Vznik modernej spoločnosti

Vznik modernej spoločnosti predstavuje kľúčovú etapu v dejinách ľudstva, ktorá transformovala nielen ekonomiku a technológie, ale aj sociálne štruktúry, myslenie a každodenný život. Tento proces sa prejavil v dvoch hlavných podobách: Anglická priemyselná revolúcia, ktorá poháňala rozvoj svetového hospodárstva, a Francúzska revolúcia, ktorá zanechala dedičstvo myšlienok, ovplyvnila spoločenské pomery, ideológiu a kultúru. Pre študentov je pochopenie Vzniku modernej spoločnosti nevyhnutné pre pochopenie súčasného sveta.

Základné črty priemyselného vývoja a Vznik modernej spoločnosti

Priemyselný vývoj viedol k odsunutiu politického a kultúrneho diania do úzadia a zdôraznil silu a stabilitu štátu prostredníctvom technického a technologického pokroku. Kapitál a kapitalistické podnikanie sa presadzovali, čo viedlo k rozsiahlej industrializácii hospodárstva. Tento proces rozdelil svet na vyspelé a zaostalé krajiny.

Najrozvinutejšími štátmi sa stali:

• USA
• Veľká Británia
• Nemecké cisárstvo
• Francúzsko

Zaujímavosťou je, že USA a Nemecko, ktoré začali s industrializáciou neskôr, mali výhodu. Ich priemysel bol od začiatku modernejší a nemuseli investovať do inovácie starších tovární, čím efektívne preskočili niektoré vývojové fázy. Toto bolo kľúčové pre charakteristiku vzniku modernej spoločnosti.

Industrializácia v Nemecku

Nemecko bolo spočiatku agrárnou krajinou. S nástupom industrializácie však zažilo rýchly rast urbanizácie. Oblasť Alsaska-Lotrinska, bohatá na zásoby nerastných surovín, sa stala kľúčovou. Zbrojovka Alfreda Kruppa, známa ako Kruppove závody, si vďaka zásobám čierneho uhlia a železnej rudy získala svetové renomé. Najsilnejšou priemyselnou oblasťou Európy sa stalo Porúrie.

Zmeny v poľnohospodárstve

Poľnohospodárstvo, ktoré bolo predtým jediným spôsobom obživy, prešlo zásadnými zmenami. Počet pracujúcich v tomto sektore sa znižoval, no nároky na produkciu rástli, keďže bolo potrebné uživiť väčší počet ľudí a s rastom miezd rástla aj spotreba potravín. Poľnohospodárstvo sa intenzifikovalo, čím sa zvyšovali výnosy a produkcia. Zavádzali sa vysoko špecializované a efektívne poľnohospodárske výrobné metódy, a produkty sa začali vyvážať do obrovských vzdialeností.

Demografická revolúcia a presuny obyvateľstva

Urbanizácia, teda vzrast miest a obyvateľstva, bola jedným z najvýraznejších javov tohto obdobia. Počet Európanov sa v priebehu 19. storočia zdvojnásobil. Dochádzalo aj k rozsiahlym presunom obyvateľstva medzi krajinami a kontinentmi, pričom USA boli pre mnohých cieľovou destináciou vďaka lepším životným príležitostiam a rastúcim mestám na východe, ako aj osídľovaniu západu.

Príčiny Demografickej revolúcie

Demografická revolúcia bola podmienená zlepšením životných podmienok, čo viedlo k predĺženiu priemernej dĺžky ľudského života a znižovaniu detskej úmrtnosti. Významný pokrok nastal v medicíne:

• Zavádzanie očkovania proti nevyliečiteľným chorobám.
• Louis Pasteur dokázal, že príčinou infekcií sú mikróby.
• Lekár Jules Péan zaviedol pri operáciách nové aseptické metódy (umývanie rúk mydlom, sterilizácia lekárskych nástrojov).

Revolučné zmeny v doprave a vznik svetového trhu

Potreba lacnej a rýchlej prepravy výrobkov na veľké vzdialenosti viedla k revolučným zmenám v doprave. Železnica sa stala kľúčovým faktorom pre vytvorenie celonárodného, celoštátneho a napokon medzištátneho svetového trhu. Výmena tovarov začala podliehať novým zákonitostiam:

• Lacnejšie a kvalitnejšie tovary zo vzdialených oblastí ohrozovali miestne a regionálne trhy.
• Zanikali rozdiely v cenách a s nimi aj tradičná remeselná či ručná výroba.
• Podnikatelia začali premýšľať o špecializácii – nevyrábalo sa už všade všetko, špecializovalo sa aj poľnohospodárstvo.

Transibírska magistrála

Transibírska magistrála bola monumentálnym projektom, ktorý odstránil izolovanosť jednotlivých regiónov a krajín. V Ázii pôsobila ako šíriteľ komunikácie a kultúrnopolitických kontaktov, spájajúc mestá ako Novosibirsk, Chabarovsk a Irkutsk. Pôvodne viedla aj cez Mandžusko. Sibír sa vďaka nej otvorila pre ťažbu nerastných surovín.

Kapitalistický rozmach a nové rozvrstvenie spoločnosti

Hospodársky rozmach bol enormný – svetová priemyselná produkcia vzrástla o 70%. S tým súvisela aj zásadná zmena sociálnej štruktúry, ktorá viedla k vzniku nových spoločenských vrstiev a zániku niektorých tradičných.

Najpočetnejšou vrstvou sa stali robotníci, ktorí nahradili poľnohospodárov. Mestská spoločnosť sa rozvrstvila na bohatých podnikateľov, priemyselných robotníkov a stredné vrstvy. Stredné vrstvy tvorili vysokokvalifikovaný personál tovární a tí, ktorí si zarábali duševnou prácou – úradníci, advokáti, lekári, učitelia, umelci, čím vznikla vrstva inteligencie.

Vynálezy a ich dopad na život

Obdobie vzniku modernej spoločnosti bolo charakteristické vlnou vynálezov, ktoré menili každodenný život:

• Prvé lietadlá.
• Vynálezy v chémii: nové materiály nahrádzajúce prírodné (umelé farbivá, liečivé látky, syntetické vlákna, umelé hnojivá), výbušniny (dynamit), vznik fotografie.
• Fyzikálne objavy a nové chápanie hmoty: zavádzanie elektriny, osvetlenie, verejná mestská doprava, bezdrôtový telegraf, telefón – to všetko predznamenalo nástup druhej priemyselnej revolúcie.

Tienistou stránkou bolo rozšírenie zbrojárskeho priemyslu, kde spoločnosti ako Krupp v Nemecku, DuPont v USA, Schneider vo Francúzsku a Škoda v Habsburskej monarchii vyrábali dokonalejšie zbrane.

Meštianstvo ako nová dominantná vrstva

Šľachta a remeselníci postupne strácali svoj vplyv, zatiaľ čo 19. storočie sa stalo storočím meštianstva. Táto vrstva zahŕňala bankárov, továrnikov, veľkoobchodníkov, vlastníkov veľkého kapitálu, ale aj predstaviteľov slobodných povolaní (lekárov, advokátov, notárov, novinárov), majiteľov menších obchodov a podnikov, technikov, inžinierov a úradníkov z tovární.

Meštianstvo zohrávalo dôležitú úlohu a malo vplyv v spoločnosti, zaujímalo sa o politiku a kultúru. Cenili si pracovitosť, poriadok v rodine a snahu o osobný úspech. Dôležitý bol aj záujem o vzdelávanie a spôsob trávenia voľného času, čo viedlo k vzniku vzdelávacích spolkov, vedeckých spoločností, zbierok, športových a kultúrnych združení. Ideálom bol mešťan usilujúci sa o osobnú aj ekonomickú slobodu, ktorý podporoval právny štát, ústavné slobody a kultúrne výdobytky. S robotníctvom nechcelo mať meštianstvo nič spoločné.

Zmena mentality: Viera vs. Veda

Katolícka cirkev sa s vieroučnými dokumentmi ocitla v protiklade s prúdmi doby, čo viedlo k ceste voľnomyšlienkárstva. Silné vrstvy mestského obyvateľstva, spájané princípmi triednej a národnej solidarity, sa odcudzili náboženstvu. Cirkev často nedokázala odpovedať na ich otázky týkajúce sa zlepšenia materiálnej situácie ani poskytnúť adekvátne vysvetlenie pre ich status. Riešenie často očakávali od štátu alebo socialistického hnutia. Prívrženci socializmu sa vyhranili protinábožensky, vnímajúc kresťanstvo ako ilúziu, ktorou si ľudia zjednodušene odpovedali na túžby po spravodlivejšom živote.

Cirkev sa bránila a hľadala nové odpovede. Počas I. vatikánskeho koncilu a v encyklikách pápeža Leva XIII. odmietala krajnosti liberalizmu a komunizmu, no zároveň presadzovala myšlienky solidarity a všeobecného dobra. To dalo impulz k zakladaniu kresťansky orientovaných odborových združení robotníkov a nových politických strán (kresťansko-sociálnych, ľudových). Vznikol aj nový sociálny prúd ľudovej zbožnosti, najmä vo vidieckych spoločnostiach. Vznikali nové cirkevné rehole, ako saleziáni, ktoré sa snažili modernejšími spôsobmi odpovedať na naliehavé otázky modernej spoločnosti.

Veda v službách modernizácie a nové pohľady na prírodu

Priaznivé podmienky pre vedecký výskum viedli k zvýšenému počtu vedcov, univerzitných profesorov, výskumných pracovísk a laboratórií, najmä v prírodovedných disciplínach. Veda bola vnímaná ako nástroj, ktorým človek všetko vysvetlí a zlepší, a ako pevný základ pokroku zaručujúci blahobyt. Veda mala zodpovedať otázky života, čím vznikol kult vedy – scientizmus.

Darwinizmus a jeho spoločenský dopad

Nové pohľady na prírodu a miesto človeka v nej priniesla vývojová teória Charlesa Darwina „O vývoji druhov“. Darwin predstavil život na Zemi ako neustály boj, v ktorom vyhrávajú silnejší. Jeho teória sa dostala do konfliktu s cirkevnou vieroukou o stvorení sveta a nesmrteľnosti duše. Žiaľ, Darwinova teória bola zneužitá aj na výklad vývoja spoločnosti, kde sa sociálny darwinizmus stal argumentom pre rasizmus a fašizmus, hlásajúc prirodzené právo silnejšieho jednotlivca či národa vládnuť slabším.

Ženská otázka a boj za práva

Zmeny v spoločnosti a priemysle viedli aj k zvýšenému dopytu po ženskej pracovnej sile. To, spolu so zmenou postavenia žien zo stredných vrstiev, ich prístupom k vzdelaniu a právom samostatne vlastniť majetok, zvýšilo ich sebavedomie. Avšak, ženy stále nemali politické práva.

Prvé fázy boja za ženské volebné právo sa objavili v Anglicku, kde sa presadili sufražetky (z anglického „suffrage“ = volebné právo). Používali niekedy násilné a výstredné metódy, vrátane hladoviek. Napriek počiatočným neúspechom získali ženy volebné právo v Austrálii, na Novom Zélande a vo Fínsku.

FAQ – Často kladené otázky k Vzniku modernej spoločnosti

Ako definujeme modernú spoločnosť?

Moderná spoločnosť je charakterizovaná priemyselnou výrobou, urbanizáciou, rozvojom vedy a techniky, kapitalistickými ekonomickými vzťahmi a novými sociálnymi štruktúrami, ako je napríklad vznik robotníckej triedy a meštianstva. Jej korene siahajú do priemyselnej a francúzskej revolúcie.

Ktoré krajiny boli priekopníkmi v priemyselnom rozvoji?

Za priekopníkov priemyselného rozvoja sa považujú najmä Veľká Británia (ako kolíska priemyselnej revolúcie), Francúzsko, Nemecké cisárstvo a USA. Posledné dve menované krajiny mali výhodu neskoršieho štartu, čo im umožnilo budovať od začiatku modernejší priemysel.

Ako sa zmenila veda a jej postavenie v modernej spoločnosti?

Veda získala v modernej spoločnosti mimoriadne postavenie. Bola vnímaná ako kľúč k pokroku a blahobytu, schopná vysvetliť a zlepšiť všetko. Rozšírilo sa vedecké bádanie, vznikli nové výskumné pracoviská a univerzity, a kult vedy, známy ako scientizmus, ovplyvnil myslenie mnohých ľudí. Objav Darwina zmenil pohľad na prírodu a život.

Aký vplyv mala Demografická revolúcia na spoločnosť?

Demografická revolúcia viedla k značnému rastu obyvateľstva v Európe, k predĺženiu priemernej dĺžky života a zníženiu detskej úmrtnosti vďaka pokrokom v medicíne (očkovanie, aseptické metódy). Zároveň spôsobila masívnu urbanizáciu a presuny obyvateľstva medzi krajinami a kontinentmi, najmä smerom do USA, čo malo rozsiahle sociálne a ekonomické dôsledky.

Kto boli sufražetky a za čo bojovali?

Sufražetky boli hnutie, ktoré vzniklo v Anglicku a bojovalo za volebné právo žien (z anglického „suffrage“ – volebné právo). Používali rôzne metódy, vrátane protestov, demonštrácií a občianskej neposlušnosti, aby upozornili na nedostatočné politické práva žien v spoločnosti.