Podcast o Dejiny kníhtlače a knižnej kultúry

Kapitoly

Bláznivý nápad pred vynálezom

Gutenberg a kolíska tlače

Najstaršie z najstarších

Kníhtlač prichádza na Slovensko

Krása starej knihy

Tlačiarne v 18. a 19. storočí

Zhrnutie a pikošky na záver

Přepis

Lucia: …a on sa naozaj snažil zbohatnúť na predaji pútnických zrkadielok, ktoré mali zachytávať svätú energiu!

Tomáš: Svätú energiu? To znie ako nejaký startup z 15. storočia, ktorý totálne nevyšiel. To je neuveriteľné!

Lucia: Presne tak! A našťastie pre nás mu to nevyšlo, inak by sme možno nemali kníhtlač. Počúvate Studyfi Podcast a dnes sa ponoríme presne do tejto témy – do fascinujúcej histórie tlače.

Tomáš: Lucia, toto musíme rozobrať. Takže muž, ktorý zmenil svet informácií, mal predtým takýto... povedzme, kreatívny podnikateľský plán?

Lucia: Úplne. Johannes Gutenberg bol pôvodne zlatník. A práve táto práca s kovom mu dala zručnosti na to, aby vymyslel dokonalú zliatinu a formu na odlievanie písmen. Takže jeho pôvodné remeslo bolo kľúčové.

Tomáš: Aha! Takže to nebol len náhodný nápad. Mal na to technické predpoklady. Ale aj tak, od zrkadiel k tlači je celkom skok.

Lucia: To teda je. Ale keď sa mu to podarilo, zmenil všetko. Hromadnú tlač odštartoval 23. februára 1455.

Tomáš: A to bolo s jeho slávnou Bibliou, však? Počul som, že existovali nejaké špeciálne verzie.

Lucia: Správne. Vytlačil ju v dvoch verziách. Jedna bola na papieri, tá bežnejšia. Ale druhá, luxusnejšia, bola na pergamene.

Tomáš: A predpokladám, že na tom neskutočne zbohatol, však?

Lucia: Práveže vôbec nie. To je tá ironická časť príbehu. Ešte pred dokončením Biblie ho zažaloval jeho investor kvôli dlhom a zobral mu celú dielňu aj s takmer hotovými Bibliami.

Tomáš: To je kruté. Vymyslíš niečo, čo zmení ľudstvo, a skončíš bez peňazí. A tie prvé tlače mali nejaké špeciálne meno, pamätám si to zo školy... inkuná...

Lucia: Inkunábuly. Presne tak. Latinsky incunabula. Sú to všetky tlače, ktoré vznikli od vynálezu kníhtlače, teda okolo roku 1447, až do konca roka 1500.

Tomáš: Prečo práve tento dátum?

Lucia: Je to taká symbolická hranica. A samotné slovo pochádza z nemčiny – Wiegendrucke, čo je zloženina slov „kolíska“ a „tlač“. Takže sú to vlastne „tlače z kolísky“, z detstva kníhtlače.

Tomáš: Super, to je skvelá pomôcka na zapamätanie. A čo bolo po roku 1500?

Lucia: Tlače, ktoré vznikli hneď potom, v rokoch 1501 až 1510, voláme postinkunábuly. Sú to takí „starší súrodenci“.

Tomáš: Dobre, takže Gutenbergova Biblia je najznámejšia inkunábula. Ale bola to naozaj prvá tlačená kniha na svete?

Lucia: Tu prichádza to prekvapenie. Vôbec nie. Najstaršia tlačená kniha, o ktorej vieme, je budhistická Diamantová sútra z roku 868 nášho letopočtu. Vznikla v Číne, teda takmer 600 rokov pred Gutenbergom.

Tomáš: Počkať, 600 rokov? Tak prečo sa všetci učíme o Gutenbergovi?

Lucia: Pretože Gutenberg vynašiel tlač s pohyblivými písmenami, čo umožnilo masovú, rýchlu a relatívne lacnú produkciu. Ázijská technika bola iná, väčšinou bloková tlač. Gutenbergov vynález odštartoval informačnú revolúciu v Európe.

Tomáš: Rozumiem. A okrem tlače písma, ako to bolo s obrázkami? Aká je najstaršia technika na reprodukciu grafiky v Európe?

Lucia: To je drevorez. Patrí do kategórie tlače z výšky. Je to naozaj stará technika a bola kľúčová pre ilustrovanie prvých kníh.

Tomáš: A čo niečo modernejšie? Kedy prišla na scénu fotografia?

Lucia: Prvá fotografia vznikla v roku 1826. Vytvoril ju Joseph Nicéphore Niépce a techniku nazval heliografia. A prelom v reprodukcii fotiek priniesol v roku 1868 Čech Jakub Husník so svojou svetlotlačou.

Tomáš: Dobre, poďme teraz bližšie k nám. Kedy sa kníhtlač dostala na Moravu a potom na Slovensko?

Lucia: Na Moravu sa rozšírila v roku 1486. A v tom období, v ére inkunábul, máme aj významných tlačiarov slovenského pôvodu.

Tomáš: Naozaj? Kto to bol?

Lucia: Napríklad Mikuláš Bakalár Štetina, ktorý pôsobil v Plzni, alebo Petrus de Bartfa. Takže Slováci boli pri tom už od začiatku.

Tomáš: A ktorá je najvýznamnejšia slovacikálna inkunábula, teda taká, čo sa týka Slovenska?

Lucia: Určite Kronika Jána z Turca, alebo Chronica Hungarorum z roku 1488. A čo je zaujímavé, najstaršia inkunábula vydaná priamo na našom území pochádza z roku 1477.

Tomáš: To je úžasné. A koľko takýchto starých tlačí máme dnes na Slovensku?

Lucia: Slovenská národná knižnica v Martine, ktorá sa ako prvá začala systematicky venovať spracovávaniu tlačí 16. storočia, dnes opatruje 881 kusov inkunábul.

Tomáš: Spomenula si 16. storočie. Tam sa udialo niečo dôležité, čo ovplyvnilo aj tlač, však?

Lucia: Áno, dva kľúčové momenty. Bitka pri Moháči v roku 1526, ktorá je takým medzníkom medzi stredovekom a novovekom v Uhorsku. A samozrejme, reformácia. V roku 1517 Martin Luther zverejnil svojich 95 téz vo Wittenbergu.

Tomáš: A to určite rozbehlo dopyt po tlačených textoch.

Lucia: Obrovský! Náboženské traktáty, katechizmy... Napríklad Bardejovský katechizmus z roku 1581 je najstaršia tlačená kresťanská kniha v slovenskom jazyku.

Tomáš: Keď si predstavím starú knihu, vidím nielen text, ale aj rôzne ozdoby. Ako sa volali tie ilustrácie?

Lucia: Bolo ich viacero druhov. Napríklad celostránková ilustrácia na ľavej strane, hneď oproti titulnému listu, sa nazýva frontispice.

Tomáš: A vieme, kde bol použitý prvý portrétny frontispice?

Lucia: Áno, v diele Vita et fabulae. Zaujímavé je, že na jednom slovenskom diele z 19. storočia bol na litografickom frontispice zobrazený motív Vysokých Tatier.

Tomáš: Krása. A čo tie menšie ozdoby, napríklad na začiatku kapitol?

Lucia: Tie sa volajú vinety. Majú väčšinou symetrický tvar a slúžili ako ozdoba titulnej strany alebo ako predel medzi kapitolami. Podobnú funkciu mali aj vlysy, ktoré typograficky zvýrazňovali začiatok textu.

Tomáš: A ešte som počul pojem signet. To je čo?

Lucia: Signet je vlastne také logo. Emblematická rytina, ktorú používal konkrétny tlačiar alebo vydavateľ na označenie svojich diel.

Tomáš: Takže taký podpis dielne. A všetky tieto ozdoby boli primárne drevorezové?

Lucia: Spočiatku áno. Drevorezové dosky prichádzali na Slovensko hlavne z Nemecka, dunajskou alebo sliezskou cestou. A slúžili aj ako vzor pre domácich umelcov. Najčastejšie motívy boli, samozrejme, náboženské.

Tomáš: Poďme sa posunúť v čase. Ako vyzerala situácia s tlačiarňami v 18. a 19. storočí na Slovensku?

Lucia: Začiatok 18. storočia bol vlastne v hlbokej kríze, produkcia bola veľmi nízka. Ale potom sa to rozbehlo. Najväčšou a najproduktívnejšou bola Trnavská akademická kníhtlačiareň, ktorú viedla katolícka cirkev. Pôsobila neuveriteľných 101 rokov.

Tomáš: A kto vlastne mohol v tej dobe tlačiť? Bolo to nejaké exkluzívne remeslo?

Lucia: Ani nie. Kníhtlačiarenské remeslo mohol vykonávať každý, kto bol v ňom vyučený a mal dostatočný finančný kapitál na založenie dielne.

Tomáš: Ale asi to nebolo len tak, že si niekto začal tlačiť, čo chcel, však?

Lucia: To určite nie. S tlačou súviseli štyri dôležité veci: povolenie, privilégium, cenzúra a takzvaná knižná revízia.

Tomáš: Knižná revízia? To znie ako kontrola zo zahraničia.

Lucia: Presne to aj bolo. Bola to cenzúra kníh, ktoré sa dovážali zo zahraničia. Štát a cirkev si veľmi strážili, aké myšlienky sa šíria.

Tomáš: A ktoré tlačiarenské rodiny boli v tomto období najvýznamnejšie?

Lucia: V 19. storočí v Banskej Bystrici jednoznačne dominovala rodina Macholdovcov. A známa bola aj rodina Škarniclovcov, ktorá sa špecializovala na jarmočné a púťové tlače, čo boli veľmi populárne a dostupné formy čítania.

Tomáš: Dobre, Lucia, prešli sme obrovský kus histórie. Máš na záver ešte nejakú pikošku, ktorá nám pomôže si to všetko zapamätať?

Lucia: Mám jednu, ktorá sa týka Francúzskej revolúcie. Jej slávne heslo „Sloboda, rovnosť, bratstvo“ sa stalo motorom pre šírenie myšlienok – a na to bola kníhtlač absolútne kľúčová.

Tomáš: Jasné, bez lacných a rýchlo dostupných pamfletov a kníh by sa revolučné myšlienky šírili oveľa ťažšie. Kto vlastne založil modernú inkunábulistiku, teda vedu o týchto prvotlačiach?

Lucia: Bol to viedenský knihovník Michael Dennis. On bol ten, kto začal systematicky skúmať tieto historické poklady.

Tomáš: Výborne. Takže poďme si to zhrnúť. Kľúčové meno je Gutenberg, aj keď nebol prvý na svete a na svojom vynáleze nezbohatol.

Lucia: Presne. Pamätajte si pojem inkunábula – tlače do roku 1500. Na Slovensku bola kníhtlač veľmi skoro, a to vďaka tlačiarom ako Mikuláš Bakalár Štetina.

Tomáš: Nezabudnime na vizuálnu stránku – frontispice, vinety a drevorez ako hlavná technika ilustrácie.

Lucia: A v neskorších storočiach si zapamätajte Trnavskú akademickú tlačiareň a silnú cenzúru, teda knižnú revíziu.

Tomáš: Perfektné! Myslím, že naši poslucháči sú teraz plne vybavení vedomosťami o histórii kníhtlače. Lucia, ďakujem ti veľmi pekne za skvelý prehľad.

Lucia: Ja ďakujem, Tomáš. Bolo mi potešením. A vám, milí študenti, držíme palce pri skúškach!