Podcast o Filozofia Johna Deweyho

Kapitoly

Mýtus o filozofii

Kto bol John Dewey?

Inštrumentalizmus v praxi

Dedičstvo v školstve

Poznanie ako nástroj

Provizórne pravdy

Primárna a sekundárna skúsenosť

Nový pohľad na Deweyho

Konštruovanie objektov

Vplyv Darwina

Kontinuum organizmu a prostredia

Všetko je adaptácia

Od osobného k zdieľanému

Skúsenosť potrebuje priateľov

Svet plný problémov

Kto je tu subjekt a čo je objekt?

Zhrnutie a na záver

Přepis

Ema: Väčšina ľudí si myslí, že filozofi sú len takí páni, čo sedia v kresle a premýšľajú o zmysle vesmíru, ďaleko od reálneho sveta.

Tomáš: A potom je tu John Dewey, ktorý by to kreslo najradšej zobral a zaniesol rovno do školskej triedy. Jeho filozofia nebola o sedení, ale o konaní a riešení problémov.

Ema: Znie to ako filozofia pre 21. storočie! Vitajte pri Studyfi Podcast, poďme na to.

Tomáš: John Dewey bol americký filozof, psychológ a reformátor školstva. A bol neuveriteľne produktívny. Žil takmer 93 rokov a jeho dielo je gigantické. Písal o všetkom, od logiky až po umenie.

Ema: Takže taký filozofický superhrdina? Čím bol taký výnimočný?

Tomáš: Prešiel si rôznymi univerzitami, od Michiganu cez Chicago až po Kolumbijskú univerzitu v New Yorku, kde sa stal jedným z najznámejších amerických mysliteľov. Medzi jeho kľúčové diela patria *Demokracia a výchova* či *Ako myslíme*.

Ema: Počula som o jeho verzii pragmatizmu, ktorú nazval inštrumentalizmus. To znie... dosť technicky.

Tomáš: Možno to tak znie, ale myšlienka je veľmi praktická. Dewey tvrdil, že naše myšlienky a teórie sú len nástroje, teda inštrumenty.

Ema: Nástroje na čo presne?

Tomáš: Na riešenie konkrétnych problémov. Podľa neho sa poznávanie nezačína v knihách, ale pri reálnom probléme. Navrhneme hypotézu, ako ho vyriešiť, a potom ju v praxi otestujeme.

Ema: Aha, takže teória je fajn, ale jej skutočná hodnota sa ukáže až vtedy, keď s ňou niečo dokážeme urobiť. Ako kľúč, ktorý nepasuje do zámku – je nanič, aj keď vyzerá pekne.

Tomáš: To je perfektné prirovnanie! Presne o tom to je. Vzdelanie pre neho nebolo o pasívnom prijímaní informácií, ale o aktívnom experimentovaní a učení sa zo skúseností.

Ema: Takže Dewey v podstate prepojil filozofiu s reálnym životom a najmä so školou. Fascinujúce.

Tomáš: Presne tak. Jeho dôraz na spojenie školy so životom a praxou ovplyvňuje modernú pedagogiku dodnes. Ale nebol jediný, kto sa na svet pozeral takto pragmaticky.

Ema: Takže ak sme pri Jamesovi videli, že pravda je to, čo funguje, John Dewey toto posunul ešte ďalej, však? Zobral tú myšlienku pragmatizmu a aplikoval ju na samotné jadro toho, ako sa učíme a poznávame svet.

Tomáš: Presne tak, Ema. A práve tu sa Dewey stáva pre mnohých filozofov tak trochu... kontroverzným. On totiž radikálne odmietol pohľad na poznanie ako na nejakú pasívnu, kontemplatívnu činnosť. Vieš, ten klasický obraz mysliteľa, ktorý sedí v kresle a premýšľa o svete.

Ema: Ten obraz poznáme asi všetci. Socha Rodinovho Mysliteľa. Takže Dewey by ho asi poslal niečo robiť?

Tomáš: Určite! Pre Deweyho bolo myslenie a poznávanie prirodzenou reakciou človeka na prostredie. Nie je to niečo oddelené od života, je to jeho súčasť. Je to nástroj.

Ema: Nástroj? Ako kladivo alebo počítač?

Tomáš: V podstate áno. Myslenie je podľa neho inštrument. Jeho hlavnou funkciou je pomôcť nám kontrolovať situácie a dosahovať to, čo chceme. Vedecké poznanie nie je nejaká vyššia, čistá forma pravdy... je to len veľmi sofistikovaná forma praktickej ľudskej aktivity.

Ema: To je dosť revolučný pohľad. Znamená to, že aj keď fyzik skúma kvarky, v skutočnosti len rieši nejaký praktický problém?

Tomáš: Presne tak. Rieši problém, ako zmysluplne opísať a predvídať správanie reality. Všetky naše úsudky, aj tie najabstraktnejšie, majú praktický charakter. Pomáhajú nám zvládnuť svet okolo nás.

Ema: Dobre, ale ak je poznanie len nástroj, čo to hovorí o pravde? Znamená to, že neexistujú žiadne večné pravdy?

Tomáš: Presne to to znamená. Dewey zdôrazňoval, že všetko naše poznanie je skúšobné a provizórne. Dočasné. Je to preto, lebo samotná realita, príroda aj spoločnosť, je podľa neho neistá a neustále sa mení.

Ema: Takže nikdy nedosiahneme finálnu, konečnú odpoveď?

Tomáš: Nikdy. Vždy to bude len najlepší nástroj, ktorý máme momentálne k dispozícii. A tu vidíme aj vplyv behaviorizmu na jeho myslenie. Významy slov a myšlienok pre neho neboli nejaké abstraktné entity, ale postoje a metódy, ako sa správame k veciam.

Ema: A ako si overíme, či je náš postoj... alebo teda ten význam, správny?

Tomáš: Jednoducho. Aktívnym experimentom. Vyskúšaš to v praxi. Ak to funguje a pomôže ti to dosiahnuť cieľ, je to dobrý význam, dobrý nástroj. Ak nie, musíš ho upraviť alebo zahodiť. Je to neustály proces testovania.

Ema: V dvadsiatych rokoch vraj toto prepojenie poznania so životom ešte viac zdôraznil. Ako to vyzeralo?

Tomáš: Áno, hlavne v knihe *Rekonštrukcia vo filozofii* napísal, že poznanie je priamo zahrnuté do procesu, ktorým sa život udržiava a vyvíja. A tu prichádza s veľmi zaujímavým odlíšením od tradičnej filozofie.

Ema: Som zvedavá. Čo ďalšie odmietol? Zdá sa, že Dewey bol veľký rebel.

Tomáš: To teda bol. Odmietol totiž dva hlavné piliere vtedajšej teórie poznania. Na jednej strane odmietol britský empirizmus, ktorý hovoril, že všetka skúsenosť sa skladá z malých tehličiek – z počitkov a vnemov.

Ema: To znie logicky. Vidím červenú farbu, cítim teplo... To nie sú základy?

Tomáš: Podľa Deweyho nie. Povedal, že to je umelé delenie. Naša skúsenosť je prúd, celok. Zároveň však odmietol aj Kanta a jeho apriórne kategórie, teda akési vrodené štruktúry v našej mysli, ktoré tú skúsenosť organizujú.

Ema: Takže odmietol tehličky aj formu na tehličky. Čo mu potom zostalo?

Tomáš: Zostal mu životný proces. Tvrdil, že keď pochopíme, že skúsenosť je súčasťou nášho neustáleho prispôsobovania sa prostrediu, nepotrebujeme ani vnemový atomizmus, ani nejaký nadskúsenostný rozum, ktorý by to lepil dokopy. Všetko sa deje v rámci interakcie.

Ema: O Deweym sa často hovorí, že prešiel radikálnou zmenou. Že začínal ako idealista a potom ho James a Peirce „obrátili na vieru“ pragmatizmu.

Tomáš: To je ten tradičný príbeh. Ale filozof John Shook s tým nesúhlasí. V roku 2000 napísal knihu, kde argumentuje, že Deweyho vývoj bol oveľa plynulejší. Že nešlo o jeden radikálny zlom, ale skôr o sériu malých krokov.

Ema: A čo ho k tomu viedlo? Aké mal dôkazy?

Tomáš: Shook tvrdí, že Dewey si v skutočnosti ponechal niektoré kľúčové princípy z idealizmu po celý život. Napríklad to, že skúsenosť je pre filozofiu absolútna a že poznanie aktívne premieňa túto skúsenosť tým, že si vytvára svoje vlastné objekty.

Ema: Počkať, vytvára si objekty? To znie dosť idealisticky.

Tomáš: Presne! Ale zároveň od začiatku zastával aj kľúčové pragmatické myšlienky. Teda že myslenie slúži našim potrebám a pomáha nám úspešne konať vo svete. A vždy veril, že existujú reálne veci nezávislé od nášho poznania. Dewey tieto zdanlivo protichodné myšlienky jednoducho integroval do jedného celku.

Ema: Dobre, musíme sa zastaviť pri tej myšlienke, že poznanie si „vytvára svoje objekty“. To znie, akoby sme si svet vymýšľali. Ako mám tomu rozumieť?

Tomáš: Je to fascinujúca inverzia klasického pohľadu. V novoveku bol subjekt, teda človek, akoby uväznený vo svojej mysli a len tak neisto ohmatával vonkajší, objektívny svet. Dewey to otočil.

Ema: Ako?

Tomáš: Povedal, že „objekt“ je to, čo vzniká v procese skúmania, aby sme čo najúčelnejšie opísali, čo sa deje. Vezmime si štruktúru DNA. Watsonovi a Crickovi nebola daná ako nejaký hotový fakt. Bola výsledkom dlhého procesu skúmania, kladenia hypotéz a experimentov.

Ema: Chápem. Takže objekt, v tomto prípade štruktúra DNA, neexistoval pred poznaním, ale bol ním vytvorený?

Tomáš: Presne. Nie je to odhalenie toho, ako to „naozaj je“, ale ľudská konštrukcia, ktorá najlepšie vysvetľuje javy, s ktorými sa stretávame. Ale pozor, nie je to čistý subjektivizmus. Tento objekt je konštruovaný sociálne, cez komunikáciu, spoluprácu a empatiu. Poznanie je sociálna záležitosť.

Ema: Toto všetko znie ako veľmi dynamický, evolučný pohľad na svet. Ovplyvnili ho v tomto smere aj nejaké vedecké teórie?

Tomáš: Absolútne! A tou najdôležitejšou bol Darwinov vplyv. Dewey o tom napísal geniálnu esej. Hovorí v nej, že pred Darwinom bol svet vnímaný ako niečo, čo má pevné príčiny a konečné účely. Všetko malo vopred daný, nemenný plán.

Ema: Aj v biológii, však? Všetky tie úžasné prispôsobenia organizmov sa brali ako dôkaz inteligentného dizajnu.

Tomáš: Presne tak. Keď biológovia videli, ako dokonale sa organizmy prispôsobujú, len ich to utvrdzovalo v predstave, že svet je naplánovaný. A potom prišiel Darwin a všetko zmenil.

Ema: Ako to zmenil z Deweyho pohľadu?

Tomáš: Zrušil potrebu hľadať nejaké konečné ciele a zámery. Namiesto toho sa pozornosť obrátila na pozorovateľné vzťahy, na procesy, na zmenu a adaptáciu. Pre Deweyho to bola filozofická revolúcia, ktorá potvrdila jeho vlastné myšlienky. Už sme nehľadali nemennú podstatu, ale zaoberali sme sa tým, čo sa deje tu a teraz.

Ema: Takže ak si to zhrnieme: máme skúsenosť, ktorá vzniká stretom človeka a prostredia. Túto skúsenosť hneď pretvárame poznaním, konštruujeme si objekty, aby sme riešili problémy.

Tomáš: Áno, a tak vzniká druhotná, sekundárna skúsenosť. To je naša predstava o svete. Ale kľúčové je, že organizmus a prostredie tvoria jedno kontinuum, nie sú oddelené. Preto by sme neprežili, ak by naša predstava o svete bola v úplnom rozpore s realitou.

Ema: Takže naše konštrukcie nemôžu byť úplne ľubovoľné. Musia byť neustále testované.

Tomáš: Presne! Musíme sa s našimi predstavami neustále vracať do praxe, do primárnej skúsenosti, a konfrontovať ich so svetom. A práve preto pragmatici tak zdôrazňujú dôsledky našich myšlienok. Myšlienka pre myšlienku, bez praktického dopadu, im nedáva zmysel.

Ema: Tým sa celý kruh uzatvára. Klasický kontemplatívny život je vlastne podriadený tomu praktickému, žitému.

Tomáš: Je to nástroj pre lepší život, nie jeho cieľ. A tým sa dostávame k ďalšej fascinujúcej oblasti, kde Dewey tieto myšlienky aplikoval – a to je vzdelávanie. Ale o tom si môžeme povedať viac nabudúce.

Ema: Takže tento jeho dôraz na prax sa potom plne prejavil v ďalších prácach, však?

Tomáš: Absolútne. V roku 1903 vychádzajú jeho slávne

Ema: Takže tým sme uzavreli tému jazyka a jeho vplyvu na myslenie. A myslím, že je čas na nášho posledného, ale určite nie najmenej dôležitého filozofa dnešného dňa.

Tomáš: Presne tak. Poslednou zastávkou je John Dewey. A s ním sa pozrieme na niečo, čo považujeme za samozrejmosť... na skúsenosť.

Ema: Skúsenosť? To znie celkom priamočiaro. Zažijem niečo, a to je moja skúsenosť. Hotovo, nie?

Tomáš: Keby to bolo také jednoduché! Pre Deweyho je vzťah medzi skúsenosťou a poznaním kľúčový a omnoho zložitejší. Práve to je náš dnešný hlavný chod.

Ema: Dobre, som zvedavá. Aký je teda ten vzťah medzi skúsenosťou a poznaním podľa neho?

Tomáš: Predstav si, že ochutnáš nejaké exotické ovocie prvýkrát. To je tvoja jedinečná, osobná skúsenosť. Cítiš chuť, textúru... je to len tvoje.

Ema: Áno, to dáva zmysel. Je to môj zážitok.

Tomáš: Presne. Ale keď o tom začneš hovoriť s kamarátmi, porovnávať to s chuťou jablka alebo manga, a oni ti povedia svoje skúsenosti... vtedy sa tvoja skúsenosť mení na poznanie.

Ema: Aha! Takže poznanie je vlastne prepojenie mojej skúsenosti s ďalšími skúsenosťami?

Tomáš: Bingo! A tu je ten dôležitý zvrat... Dewey hovorí, že poznanie neprepája tvoju skúsenosť s nejakou objektívnou pravdou o tom ovocí. Prepája ju len s ďalšími skúsenosťami—tvojimi minulými alebo skúsenosťami iných ľudí.

Ema: Počkať. Takže neexistuje žiadny presah k... skutočnej podstate toho ovocia? Všetko sa odohráva len v rovine skúseností?

Tomáš: Presne tak. Žiadne nazeranie za oponu reality. Všetko, čo máme, sú naše skúsenosti a spôsob, akým ich prepájame. Je to dosť radikálne, však?

Ema: To teda je. Znamená to, že moja skúsenosť je bez ostatných ľudí tak trochu... neúplná?

Tomáš: Absolútne. Dewey kládol obrovský dôraz na sociálnosť. Skúsenosť podľa neho nemôže existovať bez komunikácie a spoločenstva. Rozvíja sa a rastie len vďaka interakcii.

Ema: Čiže taký pustovník na ostrove by mal veľmi obmedzenú a úzku skúsenosť?

Tomáš: Presne. Nebol by schopný pružne riešiť problémy, lebo by mu chýbali iné perspektívy. Skúsenosť je podľa Deweyho permanentne nedokončená. Vždy odkazuje na niečo mimo seba.

Ema: Ako to myslíš, že odkazuje mimo seba?

Tomáš: Predstav si, že vidíš stoličku. Tvoja skúsenosť so stoličkou nie je len o tom kuse dreva. Odkazuje na sedenie, na odpočinok, na prácu za stolom... na významy, ktoré tá stolička sama o sebe nemá. Je to ako smerovka k ďalším možnostiam.

Ema: Dobre, chápem. A čo bezprostredná skúsenosť? Ten úplne prvý moment, keď sa s niečím stretnem?

Tomáš: To je ten prvotný, surový zážitok. Ale Dewey zdôrazňuje, že ani ten nie je chaos. Je organizovaný, pretože odráža nejaké pravidelnosti z prostredia, v ktorom žijeme.

Ema: Ale sám o sebe nestačí, však?

Tomáš: Vôbec nie. Na riešenie problémov je nedostatočný. Potrebuje poznanie, aby ho prepojilo s inými časťami skúsenosti. A tu prichádza na rad intelekt.

Ema: Ako to súvisí s problémami?

Tomáš: Dewey hovorí, že svet nie je stabilný a predvídateľný. Čo asi všetci tušíme. Je plný zmien, náhod a nebezpečenstiev. Zvyky a tradície nám v nových situáciách nepomôžu.

Ema: Takže keď narazíme na problém, ktorý sme ešte nezažili, zvyky sú nám nanič. Čo potom?

Tomáš: Vtedy nastupuje intelekt! Jeho úlohou je pretvoriť tú neistú, problematickú situáciu na situáciu vyriešenú. Skúmanie je podľa neho kontrolované pretváranie neurčitého na určité.

Ema: To znie veľmi... prakticky. Takže myslenie je nástroj na riešenie problémov v reálnom svete.

Tomáš: Presne to je pragmatizmus v kocke. Myslenie nie je len nejaký mentálny proces v hlave. Je to aktívna činnosť, ktorá mení svet okolo nás.

Ema: Okej, toto je fascinujúce. Ale počula som, že Dewey mal trochu chaos v terminológii. Hlavne pokiaľ ide o slová ako 'subjekt' a 'objekt'.

Tomáš: Áno, to je pravda. A je to škoda, lebo jeho myšlienka je geniálna, len ju trochu zamotal. Pokúsil sa úplne prevrátiť tradičné chápanie.

Ema: Tak skúsme to rozmotať. Ako to teda myslel?

Tomáš: Dobre, priprav sa, toto je trochu divoké. Zabudni na to, čo si sa učila. Pre Deweyho subjekt nie je poznávajúca myseľ, teda ty alebo ja.

Ema: Nie je? Tak čo to je?

Tomáš: Subjekt je to, čo sa deje. Je to tá surová, bezprostredná udalosť. Prúd vnemov, pocitov, zmien... ešte predtým, než to začneme nejako pomenúvať a triediť.

Ema: Takže subjekt je... samotné dianie? Udalosť?

Tomáš: Presne! A objekt? Objekt nie je tá vec tam vonku, ktorá čaká, kým ju objavíme. Objekt je to, čo my aktívne skonštruujeme počas procesu skúmania, aby sme vyriešili problém.

Ema: Počkaj, počkaj. Takže ak mám problém, že mi je zima... subjekt je ten pocit chladu a nepríjemnosti. A objektom sa stane napríklad sveter, ktorý si aktívne nájdem a oblečiem, aby som problém vyriešil?

Tomáš: Perfektný príklad! Sveter ako 'riešenie' sa stáva objektom tvojho poznania v tej chvíli. Nie je to nemenná vec, ale nástroj, ktorý vznikol z tvojej potreby. Dewey vlastne hovorí, že objekty si vytvárame, neobjavujeme ich.

Ema: Wow. To je úplne iný pohľad na svet. Chápem, prečo v tom vznikol zmätok. On vlastne predefinoval základné kamene filozofie.

Tomáš: A bohužiaľ nebol dôsledný. Často namiesto slova 'subjekt' alebo 'udalosť' použil slovo 'vec', a tým sa ten nový význam úplne stratil a splietol so starým. Klasický filozofický problém.

Ema: Takže Tomáš, toto bola naozaj hustá, ale skvelá jazda. Mohol by si nám na záver zhrnúť tie najdôležitejšie črty Deweyho chápania skúsenosti?

Tomáš: Určite. Po prvé, primárnou funkciou skúsenosti nie je poznávanie, ale praktická adaptácia na prostredie. Ide o prežitie a riešenie problémov.

Ema: Jasné, najprv prax, potom teória.

Tomáš: Po druhé, skúsenosť nie je len subjektívna a súkromná. Je v nej jednota objektívneho a subjektívneho, individuálneho a sociálneho. Sme v tom spolu.

Ema: To je ten spoločenský rozmer, o ktorom sme hovorili.

Tomáš: Po tretie, je konkrétna, celostná a neustále pokračuje. A čo je dôležité, nie je len o minulosti, ale aktívne predpovedá a tvaruje budúcnosť.

Ema: Je projektívna. Páči sa mi to.

Tomáš: A nakoniec, nie je to niečo rigidné a uzavreté. Je živá, vitálna a neustále sa rozvíja. A rovnako ako skúsenosť, ani skúmanie nie je len proces v hlave, ale aktívna činnosť vo svete.

Ema: Fantastické zhrnutie. Myslím, že John Dewey nám dal skvelý nástroj na to, ako premýšľať o našom vlastnom učení a živote. Tomáš, ďakujem ti veľmi pekne za dnešnú sériu postrehov. Bolo to opäť obohacujúce.

Tomáš: Aj ja ďakujem, Ema. A ďakujeme aj vám, naši milí poslucháči, že ste s nami boli. Dúfame, že sme vám opäť dali niečo na zamyslenie. Majte sa krásne a počujeme sa nabudúce!

Ema: Dopočutia!