Svetové dejiny: 19. a medzivojnové obdobie

Podcast

Moderné dejiny: Od Versailles po Veľkú krízu0:00 / 9:07

0:001:00 zostáva

1x

Svetové dejiny 19. a medzivojnového obdobia sú kľúčovým úsekom, ktorý formoval moderný svet. Od zjednocovania národov a vzniku nových mocností cez globálne konflikty až po éru hospodárskeho rozmachu a následného pádu, toto obdobie prinieslo prelomové zmeny. Pre študentov je pochopenie týchto udalostí nevyhnutné pre hlbšie porozumenie súčasného geopolitického usporiadania. Poďme sa ponoriť do detailov tohto fascinujúceho času.

Svetové dejiny: 19. storočie – Formovanie národov a mocností

19. storočie bolo v znamení nacionalizmu, priemyselnej revolúcie a vzniku nových mocností. Medzi najvýznamnejšie udalosti patrí vznik Spojených štátov amerických a následná občianska vojna, ako aj zjednotenie Talianska a Nemecka, ktoré radikálne premenili mapu Európy.

Vznik Spojených štátov amerických: Boj za nezávislosť (1775 – 1783)

Na východnom pobreží Severnej Ameriky existovalo 13 britských kolónií. Londýn od nich požadoval vysoké dane a clá na tovar ako čaj, papier či sklo, no kolónie nemali svojich zástupcov v britskom parlamente. Toto viedlo k heslu „Žiadne dane bez zastúpenia“.

Napätie vyvrcholilo v roku 1773 incidentom známym ako Bostonské pitie čaju, keď kolonisti prezlečení za Indiánov nahádzali náklad čaju z britských lodí do mora.

• Priebeh: Boje vypukli v roku 1775. Na čelo koloniálnej armády sa postavil George Washington.
• 4. júl 1776: Vo Philadelphii bola prijatá Deklarácia nezávislosti USA, ktorej hlavným autorom bol Thomas Jefferson. Vyhlásila vznik Spojených štátov amerických a rovnosť všetkých ľudí.
• Záver: Američanom vojensky pomohlo Francúzsko a Španielsko. Briti boli porazení a v roku 1783 (Parížsky mier) definitívne uznali nezávislosť USA. V roku 1787 bola prijatá prvá moderná ústava na svete, ktorá rozdelila moc na zákonodarnú (Kongres), výkonnú (prezident) a súdnu (Najvyšší súd).

Občianska vojna v USA (1861 – 1865)

Po vzniku nezávislého štátu sa USA potýkali s vnútornými rozdielmi, ktoré viedli k občianskej vojne.

• Príčiny: Konflikt medzi priemyselným Severom a poľnohospodárskym Juhom. Sever presadzoval vysoké clá na ochranu domáceho priemyslu, voľnú pracovnú silu a zrušenie otroctva. Juh, závislý od pestovania bavlny na plantážach s čiernymi otrokmi, presadzoval slobodný obchod. Napätie vyvrcholilo v roku 1860 zvolením Abrahama Lincolna za prezidenta, odporcu otroctva.
• Priebeh: Jedenásť južných štátov vystúpilo z Únie a založilo Konfederáciu (prezident Jefferson Davis). Vypukla krvavá vojna Severu proti Juhu. Juh mal spočiatku lepších generálov (napr. Robert E. Lee), no Sever disponoval priemyselnou prevahou, väčším počtom ľudí a železníc (generál Ulysses S. Grant). V roku 1863 Lincoln vydal Vyhlásenie o oslobodení otrokov, čím získal tisíce čiernych vojakov. Zlomom bola bitka pri Gettysburgu (1863), kde Sever zvíťazil.
• Výsledok: V apríli 1865 Juh kapituloval. Krátko po víťazstve bol Abraham Lincoln zavraždený južanským fanatikom. Vojna zachránila jednotu USA a definitívne zrušila otroctvo (13. dodatok ústavy), no rasová diskriminácia na Juhu pretrvala ďalšie storočie.

Zjednotenie Talianska a Nemecka

V prvej polovici 19. storočia boli Taliansko aj Nemecko rozdrobené na množstvo menších štátov. Myšlienka nacionalizmu a túžba po jednotnom silnom štáte vyvrcholila v 60. a 70. rokoch 19. storočia.

Zjednotenie Talianska (Risorgimento)

• Príčiny a prekážky: Sever Talianska ovládalo Rakúsko, v strede bol Pápežský štát a na juhu vládli Bourbonovci (Kráľovstvo oboch Sicílií). Centrom zjednocovania sa stalo Sardinsko-piemontské kráľovstvo na čele s kráľom Viktorom Emanuelom II. a premiérom Camillom Cavourom.
• Priebeh: Cavour v roku 1859 s pomocou Francúzska porazil Rakúsko v bitke pri Magenta a Solferine (po tejto bitke Henri Dunant založil Červený kríž) a získal Lombardsko. Na juhu krajiny vypuklo povstanie, ktoré viedol revolucionár Giuseppe Garibaldi so svojimi „červenými košeľami“, ktorý dobyl Sicíliu a Neapol a odovzdal ich sardinskému kráľovi.
• Výsledok: V roku 1861 bolo vyhlásené Talianske kráľovstvo (Viktor Emanuel II. sa stal kráľom). Definitívne bolo zjednotenie dokončené v roku 1870, kedy bol k Taliansku pripojený Rím (po stiahnutí francúzskych vojsk), ktorý sa stal hlavným mestom.

Zjednotenie Nemecka

• Príčiny a koncepcia: Existovali dva plány: Veľkonemecká koncepcia (zjednotenie aj s Rakúskom) a Malonemecká koncepcia (pod vedením Pruska, bez Rakúska). Presadila sa malonemecká. Hlavnou postavou bol pruský kancelár Otto von Bismarck, prezývaný „železný kancelár“, ktorý razil teóriu zjednotenia „krvou a železom“ (vojenskou silou).
• Priebeh – tri úspešné vojny:

1. Vojna s Dánskom (1864): Získanie Šlezvicka a Holštajnska.
2. Prusko-rakúska vojna (1866): Prusko drvivo porazilo Rakúsko v bitke pri Hradci Králové. Rakúsko stratilo vplyv v Nemecku, vznikol Severonemecký spolok.
3. Prusko-francúzska vojna (1870): Bismarck vyprovokoval Francúzsko (Emžská depeša). Prusi zajali francúzskeho cisára Napoleona III. v bitke pri Sedane. Francúzsko bolo ponížené, muselo odstúpiť bohaté územie Alsaska a Lotrinska a platiť obrovské reparácie.

• Výsledok: 18. januára 1871 bolo v Zrkadlovej sieni vo Versailles vyhlásené Nemecké cisárstvo (Druhá ríša). Pruský kráľ Viliam I. sa stal cisárom a Bismarck ríšskym kancelárom. Vznikla nová, dravá veľmoc v srdci Európy.

Svetové dejiny: Prvá svetová vojna (1914 – 1918)

Prvá svetová vojna, známa aj ako „Veľká vojna“, bola globálny konflikt, ktorý zmenil svet. Bola vyvrcholením napätia medzi európskymi mocnosťami a viedla k obrovským ľudským stratám a pádu impérií.

Príčiny a zámienka konfliktu

• Príčiny: Boj európskych veľmocí o nové rozdelenie kolónií, sféry vplyvu, trhy a zdroje surovín. Európa sa rozdelila na dva nepriateľské bloky:
• Trojspolok (Centrálne veľmoci): Nemecko, Rakúsko-Uhorsko, pôvodne Taliansko (v roku 1915 prestúpilo na druhú stranu), neskôr sa pridali Osmanská ríša a Bulharsko.
• Dohoda: Veľká Británia, Francúzsko, Rusko, neskôr Taliansko, USA (1917) a Japonsko.
• Zámienka: 28. jún 1914 – Atentát v Sarajeve na rakúsko-uhorského následníka trónu Františka Ferdinanda d'Este a jeho manželku, ktorý spáchal srbský nacionalista Gavrilo Princip. Rakúsko-Uhorsko s podporou Nemecka obvinilo Srbsko a po vypršaní ultimáta mu vyhlásilo vojnu, čím sa spustila reťazová reakcia mobilizácií.

Priebeh a zlomové okamihy vojny (1914 – 1918)

• Zlyhanie bleskovej vojny: Nemecký plán (Schlieffenov plán) na rýchle porazenie Francúzska cez Belgicko zlyhal v bitke na rieke Marne (1914). Vojna sa zmenila na vyčerpávajúcu zákopovú (pozičnú) vojnu na západnom fronte (krvavé bitky pri Verdune a na rieke Somme v roku 1916 priniesli státisíce obetí bez posunu frontu).
• Nový spôsob vedenia vojny: Prvýkrát boli masovo nasadené tanky, lietadlá, guľomety, ponorky a chemické zbrane (otravný plyn yperit).
• Východný front a zlomový rok 1917: V Rusku vypukla pre hlad a vyčerpanie revolúcia (pád cára). K moci sa dostali boľševici na čele s Leninom a v marci 1918 podpísali s Nemeckom Brestlitovský mier (Rusko z vojny vystúpilo). Nemecku to však nepomohlo, pretože v apríli 1917 vstúpili do vojny USA na strane Dohody, čo prinieslo zvrat v prospech Dohody vďaka čerstvým zásobám a mužom.
• Koniec vojny: Vyčerpané ústredné mocnosti začali kolabovať. V Rakúsko-Uhorsku prepukla politická kríza, ríša sa rozpadla. 11. novembra 1918 o 11:00 podpísalo Nemecko v železničnom vozni v Compiègne prímerie. Vojna sa skončila. Výsledkom bol pád štyroch veľkých impérií (nemeckého, rakúsko-uhorského, ruského a osmanského).

Versailleský mierový systém a povojnové usporiadanie

Po skončení vojny bolo nevyhnutné usporiadať povojnový svet a stanoviť nové hranice a podmienky.

• Parížska mierová konferencia (1919 – 1920): Stretnutie víťazných štátov vo Versailles s cieľom usporiadať povojnový svet. Hlavné slovo mala „Veľká trojka“: Woodrow Wilson (prezident USA), Georges Clemenceau (premiér Francúzska – presadzoval tvrdé potrestanie Nemecka) a David Lloyd George (premiér Veľkej Británie).
• Versailleská zmluva s Nemeckom (28. jún 1919): Pre Nemecko extrémne tvrdé a ponižujúce podmienky (tzv. versailleský diktát).
• Nemecko bolo označené za jediného vinníka vojny.
• Stratilo 13 % územia (Alsasko-Lotrinsko vrátili Francúzsku, časti územia pripadli Poľsku). Stratilo všetky kolónie.
• Muselo zaplatiť astronomické vojnové reparácie.
• Armáda bola obmedzená na 100-tisíc mužov, bol zavedený zákaz všeobecnej brannej povinnosti, zákaz vlastniť tanky, letectvo a ponorky. Porýnie sa stalo demilitarizovanou zónou.
• Zmluvy s ostatnými štátmi:
• Saintgermainská zmluva s Rakúskom.
• Trianonská zmluva (4. jún 1920) s Maďarskom (potvrdila nové hranice Maďarska a definitívne odčlenenie Slovenska, ktoré sa stalo súčasťou ČSR).
• Spoločnosť národov (SN): Medzinárodná organizácia založená na podnet W. Wilsona so sídlom v Ženeve, ktorej cieľom malo byť udržanie svetového mieru a riešenie konfliktov diplomaciou. SN však bola slabá, pretože nemala vlastné vojenské jednotky a samotné USA do nej nakoniec nevstúpili (americký Kongres neschválil Versailleskú zmluvu). Versailleský systém bol nestabilný, pretože ponížené Nemecko túžilo po odvete, čo neskôr využil Adolf Hitler.

Medzivojnové obdobie (1918 – 1939): Od optimizmu k totalite

Obdobie medzi dvoma svetovými vojnami bolo charakteristické krátkym hospodárskym rozmachom, ktorý však vystriedala hlboká kríza a vzostup totalitných režimov. Pochopenie tohto obdobia je kľúčové pre študentov, ktorí sa venujú svetovým dejinám.

Ekonomický rozmach a pád – „Zlaté dvadsiate roky“ a Veľká hospodárska kríza

• Zlaté dvadsiate roky: Obdobie hospodárskeho oživenia, najmä v USA. Rozvíjal sa automobilizmus, rozhlas, film a jazz. USA sa stali hospodárskym motorom sveta, čo prinieslo pocit optimizmu a prosperity.
• Čierny štvrtok (24. október 1929): Krach na burze v New Yorku. Spustil Veľkú hospodársku krízu (svetovú depresiu), ktorá trvala do polovice 30. rokov. Prejavila sa extrémnym poklesom výroby, bankrotmi bánk a masovou nezamestnanosťou (státisíce ľudí bez práce).
• Riešenia krízy: V USA situáciu riešil prezident Franklin D. Roosevelt reformným programom New Deal (štátne zásahy do ekonomiky, stavba verejných prác). V Európe hospodárska bieda a neschopnosť demokratických vlád čeliť kríze pripravila pôdu pre nástup totalitných režimov.

Nástup diktatúr a totalitarizmu

Demokratické systémy v mnohých krajinách Európy nedokázali čeliť kríze a nespokojnosti obyvateľstva. Ľudia hľadali spásu v radikálnych hnutiach, ktoré sľubovali rýchle riešenia.

• Vzostup extrémnych ideológií: To viedlo k vzostupu a nástupu komunistických (napr. ZSSR) a fašistických/nacistických (napr. Taliansko, Nemecko) režimov, ktoré potláčali demokraciu a základné ľudské práva. Tieto režimy sa neskôr stali hlavnými aktérmi ďalšieho globálneho konfliktu.

Zhrnutie a záver

19. storočie a medzivojnové obdobie sú neoddeliteľne prepojené udalosti. Od vzniku moderných národných štátov a formovania nových mocností, cez katastrofu Prvej svetovej vojny a neúspešné pokusy o trvalý mier, až po hospodárske výkyvy a nástup totalitarizmu – všetky tieto javy položili základy pre udalosti 20. storočia. Pochopenie tohto obdobia je kľúčové pre všetkých študentov dejepisu.

Často kladené otázky k svetovým dejinám 19. a medzivojnového obdobia

Kto boli kľúčové postavy americkej občianskej vojny?

Medzi kľúčové postavy americkej občianskej vojny patrili prezident Abraham Lincoln a generál Ulysses S. Grant na strane Únie, a prezident Konfederácie Jefferson Davis s generálom Robertom E. Leem na strane Juhu. Ich rozhodnutia a stratégie zásadne ovplyvnili priebeh a výsledok konfliktu.

Prečo bol Versailleský mierový systém nestabilný?

Versailleský mierový systém bol nestabilný najmä pre extrémne tvrdé a ponižujúce podmienky uložené Nemecku. To v Nemecku vyvolalo túžbu po odvete, ktorú neskôr využil Adolf Hitler. Slabosť Spoločnosti národov a nevstup USA do nej tiež prispeli k nestabilite.

Čo znamenal program New Deal v USA?

New Deal bol reformný program amerického prezidenta Franklina D. Roosevelta zavedený počas Veľkej hospodárskej krízy. Zahŕňal štátne zásahy do ekonomiky, stavbu verejných prác a sociálne reformy, ktorých cieľom bolo zmierniť dopady krízy a oživiť hospodárstvo.

Ako súvisí hospodárska kríza s nástupom totalitarizmu v Európe?

Hospodárska kríza spôsobila obrovskú biedu a nezamestnanosť v Európe, čo viedlo k masovej nespokojnosti s demokratickými vládami. Obyvateľstvo hľadalo spásu v radikálnych hnutiach a sľuboch rýchlych riešení, čo vytvorilo úrodnú pôdu pre nástup a popularitu totalitných režimov, ako bol fašizmus a nacizmus.

Kedy sa skončila Prvá svetová vojna a aké boli jej hlavné dôsledky?

Prvá svetová vojna sa skončila 11. novembra 1918 podpísaním prímeria. Jej hlavnými dôsledkami bol pád štyroch veľkých impérií (nemeckého, rakúsko-uhorského, ruského a osmanského), prekreslenie mapy Európy a vznik Spoločnosti národov, hoci jej efektivita bola obmedzená. Vojna tiež položila základy pre konflikty v medzivojnovom období. Na detailnejšie informácie o udalostiach vojny môžete navštíviť Wikipédiu o Prvej svetovej vojne.