (najstaršia v odbore baníctva).
4. Reforma armády: Zavedenie delostrelectva.
5. Reforma súdnictva: Zrušenie procesov s čarodejnicami a mučenia.
6. Reforma zdravotníctva: Opatrenia proti nákazlivým chorobám.

Adam František Kollár (slovenský učenec, "slovenský Sokrates") a Matej Bel (autor diela Notície, "Veľká ozdoba Uhorska") boli významnými poradcami a učencami tohto obdobia.

Vláda Jozefa II. (1780 – 1790)

Jozef II. (osvietenský absolutista) sa usiloval o vytvorenie jednotného centralizovaného štátu s nemeckým úradným jazykom, ale podporoval aj používanie národných jazykov.

1. Tolerančný patent (1781): Náboženská sloboda pre evanjelikov, pravoslávnych a kalvínov. Cirkev mala slúžiť štátu, boli zrušené žobravé kláštory.
2. Patent o zrušení nevoľníctva (1785): Poddaní sa mohli sťahovať, sobášiť a dávať deti do škôl a na remeslá.
3. Ďalšie reformy: Občiansky a trestný zákonník (rovnosť pred zákonom), zrušenie trestu smrti a detskej práce (do 8 rokov). Sčítanie obyvateľov a domov pre zdanenie.

Priemyselná revolúcia v Anglicku

Priemyselná revolúcia (1780 – 1830) v Anglicku formovala novodobú spoločnosť. Jej výsledkom bola moderná továrenská výroba.

• Politické predpoklady: Anglicko bolo konštitučná monarchia (moc panovníka obmedzoval parlament).
• Hospodárske predpoklady: Rozvoj výroby, akumulácia kapitálu, masové zavádzanie strojov. Najvýznamnejším vynálezom bol parný stroj (James Watt) – poháňal pracovné stroje a dopravné stroje (lokomotíva – George Stephenson, parník – Robert Fulton). Zvýšila sa spotreba železa a uhlia.
• Sociálne dôsledky: Urbanizácia (sťahovanie ľudí do miest), vznik priemyselných centier. Vznik nových vrstiev: proletariát (továrenskí robotníci) a buržoázia (majitelia tovární, obchodníci, bankári).

Proces vzniku USA a občianska vojna

Od 17. storočia osídľovali Severnú Ameriku prisťahovalci z Európy. Briti sa usadili na východnom pobreží, kde vytvorili 13 anglických kolónií, osídlených najmä anglickými kalvínmi (puritánmi). To je posledná hlavná téma nášho komplexného prehľadu svetových a slovenských dejín.

Vojna za nezávislosť USA

Britská vláda ťažila z kolónií a po víťazstve nad Francúzskom (pol. 18. stor.) chcela kolónie pripútať hospodársky a politicky (colné clá, výslovný zákon). To vyvolalo odpor kolonistov.

• Bostonské pitie čaju (1773): Kolonisti vyhádzali čaj do mora ako protest proti clu.
• Kontinentálne kongresy: Prvý kontinentálny kongres vo Filadelfii (1774) žiadal rozsiahlejšiu samosprávu. Druhý kontinentálny kongres (1775) sa rozhodol bojovať za nezávislosť.
• Deklarácia nezávislosti amerických štátov (4. 7. 1776): Autorom bol Thomas Jefferson. Vychádzala z myšlienok francúzskych osvietencov a puritánov (princípy slobody a rovnosti, demokratická republika).
• Ústava: V roku 1777 bola prijatá ústava, ktorá v roku 1787 prešla revíziou a posilnila právomoci ústredných orgánov (federácia namiesto konfederácie).
• Americký parlamentný systém: Ústava zakotvila rozdelenie štátnej moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu. Kongres (Senát a Snemovňa reprezentantov) je najvyšší zákonodarný orgán. Prezident (George Washington bol prvý) má rozsiahle právomoci.

USA v 19. storočí: Expanzia a občianska vojna

Na začiatku 19. storočia Úniu USA tvoril úzky pás na východnom pobreží. Do polovice 19. storočia sa územie rozšírilo až po Tichý oceán (kúpou Aljašky, Kalifornie, Louisiany, Floridy).

• Hospodárstvo: Stredozápad – prérie (pestovanie obilnín, chov dobytka). Juh – plantáže (práca otrokov). Severovýchod – rozvíjajúci sa priemysel. Rozvoj lodnej a železničnej dopravy.
• Prisťahovalectvo: V 19. storočí prichádzali prisťahovalci z Európy (nízka cena pôdy, úvery, demokratické pomery). Konflikty s Indiánmi, ktorí boli vytlačení do rezervácií.

Občianska vojna (Juh proti Severu)

Americká spoločnosť bola vnútorne rozdelená. Na severe bolo zrušené otroctvo, na juhu pracovali otroci. Rozvíjal sa abolicionizmus (hnutie za zrušenie otroctva).

• Prezidentské voľby 1860: Vyhrala republikánska strana (Abraham Lincoln), ktorá obhajovala záujmy severu a posilnenie ústrednej vlády. Demokratická strana obhajovala otrokárstvo a záujmy juhu.
• Konfederácia: 11 južných štátov vystúpilo z Únie a vytvorilo Konfederáciu.
• Občianska vojna (1861 – 1865): Severné štáty mali demografickú a hospodársku prevahu (priemysel, poľnohospodárstvo, prisťahovalci). Abraham Lincoln vydal vyhlásenie o oslobodení otrokov (1862). Juh trpel nedostatkom priemyslu a financií. Lincoln zahynul na atentát.
• Dôsledky: Po vojne nastal hospodársky rozmach USA. USA sa stala veľmocou.

Zahraničná politika: Monroeova doktrína

James Monroe ("Amerika Američanom, Európa Európanom") presadzoval, že USA nebude zasahovať do záležitostí v Európe, ale zasiahne vojensky proti intervenciám v celej Amerike. Toto sa nazýva Monroeova doktrína alebo izolacionizmus.

Často kladené otázky k Prehľadu svetových a slovenských dejín

Kto je považovaný za "otca dejepisu" a prečo?

"Otec dejepisu" je Herodotos, starogrécky historik. Jeho rozsiahle dielo "Dejiny" je jedným z najstarších komplexných historických prác, ktoré opisujú grécko-perzské vojny a kultúry vtedajšieho sveta, čím položil základy historického písania. Toto je kľúčová informácia pre prehľad svetových a slovenských dejín.

Aké sú hlavné rozdiely medzi Homérskym a Archaickým obdobím starovekého Grécka?

Homérske (temné) obdobie (cca 1200 – 800 pr. Kr.) je charakterizované úpadkom kultúry po príchode Dórov, žilo sa v dedinách a nepoužívalo sa písmo. Informácie pochádzajú najmä z Homérových eposov. Archaické obdobie (800 – 500 pr. Kr.) je naopak obdobím oživenia, vzniku mestských štátov (polis), gréckej kolonizácie a formovania politických systémov ako sú tyrania či prvé formy demokracie a aristokracie.

Čo znamenala "Zlatá bula" pre uhorskú šľachtu a kedy bola vydaná?

Zlatá bula bola vydaná uhorským kráľom Ondrejom II. v roku 1222. Zaručovala šľachte dedičnosť majetkov, oslobodenie od daní, obmedzovala rozdávanie kráľovského majetku cudzincom a poskytovala šľachte právo odporu proti panovníkovi, ak by porušil jej požiadavky. Tento dokument výrazne posilnil postavenie uhorskej šľachty.

Aké boli hlavné dôsledky objavných plavieb pre Európu a svet?

Hlavnými dôsledkami objavných plavieb bolo prenos mocenských a obchodných centier zo Stredomoria na pobrežie Atlantiku, cenová revolúcia v Európe (prílev zlata a striebra, inflácia), výmena plodín (zemiaky, kukurica do Európy) a rozvoj obchodu s otrokmi. Viedli tiež k vzniku rozsiahlych koloniálnych impérií a globálnejšiemu prepojeniu sveta, čo výrazne ovplyvnilo ďalší vývoj v kontexte prehľadu svetových a slovenských dejín.

Aký bol cieľ reforiem Márie Terézie a Jozefa II. v Habsburskej monarchii?

Cieľom reforiem Márie Terézie a Jozefa II. (tzv. tereziánske a jozefínske reformy) bolo predovšetkým hospodársky posilniť a modernizovať Habsburskú monarchiu po stratách v Sliezskych vojnách a udržať jej pozíciu veľmoci. Zahŕňali zlepšenie postavenia poddaných (urbársky patent, zrušenie nevoľníctva), rozvoj vzdelania (Ratio educationis), podporu manufaktúr a centralizáciu správy. Ich cieľom bolo vytvoriť efektívny a osvietený absolutistický štát.