Podcast o Svetové dejiny: 19. a medzivojnové obdobie

Kapitoly

Koniec prvej svetovej vojny

Versailleský diktát

Zlaté dvadsiate a veľká kríza

Cesta k totalite

Rozbuška v Sarajeve

Kto s kým?

Priemysel proti plantážam

Konfederácia a priebeh vojny

Bod zlomu a koniec

Zhrnutie a záver

Přepis

Filip: Dobre, toto je neuveriteľné — takže celý povojnový svetový poriadok v podstate určili traja chlapi v jednej miestnosti? A jeden z nich chcel Nemecko úplne zničiť?

Sofia: Presne tak, Filip. Vitajte pri dráme zvanej Parížska mierová konferencia. Počúvate Studyfi Podcast.

Filip: Poďme na to. Prvá svetová vojna sa skončila, ale ako presne? Viem, že rok 1917 bol zlomový.

Sofia: Bol absolútne kľúčový. V Rusku padol cár a k moci sa dostali boľševici s Leninom. Boli tak vyčerpaní z vojny, že v marci 1918 podpísali s Nemeckom separátny mier. Pre Nemcov to vyzeralo ako výhra.

Filip: Ale nebola. Prečo?

Sofia: Pretože takmer v tom istom čase, v apríli 1917, vstúpili do vojny Spojené štáty. A to zmenilo všetko. Čerství vojaci, zásoby, peniaze... Ústredné veľmoci už nemali šancu.

Filip: Takže Nemecko sa vzdalo? Kedy presne?

Sofia: Áno, Rakúsko-Uhorsko sa už rozpadalo a Nemecko bolo na kolenách. Prímerie podpísali symbolicky — 11. novembra 1918 o jedenástej hodine a jedenástej minúte. Koniec vojny a pád štyroch veľkých impérií.

Filip: A potom prišiel čas upratovať. Spomínaná Parížska mierová konferencia.

Sofia: Presne. Zišli sa tam víťazi, ale hlavné slovo mala „Veľká trojka“. Americký prezident Wilson, britský premiér Lloyd George a francúzsky premiér Clemenceau.

Filip: A to bol ten, ktorý chcel Nemcov potrestať, však?

Sofia: Ten chcel krv. A aj ju dostal. Výsledkom bola Versailleská zmluva, ktorú Nemci volali „versailleský diktát“. A mali prečo.

Filip: Znie to drsne. Čo všetko im naložili?

Sofia: Predstav si to. Označili ich za jediného vinníka vojny. Stratili obrovské územia a všetky kolónie. Museli zaplatiť astronomické reparácie a ich armádu zredukovali na smiešnych stotisíc mužov. Žiadne tanky, žiadne letectvo.

Filip: Uf. To je poníženie. Niet divu, že to neskôr viedlo k problémom.

Sofia: Presne tak. A vznikla aj Spoločnosť národov, ktorá mala udržať mier, ale bola bezzubá. A vieš, čo je najväčší vtip? USA, ktorých prezident ju vymyslel, do nej nikdy nevstúpili.

Filip: To je klasika. Takže celý ten systém bol od začiatku nestabilný.

Sofia: Absolútne. Ale po vojne prišlo aj niečo pozitívne — „Zlaté dvadsiate roky“.

Filip: Jazz, autá, filmy... taká tá éra Veľkého Gatsbyho, nie?

Sofia: Presne tá! Ekonomika šliapala, hlavne v USA, ktoré sa stali motorom sveta. Ľudia mali pocit, že to bude trvať večne.

Filip: Ale netrvalo. Prišiel Čierny štvrtok.

Sofia: Áno, 24. október 1929. Krach na newyorskej burze. Spustilo to Veľkú hospodársku krízu, ktorá zasiahla celý svet.

Filip: A následky boli katastrofálne, však?

Sofia: Obrovské. Banky krachovali, továrne sa zatvárali, státisíce ľudí boli bez práce. V Amerike to riešil prezident Roosevelt s programom New Deal, kde štát začal masívne investovať do verejných prác, aby dal ľuďom prácu.

Filip: A čo Európa? Ako tá reagovala na túto biedu?

Sofia: V Európe to bolo horšie. Hospodárska kríza a pocit nespravodlivosti z Versailleskej zmluvy vytvorili živnú pôdu pre extrémistov.

Filip: Takže ľudia v zúfalstve hľadali jednoduché riešenia a silných vodcov?

Sofia: Presne. Demokracia zlyhávala a do popredia sa dostávali totalitné režimy. A to nás privádza priamo k vzostupu Hitlera a ďalším udalostiam, ktoré formovali zvyšok 20. storočia.

Filip: A presne tieto napäté vzťahy nakoniec viedli k tomu, čomu sa neskôr začalo hovoriť "Veľká vojna".

Sofia: Áno, prvá svetová vojna. A hoci sa často ako príčina spomína jeden konkrétny moment, pravda je zložitejšia.

Filip: Máš na mysli ten atentát, však? Ten slávny spúšťač všetkého.

Sofia: Presne tak. Oficiálnou zámienkou bol atentát v Sarajeve 28. júna 1914 na následníka trónu Františka Ferdinanda. Ale to bola naozaj len iskra, ktorá zapálila sud s pušným prachom.

Filip: Takže skutočné príčiny boli oveľa hlbšie a dlhodobejšie?

Sofia: Jednoznačne. Išlo hlavne o boj veľmocí. Chceli si nanovo rozdeliť kolónie, získať vplyv, nové trhy a zdroje surovín. Európa bola jednoducho príliš malá pre toľko veľkých ambícií.

Filip: A to viedlo k vytvoreniu tých dvoch znepriatelených blokov. Na jednej strane Trojspolok, alebo Centrálne mocnosti.

Sofia: Áno. Tam patrilo Nemecko a Rakúsko-Uhorsko. Pôvodne aj Taliansko, ale to si to v roku 1915 rozmyslelo a takpovediac vymenilo dres.

Filip: Taliani a ich strategické rozhodnutia... A kto stál proti nim?

Sofia: To bola Dohoda. Jej jadrom bola Veľká Británia, Francúzsko a Rusko. No a neskôr sa pridali aj spomínaní Taliani, a čo bolo kľúčové, v roku 1917 aj Spojené štáty.

Filip: Vstup USA musel poriadne zamiešať karty. Poďme sa teraz pozrieť na to, ako táto vojna vlastne prebiehala na frontoch.

Filip: Wow... takže zjednotenie Nemecka máme úspešne za sebou. Ale 19. storočie nebolo búrlivé len v Európe, však? Poďme sa na záver pozrieť za oceán.

Sofia: Presne tak! Kým sa v Európe zjednocovalo, v Spojených štátoch to, naopak, poriadne škrípalo. Hovoríme o Americkej občianskej vojne.

Filip: Dobre, takže čo bolo hlavným problémom? Prečo sa zrazu krajina rozdelila?

Sofia: Nebolo to zrazu, napätie rástlo desaťročia. V podstate išlo o konflikt dvoch úplne odlišných svetov. Na jednej strane priemyselný Sever...

Filip: ...a na druhej?

Sofia: A na druhej poľnohospodársky Juh. Sever chcel vysoké clá, aby chránil svoje továrne. Ale hlavne... bol proti otroctvu a chcel voľnú pracovnú silu.

Filip: Chápem. A Juh bol presný opak, však?

Sofia: Úplne. Ich ekonomika stála na obrovských bavlníkových plantážach. A tie boli závislé od práce čiernych otrokov. Takže presadzovali slobodný obchod a zubami-nechtami bránili otroctvo.

Filip: Znie to ako časovaná bomba. Čo ju odpálilo?

Sofia: Zvolenie Abrahama Lincolna za prezidenta v roku 1860. Bol otvoreným odporcom otroctva a pre Juh to bola posledná kvapka.

Filip: Takže čo spravili? Povedali si, že sa nebudú hrať?

Sofia: V podstate áno. Jedenásť južných štátov jednoducho vystúpilo z Únie. Založili si vlastný štát — Konfederáciu — a zvolili si vlastného prezidenta, Jeffersona Davisa.

Filip: A vojna bola na svete. Kto mal na začiatku navrch?

Sofia: Prekvapivo Juh. Mali oveľa lepších a skúsenejších generálov. Meno Robert E. Lee ti niečo hovorí?

Filip: Jasné, to bol ten legendárny veliteľ Juhu.

Sofia: Presne. Lenže Sever mal niečo, čo Juhu chýbalo... obrovskú priemyselnú prevahu, oveľa viac ľudí a hlavne hustú sieť železníc.

Filip: Takže mohli rýchlejšie presúvať vojakov a zásoby. Ich generál bol Ulysses S. Grant, však?

Sofia: Áno, a aj keď nemal Leeho strategický génius, bol neuveriteľne húževnatý. Vedel, že je to vojna o zdroje, a tie mal na svojej strane.

Filip: Spomínala si Lincolna. Akú rolu zohral počas vojny?

Sofia: Kľúčovú. V roku 1863 urobil geniálny ťah. Vydal Vyhlásenie o oslobodení otrokov.

Filip: Čo to presne znamenalo?

Sofia: Týmto krokom dal vojne morálny rozmer. Už to nebol len boj o jednotu krajiny, ale boj proti otroctvu. A hlavne... získal tým desaťtisíce čiernych vojakov, ktorí sa pridali k armáde Severu.

Filip: To muselo úplne zmeniť dynamiku. Kde prišiel ten definitívny zlom?

Sofia: V lete 1863 v bitke pri Gettysburgu. Bola to najkrvavejšia bitka celej vojny a Sever v nej drvivo zvíťazil. Odvtedy už Juh v podstate len ustupoval.

Filip: A koniec?

Sofia: V apríli 1865 generál Lee konečne kapituloval. Vojna sa skončila, no zanechala za sebou obrovské rany a státisíce mŕtvych.

Filip: Takže, ak to zhrniem, dnes sme prebrali zjednotenie Talianska a Nemecka v Európe a potom sme skočili do Ameriky, kde sa, naopak, štát takmer rozpadol v občianskej vojne. Všetko v tom istom búrlivom 19. storočí.

Sofia: Presne tak. Je to skvelá ukážka toho, ako sa formovali moderné národy. Niekedy „krvou a železom“, ako hovoril Bismarck, a inokedy cez bolestivý vnútorný konflikt, ako v USA.

Filip: Super, ďakujem ti veľmi pekne, Sofia, za ďalšiu dávku vedomostí. A ďakujeme aj vám, naši poslucháči, že ste boli s nami.

Sofia: Dúfame, že sa vám to páčilo a že sa počujeme opäť nabudúce. Majte sa krásne!

Filip: A nezabudnite, učiť sa dá aj s úsmevom. Ahojte!

Sofia: Ahojte!