Zhrnutie na Filozofia Johna Deweyho

## Úvod John Dewey (1859–1952) rozvíjal poňatie skúsenosti ako centrálny pojem svojej filozofie. V tomto materiáli sa zameriame na Deweyho chápanie skúsenosti, vzťah skúsenosti a poznania, charakter objektu v jeho myslení a význam sociálnosti skúsenosti. Materiál je určený pre samoukov (Not attending student) a kladie dôraz na systematické vysvetlenie, príklady a praktické aplikácie. ## Hlavné charakteristiky Deweyho skúsenosti ### Základné rysy - **Primárna funkcia skúsenosti** nie je čisto poznávacia, ale praktická adaptácia organizmu na prostredie. - Skúsenosť spája **objektívne a subjektívne**, **individuálne a sociálne**. - Je **konkrétna, celostná, vzťahová a kontinuálna**. - Má **retrospektívny aj projektívny** charakter — anticipuje budúcnosť. - Je **vitalná** a neustále sa rozvíja; nie je rigidná. > Definícia: Skúsenosť podľa Deweyho je proces, v ktorom sa organizmus prakticky prispôsobuje meniacemu sa prostrediu a pritom vzniká spojením prežívaných udalostí, ich významov a sociálneho zdieľania. ### Príklad (praktický) Predstavte si údržbára v továrni, ktorý zrazu čelí novému stroju so zložitou poruchou. Zvyky nestačia. Údržbár použije intelekt, testuje hypotézy, komunikuje s kolegami a modifikuje postupy — tak vzniká nová skúsenosť, ktorá potom bude zdieľaná a kodifikovaná v pracovných postupoch. ## Svet, zvyky a úloha intelektu - Ak by svet bol úplne stabilný, stačili by **zvyky, tradície, obyčaje**. - Skutočný svet je nestály, náhodný a premenlivý — preto vznikajú problémy a potreba rýchleho rozhodovania. - **Intelekt** slúži na transformáciu neurčitej problémovej situácie na vyriešenú situáciu. > Definícia: Skúmanie (investigácia) je riadené pretváranie neurčitej situácie na jasne diferencovanú situáciu, ktorá umožňuje jednotné riešenie problému. ### Krokový príklad: Riešenie problémovej situácie 1. Identifikácia nepravidelnosti (porucha). 2. Formulácia možných príčin (hypotézy). 3. Skúšanie riešení (experiment). 4. Vyhodnotenie výsledku a integrácia do praxe. ## Vzťah medzi skúsenosťou a poznaním - Poznanie sa rodí zo skúsenosti a prechádza z jedinečnej vnímateľnej udalosti na všeobecné, zdieľané poznanie. - Poznanie spája skúsenosť s ďalšími skúsenosťami (individuálnymi alebo kolektívnymi), nie s nejakou mimo-ľudskou „pevnou“ realitou. - Neexistuje u Deweya striktne oddeliteľná transcendentálna štruktúra, s ktorou by sme porovnávali svoje poznanie; poznanie sa deje v rámci skúsenosti. > Definícia: Poznanie je proces prepojenia a idealizácie skúseností tak, aby vytvorilo zdieľateľné, manipulovateľné a použiteľné pojmy. ### Praktická aplikácia V pracovnom tíme sa individuálne pozorovania kolegov spájajú cez diskusiu a dokumentáciu do spoločných postupov. Tak sa osobné skúsenosti stanú kolektívnym poznaním. ## Sociálnosť skúsenosti - Skúsenosť sa rozvíja len v spoločenstve; komunikácia a spoluúčasť sú nevyhnutné. - Individuálna, izolovaná skúsenosť je obmedzená a menej schopná pružne riešiť problémy. Did you know že Dewey tvrdil, že významy, ktoré zakúšame, sú vnímané iba čiastočne v konkrétnych veciach a vždy odkazujú mimo seba na ďalšie významy a hodnoty? ## Bezprostredná skúsenosť a pojem - **Bezprostredná skúsenosť** je to, čo organizmus priamo zakúša pri stretnutí s prostredím; má vnútorný poriadok a reflexy prostredia. - Sama o sebe je však nedostatočná pri riešení komplexných problémov; potrebuje pojmové uchopenie. - **Pojem** vzniká z procesu idealizácie skúsenosti, nie z transcendentálneho vhľadu. ### Príklad: Vzdelávanie sa z chyby Keď študent urobí experiment a pozoruje výsledok, bezprostredná skúsenosť je výsledok samotný; poznanie vzniká, ak študent použije pojmy, porovná s predchádzajúcimi skúsenosťami a komunikuje so spolužiakmi či učiteľom. ## Objekt, udalosť a subjekt v Deweyho terminológii - Dewey preoznačil tradičné opozície subjekt vs. objekt. - Navrhuje označovať to, čo prežívame v bezprostrednej skúsenosti, ako **udalosti**. Udalosti sa dejú a sú zdrojom subjektivity. - **Ob