Kartičky na Ústavné dejiny Rakúsko-Uhorska

Ústavné dejiny Rakúsko-Uhorska: Kompletný rozbor pre študentov

1 / 49

Čo znamenalo, že Uhri 'stratili ústavu v dôsledku revolúcie' a aká bola panovníkova reakcia?

Panovník konštatoval, že Uhri stratili ústavu kvôli revolúcii; uhorskí zástupcovia nepristúpili na rokovania širšej ríšskej rady a panovník rozpustil

Ťukni na otočenie · Potiahni na navigáciu

Rakúsko‑uhorské ústavné dejiny

49 kartičiek

Kartička 1

Otázka: Čo znamenalo, že Uhri 'stratili ústavu v dôsledku revolúcie' a aká bola panovníkova reakcia?

Odpoveď: Panovník konštatoval, že Uhri stratili ústavu kvôli revolúcii; uhorskí zástupcovia nepristúpili na rokovania širšej ríšskej rady a panovník rozpustil

Kartička 2

Otázka: Kde sa Schmerlingova ústava realizovala v praxi?

Odpoveď: Schmerlingova ústava sa realizovala len v neuhorských častiach monarchie (Predlitavsko a české kraje), nie v Uhorsku.

Kartička 3

Otázka: Ako sa uplatnil konstitucionalizmus v rakúskej časti a v Uhorsku v čase Schmerlingovej ústavy?

Odpoveď: Konstitucionalizmus sa uplatnil v rakúskej časti (a českých krajinách), zatiaľ čo v Uhorsku vzniklo nové ústavné provizórium snažiace sa prinútiť maďa

Kartička 4

Otázka: Prečo je Schmerlingova ústava významná v právnej praxi monarchie?

Odpoveď: Napriek uhorskému neúspechu sa stala prvou v praxi realizovanou ústavou a platila až do roku 1867, keď ju nahradila Decembrová ústava.

Kartička 5

Otázka: Z formálneho hľadiska z čoho pozostávala Schmerlingova ústava?

Odpoveď: Išlo o súbor samostatných zákonov (101, 134–134, 141–146/1867 r. z.), ktoré vytvárali konštitučné pomery v Predlitavsku, vládu zodpovednú parlamentu,

Kartička 6

Otázka: Pre ktoré územie mala Schmerlingova ústava platiť a čo to znamenalo pre snahu o ústavu pre celú ríšu?

Odpoveď: Mala platiť len v Predlitavsku; Viedeň tým definitívne vzdala pokusy o vytvorenie ústavy platnej pre celú ríšu vrátane Uhorska.

Kartička 7

Otázka: Čo sú 'marcové' a 'aprílové' zákony v uhorskom kontexte z roku 1848?

Odpoveď: Zákony prijaté uhorským snemom v marci (marcové zákony) a zákony podpísané panovníkom v apríli (aprílové zákony) z marca a apríla 1848, ktoré upravova

Kartička 8

Otázka: Prečo je označenie 'marcová ústava' pre zákony z marca a apríla 1848 nepresné?

Odpoveď: Z hľadiska uhorskej právnej náuky a formy týchto zákonných článkov je toto pomenovanie nepresné, hoci zákony vstúpili do histórie pod názvom marcové/a

Kartička 9

Otázka: Čo upravoval zákon IV/1848 v uhorskom právnom poriadku?

Odpoveď: Zákon IV/1848 ustanovoval každoročné zasadania Krajinského zhromaždenia a menil stavovskú povinnosť.

Kartička 10

Otázka: Aké základné znaky mala Stadionova ústava (Reichsverfassung) pred rokom 1851?

Odpoveď: Stadionova ústava mala prísny centralizmus, rozlišovala celorišske zákonodarstvo (dvojkomorový ríšsky snem/Reichtag) a krajinské zákonodarstvo, pričom