Test na Správne súdnictvo na Slovensku

Otázka 1: Okresný úrad je príkladom orgánu územnej samosprávy.

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: Orgánmi územnej samosprávy sú mestá, obce, mestské časti a samosprávne kraje. Okresný úrad patrí medzi miestne orgány štátnej správy.

Otázka 2: Ktoré z nasledujúcich tvrdení správne popisuje charakter nečinnosti orgánu verejnej správy podľa poskytnutých študijných materiálov?

A. Nečinnosť nastáva, keď orgán verejnej správy začal konanie, ale protiprávne v ňom nepokračuje.

B. Nečinnosť nastáva, keď orgán verejnej správy protiprávne nezačal konanie, hoci tak podľa zákona mal urobiť ex offo.

C. Nečinnosť orgánov verejnej správy preskúmava ústavný súd na základe ústavnej sťažnosti.

D. Nečinnosť orgánov verejnej správy preskúmava výlučne prokurátor.

Vysvetlenie: Nečinnosť orgánu verejnej správy má dvojaký charakter: 1) stav, keď orgán VS začal konanie, ale v ňom protiprávne nepokračuje, a 2) stav, keď orgán VS protiprávne nezačal konanie, hoci tak podľa zákona mal urobiť ex offo. Nečinnosť orgánov verejnej správy sa preskúmava v rámci správneho súdnictva (SS), zatiaľ čo nečinnosť súdov preskúmava ústavný súd. Tvrdenie o výhradnom preskúmaní prokurátorom nie je v materiáloch jasne uvedené ako jediná možnosť.

Otázka 3: Konanie pred správnym súdom sa môže začať len na základe návrhu.

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: Podľa dispozičného princípu možno konanie pred správnym súdom začať len na základe návrhu. Správny súd nemôže začať konanie bez procesnej iniciatívy žalobcu, pričom dispozičný princíp sa najvýznamnejšie prejavuje práve pri začatí konania.

Otázka 4: Ktoré tvrdenie najlepšie vystihuje princíp rovného postavenia účastníkov konania v správnom súdnom konaní podľa predložených materiálov?

A. Všetci účastníci konania majú v správnom súdnom konaní rovnaké práva a povinnosti, vrátane prokurátora.

B. Žiaden účastník konania nie je inému účastníkovi nadriadený a nadradenosť správneho orgánu voči účastníkovi sa mení v rovnosť.

C. Tento princíp znamená, že správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu voči všetkým účastníkom.

D. Účastníci konania sú v správnom súdnom konaní v rovnakom postavení, ale prokurátor má vždy nadradené oprávnenia.

Vysvetlenie: Princíp rovného postavenia účastníkov konania podľa materiálov uvádza, že v konaní pred správnym súdom majú účastníci rovné postavenie, žiaden účastník nie je inému nadriadený a nadradenosť správneho orgánu voči účastníkovi sa mení v rovnosť. Materiály tiež zdôrazňujú, že týmto nie sú dotknuté oprávnenia prokurátora, čo znamená, že prokurátor nemá vždy nadradené oprávnenia, ale jeho špecifické oprávnenia zostávajú zachované, nie sú dotknuté princípom rovnosti v zmysle, že by ich stratil. Avšak prokurátor nie je nadradený iným účastníkom. Možnosť 0 je nesprávna, pretože explicitne spomína, že oprávnenia prokurátora nie sú dotknuté. Možnosť 2 popisuje princíp ochrany zákonnosti a verejného záujmu, nie princíp rovného postavenia. Možnosť 3 je nesprávna, pretože hoci oprávnenia prokurátora nie sú dotknuté, princíp rovného postavenia znamená, že žiadny účastník nie je inému nadriadený, a teda ani prokurátor nie je v nadradenom postavení k ostatným účastníkom.

Otázka 5: Patria všeobecne záväzné právne predpisy medzi veci, ktoré správne súdy nepreskúmavajú, ak Správny súdny poriadok neustanovuje inak?

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: Správne súdy nepreskúmavajú všeobecne záväzné právne predpisy, ak Správny súdny poriadok neustanovuje inak. Výnimkou z tohto pravidla je prieskum zákonnosti všeobecne záväzných nariadení.