Hudba 19. storočia: Dvořák, Smetana a Slovensko

Vitajte v našom komplexnom rozbore hudby 19. storočia, s dôrazom na diela Antonína Dvořáka, Bedřicha Smetanu a špecifiká hudobného života na Slovensku. Tento článok je navrhnutý tak, aby slúžil ako podrobný sprievodca pre študentov a milovníkov hudby, ponúkajúci prehľad kľúčových osobností, ich tvorby a celkového kontextu hudobného romantizmu v strednej Európe. Preskúmajte s nami bohatstvo tohto obdobia, ktoré formovalo národné identity prostredníctvom tónov a melódií.

Hudba 19. storočia: Antonín Dvořák – Život a dielo

Dvořák (1841–1904) prejavoval hudobné nadanie už od detstva, hral na husliach. Pôvodne študoval nemecký jazyk, no neskôr sa zameral na hudbu a začal študovať na organovej škole. Po absolvovaní sa stal violistom v Komzakovej kapele, čo mu poskytlo cenné skúsenosti.

Jeho prvá opera bola Alfréd. Dvořák sa oženil so svojou žiačkou Annou Čermákovou. Získané štipendium na základe Moravských dvojspevov ho zbavilo finančných starostí a otvorilo mu cestu do zahraničia. Bol miláčikom Angličanov vďaka svojim oratóriám a dirigentským aktivitám. Prišiel aj do New Yorku, kde prijal ponuku zakladateľky Národného amerického hudobného konzervatória a stal sa jeho riaditeľom. V Amerike napísal svoju poslednú, deviatu symfóniu e mol, známu ako Z nového světa.

Hudobná reč a symfonická tvorba

Dvořákova hudobná reč sa vyznačuje svojským výrazom, ktorý sa prejavil najmä v symfonickej a komornej hudbe. Aktívne nezasahoval do politického diania, no jeho dielo je hlboko prepojené s národným cítením. Hudobní vedci často hľadali súvislosti medzi jeho tvorbou a tvorbou Johannesa Brahmsa.

Jeho symfonická tvorba zahŕňa deväť symfónií, čím sa stal zakladateľom českej symfónie. Medzi ne patria: - 1. Symfónia c mol – Zlonické zvony - 9. Symfónia e mol – Z nového světaDvořák tiež vytvoril rad symfonických básní, ktoré vstúpili na pôdu programovej hudby, ako sú Vodník, Polednice, Zlatý kolovrat a Holoubek. Dramatické ouvertúry a jedinečné dielo Slovanských tancov sú tiež významnou súčasťou jeho odkazu.

Inštrumentálne koncerty a operná tvorba

Dvořákove inštrumentálne koncerty sú majstrovskými dielami, ktoré patria k najhranejším v repertoári. K nim patria: - Koncert pre klavír a orchester g mol - Koncert pre husle a orchester a mol - Koncert pre violončelo a orchester h molJeho operná tvorba zahŕňa jedenásť opier s rôznymi tematikami: - Tvrdé palice - Vanda (tragická) - Šelma sedlák (komická) - Dimitrij (historická) - Jakobín - Rusalka - Armida (rozprávková opera)

Vokálna, oratoriálna, kantátová a komorná tvorba

Vo vokálnej tvorbe zanechal Dvořák cykly ako Večerní písně, Cikánske melódie, Písně milostné a Biblické písně. V oblasti oratórií, kantát a omší sú významné diela: - Stabat mater - Requiem - Te Deum - Žalm 149Komornú tvorbu reprezentuje 13 sláčikových kvartet, pričom najslávnejšie je Kvarteto F dur. Medzi jeho klavírne diela patria Slovanské tance, Mazurky, Humoresky a Poetické nálady.

Hudba 19. storočia: Bedřich Smetana – Otec českej národnej hudby

Bedřich Smetana (1824–1884) je považovaný za tvorcu českej národnej hudby. Dokázal spojiť hudobné umenie s národným životom, čím položil základy českej hudobnej identity. Už ako päťročný sa učil hrať na husle a klavír u učiteľa Jána Chmelíka. Jeho prvá skladba bola Kvapík D dur.Neskôr študoval hudobnú teóriu a techniku skladby u slepého Josefa Prokscha. Finančne ho podporoval Franz Liszt, čo mu pomohlo pri zakladaní hudobného ústavu v Prahe. V roku 1848 sa aktívne zúčastnil bojov na barikádach, na čo reagoval klavírnymi skladbami Pochod studentské legie, Píseň svobody a prvým orchestrálnym dielom Slávnostní ouvertúra D dur.Oženil sa s Kateřinou Kolářovou, no krátko po sebe mu zomreli obidve dcéry. Na túto tragédiu reagoval autobiografickým klavírnym Triom g mol. Po neprijatí jeho tvorby v Prahe odišiel do švédskeho Göteborgu, kde sa stal riaditeľom Spoločnosti pre klasickú hudbu. Rok po smrti prvej manželky si vzal devätnásťročnú Bettinu Ferdinandiovú. V Prahe založil hudobnú školu a písal hudobno-kritické články. V roku 1866 získal miesto kapelníka v Prozatímním divadle, no v roku 1874 ohluchol.

Smetanova hudobná reč a operná tvorba

Smetanova hudobná reč vyrastá z polky, českých tancov, slávnostného zboru a pochodu, ako aj z ľudových spevov. Je charakteristická častými alteráciami, mimotonálnymi moduláciami, sekvenciami a farebnou inštrumentáciou.

Jeho veľkým vzorom bol Wagner. Medzi najvýznamnejšie opery patria: - Prodaná nevěsta – komická opera, o bohatom Vaškovi, ktorý si má vziať Mařenku, ktorá ho nechce. Končí spevom „proč bychom se netešili“. - Braniboři v Čechách – historická opera. - Libuše – patetická, národná opera, hráva sa iba príležitostne. Fanfáry sú dodnes súčasťou inaugurácie prezidenta. - Dalibor – tragická opera. - Viola – romantická opera.

Symfonické básne a komorná tvorba

Koncepcia Smetanových symfonických básní bola hlboko národná. Jeho vrcholným dielom je cyklus Má vlast, ktorý pozostáva zo šiestich diel: - Vyšehrad (pražský hrad) - Vltava - Šárka (symbol pomsty ubolenej ženy, ktorá cíti hnev k mužom) - Z českých luhů i hájů - Tábor - Blaník (pohorie v Čechách, v ktorom sú zakliati rytieri)V komornej tvorbe sú významné: - Trio g mol pre klavír, husle a violončelo (inšpirované jeho životom) - Kvarteto e mol – Z mého života - 2. Kvarteto d molKlavírna tvorba Smetany zahŕňa diela ako České tance, Vzpomínka na Plzeň, Naším děvám a Venkovanka.

Hudobný život na Slovensku v 19. storočí: Kontext a osobnosti

Slovensko bolo v 19. storočí súčasťou mnohonárodnostnej Rakúsko-Uhorskej monarchie. Boj o národnú suverenitu a občiansku slobodu vyvrcholil revolučným hnutím v rokoch 1848–49. Po neúspechu revolúcie zaujali slovenskí politici a kultúrni predstavitelia obranný postoj s ideou slovenskej vzájomnosti. Pre rozvoj slovenskej literatúry bola dôležitá kodifikácia spisovnej slovenčiny v roku 1843, ktorej ústrednými osobnosťami boli Ľudovít Štúr, Janko Kráľ, Andrej Sládkovič, Samo Chalupka a Ján Botto.

Hudobná kultúra romantizmu na Slovensku je interne rozdelená na tri epochy: 1. 1830–1860: Raný romantizmus, doznieva klasicistický štýl. 2. 1860–1900: Novoromantizmus. 3. 1900–1918: Neskorý romantizmus, formovali sa skladatelia, ktorí pripravili pôdu pre modernú slovenskú hudbu (Viliam Figuš-Bystrý, Mikuláš Moyzes, Mikuláš Schneider-Trnavský, Alexander Albrecht).Obdobie romantizmu na Slovensku uzatvára rok 1918, ktorý bol významným predelom vo vývoji slovenského národa a štátnosti. Na území Slovenska sa vedľa seba rozvíjali tri národné kultúry: slovenská, maďarská a nemecká. Určujúcim činiteľom slovenskej spoločnosti sa stalo zemianstvo, maloburžoázia a inteligencia, najmä z radov učiteľov a kňazov.

Zberateľstvo a šírenie ľudových piesní

Systematická pozornosť sa začala venovať ľudovej tvorivosti. Ľudové piesne sa zaznamenávali a tlačili, čo prispelo k ich zachovaniu. Medzi prvé tlačené vydania patrili: - Písne světské lidu slovenského v Uhřích (Pešť 1823–1827), zostavili Pavel Jozef Šafárik a Ján Kollár (222 piesní). - Martin Sucháň upravil 12 piesní pre klavír (Viedeň 1830). - Kollár vydal Národnie zpievanky čili Písne světské v Uhrách jak pospolitého lidu tak i vyšších stavů (Budín 1834, 1835) s 2582 piesňami. - Vladislav Füredy upravil výber 25 piesní pre klavír (Viedeň 1837).V rokoch 1880–1926 sa realizoval projekt Slovenské spevy, notovaná edícia vydávaná v Martine (vyše 2000 zápisov textov a nápevov). Redaktormi boli Ján Kadavý, Karol Ruppeldt, Ján Melíčko a Miloš Ruppeldt.

Hudobné spolky a spoločenský spev

Hudba sa v romantizme stala dôležitou súčasťou spoločenského vedomia. Stredná a vyššia vrstva požadovala aspoň základné hudobné vzdelanie a ovládanie hry na hudobnom nástroji (klavír, husle, gitara). Koncerty boli reprezentatívnymi verejnými podujatiami.

Súčasťou celkového demokratizačného procesu bolo zakladanie hudobných spolkov, najmä v druhej polovici storočia. K najstarším patrili: - Bratislavský Cirkevný hudobný spolok (Kirchenmusikverein zu St. Martin), založený v roku 1833. - Hudobný spolok v Trnave (1833). - Hudobný spolok v Košiciach (1857).Typickým javom hudobného romantizmu bol spoločenský spev. Najstaršie slovenské spevácke zbory boli: - Tatran v Liptovskom Mikuláši (činný od začiatku 60. rokov, stanovy schválené 1873). - Slovenský spevokol v Martine (činný od prvej polovice 60. rokov, stanovy schválené 1872). - Spevokol v Tisovci (činný od roku 1877).Repertoár zborov tvorili hymnické a vlastenecké piesne, úpravy ľudových piesní a neskôr aj zborové skladby so spoločenskou a zábavnou tematikou. Spevokoly boli tiež súčasťou slovenských kultúrnych a študentských spolkov vo Viedni, Budapešti a Prahe. Z krajanských spolkov slovenských vysťahovalcov bol v americkom Clevelande známy spevokol Kriváň.V 30. a 40. rokoch 19. storočia boli obľúbené hymnické a vlastenecké piesne pre spev a klavír. Tieto piesne, spočiatku jednohlasné, vznikali na ľudovú melódiu s novým textom. Najznámejšie boli: - Nad Tatrou sa blýska (J. Matuška, 1844), na melódiu ľudovej piesne Kopala studničku. Po roku 1918 sa stala súčasťou česko-slovenskej hymny a od roku 1993 sú prvé dve slohy slovenskou štátnou hymnou. - Hej, Slováci (S. Tomášik, na nápev poľskej hymny Jeszcze Polska nie zginęła).Ďalšie obľúbené piesne boli Bije zvon slobody, Nitra, milá Nitra, Kto za pravdu horí a Hej, pod Kriváňom. Tieto piesne sa šírili pomocou spevníkov, prvým bol nenotovaný Veniec národných piesní slovenských (1862, zostavil Michal Chrástek). V roku 1874 vydal Karol Ruppeldt prvý notovaný spevník dvojhlasných úprav Venček slovenských národných piesní.

Vojenské orchestre a hudobné divadlo

Vojenské orchestre na Slovensku sídlili v Bratislave, Košiciach, Komárne, Levoči, Lučenci, Prešove a Trenčíne. Okrem svojich povinností sa podieľali na hudobnom živote miest – účinkovali na promenádnych koncertoch, svetských a cirkevných podujatiach a zabezpečovali tanečnú hudbu. Repertoár tvorili pochody, tanečné skladby, úpravy opier a operiet. Nositeľmi zábavnej a tanečnej hudby boli aj miestne a cigánske kapely.V prvej polovici 19. storočia zohrávalo dôležitú úlohu divadlo. Profesionálne spoločnosti boli nemecké alebo maďarské. Divadelné budovy existovali alebo sa stavali v Trnave (1831), Banskej Bystrici (1841), Prešove (1881), Nitre (1883), Bratislave (1886) a Košiciach (1899). Dominovala talianska (Bellini, Donizetti, Rossini) a francúzska opera (Auber, Meyerbeer, Halévy, Boieldieu), hrali sa aj opery W. A. Mozarta a C. M. Webera.

Opera bola exkluzívnym a finančne nákladným podujatím, preto ju uvádzali iba väčšie divadelné spoločnosti. V druhej polovici 19. storočia si získala popularitu opereta, najmä v 60. rokoch. Zásluhou spoločnosti E. Latabára sa bratislavské a košické obecenstvo zoznámilo s tvorbou J. Offenbacha, J. Straussa, F. Lehára a E. Kálmána.K slávnostným príležitostiam sa pripravovali aj takzvané živé obrazy (často s historickou tematikou), obľúbené boli frašky so spevmi a ku sklonku storočia sa objavovali kabarety a šantány.

Významné osobnosti hudobného života na Slovensku

Mnohí skladatelia tohto obdobia pôsobili ako cirkevní hudobníci. Medzi významné osobnosti patrili bratia František Žaškovský (1819–1887) a Andrej Žaškovský (1824–1882) z Dolného Kubína. Andrej Žaškovský zhrnul svoje skúsenosti v organovej škole Praktický organista (1880).V Banskej Bystrici pôsobil mestský kapelník a regenschori Ján Levoslav Bella (1843–1936), autor duchovných kompozícií na latinský text, vrátane pozoruhodného Rekviem. Významný je aj jeho Katolícky spevník (1865).Do vývoja hudobnej pedagogiky významne zasiahol Anton Hůska (1826–1882) z Ružomberka, riaditeľ hudobnej školy v Košiciach (1862–1882), ktorý presadzoval komplexný prístup vo výučbe hudby a prepojenie teórie s hrou na nástroji.

Slovenskí skladatelia a zberateliaĎalšiu skupinu tvorili skladatelia, ktorých činnosť súvisela s národným životom a kultúrou. Hudbe sa venovali popri občianskom povolaní, vzdelanie získali väčšinou samoštúdiom. Základným prameňom ich tvorby bola slovenská ľudová pieseň. - August Horislav Krčméry (1822–1891): Evanjelický kňaz, prispel k rozvoju vlasteneckej piesne. - Michal Laciak (1826–1904): Evanjelický kňaz, znalec evanjelickej duchovnej piesne. - Ľudovít Vansa (1835–1873): Pedagóg, skladateľ a zberateľ ľudových piesní, osobne sa zoznámil s F. Lisztom a R. Wagnerom. - Karol Ruppeldt (1840–1909): Učiteľ, dirigent spevokolu Tatran, vydal spevníky a bol editorom zbierky Slovenské spevy. V jeho práci pokračoval syn Miloš Ruppeldt (1881–1943). - Ján Meličko (1846–1926): Pôsobil v Martine ako dirigent Slovenského spevokolu. - Ján Fajnor (1844–1909): Propagátor českej hudby, najmä B. Smetanu.

Slováci v zámorí

Koncom 19. storočia vzrástlo vysťahovalectvo Slovákov do zámoria. V Spojených štátoch amerických pôsobili: - Bohuslav Emil Laciak (1852–1891): Syn M. Laciaka, známa je jeho rapsódia Slovenské zvuky. - Miloslav Francisci (1854–1926): Lekár, komponoval zbory a javiskové diela (operety Obšitošova dcéra, Bohatieri veselej družiny, Astrea, V cigánskom tábore, Ženská bulla; opera Rhea Sylvia). - Vladimír Gustáv Šaško (1875–?): Učiteľ a klavírny virtuóz, autor klavírnych a vokálnych skladieb. - Ján Országh (1884–1937): Autor operiet, vokálnych a drobných inštrumentálnych skladieb.

Českí skladatelia pôsobiaci na Slovensku

Na Slovensku pôsobili mnohí skladatelia českého pôvodu: - František Peregrin Hrdina (1793?–1866): Učiteľ a regenschori, autor početných omší, rekviem a iných duchovných skladieb. - Ignác Kohut (1818–1898): Regenschori a učiteľ v Skalici, skladateľ cirkevnej hudby. - Leopold Dušinský (1833–1911): Regenschori v Nitre, vyniká jeho Missa solemnis d mol. - Ján Kadavý (1810–1883): Učiteľ, venoval sa úpravám slovenských piesní, ktoré zaraďoval do vencov (Kytica, Veniec zo slovenských národných piesní). - Jozef Chládek (1856–1928): Trvalo sa usadil v Ružomberku, napísal veľa cirkevných skladieb. - Karel Hodytz (1806–1892): Žil v Košiciach, skladateľ svetskej piesňovej, klavírnej, komornej a orchestrálnej hudby. - Oldřich Hemerka (1862–1946): Regenschori v Bardejove a Košiciach, tvoril programové diela (Mária v nočnej povichrici, Organ smrti, Dithyramb) a cirkevnú hudbu, zbieral ľudové piesne.

Skladatelia nemecko-rakúskeho pôvodu

Medzi skladateľov nemecko-rakúskeho pôvodu pôsobiacich na Slovensku patrili: - Josef Kumlik (1801–1869): Pochádzal z Viedne, zakladateľ bratislavského Cirkevného hudobného spolku. - Karl Mayrberger (1828–1881), Josef Thiard-La-Forest (1841–1897), Ludwig Burger (1850–1936): Dirigenti Cirkevného hudobného spolku. - Friedrich Wilhelm Wagner (1815–1887): Evanjelický kantor, organista a učiteľ v Levoči. - Carl Herfurth (1790?–1864): Pôsobil v Prešove a Košiciach, vynikajúci hobojista, prispel k rozvoju tanečného žánru.

Maďarskí skladatelia zo Slovenska

Zo Slovenska pochádzali mnohí vynikajúci maďarskí skladatelia a hudobníci, ako klavirista István Thomán z Humenného, klavirista, skladateľ a dirigent Ernő Dohnányi z Bratislavy, a organista Aladár Zalánfy z Bardejova. Spomeňme tiež: - Štefan Knaur-Kövesdi (?): Klavirista a učiteľ v Košiciach (1853–1868). - Jozef Kerner (1851–1914): Regenschori a učiteľ Hudobnej školy v Košiciach (1882–1904), písal cirkevnú hudbu a operety (Maškarný bál, Konvalinka, Únos kráľa, Šibalské dievčatá, Trh dievčat). - Ján Breiter-Szélessy (1878–?): Dirigent a pedagóg v Bratislave, komponoval zbory, piesne, klavírne diela a pochody. - Viliam Antalfy (1878–1946): Pôsobil v Bratislave, komponoval svetské a cirkevné diela.

Hudobné školstvo a nástrojárstvo

Hudobné školy vznikali pri hudobných spolkoch a orientovali sa na výchovu spevákov a inštrumentalistov. Verejná Hudobná škola v Košiciach (založená 1784) dosiahla rozmach v 60. a 70. rokoch. Mestská hudobná škola vyššieho typu v Bratislave bola založená v roku 1906, v Prešove v roku 1909 (prvým riaditeľom Mikuláš Moyzes).Rozšírené bolo aj súkromné vyučovanie hudby a existovali súkromné hudobné ústavy. Vyššie odborné hudobné vzdelanie sa získavalo na akadémiách, konzervatóriách a organových školách v Budapešti, Viedni, Prahe a Lipsku.

Bratislava bola významným centrom nástrojárskej tradície (1830–1918). Pôsobila tu husliarska rodina Ertlovcov, Hambergerovci zhotovovali strunové nástroje, rodina Schöllnastovcov vynikala vo výrobe dychových nástrojov. Neskôr Štefan Pauer a Alojz Kubescha. Klavíry vyrábali Wernerovci a Schmidtovci. Najrozšírenejšie bolo organárstvo. V Bratislave pôsobil organár Karol Klockner, neskôr Vincent Možný. Na Spiši Andreas Zimmer a rodina Kolbayovcov. Najvýznamnejším slovenským organárom 19. storočia bol Martin Šaško st. z Brezovej pod Bradlom.

Často kladené otázky o hudbe 19. storočia: Dvořák, Smetana a Slovensko

Aký je význam Dvořákovej 9. symfónie “Z nového světa”?Dvořákova 9. symfónia e mol, známa ako “Z nového světa”, je jedným z jeho najznámejších diel, ktoré skomponoval počas svojho pôsobenia v Amerike. Je symbolom spojenia európskej hudobnej tradície s inšpiráciami z amerického folklóru a kultúry, čo z nej robí kľúčové dielo v kontexte svetového romantizmu.

Ako Smetana prispel k českej národnej hudbe?

Bedřich Smetana je považovaný za otca českej národnej hudby vďaka svojmu úsiliu spojiť hudobné umenie s národným životom a kultúrou. Jeho diela ako opera Prodaná nevěsta a cyklus symfonických básní Má vlast sú výraznými prejavmi českej identity a vlastenectva.

Ktorí slovenskí skladatelia formovali hudbu 19. storočia na Slovensku?

Hudbu 19. storočia na Slovensku formovali skladatelia ako August Horislav Krčméry, Michal Laciak, Ľudovít Vansa, Karol Ruppeldt a Ján Levoslav Bella. Mnohí z nich boli evanjelickí kňazi alebo učitelia, ktorí sa venovali zberateľstvu a úpravám ľudových piesní, čím prispeli k rozvoju vlasteneckej a duchovnej hudby.

Akú rolu hrali hudobné spolky v 19. storočí na Slovensku?

Hudobné spolky, ako napríklad Cirkevný hudobný spolok v Bratislave alebo Slovenský spevokol v Martine, hrali kľúčovú úlohu v demokratizácii hudobného života. Ich poslaním bolo pozdvihnúť úroveň svetských a cirkevných podujatí, podporovať spoločenský spev a poskytovať hudobné vzdelanie, čím sa hudba stala dostupnejšou pre širšie vrstvy spoločnosti.