Podcast o Rozhodovanie v manažmente

Kapitoly

Čo je rozhodovanie?

Základné prvky procesu

Fáza 1: Formulácia problému

Fáza 2: Analýza faktorov

Fáza 3: Hľadanie variantov

Fáza 4 a 5: Prognóza a vyhodnotenie

Fáza 6 a 7: Finálne rozhodnutie

Rozhodovanie podľa informácií

Strategické vs. Operatívne

Ďalšie delenia

Základy manažmentu

Umenie rozhodovania a záver

Přepis

Marek: Dobre, o tomto som absolútne netušil – a myslím, že toto si musí vypočuť každý. Počúvate Studyfi Podcast. Natália, ahoj!

Natália: Ahoj, Marek! Som rada, že si taký nadšený.

Marek: Som! Pretože pojem „rozhodovací proces“ znie tak... no, úradne a nudne. Ale keď si mi pred chvíľou vysvetlila, že je to v podstate len séria krokov, ktoré nás vedú k cieľu, zrazu to dáva zmysel.

Natália: Presne tak! Nie je to žiadna mágia. Rozhodovanie je proces, ktorý sa spúšťa, keď sa niečo nedeje tak, ako by malo. Keď sa skutočný stav odlišuje od toho želaného.

Marek: Ako napríklad, keď mám plánované tržby 1000 eur, ale reálne mám len 500? To je ten moment, kedy treba začať konať, však?

Natália: Presne. To je ten spúšťač. Hlavnou úlohou rozhodovania je potom vybrať najlepší možný variant riešenia, ktorý nás dostane späť na správnu cestu, alebo ešte lepšie, do vytýčeného cieľa.

Marek: Super. Než sa pozrieme na tie kroky, poďme si rýchlo prejsť základné prvky. Čo všetko do toho procesu vstupuje? Predpokladám, že prvým je cieľ.

Natália: Správne. Cieľ je to, čo chceme dosiahnuť. Napríklad zvýšiť zisk, znížiť náklady, alebo získať lepšiu známku na skúške. Bez cieľa sa nemáme kam pohnúť.

Marek: A potom sú tu kritériá, však? To sú tie hľadiská, podľa ktorých si vyberáme?

Natália: Áno, kritériá sú ako naše filtre. Pomáhajú nám posúdiť, ktorý variant je lepší. Musia byť merateľné a kontrolovateľné. Napríklad, ak je cieľom znížiť náklady, kritériom môže byť „najnižšia cena“ alebo „najrýchlejšia návratnosť investície“.

Marek: Rozumiem. A čo je „problém rozhodovania“? To je len tá odchýlka, ktorú si spomínala?

Natália: Presne tak. Je to rozdiel medzi tým, kde sme, a kde chceme byť. Potom máme subjekt rozhodovania – to je ten, kto rozhoduje. Manažér alebo napríklad predstavenstvo firmy.

Marek: A objekt je to, o čom sa rozhoduje? Napríklad modernizácia výrobnej linky?

Natália: Áno, alebo jednotlivé spôsoby, ako tú linku modernizovať. To sú takzvané varianty rozhodovania – rôzne cesty, ako sa dostať k cieľu. A každý variant má, samozrejme, svoje dôsledky.

Marek: Dobre, poďme na samotné fázy. Je ich sedem, správne? Ako začneme?

Natália: Prvá fáza je absolútny základ: formulovanie problému a určenie cieľa. Musíme úplne jasne a jednoznačne pomenovať, čo je zle a kam sa chceme dostať.

Marek: Takže nestačí povedať „máme nízke tržby“?

Natália: Nestačí. Musíme to špecifikovať. Napríklad: „Naše mesačné tržby klesli o 20 % v porovnaní s minulým kvartálom.“ A cieľ? „Chceme sa vrátiť na pôvodnú úroveň tržieb do troch mesiacov.“

Marek: Aha! Takže čím presnejšie, tým lepšie. To mi dáva zmysel. Je to ako nastaviť si presnú adresu do GPS, nie len mesto.

Natália: Perfektné prirovnanie! Presne tak. Táto fáza je o tom, aby sme vedeli, odkiaľ a kam ideme.

Marek: Keď máme jasno v cieli, čo ďalej? Fáza číslo dva?

Natália: Druhá fáza je analýza faktorov a určenie kritérií. Tu sa ponoríme do dát a informácií. Musíme posúdiť všetky pozitívne a negatívne stránky, ktoré môžu naše rozhodnutie ovplyvniť.

Marek: Takže zbierame informácie. Aké napríklad?

Natália: Sú dva typy. Interné – to sú veci, ktoré máme pod kontrolou. Naše financie, výrobné kapacity, počet zamestnancov a ich kvalifikácia.

Marek: A potom externé, ktoré neovplyvníme? Ako zákony alebo daňová politika?

Natália: Presne. Musíme zohľadniť všetko. Na základe tejto analýzy potom stanovíme pravidlá a kritériá rozhodovania. V podstate si povieme, podľa akého kľúča budeme neskôr vyberať ten najlepší variant.

Marek: Super, máme cieľ, máme dáta. Predpokladám, že teraz prichádza tá kreatívna časť – hľadanie riešení.

Natália: Áno, tretia fáza je hľadanie a tvorba variantov. A tu je dôležité mať na stole viac ako jednu možnosť. Ideálne aspoň dve, ale čím viac, tým lepšie.

Marek: Ako tie varianty hľadáme? Len si tak sadneme a premýšľame?

Natália: To je jedna z možností. Existujú na to metódy. Napríklad brainstorming, kde tím hádže nápady, alebo brainwriting, čo je v podstate písomná diskusia. Cieľom je vygenerovať čo najviac nápadov bez cenzúry.

Marek: Takže v tejto fáze je každý nápad dobrý nápad? Aj ten najbláznivejší?

Natália: Presne! Nikdy nevieš, kde sa skrýva geniálne riešenie. Môžeme tiež využiť analógiu – pozrieť sa, ako podobné problémy riešili iní v minulosti. Nemusíme vždy znovu vynájsť koleso.

Marek: Dobre, máme teda na stole niekoľko možných riešení. Čo teraz? Vyberáme to najlepšie?

Natália: Ešte nie celkom. Najprv prichádza štvrtá fáza: prognózovanie dôsledkov. Pri každom variante sa snažíme odhadnúť, čo sa stane, ak ho zrealizujeme. Aké to bude mať dopady na firmu, na náklady, na ľudí.

Marek: Takže si vlastne predstavujeme budúcnosť pre každú z možností. Čo ak zistíme, že niektorý variant náš cieľ vôbec nesplní?

Natália: Tak ho môžeme vyradiť. Variantov je zvyčajne viacero. Niektoré cieľ nedosiahnu, iné ho presne splnia a niektoré ho dokonca môžu prekročiť. To všetko musíme vedieť.

Marek: A po tejto prognóze nasleduje piata fáza, vyhodnotenie. To už znie ako finále.

Natália: Je to najzložitejšia časť. Tu odpovedáme na otázku: „Aké výsledky nám jednotlivé varianty prinesú?“ Porovnávame ich podľa kritérií, ktoré sme si stanovili v druhej fáze, a zoradíme ich od najlepšieho po najhorší.

Marek: Dobre, sme v cieľovej rovinke! Varianty máme zoradené. Šiesta fáza je teda... prijatie rozhodnutia?

Natália: Bingo! Teraz si vyberieme ten najlepší variant. Ten, ktorý podľa našej analýzy a hodnotenia najlepšie spĺňa náš cieľ.

Marek: A tým sa to končí? Povieme „vyberáme variant B“ a ideme na kávu?

Natália: Skoro. Ešte je tu siedma, posledná fáza: konečná formulácia rozhodnutia. Po výbere musíme rozhodnutie presne sformulovať a odkomunikovať tým, ktorých sa týka.

Marek: Aha, takže to musíme preložiť do ľudskej reči. A určiť, kto je za čo zodpovedný?

Natália: Presne. Určíme prostriedky na realizáciu, časový plán, zodpovedných zamestnancov... Jednoducho vytvoríme konkrétny akčný plán. Bez toho by aj to najlepšie rozhodnutie zostalo len na papieri.

Marek: Fantastické. Takže to nie je len o výbere, ale aj o dotiahnutí do konca. Toto úplne mení môj pohľad na rozhodovanie. Vďaka, Natália!

Natália: Rada som pomohla. A teraz, keď vieme, ako na to, poďme sa pozrieť na ďalšiu tému.

Marek: A presne to nás privádza k ďalšej kľúčovej téme. Nie je rozhodovanie ako rozhodovanie, však?

Natália: Presne tak, Marek. Existujú rôzne typológie, ako sa na rozhodovanie môžeme pozerať. Je to ako triediť si playlisty – podľa nálady, žánru alebo príležitosti.

Marek: Playlisty? To sa mi páči! Tak aký je prvý „žáner“ rozhodovania?

Natália: Začnime podľa toho, koľko informácií máme. Prvým je rozhodovanie v podmienkach istoty. Vieš presne, aké máš možnosti a čo sa stane, keď si jednu z nich vyberieš. Je to jasné a priamočiare.

Marek: Ako keď viem, že ak stlačím vypínač, svetlo sa zažne. Jednoduché.

Natália: Presne. Potom je tu rozhodovanie v podmienkach rizika. Tu už nevieš s istotou, čo sa stane. Poznáš len pravdepodobnosť. Napríklad, predpoveď hlási 70% šancu na dážď, tak si zoberieš dáždnik.

Marek: A ten tretí typ je... hádanie naslepo?

Natália: Skoro. Je to rozhodovanie v podmienkach neistoty. Poznáš možnosti, ale vôbec netušíš, aká je pravdepodobnosť jednotlivých výsledkov. To je asi najťažšia kategória.

Marek: Dáva to zmysel. A čo tá typológia podľa závažnosti?

Natália: Tam rozlišujeme hlavne strategické, taktické a operatívne rozhodovanie. Predstav si firmu. Strategické rozhodnutie robí top manažment – napríklad, že firma expanduje do zahraničia. Je to dlhodobé a kľúčové.

Marek: A taktické?

Natália: To nadväzuje na stratégiu. Rieši, ako tú expanziu uskutočniť. Ktoré trhy osloviť, aký marketing zvoliť...

Marek: A operatívne je to každodenné? Ako objednávanie kancelárskych potrieb?

Natália: Presne! Je to krátkodobé rozhodovanie na najnižších stupňoch riadenia. Rieši bežnú prevádzku.

Marek: Super, začínam v tom mať systém. Existujú ešte nejaké ďalšie dôležité delenia?

Natália: Určite. Napríklad podľa toho, či máme jasný postup. Programované rozhodnutia majú presný algoritmus, ako keď počítač vyhodnocuje dáta. Neprogramované sú tie, kde čelíme niečomu úplne novému.

Marek: A samozrejme individuálne verzus kolektívne, čiže či sa rozhodujem sám alebo v tíme.

Natália: Áno, a ešte podľa počtu kritérií – či sa rozhoduješ podľa jednej veci, alebo zvažuješ viacero faktorov naraz. Tých pohľadov je naozaj veľa.

Marek: Fantastické. Takže máme typy rozdelené. Ale ako sa vlastne rozhodovať? Aké metódy na to existujú?

Marek: A to nás plynule privádza k našej poslednej veľkej téme... manažment a podnikanie. Toto je oblasť, kde sa teória stretáva s praxou každý jeden deň!

Natália: Presne tak! A nie je to len o šéfovaní, ako si mnohí myslia. Všetky tie knihy, od Majtána až po Robbinsa, sa zhodujú v jednom... ide o štyri základné funkcie: plánovanie, organizovanie, vedenie a kontrola.

Marek: Znie to ako príprava na nejakú tajnú misiu. Plánovanie je asi jasné, ale čo presne je to organizovanie?

Natália: Predstav si, že staviaš tím. Musíš vedieť, kto má aké schopnosti a ako ich najlepšie spojiť, aby firma fungovala efektívne. To je v podstate jadro organizovania.

Marek: Dáva to zmysel. A potom prichádza na rad rozhodovanie, však? To je asi tá najťažšia časť.

Natália: Určite. Autori ako Fotr a Švecová ukazujú, že manažéri musia neustále robiť rozhodnutia, často s neúplnými informáciami. Je to tak trochu umenie aj veda zároveň.

Marek: Takže v skratke... manažment je o plánovaní cieľov, správnom poskladaní tímu a odvahe robiť rozhodnutia. Úžasný prehľad, Nati, ďakujem!

Natália: Aj ja ďakujem, Marek! Dúfam, že sme vám, poslucháčom, pomohli sa v tom lepšie zorientovať.

Marek: Verím, že áno. To bolo pre dnešok všetko z podcastu Studyfi. Počujeme sa opäť nabudúce!

Natália: Majte sa krásne!