Podcast o Technológia výroby mliečnych výrobkov

Kapitoly

Prvé kontroly na farme

Vstup do mliekarne

Čistenie a štandardizácia

Kľúčové kroky: Homogenizácia a pasterizácia

Odstreďovanie a štandardizácia

Homogenizácia a pasterizácia

Zrenie smotany

Výroba masla

Dokončenie masla

Základný postup výroby

Tajomstvo jogurtovej kultúry

Rozdiely medzi výrobkami

Kyslé syry bez syridla

Tavený syr z iného syra?

Kúzlo taviacich solí

Rýchle porovnanie syrov

Zhrnutie a na záver

Přepis

Lucia: Väčšina ľudí si myslí, že trvanlivé mlieko musí byť plné nejakých konzervantov. Inak by predsa nevydržalo mesiace, no nie?

Matej: To je presne ten mýtus. V skutočnosti je za jeho dlhou trvanlivosťou len fyzika — extrémne vysoká teplota na pár sekúnd. Žiadne pridané chemikálie.

Lucia: Naozaj? Len teplota? Tak to som zvedavá. Počúvate Studyfi Podcast, kde si dnes posvietime na cestu mlieka z farmy až do vašej chladničky.

Lucia: Dobre, Matej, tak poďme na to od začiatku. Kde sa tá cesta mlieka vlastne začína?

Matej: Začína sa ešte predtým, ako mlieko opustí farmu. Vodič cisterny je prvý kontrolór. Zmeria teplotu, ktorá musí byť pod 6 °C, a zhodnotí farbu, vôňu a chuť.

Lucia: Čiže taká prvá zmyslová skúška priamo na mieste?

Matej: Presne tak. A odoberie aj takzvanú bazénovú vzorku. V tej sa neskôr v laboratóriu zisťuje napríklad počet mikroorganizmov, prítomnosť antibiotík či obsah tuku a bielkovín.

Lucia: A čo ak mlieko nevyhovuje?

Matej: Jednoducho sa nepreberie. Kvalita je na prvom mieste. Toto je prvý kontrolný bod, takzvaný CP.

Lucia: Dobre, mlieko prešlo prvou kontrolou a cisterna dorazí do mliekarne. Čo sa deje tam?

Matej: V podstate sa celý proces kontroly zopakuje. Vzorky sa odovzdajú laboratóriu, znova sa kontroluje teplota, kyslosť a ďalšie parametre. Keď je všetko v poriadku, mlieko sa uskladní v chladiacich tankoch pri teplote 4 až 6 stupňov a neustále sa mieša.

Lucia: Prečo je to miešanie a chladenie také dôležité?

Matej: Chladenie bráni množeniu baktérií a miešanie zase tomu, aby sa tuk, teda smotana, neusadil na povrchu. Bol by to taký malý mliečny puč.

Lucia: Rozumiem. Takže žiadne tukové revolúcie.

Matej: Presne. Potom prichádza čistenie. Najprv filtrácia, ktorá odstráni hrubé nečistoty ako slama či chlpy, a potom odstredivé čistenie, ktoré si poradí s jemnými nečistotami a časťou mikroorganizmov.

Lucia: A po čistení nasleduje odstreďovanie, však? To je to, čo oddelí smotanu od mlieka?

Matej: Áno. Pri teplote okolo 40 až 45 °C sa mlieko rozdelí na smotanu a odstredené mlieko. To je kľúčové pre ďalší krok — štandardizáciu.

Lucia: Štandardizácia znie dosť technicky. Znamená to len úpravu obsahu tuku?

Matej: Presne. Pridaním smotany alebo odstredeného mlieka sa nastaví, či bude mlieko plnotučné, polotučné alebo nízkotučné. A hneď potom nasleduje homogenizácia.

Lucia: Homogenizácia... To je to, čo bráni tvorbe tej smotanovej vrstvy na vrchu?

Matej: Bingo! Pod vysokým tlakom sa veľké tukové guľôčky rozbijú na maličké, takže tuk sa rovnomerne rozptýli a nevystupuje na povrch. Výsledkom je jemnejšia konzistencia.

Lucia: A potom prichádza ten najdôležitejší krok, ktorý si spomínal na začiatku. Tepelné ošetrenie.

Matej: Áno, toto je Kritický kontrolný bod, alebo CCP. Buď ide o pasterizáciu, teda zohriatie na 72 °C na 15 sekúnd, alebo o UHT ohrev na 135 až 150 °C na sekundu či dve.

Lucia: A to stačí na zničenie všetkého zlého a predĺženie trvanlivosti?

Matej: Stačí to na zničenie patogénov a deaktiváciu enzýmov. Potom sa mlieko rýchlo schladí, asepticky naplní do obalov a je hotovo. Pri UHT mlieku je to cesta k trvanlivosti na mesiace, pri pasterizovanom na dni. A to všetko bez jedinej chémie.

Lucia: Takže to sme mali také tie úvodné kroky spracovania mlieka. Ale čo sa deje potom? Ako sa z mlieka stane napríklad smotana?

Matej: Výborná otázka, Lucia. Práve tu prichádza na rad jeden z najdôležitejších krokov, a to je odstreďovanie.

Lucia: Odstreďovanie... to znie ako nejaká vesmírna technológia.

Matej: Trochu aj je! V podstate je to obrovská odstredivka. Funguje na jednoduchom princípe — rozdielnej hustote.

Lucia: Akože... niečo je ťažšie a niečo ľahšie?

Matej: Presne tak. Mliečny tuk je ľahší ako zvyšok mlieka, teda mliečna plazma. Takže keď to celé roztočíš obrovskou rýchlosťou, tuk sa tlačí do stredu a ťažšia plazma na okraj.

Lucia: A výsledkom je...?

Matej: Na jednej strane ti vyteká smotana, čo je v podstate koncentrovaný mliečny tuk, a na druhej strane odstredené mlieko.

Lucia: Fascinujúce. A tá smotana má potom vždy rovnaký obsah tuku? Ako tá, čo si kúpim v obchode, napríklad 33-percentná?

Matej: Práveže nie. Po odstredení má rôzny obsah tuku. Preto nasleduje štandardizácia. To znamená, že obsah tuku upravíme presne na požadovanú hodnotu – či už je to 10 %, 12 % alebo spomínaných 33 %.

Lucia: Aha, takže preto majú všetky kelímky v obchode rovnaké zloženie. To dáva zmysel.

Matej: Presne. A potom prichádza ďalší krok, ktorý sa ale nerobí vždy. Homogenizácia.

Lucia: To je to, čo robí mlieko... no, homogénnym?

Matej: V podstate áno. Pod obrovským tlakom sa veľké tukové guľôčky rozbijú na miniatúrne. Cieľom je, aby smotana nevystupovala na povrch a mala stabilnú, jemnú konzistenciu.

Lucia: Ale hovoril si, že sa to nerobí vždy. Kedy sa to vynecháva?

Matej: A tu je ten zaujímavý háčik. Nehomogenizuje sa smotana na šľahanie a smotana na výrobu masla.

Lucia: Prečo? Veď by to malo byť lepšie, nie?

Matej: Práve naopak. Na vyšľahanie peny alebo na výrobu masla potrebuješ, aby sa tie tukové guľôčky vedeli spájať. A malé, rozbité guľôčky to robia oveľa horšie.

Lucia: Wáu, to by mi nikdy nenapadlo. Takže poďme k ďalšiemu kroku. Predpokladám, že nasleduje nejaké tepelné ošetrenie.

Matej: Absolútne. A toto je najdôležitejší kritický kontrolný bod, takzvaný CCP. Pasterizácia. Cieľom je zničiť všetky škodlivé baktérie a predĺžiť trvanlivosť.

Lucia: A je to rovnaké ako pri mlieku?

Matej: Nie tak celkom. Smotana sa pasterizuje pri vyšších teplotách, okolo 90 až 97 stupňov. Tuk totiž horšie vedie teplo a práve do smotany prejde pri odstreďovaní viac mikroorganizmov.

Lucia: Logické. A čo sa deje potom? Už je smotana hotová?

Matej: Ešte nie celkom. Často sa robí takzvaná dezodorizácia, kde sa vodnou parou odstránia nežiaduce pachy, napríklad z krmiva.

Lucia: Aby smotana voňala ako... smotana. A nie ako stajňa.

Matej: Presne tak. A pri smotane na šľahanie a na maslo nasleduje ešte jedna kľúčová fáza — fyzikálne zrenie.

Lucia: Fyzikálne zrenie? Čo to znamená?

Matej: Smotana sa schladí na nízku teplotu, asi 2 až 5 stupňov, a nechá sa odpočívať aspoň šesť hodín. Počas tohto času mliečny tuk kryštalizuje.

Lucia: A prečo je to dôležité?

Matej: Vďaka tomu sa potom smotana lepšie šľahá, pena je stabilnejšia a pri výrobe masla je lepšia výťažnosť. Je to taká príprava tuku na ďalší krok.

Lucia: Dobre, takže máme pripravenú, vyzretú smotanu. Ako sa z nej stane tá zlatá kocka masla?

Matej: Proces sa volá zmáselňovanie, alebo po starom mútenie. Je to najdôležitejší krok celej výroby. V podstate je to intenzívne mechanické miešanie.

Lucia: Čiže presne to, čo robili naše babičky v maselniciach?

Matej: Presne ten istý princíp, len dnes sa to robí v obrovských nerezových strojoch. Tým miešaním sa rozrušia membrány tukových guľôčok a tuk sa začne spájať dokopy.

Lucia: A vznikne maslo?

Matej: Vznikne takzvané maslové zrno a oddelí sa tekutina, ktorú poznáme ako cmar. A tu sa deje tá najväčšia mágia!

Lucia: Aká mágia?

Matej: Emulzia sa mení z typu „olej vo vode“, čo je smotana, na typ „voda v oleji“, čo je maslo. A to je tá základná definícia masla.

Lucia: To je úžasné! Takže máme maslové zrno a cmar. Čo ďalej?

Matej: Cmar sa oddelí a maslové zrno sa ešte premýva vodou. Tým sa odstránia zvyšky cmaru, čo predlžuje trvanlivosť a zlepšuje chuť.

Lucia: Takže žiadne zvyšky cmaru v masle nechceme.

Matej: Nie. Potom nasleduje miesenie. Tým sa maslové zrná spoja, rovnomerne sa v nich rozptýli voda a vytvorí sa tá typická, hladká konzistencia, ktorú poznáme.

Lucia: A na záver sa už len upraví obsah tuku a vody, aby to spĺňalo normy, a maslo sa formuje a balí.

Matej: Presne tak. Štandardné maslo musí mať okolo 82 % tuku a maximálne 16 % vody. Potom sa zabalí do fólie, ktorá ho chráni pred svetlom a kyslíkom, a putuje do chladničiek.

Lucia: Fantastické. Celý ten proces je oveľa zložitejší, ako by sa zdalo. A čo ten cmar? Ten sa vyhodí?

Matej: Vôbec nie! Cmar je skvelá surovina. Používa sa napríklad na výrobu kyslomliečnych nápojov alebo ako prísada do mrazených krémov.

Lucia: Takže v mliekarenstve sa naozaj nič nestratí. To je skvelé. No, od smotany a masla sme sa veľa naučili, ale čo ďalšie obľúbené výrobky, napríklad jogurty? Ako to funguje tam?

Lucia: Takže teraz už chápem, ako sa upravuje mlieko predtým, ako sa z neho stane... no, niečo iné. Ale čo presne sa deje ďalej? Ako sa z mlieka stane napríklad jogurt?

Matej: Výborná otázka! A tu je na tom to najlepšie... Ak sa naučíš jeden základný technologický postup, budeš poznať výrobu takmer všetkých fermentovaných mliečnych výrobkov. Potom sa už učíš len malé odchýlky.

Lucia: To znie až príliš jednoducho. Neverím, že výroba jogurtu a kefíru je takmer rovnaká.

Matej: V podstate áno. Poďme si prejsť ten univerzálny recept, krok po kroku. Začína sa to príjmom mlieka, kde skontrolujeme všetko – teplotu, kyslosť, antibiotiká, tuk... proste všetko, aby sme mali istotu, že je mlieko špičkové.

Lucia: Dobre, kvalitné mlieko máme. Čo ďalej?

Matej: Potom prichádza odstreďovanie. Tým oddelíme smotanu od odstredeného mlieka. A to nám dáva slobodu. Môžeme si totiž presne namiešať, koľko tuku chceme v konečnom výrobku.

Lucia: Aha, takže tak vznikajú smotanové, nízkotučné alebo odtučnené jogurty?

Matej: Presne tak. Tomu sa hovorí štandardizácia tuku. Pre smotanový jogurt tuk pridáme, pre odtučnený ho necháme na minime, okolo 0,5 percenta.

Lucia: Rozumiem. A potom?

Matej: Teraz príde veľmi dôležitý krok pri jogurtoch – zvýšenie sušiny. Pridáme napríklad sušené mlieko. Vyššia sušina totiž znamená hustejší a pevnejší jogurt, ktorý nepúšťa vodu, teda srvátku.

Lucia: Takže to je ten trik, prečo sú niektoré jogurty také krémové a husté?

Matej: Presne! Nasleduje pasterizácia. A pozor, tu používame vyššie teploty ako pri bežnom mlieku, tak 85 až 95 stupňov. Cieľom nie je len zničiť baktérie...

Lucia: A čo teda ešte?

Matej: Tým teplom denaturujeme srvátkové bielkoviny. Tie sa potom naviažu na kazeín a vytvoria oveľa pevnejšiu sieť. Výsledkom je lepšia konzistencia. Potom mlieko zhomogenizujeme, aby sa tukové guľôčky zmenšili a tuk nevystupoval na povrch.

Lucia: Znie to ako celkom veda.

Matej: Je to taká malá alchýmia. Po všetkých týchto úpravách mlieko schladíme na presnú očkovaciu teplotu, čo je pri jogurte okolo 43 až 45 stupňov. To je ideálna teplota pre naše malé pomocníčky – jogurtové kultúry.

Lucia: Jogurtové kultúry. To sú tie slávne baktérie, však?

Matej: Presne. Do mlieka pridáme špeciálnu zmes. Konkrétne Streptococcus thermophilus a Lactobacillus delbrueckii subspecies bulgaricus.

Lucia: Tie názvy si asi nikdy nezapamätám.

Matej: To ani nemusíš. Dôležité je, že tieto dve baktérie spolupracujú v dokonalej symbióze. Začína sa fermentácia, ktorá trvá asi tri hodiny.

Lucia: A čo sa počas nej deje?

Matej: Baktérie papajú mliečny cukor, laktózu, a premieňajú ho na kyselinu mliečnu. Tým klesá pH. Keď klesne na hodnotu 4,6, kazeín sa začne zrážať a vzniká gél – tá typická jogurtová štruktúra. Zároveň vzniká acetaldehyd, ktorý dáva jogurtu tú jeho charakteristickú vôňu a chuť.

Lucia: Fascinujúce. Takže tie dve baktérie si navzájom pomáhajú?

Matej: Áno, je to dokonalý tím. Streptococcus začne rásť ako prvý, zníži pH a pripraví tak ideálne prostredie pre Lactobacillus. Ten zas rozkladá bielkoviny na aminokyseliny, ktorými kŕmi streptokoka. Je to čistá symbióza.

Lucia: A čo sa stane, keď je fermentácia hotová?

Matej: Musíme ju okamžite zastaviť. A to rýchlym schladením pod 10 stupňov. Keby sme to neurobili, jogurt by bol príliš kyslý, mal by až takú kovovú pachuť a oddelila by sa z neho srvátka.

Lucia: Takže chladenie je kritický bod. A potom sa to už len naplní do kelímkov?

Matej: Presne. Pevný jogurt sa plní do kelímkov ešte pred fermentáciou a fermentuje priamo v nich. Miešaný jogurt zas fermentuje vo veľkom tanku, potom sa zamieša a až tak sa plní.

Lucia: Dobre, takže toto bol ten univerzálny postup. Povedal si, že ostatné výrobky sú už len malé obmeny. Tak poďme na to! Čo napríklad acidofilné mlieko?

Matej: Acidofilné mlieko je jednoduché. Tam kraľuje len jedna hlavná baktéria – Lactobacillus acidophilus. A fermentácia prebieha dvojstupňovo, najprv pri nižšej, potom pri vyššej teplote.

Lucia: A kefír? Ten je taký špecifický, jemne šumivý.

Matej: Správny postreh! Pri kefíre nepoužívame len baktérie, ale aj kvasinky. Sú to takzvané kefírové zrná. A práve kvasinky sú zodpovedné za to šumenie – produkujú totiž oxid uhličitý a trošku alkoholu, asi do jedného percenta.

Lucia: Alkohol v kefíre? Takže to je taký párty nápoj medzi mliečnymi výrobkami.

Matej: Dá sa to tak povedať. Potom tu máme kyslú smotanu. Tam je hlavný rozdiel v surovine – nevyrába sa z mlieka, ale, logicky, zo smotany. A môže sa do nej pridať aj troška želatíny pre lepšiu hustotu.

Lucia: A čo taký populárny grécky jogurt? Je oveľa hustejší ako klasický.

Matej: Výroba je takmer úplne rovnaká ako pri bežnom jogurte. Celý vtip je v tom, čo sa stane až po fermentácii. Z hotového jogurtu sa odstráni časť srvátky. Buď sa nechá odkvapkať, alebo sa použije ultrafiltrácia.

Lucia: Aha! Takže je vlastne koncentrovanejší.

Matej: Presne tak. Má viac bielkovín, je hustejší a krémovejší. Je to taký upgrade klasického jogurtu.

Lucia: Super, toto je oveľa jasnejšie. Takže poznáme základný postup a potom už len sledujeme drobné, ale kľúčové rozdiely. To mi dáva zmysel. Ale čo syry? Tie sa mi zdajú oveľa zložitejšie. Tam sa tiež len pridá nejaká kultúra a čaká sa?

Lucia: Dobre, takže sladké syry máme v malíčku. Zrážanie syridlom, štiepenie kapa-kazeínu... znie to celkom ako veda. Ale čo syry, ktoré syridlo vôbec nepotrebujú? Existujú aj také?

Matej: Skvelá otázka, Lucia! A áno, samozrejme. Tým sa dostávame k druhej veľkej skupine – kyslým syrom. A tu je hlavným hrdinom niečo úplne iné.

Lucia: Takže žiadne syridlo? Čo potom to mlieko zrazí? Nejaká mágia?

Matej: Skoro. Je to chémia, konkrétne kyselina mliečna. Think of it this way... je to veľmi podobné výrobe jogurtu, len to necháme zájsť o krok ďalej.

Lucia: Aha, takže opäť sú v hlavnej úlohe baktérie?

Matej: Presne tak. Začína sa to rovnako – mlieko sa vyčistí a pasterizuje. To je náš kritický kontrolný bod, asi pri 72 stupňoch. Potom sa schladí a pridajú sa čisté mliekarenské kultúry.

Lucia: A tie začnú pracovať a produkovať kyselinu... To už poznáme.

Matej: Áno, a to je kľúčové. Necháme ich pracovať, až kým pH mlieka neklesne na hodnotu 4,6. To je izoelektrický bod kazeínu.

Lucia: Počkaj, izo-čo? To znie ako niečo z hodiny fyziky.

Matej: Znie to zložito, ale je to jednoduché. Pri pH 4,6 stráca bielkovina kazeín svoj náboj a začne sa zhlukovať. V podstate sa zrazí sama od seba, bez akéhokoľvek syridla. Vznikne takzvaná kyslá zrazenina.

Lucia: Čiže základom je okyslenie, nie enzým. To je ten hlavný rozdiel?

Matej: Trafená do čierneho! Žiadne syridlo, len práca mliečnych kultúr a pokles pH. Potom už je postup podobný – zrazenina sa krája, mieša, oddeľuje sa srvátka a syrovina sa ďalej upravuje, chladí a balí. Typickým príkladom je tvaroh.

Lucia: Dobre, toto dáva zmysel. Ale čo taký tavený syr v črievku? Ten mi nikdy nepripadal ako „pravý“ syr. Ako sa vyrába ten?

Matej: Tu prichádza to najväčšie prekvapenie... Tavený syr sa nevyrába priamo z mlieka.

Lucia: Čože? Tak z čoho teda? Z nejakého syrového prášku?

Matej: Nie, nie. Vyrába sa z už hotových, prírodných syrov. Je to v podstate taký syrový recyklát, ale v tom najlepšom zmysle slova!

Lucia: Takže vezmú napríklad eidam, a urobia z neho tavený syr? To je šialené.

Matej: Presne tak! Vyberú sa kvalitné prírodné syry, skontroluje sa ich zrelosť a chuť. Potom sa očistia, rozomelú a pripraví sa taviaca zmes.

Lucia: Čo všetko ide do tej zmesi okrem syra?

Matej: Pridáva sa voda, často aj maslo alebo smotana na zjemnenie chuti, a potom tá najdôležitejšia ingrediencia... taviace soli.

Lucia: Taviace soli? To je nejaká špeciálna soľ, ktorá všetko roztopí?

Matej: Nie tak úplne. Sú to napríklad fosforečnany alebo citráty a majú úplne kľúčovú úlohu. Sú to takí malí kúzelníci v celom procese.

Lucia: Dobre, tak aké je ich kúzlo? Čo presne robia tie soli?

Matej: Robia dve veci. Po prvé, viažu na seba vápnik, ktorý je v syre. Tým vlastne „uvoľnia“ kazeínové bielkoviny od seba.

Lucia: A to druhé?

Matej: Umožnia, aby sa tuk a voda, ktoré sa normálne nemajú rady, spojili do dokonale hladkej a stabilnej emulzie. Bez nich by si mala len mastnú hrudkovitú hmotu.

Lucia: Takže taviace soli sú vlastne taký „spojovač“ pre celý syr. Chápem. A čo sa deje potom?

Matej: Celá táto zmes sa zahrieva v taviacom zariadení. A toto je ďalší kritický bod – teplota musí byť minimálne 85 stupňov po dobu 5 minút. Tým sa zmes pasterizuje, všetko sa krásne spojí a vznikne homogénna emulzia.

Lucia: A potom sa to už len horúce plní do obalov, chladí a ide do obchodu?

Matej: Presne tak. Je to úplne iný princíp. Nevzniká zrážaním mlieka, ale tepelným spracovaním už hotových syrov s pomocou taviacich solí. Je to skôr taká syrová alchýmia.

Lucia: To je fascinujúce. Takže keď to zhrnieme, máme tu tri úplne odlišné svety. Mohol by si nám dať takú rýchlu pomôcku na zapamätanie?

Matej: Jasné, urobme si bleskovú rekapituláciu. Sladké syry – hlavný hrdina je syridlo, ktoré štiepi kazeín. Kyslé syry – hrdinom je kyselina mliečna, ktorá zráža bielkoviny pri pH 4,6.

Lucia: A tavené syry... tam je hrdinom taviaca soľ a vysoká teplota, a vyrábajú sa z už existujúcich syrov.

Matej: Perfektne zhrnuté! Každý má svoj vlastný, jedinečný príbeh vzniku. A keď sa pozrieme na kritické body, je to tiež jasné. Pri sladkých a kyslých syroch je to pasterizácia mlieka.

Lucia: A pri tavených je to samotné tavenie pri vysokej teplote.

Matej: Presne. Ostatné kroky ako výber surovín, formovanie, solenie, zrenie či balenie sú dôležité kontrolné body, ale tieto sú tie kľúčové z hľadiska bezpečnosti.

Lucia: Super, myslím, že v syroch už mám konečne jasno. A hlavne už viem, že tavený syr je vlastne syr zo syra. To dnes poviem doma.

Matej: Rád som pomohol odhaliť toto syrové tajomstvo.

Lucia: Tak a týmto sme na konci nielen dnešnej epizódy, ale aj celej našej série o technológii potravín. Prešli sme si toho naozaj veľa, od mäsa, cez obilniny až po dnešné mliečne výrobky.

Matej: Áno, bola to poriadna jazda. Dúfam, že sme vám, našim poslucháčom, pomohli trochu lepšie pochopiť, čo sa skrýva za potravinami, ktoré jete každý deň. Že to nie je len tak, ale je za tým obrovské množstvo vedy a precíznej práce.

Lucia: Určite áno. Dnes sme sa napríklad naučili, že nie všetky syry potrebujú syridlo – pri kyslých syroch stačí správne pH. A že tavený syr je vlastne výsledkom šikovnej recyklácie iných syrov pomocou taviacich solí.

Matej: Kľúčový odkaz je, že technológia potravín je všade okolo nás. A čím viac jej rozumiete, tým lepšie si viete vyberať, čo jete. Takže buďte zvedaví a pýtajte sa.

Lucia: Presne tak. Ďakujeme vám všetkým za pozornosť, za to, že ste s nami študovali a počúvali. Dúfame, že vám naše epizódy pomôžu nielen pri skúškach, ale aj v bežnom živote. Ja som Lucia.

Matej: A ja Matej. Majte sa krásne a držte sa pri maturitách či štátniciach! Ahojte!

Lucia: Ahojte!