Test na Prehľad svetových a slovenských dejín

Prehľad svetových a slovenských dejín: Kompletný rozbor pre študentov

Otázka 1 z 50%

Po získaní nezávislosti v roku 1947 zostala India jednotným štátom, pričom nebola rozdelená na žiadne ďalšie časti.

Test: Dejiny — prehľadné obdobia a metódy, Starovek a stredovek (ranné obdobia) / Pravek a starovek, Starovek a stredovek – Grécko, Starovek a stredovek – Rím, Starovek a stredovek – Všeobecné stredovek, Starovek a stredovek – Veľká Morava a Slovensko, Starovek a stredovek – Uhorsko a neskoršie dejiny, Starovek a stredovek – Náboženstvo a reformy, Novovek a moderné dejiny Európy, Revolúcie a spoločenské zmeny (18.–19. storočie), 19. storočie: nacionalizmus, národné hnutia a zjednocovania, 20. storočie: svetové konflikty, ideológie a medzinárodné vzťahy, Prvá svetová vojna a povojnové usporiadanie, Vznik Sovietskeho zväzu a komunistické hnutie, Medzivojnové ideológie: fašizmus, nacizmus a totalitarizmus, Medzivojnové obdobie a medzinárodné vzťahy, Druhá svetová vojna a medzinárodné dôsledky, Studená vojna, dekolonizácia a moderné konflikty, Slovenské dejiny 19. – začiatok 20. storočia, Vznik Československa a prvej republiky, Medzivojnové obdobie a spoločenské zmeny v Československu, Povojnové Československo a komunistická éra

20 otázok

Otázka 1: Po získaní nezávislosti v roku 1947 zostala India jednotným štátom, pričom nebola rozdelená na žiadne ďalšie časti.

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: Po získaní nezávislosti v roku 1947 nastali vnútorné rozpory a jednotná India bola rozdelená na dve časti: Indickú Úniu pre hinduistov a Pakistan pre moslimov.

Otázka 2: Ktoré z nasledujúcich tvrdení správne vystihuje ciele a charakter reforiem Michaila Gorbačova v ZSSR po jeho nástupe k moci v roku 1985?

A. Zameranie hospodárstva na ťažký priemysel a zvýšenie výdavkov na zbrojenie.

B. Uskutočnenie reforiem známych ako perestrojka a glasnosť.

C. Zníženie výdavkov na zbrojenie s cieľom riešiť hospodárske zaostávanie.

D. Podpora plánovaného hospodárstva bez zmien.

Vysvetlenie: Michail Gorbačov nastúpil na čelo ZSSR v roku 1985 a chcel uskutočniť reformáciu ZSSR, známu ako perestrojka a glasnosť. Jedným z cieľov reforiem bolo zníženie výdavkov na zbrojenie, pretože hospodárstvo bolo zaostalé a stagnovalo voči západným krajinám. Zameranie na ťažký priemysel bolo príčinou zaostávania, nie cieľom reforiem, a Gorbačov sa snažil o zmeny v hospodárstve, nie o zachovanie plánovaného hospodárstva bez zmien.

Otázka 3: Počas Bachovho absolutizmu na Slovensku došlo k oživeniu činnosti spolku Tatrín a obnoveniu vydávania Slovenských novín.

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: Počas Bachovho absolutizmu na Slovensku bol úplne potlačený slovenský národný pohyb, bola zastavená činnosť spolku Tatrín a nevychádzali Slovenské noviny. Naopak, nastala germanizácia a boli zrušené demokratické slobody.

Otázka 4: Ktoré tvrdenie najlepšie charakterizuje rozdiel medzi Starou a Novou školou slovenskou v období dualizmu?

A. Stará škola slovenská odmietala Rakúsko-uhorské vyrovnanie a národnostný zákon, zatiaľ čo Nová škola slovenská sa orientovala na Pešť a spoluprácu s maďarskými opozičnými politikmi.

B. Stará škola slovenská žiadala vytvorenie federácie v Uhorsku, kým Nová škola slovenská chcela presadiť požiadavky zo Žiadostí slovenského národa.

C. Obe školy odmietali pomaďarčovanie, no Nová škola slovenská vydávala svoje názory v Národných novinách.

D. Nová škola slovenská bola založená v Turčianskom sv. Martine, zatiaľ čo Stará škola slovenská mala centrum v Pešti.

Vysvetlenie: Stará škola slovenská odmietala Rakúsko-uhorské vyrovnanie a národnostný zákon, pričom chcela presadiť požiadavky zo Žiadostí slovenského národa a Memoranda národa slovenského. Naopak, Nová škola slovenská sa orientovala na Pešť, snažila sa o spoluprácu s maďarskými opozičnými politikmi a zriekla sa memorandovej požiadavky, žiadajúc vytvorenie federácie v Uhorsku.

Otázka 5: Na Mníchovskej konferencii 29. septembra 1938 sa zúčastnili Nemecko, Taliansko, Francúzsko a Veľká Británia.

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: Mníchovská konferencia sa uskutočnila 29. septembra 1938 a jej účastníkmi boli Nemecko, Taliansko, Francúzsko a Veľká Británia, reprezentované Hitlerom, Mussolinim, Edouardom Daladierom a Chamberlainom.