Test na Rozvoj naratívnej kompetencie u detí

Otázka 1: Narativ sa definuje výlučne ako reprodukcia už známeho príbehu.

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: Narativ nezahŕňa len reprodukciu (prerozprávanie) už známeho príbehu, ale aj vypovedanie o jednej udalosti a vplyv udalostí v časovej následnosti a príčinno-následkových vzťahov, ktoré tvoria príbeh.

Otázka 2: Ktoré z uvedených znakov sú charakteristické pre rozprávací slohový postup podľa poskytnutých študijných materiálov?

A. záznam spojok a opakovanie slov

B. subjektívnosť rozprávania udalostí

C. posilovanie a zámer úprav

D. vykladovač s vyjadrením časových vzťahov

Vysvetlenie: Študijné materiály uvádzajú, že znaky rozprávacieho slohového postupu zahŕňajú 'posilování, záznam (spojek, opakování, slov, pověření, záměr, úprav, úpravy, úpravy)'. Z toho vyplýva, že 'záznam spojok a opakovanie slov' a 'posilovanie a zámer úprav' sú správne. Ostatné možnosti, 'subjektívnosť rozprávania udalostí' a 'vykladovač s vyjadrením časových vzťahov', sú v materiáloch spomenuté ako všeobecné znaky naratívnych útvarov alebo súvisia s funkciou vykladovača, nie sú však priamo uvedené pod odrážkou 'znaky rozpravěného slohového postupu'.

Otázka 3: Protonaratíva vo veku 2-3 rokov sa vyznačujú komplexným spájaním udalostí a postáv bez ohrozenia logiky, pričom téma sa člení na viaceré subtémy.

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: Protonaratíva (2.-3. rok) sú prvé formy naratív, ide o stručné, jednoduché udalosti z nedávnej minulosti, ktoré zanechali v dieťati silný dojem. Komplexné spájanie udalostí a postáv s delením témy na subtémy je charakteristické pre komplexné naratíva v adolescencii.

Otázka 4: V jednoduchých naratívach (od 4 rokov) sú elementy rozprávania pospájané koncepčne.

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: Podľa materiálov sú v jednoduchých naratívach (od 4 rokov) elementy rozprávania pospájané koncepčne, napríklad konaním postáv, prostredím, situáciou alebo príčinnodôsledkovými vzťahmi.

Otázka 5: Ktorá z nasledujúcich metód podľa študijných materiálov NEPODPORUJE rozvoj naratívnej kompetencie?

A. Tvorba príbehov s vopred stanoveným počtom slov

B. Používanie obrázkovej osnovy na usporiadanie častí textu

C. Tvorba príbehov s povinným začlenením konkrétnych slov

D. Stanovenie dĺžky príbehu na jednu stranu

Vysvetlenie: Študijné materiály explicitne uvádzajú, že metódy ako „Napiš príbeh a použi v ňom 100 slov“, „Napiš príbeh a použi v ňom slová: mačka, kreslo, autobus“ a „Napiš príbeh na 1 stranu“ neprispievajú k rozvoju naratívnej kompetencie. Naopak, používanie obrázkovej osnovy je uvedené ako metóda stimulácie naratívnej kompetencie.