Zhrnutie na Hudba 19. storočia: Dvořák, Smetana a Slovensko
Hudba 19. storočia: Dvořák, Smetana a Slovensko Rozbor
Úvod
Slovensko v 19. storočí bolo súčasťou rakúsko-uhorskej monarchie. Hudba zohrávala významnú úlohu v spoločenskom a národnom živote – od ľudových piesní cez divadlo a spevokoly až po vojenské a mestské kapely. Tento materiál vysvetlí kultúrne podmienky hudobného života na Slovensku v 19. storočí a charakterizuje hudobnú tvorbu Jána Levoslava Bellu na úrovni stredoškoláka.
1. Kultúrne podmienky hudobného života na Slovensku v 19. storočí
1.1 Politický a spoločenský kontext
- Slovensko bolo súčasťou mnohonárodnostnej monarchie; po potlačení revolúcie 1848–49 prebrali slovenskí predstavitelia obrannú pozíciu a myšlienka vzájomnosti formovala kultúru.
- Spoločnosť tvorili zemianstvo, maloburžoázia a inteligencia (učitelia, kňazi). Tieto vrstvy určovali kultúrne priority a financovali kultúrne inštitúcie.
Definícia: Kultúrne podmienky = politické, spoločenské a ekonomické prostredie, ktoré ovplyvňuje tvorbu, šírenie a prijímanie umenia.
1.2 Vývoj ľudovej a národnej piesňovej tvorby
- V 19. storočí sa začal systematický zber ľudových piesní a ich tlačené vydávanie (prvé vydania 1823–1827: Pavel J. Šafárik, Ján Kollár).
- Veľké projekty: Kollárova zbierka s viac než 2500 piesňami (1834–1835) a neskôr notované edície ako Slovenské spěvy (1880–1926) s viac než 2000 zápismi.
Praktický príklad: Zbierky ľudových piesní sa používali na úpravy pre klavír alebo zbor, čo umožnilo ich šírenie v mestách a na kultúrnych podujatiach.
1.3 Hudobné divadlo a opera
- V prvých desaťročiach 19. storočia dominovali nemecké a maďarské profesionálne divadelné spoločnosti.
- Vznik a rekonštrukcia divadelných budov v mestách (Trnava 1831, B. Bystrica 1841, Prešov 1881, Nitra 1883, Bratislava 1886, Košice 1899).
- Repertoár zahŕňal taliansku a francúzsku operu (Bellini, Donizetti, Rossini, Auber, Meyerbeer) a diela Mozarta či Webera.
Definícia: Opera = dramatické dielo spievané s orchestrálnym sprievodom, často s hereckým a scénickým spracovaním.
1.4 Spoločenský spev a spevokoly
- Rozmach spevokolov (napr. Tatran v Liptovskom Mikuláši, Slovenský spevokol v Martine, spevokol v Tisovci) – repertoár: hymnické, vlastenecké piesne a úpravy ľudových piesní.
- Spevokoly pôsobili aj medzi krajanmi (Viedeň, Budapešť, Praha, Cleveland).
1.5 Hymnické a vlastenecké piesne
- Typické piesne: "Nad Tatrou sa blýska" (J. Matuška, 1844) – na melódiu ľudovej piesne "Kopala studničku"; prvé dve slohy sú od roku 1993 slovenskou štátnou hymnou. "Hej, Slováci" mal melodickú väzbu na poľskú hymnu.
- Rozširovanie cez spevníky: nenotovaný "Veniec národných piesní slovenských" (1862) a notovaný Karolom Ruppeldtom (1874).
1.6 Vojenské orchestre a cigánske kapely
- Vojenské orchestry mali dôležité mesto v hudobnom živote miest (Bratislava, Košice, Prešov, Trenčín a i.) – hrávali pochody, tanečnú hudbu, úpravy z opier.
- Dopĺňali ich miestne instrumentálne kapely a cigánske kapely, ktoré šírili tanečnú a zábavnú hudbu.
Definícia: Vojenský orchester = hudobný súbor pridelený armádnej jednotke, ktorý plní reprezentačné, náborové a zábavné funkcie.
1.7 Hudobná pedagogika a cirkevná hudba
- Vznik hudobných škôl, učitelia a dirigenti zvyšovali úroveň hudobnej gramotnosti.
- Významné osobnosti: Anton HŮSKA – riaditeľ hudobnej školy v Košiciach (1862–1882), ktorý zdôrazňoval prepojenie teórie s hrou na nástroji (klavír, husle) a zdokonaľovanie cirkevnej hudby.
- Cirkevná hudba mala pevné miesto v repertoári skladateľov a pedagógov.
2. Charakteristika hudobnej tvorby Jána Levoslava Bellu
Poznámka: V zadanom texte sa priamo nespomína Ján Levoslav Bella. Nižšie uvádzam stručnú, overenú charakteristiku jeho tvorby
Už máš účet? Prihlásiť sa
Hudobný život 19. storočia
Klíčové pojmy: Slovensko bolo súčasťou rakúsko-uhorskej monarchie, čo ovplyvnilo kultúru, Systematické zbieranie ľudových piesní (Šafárik, Kollár) zabezpečilo zachovanie tradície, Divadlo a opera boli doménou nemeckých a maďarských spoločností v mestách, Spevokoly šírili hymnické a vlastenecké piesne a úpravy ľudoviek, Vojenské orchestre a cigánske kapely šírili tanečnú a zábavnú hudbu, Hudobná pedagogika (Anton Hůska) prepojila teóriu s hrou na nástrojoch, Ján Levoslav Bella využíval ľudové motívy v romantickom štýle, Bella komponoval operu, zborové a vokálne diela s národnou tematikou, Zbierky piesní (Národnie zpievanky, Slovenské spěvy) poskytli materiál pre komponovanie, Spevníky a notácie umožnili šírenie piesní medzi mestskou kultúrou