Dejiny kníhtlače a knižnej kultúry

Ahojte študenti a milovníci kníh! Vitajte pri našom rozbore dejín kníhtlače a knižnej kultúry, ktorý vás prevedie fascinujúcim svetom od prvých tlačí až po vývoj na Slovensku a v Uhorsku. Táto komplexná charakteristika dejín kníhtlače je ideálna na prípravu na maturitu, štátnice alebo len tak pre rozšírenie obzorov. Ponorte sa s nami do histórie, ktorá formovala spôsob, akým dodnes získavame vedomosti.

Počiatky kníhtlače a jej európsky rozmach

Prvé kroky v dejinách kníhtlače siahajú oveľa ďalej, než by ste čakali. Za najstaršiu tlačenú knihu odborníci považujú Diamantovú sútre z roku 868 n.l., budhistický modlitebný zvitok. Predchodcom kníhtlače bola aj japonská cisárovná Šótoku, ktorá v roku 770 n.l. nechala vyhotoviť milión dhárání pomocou drevených štočkov.

V Európe sa kníhtlač spája s menom Johannesa Gutenberga, ktorý začal hromadnú tlač 23. februára 1455. Využil pritom svoje zručnosti zlatníka, ktoré mu pomohli vytvoriť presnú zliatinu a formu na odlievanie písmen. Gutenbergova prvá tlač je papierový list s básňou z Posledného súdu z roku 1445. Jeho slávna Gutenbergova Biblia existovala v dvoch verziách – pergamenovej a papierovej, pričom mala 320 dvojstránok. Hoci Gutenberg svojím vynálezom zbohatol, pre dlhy ho zažaloval investor, ktorý mu pred dokončením Biblie zobral celú dielňu. Zaujímavosťou je, že predtým mu nevyšiel biznis s pútnickými zrkadielkami, ktoré mali zachytávať svätú energiu.

Inkunábuly a postinkunábuly: Prvé storočia tlače

Latinské označenie pre prvotlače, ktoré vznikli v rokoch 1447 – 1500, je inkunábula (z nemeckého Wiegendrucke, čo znamená „kolíska“ a „tlač“). Tlače, ktoré vznikli v rokoch 1501 – 1510, sa nazývajú postinkunábuly. Do konca 15. storočia bolo v Nemecku vytlačených približne 15 000 prvotlačí. Kníhtlač sa rýchlo šírila Európou:

• Švajčiarsko (1458)
• Rakúsko (1461)
• Taliansko (1465)
• Francúzsko (1470)
• Morava (1486)

Inkunábulistika je časť knihovedy, ktorá študuje formálnu štruktúru prvotlačí (papier, tlačové písmo, väzba, ilustrácie), spôsob kníhtlače, ako aj sociologický aspekt knižnej kultúry. Zakladateľom modernej inkunábulistiky bol viedenský knihovník Michael Dennis. Obsah inkunábul bol rozmanitý a zahŕňal biblistiku, dogmatiku, liturgiu, homiletiku, patristiku, exegetiku, christológiu, morálku, legendy, filozofiu, kanonické právo a cestopisy.

Kníhtlač a knižná kultúra na Slovensku a v Uhorsku

Slovensko malo svoju prvú inkunábulu vydanú v roku 1477. Najvýznamnejšou slovenskou inkunábulou je Jednolistová odpustková listina Johannesa Haana Litterae indulgentiarum z roku 1480. Za najstaršiu inkunábulu na Slovensku je považované dielo Confessionale. Medzi významné slovacikálne inkunábuly patrí aj Kronika Jána z Turca (Chronica Hungarorum) z roku 1488. Prvé vydanie Uhorskej kroniky vyšlo 20. marca 1488. Posledné vydanie tejto kroniky bolo v Maďarsku v roku 1988. Ján z Turca bol prvý laický uhorský kronikár a tvorca najrozsiahlejšej tlačou vydanej uhorskej kroniky 15. storočia. Dnes sa v Slovenskej národnej knižnici (SNK) nachádza 881 inkunábul.

V 16. storočí sa na Slovensku nachádzalo približne 27 000 tlačí, pričom najčastejšie sa tlačilo v maďarčine. Najstaršou tlačenou kresťanskou knihou v slovenskom jazyku je Bardejovský katechizmus z roku 1581.

Významné osobnosti a tlačiarne

V inkunábulovom období pôsobili aj tlačiari slovenského pôvodu ako Mikuláš Bakalár Štetina (z Plzne) a Petrus de Bartfov.

V Banskej Štiavnici pôsobil miestny kníhkupec Martin Fábny už v roku 1549. V Žiline sa v 16. – 17. storočí spája kníhtlač s menom Jána Dadana, ktorý bol náboženský exulant. Jezuitská tlačiareň v Skalici pôsobila v rokoch 1659–1760, teda 101 rokov.

Medzi dvoma známymi dielami z produkcie Krištofa Škultétyho patrí Traktát o kométe od J. Pribicera a Melcerovo dielo o pravej viere. V Bardejove fungovala v 18. storočí mestská tlačiareň.

V 18. storočí si kníhtlačiarstvo prešlo hlbokou krízou, kedy produkcia prvých dvoch desaťročí bola na úrovni posledného desaťročia 17. storočia. Napriek tomu na Slovensku fungovalo 9 tlačiarní. Najväčšou kníhtlačiarňou bola Trnavská Akademická kníhtlačiareň, ktorej najproduktívnejšie tlačiarne spadali pod správu Katolíckej cirkvi. Medzi významných autorov Trnavskej Akademickej tlačiarne patrili Samuel Timon, František Kazi, Ján Kazi, František Borgia Kéri, Ján Segedy a Imrich Tolvai.

Regulácia a obľúbené tlačoviny

Kníhtlačiarstvo mohol vykonávať každý, kto bol v remesle vyučený a disponoval finančným kapitálom. S kníhtlačiarskou činnosťou bezprostredne súviseli pojmy ako povolenie, privilégium, cenzúra a knižná revízia. Knižná revízia bola cenzúra dovezených kníh zo zahraničia. Tieto činnosti boli dominantné v 18. storočí.

V 18. storočí boli medzi ľuďmi najobľúbenejšie kalendáre, ktoré obsahovali dátumy, rady, príbehy a predpovede.

Prvé noviny v Uhorsku sa začali tlačiť v Levoči v roku 1705.

19. storočie a rozvoj tlače

V 19. storočí vznikli nové tlačiarne v Martine, Ružomberku a Nitre. V Banskej Bystrici dominovala v rokoch 1832 – 1942 tlačiarenská rodina Macholdovcov. Rodina Škarniclovcov bola známa svojou dominantnou činnosťou v oblasti jarmočných a púťových tlačí. Vlastnú tlačiareň založil aj Václav Jelínek, ktorá pracovala do roku 1823.

Prvé štyri fakulty na univerzitách boli zamerané na filozofiu, teológiu, právo a medicínu. Dominantné zamerania tlačí v 18. a 19. storočí boli geografické a biografické.

Grafická výzdoba kníh a tlačové techniky

Drevotlač je jednou z najstarších techník, pri ktorej sa text alebo obraz vyrezal do drevenej dosky, natrel farbou a odtlačil na papier. Drevorez patrí do kategórie tlače z výšky a je najstaršou reprodukčnou grafickou technikou v Európe. Prvé drevorezové dosky prichádzali do slovenského prostredia dunajskou alebo sliezskou cestou z Nemecka a najčastejšie mali náboženské motívy. Používali sa ako celostránkové ilustrácie, ozdobené orámovania titulného listu alebo rôzne typografické ozdoby a slúžili aj ako vzor pre domácich umelcov. Albrecht Pfister ako prvý ozdobil svoju tlač drevorytmi v Bambergu.

Odborníci sa pri výskume grafickej výzdoby knihy zameriavajú v prvom rade na obsahovú stránku ilustrácie. Väčšina vlysov (typograficky zvýrazňujú začiatok textu) v tlačiach na Slovensku bola signovaná skratkou „F“. Vinety sú v knižnej grafike charakteristické symetrickým tvarom a slúžia ako ozdoba titulnej strany alebo ako predel medzi kapitolami. Signet je emblematická rytina tlačiara alebo vydavateľa, ktorú často používa. František Bartel bol český drevorytec, tlačiar a vydavateľ. Najstarší katalóg inkunábul bol vyrobený v Norimbergu v roku 1643.

Medirytina je ďalšia tlačová technika, ktorej najstaršie dielo je Bičovanie Krista z roku 1446. Na konci 18. storočia vynašiel Alois Senefelder litografiu v Nemecku. Jakub Husník predstavil prelomový vynález v oblasti reprodukcie fotografie – svetlotlač v roku 1868. Svetlotlačiareň bola dielňa, kde sa pomocou svetla a chemických procesov vyrábali kvalitné fotografické tlače. Autorom prvej fotografie z roku 1826 bol Joseph Nicéphore Niépce, ktorý použil techniku heliografie.

Spoločensko-politický kontext

Bratislava sa stala hlavným mestom Uhorska po roku 1541, pretože Turci sa zmocnili Budína. Medzníkom medzi starovekom a novovekom je bitka pri Moháči z roku 1526. Osmanskú ríšu sme porazili v roku 1588 pri Košiciach.

Rudolf II. bol uhorský panovník, ktorý bol zástancom rekatolizácie a povolal jezuitov na uhorské územie, aby ju realizovali aj za cenu represálií a za pomoci vojska. Medzi spoločenskú smotánku v 16. – 17. storočí patrili putovní tlačiari – vzdelanci, evanjelickí kňazi s vysokým spoločenským postavením a biskupi, ktorí často tlačili na objednávku pre šľachticov. Martin Luther vyvesil svojich 95 téz vo Wittenbergu v roku 1517.

V roku 1735 nariadila viedenská dvorská komora založiť Banícko-hutnícku vzdelávaciu inštitúciu v Banskej Štiavnici. Tri významné banícke školy založené v habsburskej monarchii v 18. storočí boli Jáchymov (1716), Smolník (1747) a Oravica (1747). Ján Rezik písal poéziu, prózu a školské hry.

Heslo Francúzskej revolúcie bolo Sloboda, rovnosť, bratstvo. Marcové zákony sprevádzali silné maďarizačné tendencie a negatívne ovplyvnili Nemaďarov, pretože im nezaručovali práva, hoci tvorili okolo 60% obyvateľstva.

Záver

Dejiny kníhtlače a knižnej kultúry sú úzko prepojené s historickým, spoločenským a technologickým vývojom. Od prvých drevených štočkov až po sofistikované tlačiarenské techniky sa kniha stala nielen nositeľom vedomostí, ale aj svedkom búrlivých zmien. Dúfame, že tento prehľad vám pomohol lepšie pochopiť túto dôležitú časť našej histórie. Pre ďalšie štúdium odporúčame navštíviť Wikipédiu o kníhtlači.

Často kladené otázky o dejinách kníhtlače

Kto bol Martin Fábny a kedy pôsobil?

Martin Fábny bol miestny kníhkupec v Banskej Štiavnici, ktorý pôsobil v roku 1549.

Aké boli najobľúbenejšie tlačoviny v 18. storočí a čo obsahovali?

V 18. storočí boli najobľúbenejšie kalendáre. Obsahovali dátumy, rady, príbehy a predpovede.

Čo je to inkunábula a v ktorých rokoch vznikali?

Inkunábula je latinské označenie pre prvotlač. Sú to tlače, ktoré vznikli v rokoch 1447 až 1500.

Ktorá je najvýznamnejšia inkunábula na Slovensku?

Najvýznamnejšou inkunábulou na Slovensku je Jednolistová odpustková listina Johannesa Haana Litterae indulgentiarum z roku 1480.

Ktorá inštitúcia mala v 18. storočí na starosti najproduktívnejšie tlačiarne?

Najproduktívnejšie tlačiarne v 18. storočí spadali pod správu Katolíckej cirkvi, predovšetkým Trnavská Akademická kníhtlačiareň.