Výživa zvierat a analýza krmív

Svet výživy zvierat je rozsiahly a komplexný, kľúčový pre zdravie, produkciu a výkonnosť hospodárskych aj spoločenských zvierat. Pochopenie potrieb jednotlivých druhov a analýza krmív je základom pre optimalizáciu kŕmnych dávok a zabezpečenie efektívnej a udržateľnej živočíšnej výroby. Tento článok poskytuje súhrn kľúčových aspektov výživy zvierat a analýzy krmív, ktoré sú nevyhnutné pre každého študenta či odborníka v oblasti zootéchnie.

Základy výživy zvierat a analýzy krmív: Komplexný pohľad

Správna výživa zvierat je založená na presnom poznaní ich energetických, bielkovinových, tukových, vitamínových a minerálnych potrieb. Tieto potreby sa menia v závislosti od druhu, veku, úžitkového stavu a environmentálnych podmienok. Analýza krmív poskytuje dáta potrebné na tvorbu vyvážených diét.

Energetické potreby a ich hodnotenie

Energia je základným palivom pre všetky životné procesy. Jej potreba sa líši dramaticky medzi rôznymi kategóriami zvierat.

• Psy: Denná potreba energie (DER) u psov v období od odstavu až do 50 % hmotnosti dospelého je na úrovni 3x RER (Resting Energy Requirement). U dospelých psov je DPE vyjadrená vzťahom 1,8 x KPE (Kľudová potreba energie), ktorá sa vypočíta zo vzťahu 70 kcal (293 kJ) na kg metabolickej hmotnosti (kg^0.75^). KPE je výrazne ovplyvnená plemenom, kastráciou, vekom, dennou aktivitou a teplotou prostredia. Odporúčaná koncentrácia energie v sušine diéty u športových psov šprintérov je 19,7 – 21,5 kJ ME/g, zatiaľ čo u vytrvalostných psov v záťaži je to až 25 kJ ME/g. U gravidných súk sa odporúča 18,7 – 20,9 kJ ME/g a u dojčiacich súk 16,7 – 20,9 kJ ME/g.
• Dojnice: Koncentrácia energie v TMR (Total Mixed Ration) u dojníc v prvej laktačnej fáze je okolo 7 MJ NEL/kg sušiny, s odporúčanou celkovou dennou potrebou okolo 140 MJ NEL/deň. V druhej fáze laktácie sa odporúča koncentrácia NEL okolo 6,3 MJ/kg sušiny a v tretej fáze okolo 5,6 MJ/kg sušiny. V období prvej fázy státia na sucho (60-21 dní pred otelením) je odporúčaná koncentrácia NEL 5,5 – 5,9 MJ/kg sušiny.
• Kone a králiky: U týchto zvierat sa na hodnotenie energie v krmivách a kŕmnych dávkach používa stráviteľná energia. Záchovná potreba energie u koní je vyjadrená ako 0.6 MJ SE na kg metabolickej hmotnosti. Maximálny príjem sušiny u koní je približne 2,5 % živej hmotnosti. Kona bez záťaže môže prijímať orientačne až 2 kg sušiny pastvy na 100 kg živej hmotnosti.
• Hydina: Energetická hodnota kŕmnej zmesi pre hydinu sa vyjadruje v hodnotách metabolizovateľnej energie opravenej na dusíkovú rovnováhu organizmu (MEN). O množstve spotrebovaného krmiva pri kŕmení ad libitum u hydiny rozhoduje koncentrácia energie v kŕmnej zmesi.
• Ošípané: Pri porovnávaní jednofázového a trojfázového výkrmu ošípaných platí, že obsah sušiny v hnojovici stúpa pri trojfázovom systéme.
• Pštrosy: Unikavé mastné kyseliny, vytvorené fermentáciou vlákniny u pštrosa, môžu zabezpečiť až 75 % záchovnej potreby energie.

Bielkoviny a dusíkaté látky

Bielkoviny sú esenciálne pre rast, vývoj a mnohé fyziologické funkcie. Dusíkaté látky (NL) zahŕňajú bielkovinové aj nebielkovinové zložky.

• Všeobecné aspekty: V Kjeldahlovej metóde sa obsah dusíkatých látok (%) vypočíta podľa vzorca V x c x 0,0014 x 6,25 x 100 / m. Faktor 0,014 prepočítava amoniak na dusík a faktor 6,25 prepočítava dusík na dusíkaté látky. Mikrobiálna transformácia NL v bachore významne ovplyvňuje skladbu aminokyselín v obsahu tenkého čreva u prežúvavcov. Aminokyselinové zloženie v bachore syntetizovaných mikrobiálnych bielkovín je rovnaké, lebo tieto bielkoviny majú stálu skladbu aminokyselín. Rozhodujúci zdroj metabolizovateľných aminokyselín pre prežúvavcov predstavujú mikrobiálne bielkoviny, ktoré tvoria 60-90% celkovej potreby, doplnené o bachorovo nedegradovateľné a endogénne bielkoviny.
• Prežúvavce: Úlohou rumeno-hepatálneho obehu amoniaku a močoviny je zabezpečenie primeranej koncentrácie amoniaku počas 24 hodín pre baktérie. Použitie močoviny vo výžive hovädzieho dobytka je podmienené dostatkom ľahko fermentovateľných sacharidov v kŕmnej dávke a postupnou adaptáciou mikroflóry. Najčastejšie sa používa v kombinácii s kukuričnou silážou. Močovina dodáva dusík pre mikrobiálnu bielkovinu a jej obsah dusíka je 42 – 46 %. Obsah bachorovo-degradovateľných dusíkatých látok z krmív by mal byť nad 20 %.
• Dojnice: V 1. fáze laktácie je bielkovinová výživa vyjadrená zastúpením NL 16 – 18 % v sušine TMR s podielom bachorovo degradovateľných bielkovín a nedegradovateľných bielkovín 60 : 40. V 2. fáze laktácie sa odporúča NL 15 – 17 % a v 3. fáze 13 – 15 %. Koncentrácia NVS (BNLV) v prvej fáze laktácie je v rozmedzí 36 – 42 %. Maximálne množstvo jadrových krmív by nemalo presiahnuť 40 % predpokladaného príjmu sušiny.
• Ošípané: Priemerný obsah NL v kŕmnej zmesi OŠ 02 sa pohybuje v rozmedzí 18 – 21 %. Efektívnosť využitia dusíka je najvyššia u odstavčiat a najnižšia u prasníc. Pre ideálny aminokyselinový profil u ošípaných platí, že potreba sírnych aminokyselín (Met.+Cys.) v pomere k lyzínu pre ukladanie bielkovín výrazne stúpa v porovnaní s potrebou pre záchov. Koncentrácia lyzínu v kŕmnych zmesiach pre prasnice klesá v KZ pre gravidné prasnice v porovnaní s KZ pre dojčiace prasnice. V KZ pre dojčiace prasnice je lyzín na úrovni cca 8 g/kg a viac. Priemerná denná spotreba KZ pri odchove prasničiek pri hmotnosti cca 70 kg je 2,5 kg a pri 30 kg je 1,4 kg. Dojčiaca prasnica vyprodukuje priemerne 6,3 litrov mlieka na 1 kg prírastku ciciaka. Limitom odstavu ciciakov je priemerná denná spotreba 200 g predštartérovej alebo štartérovej kŕmnej zmesi na 1 odstavča.
• Jahňatá: Minimálny obsah NL v predštartéri OV-01 pre jahňatá je 23,5 %. Pre dojčiace bahnice je určená doplnková KZ OV-05. Minimálna potreba mledziva u jahniat je 200 g/deň.
• Teľatá: Mliečna kŕmna zmes sa riedi pitnou vodou v pomere 1 : 8 – 10. Priemerný obsah bielkovín v mliečnych KZ je 22 – 28 % a tuku 15 – 20 %. Štartérové kŕmne zmesi pre teľatá obsahujú v priemere 18 – 22 % NL (180 – 220 g NL/kg) a 3 – 4 % tuku. Maximálna spotreba mliečnej KZ na kg prírastku v mliečnom výkrme teliat je do 1,5 kg.
• Hydina: Minimálna potreba kyseliny linolovej v kompletných kŕmnych zmesiach je 1 – 1,5 %. Priemerný obsah NL v KZ pre brojlerové kurčatá je 190 g/kg kŕmnej zmesi. Druhou limitujúcou aminokyselinou u hydiny je metionín, kvôli jeho vysokému obsahu v perí.
• Kobyly: Obsah bielkovín v mlieku kobyly je najvyšší po pôrode a poklesne úmerne s laktáciou. Laktujúca kobyla vyžaduje 6 – 7 g SNL (stráviteľných N-látok) na 1 MJ SE.

Vláknina a sacharidy

Vláknina je kľúčová pre zdravie tráviaceho traktu, najmä u prežúvavcov. Sacharidy sú hlavným zdrojom energie.

• Typy vlákniny: Bezdusíkaté látky výťažkové (BNLV) zahŕňajú cukry (monosacharidy, oligosacharidy) a škrob. Neutrálne detergentná vláknina (NDV) a acido-detergentná vláknina (ADV) sú dôležité ukazovatele. Hodnota ADV je vždy nižšia v porovnaní s hodnotou NDV. Slama predstavuje suché balastné krmivo s priemerným obsahom NDV 33-54% a hrubej vlákniny až do 74%.
• Vplyv vlákniny: Podľa Axelssona zvýšenie obsahu hrubej vlákniny v kŕmnej dávke o 1 % znižuje stráviteľnosť organickej hmoty u hydiny o 1,45 %. U ošípaných je to o 1,68 %. U koní zvyšovanie podielu jadrových krmív v pomere k senu znižuje koncentráciu kyseliny octovej a zvyšuje koncentráciu propiónovej kyseliny v hrubom čreve. Znižovanie podielu jadrových krmív zvyšuje v hrubom čreve koncentráciu kyseliny octovej a znižuje koncentráciu propiónovej.
• Potreba vlákniny: U koní je odporúčaná koncentrácia vlákniny 17 – 25 % NDV v sušine. U gravidných prasníc môže byť v kŕmnej dávke najvyššia koncentrácia vlákniny. Minimálny obsah NDV v kŕmnych dávkach dojníc je 28 % sušiny. Vysoký obsah NVS v kŕmnej dávke u prežúvavcov má za následok nižšiu stráviteľnosť vlákniny.
• Sacharidy v krmivách: Raž obsahuje väčšinu NL vo forme prolamínov. Kukurica má najnižšiu koncentráciu NL spomedzi obilnín (8 – 9 %). Obilniny majú v porovnaní s vápnikom vysoký obsah fosforu (3 – 4 g/kg), ale nízky obsah lyzínu, treonínu a tryptofánu. Škrob v obilninách kolíše v rozmedzí 45 – 65 %. Hlavným sacharidom v cukrovej repe je sacharóza (15 – 18 %), a v zemiakoch je to škrob (15 – 20 %). Melasa obsahuje cca 50 % cukru (sacharózy) a cca 10 % minerálnych látok, z toho polovicu tvorí draslík. Rafinóza v melase je trisacharid zložený z galaktózy, glukózy a fruktózy.

Tuky a lipidy

Tuky sú koncentrovaným zdrojom energie a esenciálnych mastných kyselín.

• Mastné kyseliny: Medzi 18-uhlíkaté mastné kyseliny patria stearová, olejová, linolová a linolénová. Kyselina arachidónová nepatrí medzi 18-uhlíkaté polynenasýtené mastné kyseliny. Olejová kyselina nepatrí medzi 16-uhlíkaté mastné kyseliny, medzi ktoré patrí palmitová a palmitoolejová. Mačky nie sú schopné syntézy kyseliny arachidónovej z kyseliny linolénovej. Metabolizmus tukov poskytuje najviac metabolickej vody, najmenej vzniká pri katabolizme bielkovín.
• Trávenie tukov: V bachore prebieha hydrolýza a biohydrogenácia nenasýtených mastných kyselín. V bachorovom epiteli sa kyselina maslová transformuje na kyselinu betahydroxymaslovú a poskytuje energiu bunkám bachorovej steny. Emulgáciou lipidov v čreve za účasti žlčových kyselín vznikajú micely. Chylomikróny sú typom lipoproteínov.
• Skladovanie tuku: Pekingská kačica ukladá viac podkožného tuku ako pižmová kačica. Hnedý tuk u mláďat oviec a kôz primárne slúži pre oxidáciu mastných kyselín a uvoľnenie energie, najmä vo forme tepla.
• Typy lipidov: Kefalíny a lecitíny patria medzi fosfolipidy a vo svojej štruktúre obsahujú glycerol, mastné kyseliny, kyselinu fosforečnú a kolamín (kefalíny) alebo cholín (lecitíny).
• Obsah tuku v krmivách: Priemerný obsah hrubého tuku v repke, slnečnici a ľane je 30 – 40 %. Pšeničné otruby obsahujú okolo 10 % hrubej vlákniny.

Vitamíny a minerály

Vitamíny a minerály sú esenciálne mikroživiny, nevyhnutné pre správne fungovanie organizmu.

• Vitamíny: Vitamín D2 je považovaný za málo účinnú formu vitamínu D v krmive pre hydinu. Sušením sena na slnku sa obsah vitamínu D zvyšuje oproti senu dosušenému umelo. Vitamín E je bohatý v obilných klíčkoch, zelených krmivách. Vitamín B1 (tiamín) je koenzým v metabolizme kyseliny pyrohroznovej a ovplyvňuje aktivitu cholinesterázy a štiepenie acetylcholínu. Vitamín B2 (riboflavín) je zložkou koenzýmov FMN a FAD. Vitamín B6 (pyridoxín) je koenzýmom transaminačných reakcií a vo fosforylovanej forme vytvára koenzým enzýmov pri metabolizme bielkovín. Pantoténová kyselina je dôležitou súčasťou koenzýmu A. Väčšina zvieracích organizmov je schopná vytvárať niacín z tryptofánu. Mačky špecificky vyžadujú taurín, kyselinu arachidónovú a vitamín A, chýba im mechanizmus pre premenu beta-karoténu na vitamín A a pre syntézu niacínu z tryptofánu. Vyššia potreba B6 vitamínu u mačiek je tiež pozorovaná.
• Minerály: Ďatelinoviny sú bohaté na vápnik. Obilniny majú v priemere 0,4 – 0,8 g/kg vápnika. Meď sa z tela zvierat vylučuje prevažne výkalmi. Chróm zvyšuje a zosilňuje pôsobenie inzulínu. Horčík, draslík, chlór, síra nepatria medzi mikroprvky, zatiaľ čo železo, zinok, selén, chróm, kobalt, mangán, molybdén, jód patria. Kobalt pozitívne ovplyvňuje metabolizmus kyseliny propiónovej. Metabolická voda zabezpečí 5 až 10 % dennej potreby vody väčšiny zvierat.

Analýza krmív: Metódy a ukazovatele

Presné metódy analýzy krmív sú nevyhnutné pre stanovenie ich nutričnej hodnoty a kvality.

Odber a úprava vzoriek

• Proces odberu: Odber vzoriek krmív zo vzorkovanej partie zahrňuje odber čiastkových, súhrnných, zredukovaných a konečných vzoriek. Konečná vzorka suchých krmív by nemala byť menšia ako 500 g. Pri úradnom odbere vzoriek krmiva musí mať konečná vzorka takú hmotnosť, aby bolo možné z nej získať dostatočný počet reprezentatívnych dielov potrebných pre prípravu laboratórnej, rozhodcovskej a rezervnej vzorky.
• Úprava vzoriek: Úprava vzoriek krmív v laboratóriu závisí od obsahu vody/vlhkosti. Pokiaľ nie je v analytických metódach ustanovené inak, vzorka sa vysuší tak, aby sa jej vlhkosť znížila na 8 – 12 %. Vzorka krmiva sa predsúša pri teplote cca 60 °C až do získania suchej a drviteľnej konzistencie. Po predsušení sa vzorka nechá vychladnúť na teplotu prostredia a ponechá v laboratórnych podmienkach na vyrovnanie vlhkosti. Pre stanovenie laboratórnej sušiny krmív s vlhkosťou nad 17 % je potrebné poznať navážku na predsušenie a sušenie, ako aj hmotnosti po predsušení a po sušení. Pôvodná sušina je nižšia ako sušina laboratórna, ak vlhkosť presahuje 17%.

Stanovenie obsahu živín

• Sušina: Metóda stanovenia obsahu sušiny v krmivách predpokladá sušenie vzorky krmiva pri teplote 103 +/- 2 °C počas 4 hodín.
• Hrubý tuk: Tuky sa stanovujú extrakčnou metódou podľa Soxhleta. Obsah hrubého tuku v krmive sa vypočíta podľa vzorca (hmotnosť vyextrahovaného tuku v gramoch / hmotnosť naváženej vzorky v gramoch) x 100. Organické rozpúšťadlá pri Soxhletovej metóde okrem tukov vyextrahujú aj karotenoidy a chlorofyly.
• Dusíkaté látky: V Kjeldahlovej metóde, pri destilácii amoniaku do kyseliny boritej a titrácii kyselinou chlorovodíkovou, spotreba HCl určuje priamo množstvo amoniaku.
• BNLV: Obsah BNLV (Bezdusíkaté látky výťažkové) v sušine sa stanovuje výpočtom ako: sušina (%) – popol (%) – NL (%) – tuk (%) – hrubá vláknina (%).
• Popol: Pri stanovení popola sa vzorka spopolní pri teplote 550 °C až do neprítomnosti uhlíkatých častíc. Stanovenie nerozpustného zvyšku popola v krmivách predstavuje obsah minerálnych látok nerozpustných v kyseline chlorovodíkovej.
• Vláknina: Za najobjektívnejší ukazovateľ zachytávajúci najširšie spektrum vlákninového komplexu v krmivách je považovaná neutrálne detergentná vláknina. Pri spálení nezhydrolyzovaného zvyšku pri stanovení vlákniny zhorí vláknina.

Stráviteľnosť živín

• Metódy stanovenia: Skutočná stráviteľnosť sa určí tak, že sa od celkového obsahu živín vo výkaloch odpočíta obsah živín endogénneho pôvodu. Pri klasickej – priamej bilančnej metóde je potrebné poznať priemerný denný príjem krmiva a priemerné denné množstvo vylúčených výkalov, ako aj obsah živín v krmive a vo výkaloch. Pri indikátorovej metóde stanovenia stráviteľností živín sledujeme množstvo živiny a množstvo indikátora v sušine krmiva a v sušine výkalov. Z chemických látok pridávaných do krmiva ako indikátor sa využíva oxid chromitý a oxid titaničitý. Lignín patrí medzi prirodzené (interné) indikátory.
• Sáčková metóda (in sacco): Používa sa na stanovenie bachorovej degradovateľnosti N-látok, ale nie na stanovenie stráviteľnosti N-látok ani stráviteľnosti škrobu a NVS.

Krmivá a ich charakteristika

Poznanie špecifických vlastností rôznych krmív je základom pre efektívne kŕmenie.

Objemové krmivá

Objemové krmivá majú vysoký obsah vlákniny a sú základom pre prežúvavce.

• Okopaniny: Sú charakteristické veľmi nízkou koncentráciou vlákniny, vysokým obsahom vody a vysokým obsahom ľahko stráviteľných sacharidov (škrobu). Sú bohaté na draslík a významnou zložkou dusíkatého komplexu v nich sú látky nebielkovinovej povahy. Obsahujú v priemere 10 – 24 % sušiny. Obsah BNLV v sušine kŕmnej repy je 68 – 78 % a obsah vlákniny 6 – 7 g/kg.
• Zelené krmivá: Obsah vlákniny v zelených šťavnatých krmivách je ovplyvnený vegetačnou fázou a pohybuje sa v rozmedzí 18 – 35 % hrubej vlákniny; 30 – 43 % ADV a 35 – 47 % NDV v sušine.
• Seno: Pre optimálne, dlhodobé skladovanie sena je dôležité, aby bol obsah sušiny vyšší než 85 % (vlhkosti do 14 %). Lucernové seno v porovnaní so silážou sa vyznačuje rýchlejšou bachorovou degradovateľnosťou a obsahuje v priemere 13 – 21 % dusíkatých látok a má vysoký obsah vápnika.
• Ďatelinoviny: Sú bohaté na vápnik. Obsah dusíkatých látok sa pohybuje podľa vegetačného štádia v rozmedzí 16 – 25 % v sušine. Ďatelina sa v porovnaní s lucernou vyznačuje o niečo vyšším obsahom dusíkatých látok (15 – 20 % v sušine).
• Siláže: Sú fermentáciou konzervované objemové krmivá s priemerným obsahom sušiny 25 – 50 %. Ďatelina a lucerna sa silážujú vždy po predchádzajúcom zavädnutí na obsah sušiny v priemere 35 – 45 %. Optimálny obsah sušiny v klasickej kukuričnej siláži je 35 – 45 %. Tradičná kukuričná siláž má v porovnaní s LKS (Lisovaná kukurica s listeňmi) a CCM (Corn Cob Mix) silážnymi produktmi vyšší obsah vlákniny a nižší obsah škrobu, zatiaľ čo LKS a CCM majú vyšší obsah škrobu.

Jadrové krmivá

Jadrové krmivá sú koncentrovaným zdrojom energie a/alebo bielkovín.

• Obilniny: Obsah NL je na úrovni 8 – 15 %. Patria medzi krmivá s nízkym obsahom vápnika. Najnižšiu energetickú hodnotu má ovos. Kukurica a ovos patria medzi obilniny s vyšším obsahom tuku (4 – 5 %). Ovos a jačmeň majú vyšší obsah vlákniny. Pšenica, kukurica a jačmeň patria medzi obilniny s vyššou energetickou hodnotou. Tritikale je medzidruhový kríženec pšenice a raže. Obilné klíčky majú vyšší obsah dusíkatých látok a tuku ako celé zrno a sú bohaté na vitamíny skupiny B a E.
• Strukoviny: Semená bôbu majú priaznivý obsah lyzínu, zatiaľ čo obsah sírnych aminokyselín je nízky. Majú vyšší obsah dusíkatých látok ako hrach. Globulíny sú dominantnou skupinou bielkovín v strukovinách. Ich biologická hodnota je priemerná, ale v porovnaní s obilninami vyššia. Obsahujú vyšší obsah lyzínu. Vlčí bôb, vika a lupina patria medzi strukoviny, proso a tritikale nie.
• Výlisky a extrahované šroty: Extrahované šroty obsahujú obvykle len okolo 1 % tuku, kým vo výliskoch je obsah tuku často v rozpätí 5 – 12 %. Výlisky vo všeobecnosti obsahujú nižšie percento dusíkatých látok ako extrahované šroty. Sójový extrahovaný šrot má vysoký obsah NL (42 – 50 %) a lyzínu (až 30 g/kg sušiny) a nízky obsah vlákniny (3 – 6 %). Repkový extrahovaný šrot obsahuje 33 – 38 % NL a menej ako 3 % tuku (alebo 4-6% tuku) a má nižšiu stráviteľnosť limitujúcich aminokyselín v porovnaní so sójovým extrahovaným šrotom. Slnečnicový extrahovaný šrot lúpaný má o čosi vyšší obsah NL ako repkový a nelúpaný je charakteristický vysokým obsahom vlákniny (22 – 28 %). Sušené liehovarské mláto s obsahom rozpustných látok DDGS (Distillers Dried Grains with Solubles) je dobrým zdrojom nedegradovateľných bielkovín.

Iné krmivá

• Rybia múčka: Obsahuje v priemere 50 – 72 % dusíkatých látok.
• Kukuričný glutén: Je dobrým zdrojom metionínu a pre prežúvavce predstavuje významný zdroj bachorovo-nedegradovateľných bielkovín. Obsahuje približne 10 % NL v sušine.
• Srvátka: Je sacharidovým krmivom, tekutým vedľajším produktom pri výrobe syra alebo tvarohu, má nižší obsah tuku a bielkovín, a neobsahuje predovšetkým kazeín.
• Kŕmne kvasnice: Sú priemyselne vyrábaným hodnotným bielkovinovým krmivom, vynikajúcim zdrojom vitamínov skupiny B, s bielkovinami podobnými živočíšnym, ale s nižším obsahom sírnych aminokyselín. Len približne 5 % sušiny tvoria dusíkaté látky.

Praktické aspekty výživy rôznych druhov zvierat

Optimalizácia kŕmenia je špecifická pre každý druh a úžitkovú kategóriu.

• Dojnice: Vrchol produkcie mlieka nastáva 3. – 4. týždeň po otelení, vrchol žravosti 10. – 12. týždeň po otelení. Peripartálne obdobie je 21 dní pred a 21 dní po otelení. Priemerná denná spotreba sušiny TMR je 2 – 4 kg na 100 kg živej hmotnosti. Priemerný obsah sušiny v TMR je 45 – 50 %. Tukovanie kŕmnej dávky sa uplatňuje v prvej fáze laktácie s obsahom tuku 5 – 7 % v sušine. Odporúčaná koncentrácia škrobu v období vrcholu laktácie je do 32 % v sušine, v 1. fáze laktácie do 30 %. Klesajúci podiel jadrových krmív v 2. fáze laktácie je vyjadrený obsahom NVS 30 – 35 % a NDV 28 – 33 % v sušine, v 3. fáze laktácie škrobu do 25 % a NDV 28 – 33 % v sušine.
• Hovädzí dobytok: Výkrm mladého hovädzieho dobytka metódou „baby beef“ je realizovaný do hmotnosti 300 – 350 kg, veku 7 – 8 mesiacov s priemerným denným prírastkom nad 1,0 kg. V odchove jalovíc starších ako 1 rok by kŕmna dávka mala obsahovať 12 – 14 % NL a 45 – 48 % NDV v sušine. Cieľom fázovej výživy v odchove jalovičiek je dosiahnuť plnú funkčnosť bachora do 6. mesiaca veku. Vo veku 7-12 mesiacov je v kŕmnej dávke potrebné zastúpenie NDV cca 42 % a NL cca 15 %.
• Ošípané: Objem slepého a hrubého čreva tvorí 45 – 48 % z celkového objemu GIT. Objem žalúdka a tenkého čreva predstavuje až 80 % kapacity GIT. Tenké črevo tvorí približne 33 % objemu GIT. Priemerná denná spotreba kŕmnej zmesi pri odchove prasničiek pri hmotnosti cca 70 kg je 2,5 kg. Pri hmotnosti cca 50 kg je to 2,0 kg a pri hmotnosti cca 30 kg je to 1,4 kg. Priemerná konverzia krmiva vo výkrme ošípaných je 2,4 – 2,7 kg. Priemerná hmotnosť prasiatok vo 4. týždni života je okolo 8 kg. Očakávaný priemerný denný prírastok vo výkrme prasiat v kategórii od odstavu do veku dvoch mesiacov je 300 – 450 g/deň. Priemerný obsah sušiny v kompletných kŕmnych zmesiach je viac ako 85 %. Kŕmna zmes pre dojčiace prasnice má najvyššiu priemernú dennú spotrebu. Odporúčaná koncentrácia škrobu v kŕmnych zmesiach ošípaných je 20-25%.
• Kone: Tenké črevo u koňa tvorí približne 16 % kapacity GIT. Hrubé črevo (kolón) u koňa tvorí približne 45 % kapacity GIT. Priemerný príjem pastvy u koní bez záťaže môže byť až 2 kg sušiny pastvy na 100 kg živej hmotnosti. Potreba jadrového krmiva vo včasnej gravidite je do 0,5 % živej hmotnosti. V 8. – 9. mesiaci gravidity je to do 1 % ž.hm. a v 10. – 11. mesiaci do 2 % ž.hm. Na jedno kŕmenie nie je vhodné podávať viac ako 0,4 – 0,5 kg jadra na 100 kg živej hmotnosti.
• Ovce: Medzi základné ukazovatele nutričných potrieb patrí NEL, PDI, vláknina, ale nie lyzín a metionín. V posledných 6 týždňoch gravidity bahníc s dvojičkami pridávame do kŕmnej dávky 0,2 – 0,5 kg jadrových krmív, predovšetkým s vyšším obsahom škrobu. Flushing u bahníc je možné realizovať pastevným spôsobom s využitím vysoko kvalitného porastu alebo prídavkom zrnín 0,2 – 0,5 kg. Odporúčané priemerné denné prírastky u mliečnych jahniat sú okolo 300 g.
• Hydina: Kŕmna zmes OŠ 08 má v porovnaní s OŠ 09 vyšší obsah energie. OŠ 06 a OŠ 07 sú určené pre výkrmové ošípané, OŠ 04 a OŠ 05 nie. Kalkulovaná denná spotreba KZ u nosníc je okolo 110 – 115 g/ks. Maximálny obsah vlákniny v KZ pre brojlerové kurčatá je 2 %. Pomer živín u hydiny sa udáva počtom kJ MEN na 1 g NL. Pri výkrme pekinských kačíc trvá výkrm obvykle 6 – 7 týždňov, do porážkovej hmotnosti 3,0 – 3,5 kg a pri konverzii krmiva 2,2 – 2,6 kg. Pri intenzívnom výkrme husí trvá výkrm obvykle 8 – 9 týždňov, do ž.h. 4,5 – 5 kg a konverzii 2,8 – 3 kg. Priemerná konverzia krmiva u výkrmových moriek je cca 2,65 – 2,9 kg.
• Mačky: Majú vysokú citlivosť na deficit arginínu a unikátny metabolizmus glukózy s permanentne prebiehajúcou glukoneogenézou.
• Psy: Adekvátny prírastok suky v priebehu gravidity je asi 15 – 25 % oproti hmotnosti pred pripustením. Začiatok príjmu tuhého krmiva u šteniat prebieha zvyčajne medzi 3. a 4. týždňom života. Mlieko suky má v porovnaní s kravským vyšší obsah sušiny, bielkovín (2x) a tuku.

FAQ: Často kladené otázky študentov

Aký je význam PDI vo výžive prežúvavcov?

PDI (Proteín stráviteľný v tenkom čreve) predstavuje celkové množstvo bielkovín (mikrobiálnych aj by-pass) a endogénneho pôvodu, ktoré sú skutočne strávené a absorbované v tenkom čreve prežúvavcov. Hodnotí sa ako PDIN (limitovaný dusíkom) a PDIE (limitovaný energiou).

Ako sa stanovuje pôvodná sušina krmiva s vysokou vlhkosťou?

Pre krmivá s obsahom vlhkosti nad 17 % (napríklad šťavnaté krmivá) sa na stanovenie pôvodnej sušiny používajú hodnoty hmotnosti vzoriek na predsušenie a následné sušenie, ako aj hmotnosti vzoriek po predsušení a vysušení po 4 hodinách pri teplote 103 °C. Tento dvojfázový proces minimalizuje straty prchavých látok.

Čo sú limitujúce aminokyseliny a aké sú najčastejšie u monogastrov?

Limitujúce aminokyseliny sú tie esenciálne aminokyseliny, ktorých koncentrácia v kŕmnej dávke je nižšia ako potreba zvieraťa. Podľa Liebigovho zákona minima limitujú práve tieto aminokyseliny syntézu bielkovín. U monogastrických zvierat (ošípané, hydina) sú najčastejšie limitujúcimi aminokyselinami lyzín, metionín, treonín a tryptofán.

Aké sú hlavné rozdiely vo výžive športových koní (šprintéri vs. vytrvalostné)?

Rozdiely sú primárne v preferovaných zdrojoch energie. U šprintérov je preferovaný škrob ako zdroj rýchlej energie, ktorá je potrebná pre krátkodobú a intenzívnu záťaž. Naopak, vytrvalostné kone využívajú mastné kyseliny ako zdroj energie, ktorá je vhodná pre dlhodobú záťaž a dištančné preteky. To sa odráža v zložení ich kŕmnych dávok.

Prečo sú obilné klíčky považované za hodnotné krmivo?

Obilné klíčky sú hodnotné, pretože majú vyšší obsah dusíkatých látok a tuku v porovnaní s celým zrnom. Sú tiež výborným zdrojom vitamínov skupiny B a E, ktoré sú dôležité pre mnohé metabolické procesy a pôsobia ako antioxidanty.