Test na Úvod do elektrochémie

Otázka 1: Pohyb nabitých častíc v roztokoch elektrolytov vplyvom gradientu elektrického potenciálu sa nazýva migrácia.

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: Pohyb nabitých častíc vplyvom gradientu elektrického potenciálu je definovaný ako migrácia, čo predstavuje transport hmoty a náboja v homogénnych nerovnovážnych procesoch.

Otázka 2: Intenzita prúdu (I) je nepriamo úmerná rozdielu potenciálov (U) na koncoch vodiča podľa Ohmovho zákona.

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: Ohmov zákon uvádza, že intenzita prúdu (I) je úmerná rozdielu potenciálov (U) na koncoch vodiča, čo znamená priamu úmernosť, nie nepriamu.

Otázka 3: Ktoré z nasledujúcich javov sú charakteristické pre heterogénne rovnovážne procesy na fázovom rozhraní elektródy a roztoku?

A. Potenciál elektródy

B. Elektrolytická disociácia

C. Galvanický článok

D. Difúzia

Vysvetlenie: Heterogénne rovnovážne procesy, pri ktorých sa na fázovom rozhraní elektródy a roztoku ustáli rovnováha, zahŕňajú potenciál elektródy, galvanický článok a dvojvrstvu. Elektrolytická disociácia a difúzia sú opísané ako homogénne procesy (rovnovážne, resp. nerovnovážne).

Otázka 4: Čo presne vyjadruje pohyblivosť iónov (U_i) v roztokoch elektrolytov podľa poskytnutých študijných materiálov?

A. Rýchlosť pohybu iónov v elektrickom poli s jednotkovým potenciálovým spádom pri danej teplote.

B. Mernú vodivosť elektrolytu vztiahnutú na jednotkovú koncentráciu.

C. Rýchlosť iónov nezávislú od elektrického poľa, ale ovplyvnenú len teplotou.

D. Schopnosť sústavy transportovať elektrický náboj v gradiente elektrického poľa.

Vysvetlenie: Podľa študijných materiálov pohyblivosť iónov (U_i) vyjadruje rýchlosť ich pohybu pri danej teplote v elektrickom poli s jednotkovým potenciálovým spádom (E/l = 1).

Otázka 5: Arrheniov vzťah pre slabý elektrolyt vyjadruje závislosť mólovej vodivosti roztoku od stupňa disociácie α a medznej mólovej vodivosti λ0?

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: Arrheniov vzťah pre slabý elektrolyt je v študijných materiáloch spomenutý spolu s využitím vodivostných meraní pre slabý uni-uni valentný elektrolyt, kde pre rovnováhu platí vzťah obsahujúci α a λ0. Neskôr v materiáloch je uvedený aj Ostwaldov zrieďovací zákon, ktorý slúži na výpočet Kc a α z nameraných hodnôt λ a c, pričom linearizovaná forma zahŕňa λ a λ0.