Podcast o Výživa zvierat a analýza krmív

Kapitoly

Čo majú spoločné raňajky a krmivá

Bielkoviny, tuky, sacharidy... ale pre zvieratá

Olejniny a vláknina – viac než len príloha

Špeciálne krmivá a priemyselné produkty

Limitujúce aminokyseliny

Svet prežúvavcov

Normy a ukazovatele u dojníc

Kŕmenie ostatných zvierat

Paradox u dojníc

Vláknina pre prasnice

Parametre výkrmu kačíc

Kyselina maslová a energia

Chytrý recyklačný systém

Státie na suchu

Fázy laktácie a bielkoviny

Žravosť a TMR

Špecifiká vo výžive

Zaujímavé zložky krmív

Analýza krmív v praxi

Kačice: Tuk vs. Svaly

Výkrm husí

Pštros ako prežúvavec

flushing a laktácia

Od mledziva po odstav

zhrnutie a záver

Přepis

Ema: Keď si si dnes ráno zalieval cereálie mliekom alebo si si dal na desiatu jogurt, zamyslel si sa niekedy, čo všetko stojí za jeho kvalitou?

Tomáš: Predpokladám, že väčšina ľudí myslí na značku alebo na to, či je krava šťastná. Ale kľúč je niekde úplne inde.

Ema: Presne tak! Je to v tom, čo tá krava, sliepka alebo ošípaná raňajkovala. Vitajte pri Studyfi Podcast, kde si dnes posvietime na výživu hospodárskych zvierat.

Tomáš: Ahojte. Možno to znie ako veda, ale je to fascinujúce. V podstate je to ako byť šéfkuchárom a dietológom zároveň, len pre zvieratá.

Ema: Dobre, poďme na to. Zvieratá, rovnako ako my, potrebujú vyváženú stravu. Čo sú také hlavné zložky krmív?

Tomáš: Základom sú bielkovinové a sacharidové krmivá. Medzi bielkovinové patria napríklad strukoviny. Taký bôb konský je typický príklad. Sú to v podstate rastlinné „steaky“ pre zvieratá.

Ema: A čo obilniny? Tie vnímame skôr ako zdroj energie, čiže sacharidov.

Tomáš: Presne. Kukurica, pšenica, jačmeň... obsahujú hlavne škrob, čo je pre zviera rýchla energia. Ale pozor, majú aj bielkoviny, no často im chýbajú dôležité aminokyseliny ako lyzín.

Ema: Takže nemôžeme zviera kŕmiť len pšenicou a čakať, že bude fit.

Tomáš: Určite nie. To by bolo ako keby si ty jedla len suché rožky. Potrebujú aj tie bielkovinové doplnky. Napríklad sójový alebo repkový extrahovaný šrot. To sú vlastne zvyšky po vylisovaní oleja z repky či sóje.

Ema: Zaujímavé. A tu je dôležitý rozdiel medzi výliskami a extrahovanými šrotmi, však?

Tomáš: Áno, a na testoch sa na to často pýtajú. Je to jednoduché — výlisky obsahujú viac tuku, lebo vznikajú mechanickým lisovaním. Extrahované šroty majú tuku minimum, okolo 1%, lebo olej sa z nich získava chemicky. Sú však koncentrovanejším zdrojom bielkovín.

Ema: Spomenul si repku a sóju. To sú olejniny. Aký vysoký je obsah tuku v takýchto plodinách?

Tomáš: Je to dosť. Repka, slnečnica či ľan majú v priemere 30 až 40 percent tuku. To je obrovský zdroj energie.

Ema: A čo vláknina? Pre nás je dôležitá pre trávenie. Platí to aj pre zvieratá?

Tomáš: Absolútne. Ale tu sa to trochu komplikuje s terminológiou. Máme hrubú vlákninu, ale presnejším ukazovateľom je takzvaná neutrálne-detergentná vláknina, alebo skrátene NDV.

Ema: Znie to... chemicky. Čo si pod tým máme predstaviť?

Tomáš: Predstav si to ako celú „kostru“ rastlinnej bunky – celulózu, hemicelulózu aj lignín. Je to najobjektívnejší ukazovateľ vlákniny. A krmivá, ktoré majú nad 35% NDV v sušine, už považujeme za objemové. Teda seno, slama alebo siláž.

Ema: Takže napríklad otruby, čo sú vlastne obaly zŕn, budú mať asi viac vlákniny ako čisté zrno, však?

Tomáš: Presne tak! Oveľa viac vlákniny a menej škrobu. Sú skvelé pre trávenie, ale energeticky sú slabšie.

Ema: Poďme sa pozrieť na niektoré špeciality. V materiáloch sa často spomínajú kŕmne kvasnice alebo rybia múčka. To neznie ako bežná súčasť jedálnička.

Tomáš: Sú to super-doplnky. Kŕmne kvasnice sú bomba plná vitamínov skupiny B a kvalitných bielkovín. Rybia múčka je zase extrémne bohatá na dusíkaté látky, môže ich mať až 72%! Je to prémiový zdroj bielkovín.

Ema: A čo taký kukuričný glutén?

Tomáš: To je vedľajší produkt pri výrobe kukuričného škrobu. Je to skvelý zdroj bielkovín, hlavne metionínu. A čo je dôležité pre prežúvavce, veľká časť týchto bielkovín sa nerozloží v bachore, takže sa dostanú ďalej do tráviaceho traktu, kde ich zviera vie lepšie využiť.

Ema: Takže je to vlastne taký proteínový šejk s postupným uvoľňovaním.

Tomáš: Perfektné prirovnanie! Presne tak to funguje.

Ema: Super! Takže, aby sme to zhrnuli: základom sú obilniny ako zdroj energie a strukoviny či šroty ako zdroj bielkovín. No a k tomu sa pridávajú rôzne doplnky ako kvasnice či múčky na vylepšenie „receptu“.

Tomáš: Presne tak. Je to alchýmia, ktorá stojí za každým kvalitným produktom, ktorý si ráno dáme na stôl. Nič zložité, keď sa na to pozrieme zblízka.

Ema: Skvelé, Tomáš, ďakujem. Myslím, že teraz sa na svoj jogurt budem pozerať úplne inak. Po krátkej pauze sa pozrieme na ďalšiu tému.

Ema: Takže, ak tomu správne rozumiem z našej poslednej debaty, nie je bielkovina ako bielkovina. Kľúčové sú aminokyseliny, z ktorých sa skladá. Ale ako sa to premieta do praxe pri konkrétnych zvieratách?

Tomáš: Presne tak, Ema. A je to obrovský rozdiel. Poďme sa pozrieť napríklad na prasa a hydinu. Obidve sú monogastrické zvieratá, čo znamená, že majú jednoduchý žalúdok, podobne ako my.

Ema: Dobre, takže žiadne prežúvanie a štyri žalúdky. To znie jednoduchšie.

Tomáš: Na prvý pohľad áno. Ale práve preto musíme byť pri ich výžive extrémne presní. Ich kŕmne dávky sú z veľkej časti založené na obilninách, ktoré, ako vieme, nemajú ideálne zloženie aminokyselín.

Ema: A tu prichádzajú na rad tie limitujúce aminokyseliny, však?

Tomáš: Bingo! Predstav si, že staviaš dom z lega, ale máš málo jedného typu tehličiek. Môžeš mať tisíce iných, ale stavbu nedokončíš. Tá jedna chýbajúca tehlička je limitujúca aminokyselina.

Ema: To je skvelé prirovnanie! Takže ktorá tehlička chýba prasatám?

Tomáš: U ošípaných je to jednoznačne lyzín. Obilniny ho majú málo. Hneď za ním nasledujú metionín, treonín a tryptofán. Preto sa pri ošípaných sleduje hlavne pomer energie a lyzínu. Musí to byť dokonale vyvážené.

Ema: A u hydiny je to rovnaké?

Tomáš: Takmer. Hydina má tiež tieto štyri ako hlavné limitujúce. Ale u nej je druhou najdôležitejšou, hneď po lyzíne, metionín. Vieš prečo?

Ema: Netuším... Súvisí to s vajcami?

Tomáš: Skôr s perím. Perie obsahuje obrovské množstvo sírnych aminokyselín, a práve metionín je jednou z nich. Takže pre pekné a zdravé perie potrebujú sliepky extra dávku metionínu. Nechcete predsa holé kura.

Ema: To rozhodne nie! Takže to je ten dôvod, prečo sa do kŕmnych zmesí pridávajú syntetické aminokyseliny?

Tomáš: Presne tak. Je to oveľa efektívnejšie a ekonomickejšie, ako sa snažiť nájsť prírodný zdroj, ktorý by mal dokonalý profil. Doplníme presne to, čo chýba.

Ema: Dobre, prasatá a hydina sú teda takí precízni stavitelia. A čo prežúvavce? Napríklad taká dojnice. Tam je to iné, však?

Tomáš: Úplne iný vesmír. Dojnica má v bachore celú mikrobiálnu zoo. Tieto mikroorganizmy dokážu pretvoriť bielkoviny z krmiva a dokonca si vyrobiť vlastné, veľmi kvalitné bielkoviny z nebielkovinového dusíka.

Ema: Takže krave je jedno, aké aminokyseliny zožerie?

Tomáš: Zjednodušene povedané, áno. Bachorové mikróby to za ňu „opravia“. Preto pri prežúvavcoch nesledujeme tak prísne zloženie aminokyselín v krmive. Sledujeme iné veci.

Ema: A to sú?

Tomáš: Kľúčové sú ukazovatele ako PDI, čo znamená proteín stráviteľný v tenkom čreve. To je v podstate súčet mikrobiálnej bielkoviny a tej časti kŕmnej bielkoviny, ktorá bachor obišla bez zmeny. Hovoríme jej „by-pass“ bielkovina.

Ema: Páni, to znie ako veda. Takže aké sú hlavné ukazovatele, ktoré sledujeme v kŕmnej dávke pre dojnice?

Tomáš: Je ich niekoľko. V prvom rade príjem sušiny – to nám hovorí, koľko toho krava reálne zožerie. Potom energia, ktorá sa udáva v jednotkách NEL, teda netto energia laktácie. Veľmi dôležitá je vláknina, hlavne jej frakcia NDV. Tá udržuje bachor zdravý.

Ema: Takže vláknina nie je len „výplň“?

Tomáš: V žiadnom prípade! U dojnice je motorom bachora. Minimálny obsah NDV v sušine musí byť 28 %. Ak klesne nižšie, hrozí acidóza a vážne zdravotné problémy.

Ema: Rozumiem. A čo tá bielkovinová časť?

Tomáš: Tam sledujeme celkové dusíkaté látky, už spomínané PDI a podiel by-pass bielkovín. Po pôrode, vo fáze vrcholu laktácie, potrebujeme, aby až 40 % bielkovín obišlo bachor a išlo priamo do čreva. Na to slúžia špeciálne krmivá ako sójový extrahovaný šrot alebo rôzne chránené bielkoviny.

Ema: A toto všetko sa mení počas jej života?

Tomáš: Dramaticky. Najkritickejšie je obdobie okolo pôrodu, takzvané peripartálne obdobie. Zhruba 21 dní pred a 21 dní po pôrode. Vtedy krava žerie málo, ale jej požiadavky na živiny, hlavne na energiu a vápnik, sú extrémne. Je v negatívnej energetickej bilancii a musí mobilizovať vlastné telesné tuky.

Ema: Dobre, to bolo vyčerpávajúce. Čo ostatné zvieratá? Napríklad kone?

Tomáš: U koní je to zase trochu iné. Sú bylinožravce, ale nie prežúvavce. Fermentácia u nich prebieha až v hrubom čreve. Tam sledujeme hlavne stráviteľnú energiu, dusíkaté látky a opäť, veľmi dôležitá je hrubá vláknina.

Ema: Takže u každého druhu sa pozeráme na iné metriky. Pre hydinu je kľúčový vápnik na škrupinu, pre prasnice pomer lyzínu a energie, pre dojnice vláknina a PDI.

Tomáš: Presne si to zhrnula. Každé zviera má svoj vlastný nutričný manuál. A našou úlohou je prečítať ho a správne podľa neho zostaviť jedálniček.

Ema: Je to fascinujúce, ako veľmi sa líšia požiadavky, aj keď ide o základné živiny ako bielkoviny či energia. V podstate je to neustále riešenie unikátnej výživovej hádanky.

Tomáš: Áno. A správne vyriešená hádanka znamená zdravé zviera a kvalitný produkt. Či už je to mlieko, mäso alebo vajcia. Ale to, ako tieto teoretické potreby naplníme konkrétnymi krmivami, to je ďalšia veľká kapitola.

Ema: Takže to sme mali všeobecné princípy. Poďme teraz na konkrétne zvieratá, čo povieš? Napríklad dojnice. Okolo nich je celá veda.

Tomáš: Absolútne. A je tam jeden veľmi zaujímavý paradox, ktorý študentov často prekvapí. Týka sa to obdobia po otelení, teda po narodení teliatka.

Ema: Paradox? Dobre, teraz som zvedavá. Sem s ním.

Tomáš: Predstav si, že vrchol produkcie mlieka nastáva relatívne skoro, asi tak v piatom až ôsmom týždni po otelení. Vtedy dojnica produkuje najviac mlieka.

Ema: Dáva zmysel. Telo je naštartované, všetko ide na plný výkon.

Tomáš: Presne. Ale, a tu je ten háčik... vrchol žravosti, teda kedy dokáže prijať najviac krmiva, nastáva až oveľa neskôr. Niekedy až v desiatom či dvanástom týždni.

Ema: Počkaj, takže najviac vyrába, keď najmenej je? To znie ako recept na katastrofu.

Tomáš: Presne tak! Vzniká tam takzvaná negatívna energetická bilancia. Telo musí siahnuť na vlastné zásoby, aby pokrylo obrovský výdaj energie na tvorbu mlieka. Je to pre zviera extrémne náročné obdobie.

Ema: Uf, to je teda záťaž. A čo napríklad ošípané? Tie majú povesť, že zjedia všetko. Je to s nimi jednoduchšie?

Tomáš: Ó, áno, úplne jednoduché. Nie, vážne, aj tam sú veľké špecifiká. Napríklad u gravidných prasníc je kľúčová vláknina.

Ema: Prečo práve vláknina?

Tomáš: Kŕmnu dávku im musíme trochu obmedziť, aby príliš nestučneli. No a vláknina ich zasýti bez toho, aby prijali priveľa energie. Nikto nechce nervóznu a hladnú prasnicu.

Ema: To si viem živo predstaviť. To by asi nebolo bezpečné pracovné prostredie.

Tomáš: Určite nie. A ešte jedna zaujímavosť o ich tráviacom trakte. Kým u mnohých zvierat dominuje jeden orgán, u ošípaných majú žalúdok, tenké črevo a hrubé črevo prekvapivo približne rovnaký objem. Sú to takí... demokrati v trávení.

Ema: Demokrati v trávení, to sa mi páči. Dobre, a čo niečo z hydiny? Povedzme pekingské kačice, tie sú celkom populárne.

Tomáš: Jasné. Tam je to hlavne o efektivite a číslach. Výkrm trvá zvyčajne šesť až sedem týždňov. Cieľom je dostať sa na porážkovú hmotnosť okolo troch až troch a pol kila.

Ema: A čo konverzia krmiva? To je dôležitý ukazovateľ, však?

Tomáš: Najdôležitejší. Pri pekingských kačiciach je výborná. Pohybuje sa okolo 2,2 až 2,6 kilogramu krmiva na kilogram prírastku. To je naozaj efektívne.

Ema: Skvelé. Takže sme prebrali dojnice, ošípané aj kačice. Vidím, že pri každom zvierati treba myslieť na úplne iné veci. Ale čo samotné krmivá?

Ema: Takže tie základné živiny máme za sebou. Ale ako presne z nich zviera dostane energiu? Ten proces sa volá metabolizmus, však?

Tomáš: Presne tak, Ema. A je to fascinujúci svet biochémie. Zoberme si napríklad prežúvavce a ich bachor. Tam vznikajú unikavé mastné kyseliny.

Ema: Počula som o kyseline maslovej. Aká je jej úloha?

Tomáš: Skvelá otázka! Kyselina maslová je kľúčová. Je to hlavný zdroj energie pre bunky samotnej bachorovej steny. Bez nej by bachor nemohol správne fungovať.

Ema: Takže ona vlastne „kŕmi“ ten orgán, ktorý kŕmi zviera?

Tomáš: Áno, dá sa to tak povedať. Navyše sa v stene bachora premieňa na inú látku, betahydroxymaslovú kyselinu, ktorá putuje ďalej do tela ako zdroj energie.

Ema: A čo dusík? Počula som o nejakom kolobehu amoniaku.

Tomáš: Hovoríš o rumeno-hepatálnom obehu. Je to geniálny recyklačný systém. Keď je v bachore prebytok amoniaku, putuje do pečene, kde sa zmení na močovinu.

Ema: Dobre, a čo potom s tou močovinou?

Tomáš: Časť sa vylúči, ale veľká časť sa vráti slinami alebo cez bachorovú stenu naspäť do bachora. Tam ju baktérie opäť využijú ako zdroj dusíka. Tým sa zabezpečí, že mikróby majú živiny nepretržite, 24 hodín denne.

Ema: Takže telo vlastne recykluje odpad, aby nakŕmilo svoje vlastné baktérie? To je neuveriteľne efektívne.

Tomáš: Presne. Všetko je to o maximálnom využití zdrojov. A keď už hovoríme o zdrojoch, poďme sa pozrieť na to, ako presne meriame energiu v krmivách...

Ema: Dobre, Tomáš, takže to trávenie v bachore je naozaj veda. Ale ako sa to všetko premieta do praktického kŕmenia, napríklad u dojníc?

Tomáš: Výborná otázka, Ema. Všetko závisí od fázy, v ktorej sa dojnice nachádzajú. Začnime obdobím státia na suchu.

Ema: To je ten "oddychový" čas pred otelením, správne?

Tomáš: Presne tak. Delíme ho na dve etapy. V tej prvej, asi 60 až 21 dní pred pôrodom, len zabezpečujeme základné živiny pre dojnicu a plod.

Ema: A tá druhá etapa?

Tomáš: Posledné tri týždne sú kľúčové. To je prechodná fáza. Vtedy musíme kravu pomaly pripraviť na kŕmnu dávku, ktorú bude dostávať po otelení. Ide o to, aby ten prechod bol čo najplynulejší.

Ema: Dáva to zmysel. A čo po otelení, keď začne produkovať mlieko?

Tomáš: Tam sledujeme tri hlavné fázy laktácie a podľa toho upravujeme aj obsah dusíkatých látok, teda bielkovín.

Ema: Takže potrebuje rôzne množstvo bielkovín v rôznom čase?

Tomáš: Áno. V prvej fáze, keď je produkcia mlieka najvyššia, potrebuje aj najviac bielkovín, okolo 16 až 18 percent. Neskôr, keď produkcia klesá, znižujeme aj podiel bielkovín.

Ema: A ako je to s tým, koľko toho vlastne zožerie? Mení sa aj to?

Tomáš: Určite. Tomu hovoríme žravosť, teda príjem sušiny. Na začiatku laktácie je príjem krmiva nižší, potom dosiahne vrchol a ku koncu opäť klesá.

Ema: Takže jej nemôžeme len tak nasypať plný žľab?

Tomáš: No, v moderných chovoch sa to rieši cez TMR, čiže kompletné zmesné kŕmne dávky. Je to v podstate taký "all-inclusive" mix všetkého, čo potrebuje, presne namiešaný.

Ema: Super. Takže TMR všetko zjednodušuje. Poďme sa teraz pozrieť na tie najmenšie prírastky na farme. Čo tak výživa teliat?

Ema: Takže energia je kľúčová. Ale platí to pre všetky zvieratá rovnako? Čo napríklad hydina, majú nejaké špeciálne požiadavky?

Tomáš: Určite áno. Pri hydine sa pre zvýšenie koncentrácie energie v kŕmnej zmesi často pridáva tuk. Ale nie hocijako veľa. Vieš koľko?

Ema: Tipovala by som dosť, aby mali energiu na znášanie vajec. Možno 10 percent?

Tomáš: To už by bolo priveľa. Ideálne je to v koncentrácii 3 až 8 percent. To je taký zlatý stred pre optimálny výkon.

Ema: Dobre, a čo také menej tradičné zložky? Počula som napríklad o sladovom kvete. Čo to vlastne je?

Tomáš: To znie poeticky, však? V skutočnosti sú to hlavne usušené korienky naklíčených obilnín. Je to taký vedľajší produkt.

Ema: A oplatí sa ho používať?

Tomáš: Rozhodne! V porovnaní s obilninami má takmer dvojnásobný obsah dusíkatých látok a je bohatý na vitamíny skupiny B a E. Takže je to skvelý doplnok.

Ema: Super. Ako ale presne zistíme, čo všetko v tom krmive je? Napríklad obsah minerálov?

Tomáš: Na to slúžia chemické analýzy. Napríklad, ak chceme zistiť obsah piesku alebo hliny... teda nerozpustných minerálov, použijeme analýzu nerozpustného zvyšku popola.

Ema: A to znamená...?

Tomáš: Znamená to, že vzorku varíme v kyseline chlorovodíkovej. Čo sa nerozpustí, to sú tie nežiaduce prímesi. Je to vlastne taký test čistoty.

Ema: Chápem. Takže chémia nám pomáha odhaliť kvalitu. Poďme si dať nejaký ďalší praktický príklad!

Ema: Takže, to by sme mali kurčatá... ale čo ostatné druhy hydiny? Napríklad kačice a husi? Líši sa ich kŕmenie nejako výrazne?

Tomáš: Určite áno, Ema. Hlavne v tom, na čo ich chováme. Vezmi si napríklad takú pekingskú kačicu. Tá je špecialista na tvorbu podkožného tuku. Vykŕmiš ju za 44 dní na pekných 3 a pol kila.

Ema: To je dosť rýchlo. A čo pižmová kačica? Tá je iná?

Tomáš: Úplne. Pižmovka ukladá oveľa menej podkožného tuku, zato jej parádne rastie prsná svalovina. Jej výkrm je ale dlhší a konverzia krmiva sa časom dramaticky zhoršuje.

Ema: Takže jedna je na masť a druhá na mäso. Chápem.

Tomáš: Presne tak. A podľa toho sa im aj postupne menia kŕmne zmesi – od štartéra cez výkrmovú zmes až po finišer.

Ema: A čo husi? Tam to funguje podobne?

Tomáš: V podstate áno. Máme intenzívny, takzvaný brojlerový výkrm do 9 týždňov. Alebo polointenzívny s využitím pastvy, ktorý trvá aj 16 týždňov.

Ema: A potom je tu ten špeciálny výkrm na pečeň, však?

Tomáš: Áno, to je kapitola sama o sebe. Zvieratá sa nútene kŕmia kukuricou, aby ich pečeň dosiahla hmotnosť pol až trištvrte kila. Niekedy aj viac.

Ema: Dobre, od kačíc a husí poďme k extrému. Čo taký pštros? To predsa nie je typická hydina.

Tomáš: Máš pravdu, je to fascinujúci vták. Pštros má v podstate trávenie podobné prežúvavcom! Vďaka fermentácii vlákniny v črevách si dokáže pokryť až 76% svojej potreby energie.

Ema: Počkaj, takže pštros žerie vlákninu? To je neuveriteľné.

Tomáš: Presne tak. Jeho kŕmna dávka môže obsahovať až 20% vlákniny a energiu využíva o 30% lepšie ako iná hydina. Dospelé pštrosy mimo znášky si vystačia len s pastvou a minerálmi.

Ema: Takže od kačíc zameraných na tuk až po pštrosy, ktoré fungujú skoro ako kravy... to je naozaj pestré. A keď už hovoríme o trávení vlákniny, to nás pekne privádza k nášmu ďalšiemu zvieraťu...

Ema: A od psov sa plynule presúvame k ďalším obľúbeným zvieratám... ovciam. Tomáš, povedz mi, že toto je jednoduché. Proste jedia trávu, nie?

Tomáš: Keby to tak bolo. Výživa oviec je prekvapivo komplexná. V porovnaní s hovädzím dobytkom majú síce 6 až 7-krát menší príjem krmiva, ale ich nároky sú veľmi špecifické.

Ema: Takže to nie sú len také vlnené kosačky na trávu?

Tomáš: Presne tak. Veľmi dôležité je napríklad obdobie pred pripustením, takzvaný „flushing“. Vtedy sa bahniciam zlepší pastva a pridá sa jadrové krmivo, aby mali kvalitnejšiu ovuláciu.

Ema: Aha! Takže príprava na materstvo. A čo keď už majú jahniatka?

Tomáš: Vrchol laktácie je v 3. až 4. týždni. Vtedy potrebuje najviac energie a živín. Tu pomáhajú doplnkové zmesi, napríklad OV-5 pre dojčiace bahnice.

Ema: A čo malé jahniatka? Predpokladám, že tie sú kapitola sama o sebe.

Tomáš: Rozhodne. Kľúčové je mledzivo, teda kolostrum, hneď po narodení. Potom prichádza na rad odstav, ktorý môže byť rôzny.

Ema: Ako napríklad?

Tomáš: Máme skorý odstav už v 6. až 8. týždni. Tam sa používajú špeciálne kŕmne zmesi ako predštartér OV-01 a následne štartér OV-02. Alebo existuje tradičný odstav až po 3 mesiacoch.

Ema: Znie to, že každá životná fáza má vlastný jedálniček. Rovnako ako u ľudí.

Tomáš: Dá sa to tak povedať. Od výkrmu jahniat s OV-03 až po plemenné barany s OV-04, všetko je presne cielené. Správna výživa je základ úspešného chovu.

Ema: Super! Takže kľúčové je pamätať si na špecifické potreby v rôznych fázach – flushing, laktácia a správny odstav jahniat. Ďakujem ti, Tomáš, za skvelé zhrnutie.

Tomáš: Rado sa stalo.

Ema: A ďakujeme aj vám, naši poslucháči, že ste boli s nami. Toto bola posledná téma dnešnej epizódy Studyfi Podcast. Počujeme sa nabudúce!