Test na Rozhodovanie v manažmente

Otázka 1: Problém rozhodovania je definovaný ako súlad medzi skutočným stavom systému a jeho cieľovým stavom.

A. Ano

B. Ne

Vysvetlenie: Problém rozhodovania je daný odchýlkou, poruchou, nedostatkom a ide o rozdiel alebo nesúlad medzi skutočným stavom daného systému a jeho cieľovým (želaným) stavom.

Otázka 2: Ktoré tvrdenie správne charakterizuje objekt a subjekt rozhodovania v rozhodovacom procese?

A. Subjektom rozhodovania je výlučne individuálna osoba s rozhodovacou právomocou, zatiaľ čo objektom je želaný budúci stav systému.

B. Objekt rozhodovania sa týka problému alebo variantov jeho riešenia, zatiaľ čo subjektom je osoba alebo skupina osôb disponujúca rozhodovacou právomocou.

C. Subjektom rozhodovania sú kritériá, podľa ktorých sa posudzujú varianty, a objektom sú predpokladané dôsledky volených variantov.

D. Objektom rozhodovania sú len problémy vznikajúce ako dôsledok nesúladu medzi želaným a skutočným stavom, pričom subjektom je riešenie tohto problému.

Vysvetlenie: Subjekt rozhodovania je definovaný ako osoba (vedúci zamestnanec) alebo skupina osôb (predstavenstvo) disponujúca rozhodovacou právomocou. Objekt rozhodovania je buď problém, ktorého sa rozhodnutie týka, alebo jednotlivé varianty riešenia daného rozhodovacieho problému. Preto je tvrdenie, že objekt rozhodovania sa týka problému alebo variantov jeho riešenia, zatiaľ čo subjektom je osoba alebo skupina osôb disponujúca rozhodovacou právomocou, správne.

Otázka 3: Heuristické metódy rozhodovania sú založené výhradne na algoritmizácii rozhodovacieho procesu a matematickom riešení.

A. Ano

B. Ne

Vysvetlenie: Heuristické metódy tvoria prienik medzi empirickým a exaktným prístupom k rozhodovaniu, nie sú založené výhradne na algoritmizácii a matematickom riešení, čo je podstatou exaktných metód.

Otázka 4: Pri rozhodovaní v podmienkach rizika poznáme pravdepodobnosť výskytu stavov okolia, aj keď nevieme s istotou, ktorý stav nastane.

A. Ano

B. Ne

Vysvetlenie: Rozhodovanie v podmienkach rizika znamená, že poznáme varianty riešenia, ale nevieme s istotou, ktorý stav okolia sa vyskytne. Napriek tomu poznáme pravdepodobnosť výskytu jednotlivých stavov okolia.

Otázka 5: Ktoré tvrdenie správne vystihuje povahu jednokriteriálneho rozhodovania z hľadiska počtu cieľov a kritérií?

A. Rozhodovací subjekt vyberá najvhodnejší variant riešenia na základe jedného, vopred definovaného kritéria.

B. Rozhodovací subjekt pri výbere najvhodnejšieho variantu riešenia využíva niekoľko kritérií súčasne.

C. Je zamerané na formulovanie koncepčných zámerov a cieľov rozvoja podniku ako celku.

D. Týka sa spravidla nových problémov a situácií, kde nemožno zostaviť jednoznačný algoritmus rozhodovania.

Vysvetlenie: Podľa študijných materiálov, jednokriteriálne rozhodovanie je definované ako proces, pri ktorom rozhodovací subjekt (manažér) vyberá najvhodnejší variant podľa jediného kritéria. Ostatné možnosti opisujú multikriteriálne rozhodovanie, strategické rozhodovanie, alebo neprogramované rozhodovanie.