Podcast o Verbálna komunikácia vo vzdelávacom procese

Kapitoly

Úvod do verbálnej komunikácie

Kto má slovo?

Nečakané otázky a sila nevedomosti

Slová, ktoré sa nedajú vziať späť

Príprava a stručnosť

Interakcia a zrozumiteľnosť

Pozor na slovíčka

Čo bolo povedané, nebolo odrieknuté

Zhrnutie a rozlúčka

Přepis

Tomáš: Takže to nie je len o tom, čo učiteľ hovorí, ale aj o tom, čo vedome *nepovie*?

Simona: Presne tak! Niekedy je ticho alebo správne zvolená pauza silnejšia ako tisíc slov. Je to celá veda.

Tomáš: To je fascinujúce. Počúvate Studyfi Podcast a dnes sa pozrieme na zuby práve verbálnej komunikácii v škole.

Simona: Presne. Slovo a reč sú absolútny základ. Je to hlavný nástroj, ako si učiteľ a žiak odovzdávajú informácie. Samozrejme, za predpokladu, že obaja hovoria rovnakým jazykom.

Tomáš: To by asi pomohlo, áno. A dnes to už nie je len o monológu učiteľa pred tabuľou, však?

Simona: Vôbec nie. Máme dialóg, diskusie, ale aj emaily, chaty, online hodiny, dokonca audio nahrávky. Paleta je oveľa širšia ako kedysi.

Tomáš: Dobre, a keď je v triede tridsať žiakov, ako sa dá zabezpečiť, aby sa všetci dorozumeli a neprekrikovali?

Simona: To je kľúčová úloha učiteľa. Musí jasne určiť pravidlá. Kto bude hovoriť, kedy a akým spôsobom. Inak by nastal chaos.

Tomáš: Takže aby sa z hodiny nestal divoký západ, kde každý strieľa slová od boku.

Simona: Presne tak. Organizácia je základom kontroly nad komunikovanými postojmi a názormi.

Tomáš: A čo situácia, ktorú pozná každý žiak? Položíme učiteľovi otázku, ktorá možno úplne nesúvisí s témou, a čakáme okamžitú odpoveď.

Simona: Áno, to sa stáva. A tu je dôležitá jedna vec. Ak si učiteľ nie je stopercentne istý odpoveďou, je oveľa lepšie povedať: „Výborná otázka, neviem na ňu teraz presne odpovedať, ale zistím to a poviem vám na ďalšej hodine.“

Tomáš: Čiže priznať si, že nevie? Nie je to pre učiteľa hanba?

Simona: Vôbec nie! Naopak, je to prejav sily a rešpektu voči žiakovi. Improvizácia a hľadanie nejakých poloprávd môže byť oveľa horšie a menej uspokojivé.

Tomáš: Spomínala si kontrolu postojov. S tým asi súvisí aj voľba slov, však?

Simona: Absolútne. Učiteľ je odborník a mal by používať odborné termíny, no zároveň ich vedieť vysvetliť jednoducho a zrozumiteľne. A hlavne, nikdy nie vulgárne alebo urážlivo.

Tomáš: A čo v emocionálne vypätých situáciách? Keď niekto vybuchne?

Simona: To je najväčšie riziko. Pretože prchké a neuvážené slovo už nikdy nevezmeš späť. Zostane tam. Negatívne emócie by mali v prejave učiteľa úplne absentovať.

Tomáš: Čo pomáha učiteľovi udržať si túto istotu a profesionalitu?

Simona: Dôsledná príprava. Nielen na obsah hodiny, ale aj na možné problémové situácie. Keď si pripravený, si aj sebaistý a rozhodný v reči.

Tomáš: A keď nie si, tak sa objavujú tie známe slovné barličky ako „hmm“, „vlastne“, „ako keby“...

Simona: Presne! Signalizujú neistotu a nervozitu. A ešte jedna vec – stručnosť. Informácie treba podávať jasne a zrozumiteľne, bez zbytočných synonymických omáčok. Inak študenti stratia pozornosť.

Tomáš: Takže, aby sme to zhrnuli: byť pripravený, hovoriť jasne a... čo ešte?

Simona: Počúvať. A vnímať. Učiteľ nesmie ignorovať otázky a odpovede žiakov. Naopak, mal by ich aktívne zapájať do diskusie.

Tomáš: A posledná vec, ktorú som si všimol v poznámkach – vyhýbanie sa skratkám?

Simona: Áno! Vieš, pre učiteľa môže byť nejaká skratka úplne jasná, ale žiak nemusí poznať jej význam. Tým sa informácia stáva nezrozumiteľnou. Takže vždy je lepšie hovoriť v celých slovách.

Tomáš: A tým sme pokryli neverbálnu stránku. Poďme na poslednú tému – verbálna pedagogická komunikácia. Kde tu robia učitelia najčastejšie chyby?

Simona: Skvelá otázka na záver. Často ide o maličkosti, napríklad začínať vety frázami ako „aby som pravdu povedala...“ alebo „poviem vám na rovinu...“

Tomáš: A v čom je problém? Veď to znie úprimne.

Simona: Problém je, že to zbytočne púta pozornosť na formu, nie na obsah. Žiak sa potom sústredí na ten úvod a môže mu uniknúť pointa. A navyše si môže pomyslieť, „a doteraz ste nehovorili pravdu?“

Tomáš: To dáva zmysel. Takže v podstate odvádzaš pozornosť od toho, čo je dôležité.

Simona: Presne tak. A to nás vedie k vážnejšiemu problému – nezmazateľnosti vysloveného slova. Emotívna alebo neuvážená reakcia môže v triede zostať veľmi dlho.

Tomáš: To je pravda, na nepríjemné poznámky sa nezabúda. Ako tomu predísť?

Simona: Dôsledne si premyslieť, čo poviem. Stanoviť si jasné pravidlá komunikácie so žiakmi a držať sa ich... aj keď je to náročné. Istota v tom, čo komunikujem, je základ.

Tomáš: Takže jasné pravidlá a chladná hlava. To znie ako recept na úspech.

Simona: Presne. A na úplný záver hodiny je ideálne všetko stručne zhrnúť. Pár vetami zopakovať kľúčovú myšlienku, ktorú si majú žiaci odniesť.

Tomáš: Perfektné zhrnutie aj pre nás. Simona, opäť ti veľmi pekne ďakujem za skvelé rady.

Simona: Aj ja ďakujem za pozvanie, Tomáš.

Tomáš: A vám, milí poslucháči, ďakujeme, že ste s nami boli až do konca. Počujeme sa opäť nabudúce pri ďalšej epizóde Studyfi Podcastu!