Zhrnutie na Prehľad svetových a slovenských dejín

Prehľad svetových a slovenských dejín: Kompletný rozbor pre študentov

ZhrnutieTest znalostíKartičkyPodcastMyšlienková mapa

Úvod

Rím patrí medzi najvplyvnejšie civilizácie staroveku. Tento materiál prehľadne vysvetľuje politický vývoj Ríma od založenia až po pád Západorímskej ríše, vnútornú a zahraničnú politiku, kultúru a dôležité udalosti. Materiál je určený pre stredoškolákov a obsahuje definície, príklady a porovnania.

Periodizácia dejín Ríma

  1. Kráľovský Rím (753 pr. n. l. – 510 pr. n. l.)
  2. Republika (510 pr. n. l. – 27 pr. n. l.)
  3. Cisárstvo (27 pr. n. l. – 476 n. l.)
    • Principát (rané cisárstvo)
    • Dominát (neskoré cisárstvo)

Definícia: Kráľovský Rím — obdobie, keď mestom vládol kráľ; politická moc patrila rodovej aristokracii.

1) Kráľovský Rím (753–510 pr. n. l.)

Založenie a obyvateľstvo

  • Rím založili podľa legendy bratia Romulus a Remus v roku 753 pr. n. l. na rieke Tiber, na 7 pahorkoch.
  • Na Apeninskom polostrove žili Italikovia, na severe Kelti, na juhu gréckej kolónie a pri rieke Tiber výrazne vplývali Etruskovia.

Politická organizácia

  • Na čele stál kráľ: najvyšší vojenský veliteľ a náboženská autorita.
  • Rada pri kráľovi: senát (poradný orgán, zastupovali starší a skúsení muži).
  • Spoločnosť sa členila na dve skupiny:
    • Patricijovia — potomkovia starých významných rodov, mali politickú moc.
    • Plebejci — chudobnejší roľníci a remeselníci bez práv.

Reformy a koniec obdobia

  • Servius Tullius (predposledný kráľ) rozdelil obyvateľov do 5 majetkových tried, aby znížil moc rodovej aristokracie; každý zbrojil vlastnú výzbroj.
  • Tarquinius Superbus (posledný kráľ) vládol kruto a bol v roku 510 pr. n. l. vyhnaný — začiatok republiky.

Definícia: Patricij — člen starobylej aristokracie s politickými právami.

2) Rímska republika (510–27 pr. n. l.)

Základné inštitúcie

  • Republiku riadil súbor úradníkov (magistrátov):
    • Dva konzuli volení na 1 rok — najvyšší výkonní úradníci, vojenskí velitelia a sudcovia; sprevádzali ich 12 liktorov so symbolmi moci (fasces).
    • Diktátor — výnimočne vymenovaný na 6 mesiacov v čase vojny alebo krízy.
    • Senát (~300 členov) — poradný orgán zložený zo skúsenejších aristokratov.
    • Cenzori — hodnotili majetok občanov a zaradzovali ich do tried (5 rokov).
    • Kvestori, edilovia — financie, verejný poriadok a infraštruktúra.
  • Úrady boli neplatené, preto v úradoch prevládali bohatí občania.

Vnútorná politika — boj plebejcov za práva

  • Plebejci sa domáhali práv: odmietli slúžiť v armáde, čo prinútilo patricijov ustúpiť.
  • Vznikli úrady tribúnov ľudu (ochrana plebejov, právo veta).
  • Spísanie obyčajového práva: Zákony XII tabúľ — verejne vyvesené, základ súdnictva.
  • Plebejci získali právo zastávať aj najvyššie úrady; vznikla nobilita (nová aristokracia z bohatých patricijov a plebejcov).

Zahraničná politika a expanzia

  • Ciele: ovládnuť celý Apeninský polostrov a neskôr Stredomorie.
  • Postupné vojny a výsledky:
    • Proti latínskym kmeňom — spojenectvá, ovládli strednú Itáliu.
    • Proti Etruskom — porazili ich mestá.
    • Proti Samnitom — podrobenie území.
    • Proti gréckym kolóniám — porazili po bojoch (kráľ Pyrrhos prehral rozhodujúcu bitku) — Rím ovládol Apeninský polostrov.
  • Politika „rozdeľuj a panuj“: niektoré kmene spojenectvo, iné podrobenie; niektorí dostali rímske práva.

Krízy a armádne reformy

  • Povstanie otrokov vedené Spartakom (73 pr. n. l.) bolo potlačené, 6000 otrokov ukrižovaných.
  • Gajus Marius — vojenská reforma: profesionálna žoldnierska armáda vybavená štátom; vojaci verní svojmu veliteľovi.
  • Politické súperenie: optimáti (aristokracia, Sulla) vs. populári (reformátori, Marius) → občianske vojny.

Koniec republiky — triumviráty a moc Caesara

  • Prvý triumvirát: Pompeius, Crassus, Gaius Julius Caesar — rozdelenie vplyvu.
  • Caesar sa stal guvernérom Gálie, po návrate prekročil Rubicon (49 pr. n. l.) a začala občianska vojna: „Kocky sú hodené".
  • Caesar porazil Pompeia, stal sa diktátorom, zaviedol reformy (kolónie pre chudobných, distribúcia o
Zaregistruj sa pre celé zhrnutie
KartičkyTest znalostíZhrnutiePodcastMyšlienková mapa
Začni zadarmo

Už máš účet? Prihlásiť sa

Rím — vývoj impéria

Klíčové pojmy: Rím prešiel tromi hlavnými obdobiami: kráľovstvo, republika, cisárstvo, Servius Tullius rozdelil obyvateľstvo do majetkových tried na posilnenie štátu, V republike vládli dvaja konzuli, senát a úrad diktátora v kríze, Plebejci získali práva postupne: tribúni ľudu a Zákony XII tabúľ, Gajus Marius zreformoval armádu a vytvoril profesionálne légie, Julius Caesar prekročil Rubicon (49 pr. n. l.) a skončil republiku, Augustus založil principát; zachoval zdanie republiky pri sústredenej moci, Dioklecián zaviedol tetrarchiu; Konštantín legalizoval kresťanstvo (313), Púnske vojny (264–146 pr. n. l.) zabezpečili rímsku dominanciu v západnom Stredomorí, 476 n. l. znamená zánik Západorímskej ríše — prechod do stredoveku

## Úvod Rím patrí medzi najvplyvnejšie civilizácie staroveku. Tento materiál prehľadne vysvetľuje politický vývoj Ríma od založenia až po pád Západorímskej ríše, vnútornú a zahraničnú politiku, kultúru a dôležité udalosti. Materiál je určený pre stredoškolákov a obsahuje definície, príklady a porovnania. ## Periodizácia dejín Ríma 1. **Kráľovský Rím** (753 pr. n. l. – 510 pr. n. l.) 2. **Republika** (510 pr. n. l. – 27 pr. n. l.) 3. **Cisárstvo** (27 pr. n. l. – 476 n. l.) - Principát (rané cisárstvo) - Dominát (neskoré cisárstvo) > Definícia: Kráľovský Rím — obdobie, keď mestom vládol kráľ; politická moc patrila rodovej aristokracii. ## 1) Kráľovský Rím (753–510 pr. n. l.) ### Založenie a obyvateľstvo - Rím založili podľa legendy bratia **Romulus a Remus** v roku 753 pr. n. l. na rieke Tiber, na 7 pahorkoch. - Na Apeninskom polostrove žili Italikovia, na severe Kelti, na juhu gréckej kolónie a pri rieke Tiber výrazne vplývali Etruskovia. ### Politická organizácia - Na čele stál **kráľ**: najvyšší vojenský veliteľ a náboženská autorita. - Rada pri kráľovi: **senát** (poradný orgán, zastupovali starší a skúsení muži). - Spoločnosť sa členila na dve skupiny: - **Patricijovia** — potomkovia starých významných rodov, mali politickú moc. - **Plebejci** — chudobnejší roľníci a remeselníci bez práv. ### Reformy a koniec obdobia - **Servius Tullius** (predposledný kráľ) rozdelil obyvateľov do 5 majetkových tried, aby znížil moc rodovej aristokracie; každý zbrojil vlastnú výzbroj. - **Tarquinius Superbus** (posledný kráľ) vládol kruto a bol v roku 510 pr. n. l. vyhnaný — začiatok republiky. > Definícia: Patricij — člen starobylej aristokracie s politickými právami. ## 2) Rímska republika (510–27 pr. n. l.) ### Základné inštitúcie - Republiku riadil súbor úradníkov (magistrátov): - **Dva konzuli** volení na 1 rok — najvyšší výkonní úradníci, vojenskí velitelia a sudcovia; sprevádzali ich 12 liktorov so symbolmi moci (fasces). - **Diktátor** — výnimočne vymenovaný na 6 mesiacov v čase vojny alebo krízy. - **Senát** (~300 členov) — poradný orgán zložený zo skúsenejších aristokratov. - **Cenzori** — hodnotili majetok občanov a zaradzovali ich do tried (5 rokov). - **Kvestori, edilovia** — financie, verejný poriadok a infraštruktúra. - Úrady boli neplatené, preto v úradoch prevládali bohatí občania. ### Vnútorná politika — boj plebejcov za práva - Plebejci sa domáhali práv: odmietli slúžiť v armáde, čo prinútilo patricijov ustúpiť. - Vznikli úrady **tribúnov ľudu** (ochrana plebejov, právo veta). - Spísanie obyčajového práva: **Zákony XII tabúľ** — verejne vyvesené, základ súdnictva. - Plebejci získali právo zastávať aj najvyššie úrady; vznikla **nobilita** (nová aristokracia z bohatých patricijov a plebejcov). ### Zahraničná politika a expanzia - Ciele: ovládnuť celý Apeninský polostrov a neskôr Stredomorie. - Postupné vojny a výsledky: - Proti latínskym kmeňom — spojenectvá, ovládli strednú Itáliu. - Proti Etruskom — porazili ich mestá. - Proti Samnitom — podrobenie území. - Proti gréckym kolóniám — porazili po bojoch (kráľ Pyrrhos prehral rozhodujúcu bitku) — Rím ovládol Apeninský polostrov. - Politika „rozdeľuj a panuj“: niektoré kmene spojenectvo, iné podrobenie; niektorí dostali rímske práva. ### Krízy a armádne reformy - Povstanie otrokov vedené **Spartakom** (73 pr. n. l.) bolo potlačené, 6000 otrokov ukrižovaných. - **Gajus Marius** — vojenská reforma: profesionálna žoldnierska armáda vybavená štátom; vojaci verní svojmu veliteľovi. - Politické súperenie: **optimáti** (aristokracia, Sulla) vs. **populári** (reformátori, Marius) → občianske vojny. ### Koniec republiky — triumviráty a moc Caesara - Prvý triumvirát: Pompeius, Crassus, Gaius Julius Caesar — rozdelenie vplyvu. - Caesar sa stal guvernérom Gálie, po návrate prekročil Rubicon (49 pr. n. l.) a začala občianska vojna: „Kocky sú hodené". - Caesar porazil Pompeia, stal sa diktátorom, zaviedol reformy (kolónie pre chudobných, distribúcia o