Podcast o Rickettsiózy a príbuzné ochorenia zvierat

Kapitoly

Neviditeľný nepriateľ

Plán pre prípad krízy

Čo sú rickettsie?

Q-horúčka: Závažná zoonóza

Cesty prenosu

Čo sa deje v tele?

Diagnostika a liečba

Prevencia a ďalšie hrozby

Choroby z kliešťov a rýb

Anaplazmóza dobytka

Hrozba menom Q-horúčka

Prevencia a čiernobiely systém

Veľké upratovanie na farme

Záverečné zhrnutie a odchod

Přepis

Lucia: Predstavte si farmára, ktorý si všimne, že jeho ovce majú z ničoho nič problémy. Krátko na to dostane on aj jeho rodina horúčku, ktorá neustupuje. Čo majú spoločné? Vinníkom je baktéria, o ktorej dnes budeme hovoriť. Počúvate Studyfi Podcast.

Michal: Presne tak, Lucia. Toto je klasický scenár Q horúčky. Je to zoonóza, čo znamená, že je prenosná zo zvierat na človeka. A práve preto je prevencia kľúčová a štátne orgány ju berú veľmi vážne.

Lucia: Dobre, takže keď sa objaví podozrenie na farme, čo sa stane? Príde tam nejaký špeciálny tím?

Michal: V podstate áno. Okamžite zasahuje regionálna veterinárna a potravinová správa. Na základe platnej legislatívy nariadi opatrenia – karanténu, zákaz presunu zvierat a odber vzoriek. Cieľom je zabrániť šíreniu nákazy.

Lucia: Znie to ako scéna z filmu. Ale čo s prostredím? Baktérie predsa zostanú na farme.

Michal: Správna otázka! Nasleduje ohnisková dezinfekcia. Musí sa vyčistiť všetko – maštale, nástroje, a dokonca aj pôda a pasienky, čo je obzvlášť zložité. To nie je ako umyť si ruky.

Lucia: To verím. Takže, kým sa pôda a prostredie nevyčistia, nebezpečenstvo stále trvá. Poďme sa pozrieť na ďalšie podobné ochorenia...

Lucia: Takže po baktériách, ktoré sme rozoberali doteraz, sa zdá, že nás čaká niečo úplne iné. Čo sú zač tie rickettsie, o ktorých sme hovorili?

Michal: Presne tak, Lucia. Posúvame sa k trochu zákernejším potvorkám. Rickettsie sú obligatórne intracelulárne parazity. To znamená, že sú to také malé potvory, ktoré nedokážu prežiť samé. Potrebujú hostiteľskú bunku, aby sa mohli množiť.

Lucia: Čiže sú to v podstate takí... bunkoví príživníci?

Michal: Dokonalý popis! Sú to gramnegatívne kokoidné mikroorganizmy. A sú veľmi vyberavé, ktoré bunky napadnú. Obľubujú bunky cievneho endotelu, teda výstelky ciev, alebo si vyberú bunky imunitného systému. Niektoré dokonca aj červené krvinky.

Lucia: To znie dosť špecificky. Sú všetky rovnaké?

Michal: Vôbec nie. Delíme ich do viacerých čeľadí a rodov. V čeľadi Rickettsiaceae máme rody ako Rickettsia, Coxiella a Rochalimea, tie sú dôležité hlavne pre ľudí. Potom sú tu rody ako Ehrlichia, ktoré trápia skôr zvieratá. A napríklad čeľaď Anaplasmataceae si za cieľ berie práve erytrocyty.

Lucia: Zaujímavé. Takže aj keď sú v jednej veľkej rodine, každý si ide svojou vlastnou cestou.

Michal: Presne. Ešte jedna pikoška – hoci sú väčšinou gramnegatívne, coxiely sú grampozitívne. A na rozdiel od svojich bratrancov sú aj extrémne odolné voči vonkajšiemu prostrediu. A to je kľúčové pre ochorenie, o ktorom si povieme viac.

Lucia: Dobre, tak poďme na konkrétny príklad. Ktoré ochorenie spôsobené týmito parazitmi je najznámejšie?

Michal: Jednoznačne Q-horúčka. Je to veľmi závažná zoonóza, čo znamená, že je prenosná zo zvierat na človeka. A pre ľudí je vysoko infekčná, vyžaduje si až tretí stupeň biologickej bezpečnosti v laboratóriách.

Lucia: Tretí stupeň? To znie vážne. Čo presne spôsobuje?

Michal: Pôvodcom je Coxiella burnetii. A u zvierat, ako sú hovädzí dobytok, ovce a kozy, je charakteristická hlavne abortami. Okrem toho sa koxiely masívne vylučujú mliekom.

Lucia: Aborty a infikované mlieko... to je pre chovateľov asi nočná mora.

Michal: Absolútna. A nielen pre nich. Keďže je to zooantroponóza, predstavuje obrovské riziko pre farmárov, veterinárov a pracovníkov na bitúnkoch či v mliekarňach. Je to naozaj nebezpečné ochorenie.

Lucia: Ako sa vlastne človek alebo zviera môže nakaziť? Spomínal si kliešte...

Michal: Áno, kliešte sú typickým prenášačom v prírode, kde sú rezervoárom hlavne hlodavce. Ale v chovoch je to iné. Tam sa šíri hlavne infikovaným aerosólom.

Lucia: Aerosólom? Takže stačí, ak sa zviera nadýchne?

Michal: Presne tak. Koxiely sú, ako som spomínal, extrémne odolné voči vysušeniu. Prenášajú sa aj prachom z kontaminovanej podstielky, sena alebo pôdy. A to je hlavná cesta nákazy pre ľudí.

Lucia: To je desivé. Takže nebezpečenstvo je doslova vo vzduchu. Sú tu ešte nejakí iní prenášači?

Michal: Áno, zoznam je dlhý. Významným vektorom sú migrujúce havrany alebo krysy v chovoch. Vtáky môžu dokonca preniesť infikované kliešte z jedného kontinentu na druhý. U nás sú dôležité kliešte ako Ixodes ricinus a Dermacentor marginatus.

Lucia: A čo také mestské holuby? Tie sú tiež v podozrení?

Michal: Áno, aj tie. Holuby môžu prenášať kliešte a zároveň vylučujú pôvodcov v exkrementoch. Takže áno, aj lietajúce potkany, ako ich niektorí volajú, môžu byť problém.

Lucia: Dobre, takže Coxiella sa dostane do tela, napríklad dýchacími cestami. Čo nasleduje potom?

Michal: Po vniknutí preniká do buniek cievneho endotelu v pľúcach. A odtiaľ sa u gravidných zvierat sťahuje do placenty. To je jej obľúbené miesto, pretože tam nachádza mladý, novotvoriaci sa epitel, ideálne podmienky na množenie.

Lucia: A u zvierat, ktoré nie sú gravidné?

Michal: Tam si nájde cestu do mliečnej žľazy. V oboch prípadoch to vedie k zápalovej reakcii. V pľúcach vzniká ložisková bronchopneumónia, v placente placentitída a v mliečnej žľaze fibrózna mastitída. Môže to postihnúť aj slezinu či lymfatické uzliny.

Lucia: Aké sú teda typické príznaky u zvierat? Okrem tých abortov.

Michal: To je práve ten problém. Priebeh je často atypický a podobá sa na iné infekcie. Zvieratá môžu mať zápal horných dýchacích ciest, suchý kašeľ, mastitídy, problémy so sterilitou... Chovatelia si často nič nevšimnú, až kým neprídu aborty. Alebo kým neochorejú ľudia v okolí.

Lucia: Takže je to taký tichý zabijak, ktorý sa prejaví, až keď je neskoro.

Michal: Áno. Dôležitým signálom môže byť zvýšená teplota niekoľko dní po sebe. Tiež sa môže objaviť zápal rohovky, teda keratitída, a pokles dojivosti. Pri týchto príznakoch by sa malo spozornieť a urobiť sérologické vyšetrenie.

Lucia: Ako teda veterinár s istotou potvrdí, že ide o Q-horúčku?

Michal: Na vyšetrenie sa posiela široká škála vzoriek – krv, mlieko, plodové vody, placenta, moč... Materiál sa dá vyšetriť priamo imunofluorescenčným testom. Staršia, ale stále používaná metóda, je izolácia na kuracích zárodkoch.

Lucia: A čo tie kliešte? Dajú sa vyšetriť aj tie?

Michal: Jasné. Nacicané kliešte sa vyšetrujú takzvaným hemocytovým testom. V podstate sa im odoberie hemolymfa, zafarbí sa a rickettsie sa pod mikroskopom ukážu ako žiarivo červené bodky. Kľúčové sú však sérologické vyšetrenia z krvi, kde hľadáme protilátky.

Lucia: A ak sa potvrdí... dá sa to liečiť?

Michal: U ľudí sa podávajú tetracyklínové antibiotiká, často aj 3-4 týždne. U zvierat je to komplikovanejšie. Tiež sa používajú tetracyklíny, ale pôvodca často perzistuje v orgánoch. To znamená, že zviera sa síce vylieči, ale naďalej vylučuje baktérie a je zdrojom nákazy. Preto je často najlepším riešením choré jedince z chovu vyradiť.

Lucia: Vzhľadom na tú odolnosť a perzistenciu sa zdá, že prevencia je asi najdôležitejšia.

Michal: Absolútne. Mlieko z fariem s výskytom Q-horúčky sa musí spracovávať oddelene, na konci smeny, a pasterizovať pri čo najvyšších teplotách. Ale ani to niekedy nestačí! Preto je ideálne ho použiť na fermentované výrobky, ako sú syry, kde prejde druhotnou pasterizáciou.

Lucia: Takže syr z takejto farmy je bezpečnejší ako mlieko?

Michal: V podstate áno. Dalo by sa povedať, že je to taký... bezpečnostne vylepšený mliečny výrobok. Ďalej je kľúčová karanténa nových zvierat, pravidelná deratizácia a dezinsekcia, a zamedzenie vstupu psov a mačiek do stajní.

Lucia: Dobre, to bola Q-horúčka. A čo tie ďalšie rickettsiózy, napríklad ehrlichiózy, ktoré si spomínal?

Michal: Ehrlichiózy sú ďalšia skupina. Sú to tiež choroby prenášané kliešťami, ale postihujú hlavne krvné bunky a sú typické skôr pre psov, kone alebo hovädzí dobytok. Pôvodcom je napríklad Ehrlichia canis u psov.

Lucia: Takže to je skôr problém pre majiteľov domácich miláčikov?

Michal: Presne tak. Príznaky sú horúčka, skleslosť, chudnutie, zápalové zmeny na očiach a nose. V krvnom obraze vidíme leukopéniu, teda pokles bielych krviniek. Liečba je opäť tetracyklínmi. Takže po každej prechádzke so psom je dôležité ho poriadne skontrolovať a kliešťa odstrániť čo najskôr, ideálne do 5 hodín.

Lucia: Výborne. Takže sme si prešli od všeobecných charakteristík až po konkrétne ochorenia a ich prevenciu. Je to naozaj komplexná téma. A čo nás čaká nabudúce? Pozrieme sa na ďalšiu skupinu baktérií?

Michal: Áno. Nabudúce sa ponoríme do sveta mykoplaziem, ktoré sú opäť úplne iné ako všetko, čo sme doteraz preberali. Sú to baktérie bez bunkovej steny, čo im dáva veľmi zaujímavé vlastnosti.

Lucia: A tým sa dostávame k našej poslednej, ale nesmierne dôležitej téme na dnes. Poďme sa pozrieť na ďalšie infekčné ochorenia a hlavne na to, ako im predchádzať. Michal, kde začneme?

Michal: Začnime pri ochoreniach prenášaných kliešťami, ktoré sú čoraz väčšou hrozbou. Napríklad ehrlichióza a jej podobné choroby, ako cytocetetóza. Tieto potvorky napádajú imunitné bunky, konkrétne fagocyty a krvné doštičky.

Lucia: Takže v podstate oslabia obranyschopnosť zvieraťa zvnútra?

Michal: Presne tak. Tým otvoria dvere ďalším bakteriálnym a vírusovým chorobám. A čo je dôležité, ehrlichióza sa vyskytuje aj u ľudí. Spôsobujú ju malé, vnútrobunkové baktérie, ktoré prenášajú, ako inak, kliešte.

Lucia: A aké sú príznaky u ľudí? Je to vážne?

Michal: Môže to byť od miernych príznakov až po fatálne stavy. U ľudí sa to prejavuje ako akútna horúčka, celková slabosť, niekedy až letargia, a zdurené uzliny, hlavne na krku za ušami. Niektoré kmene môžu dokonca spôsobiť toxický šok a smrť.

Lucia: To znie desivo. A spomínal si aj iné podobné ochorenia...

Michal: Áno, napríklad neorickettsióza psov. To je akútna choroba psov a líšok, ktorá sa prejavuje vysokou horúčkou, depresiou a tráviacimi problémami. A tu je zaujímavosť... neprenáša ju len kliešť.

Lucia: Naozaj? Tak čo ešte?

Michal: Predstav si psa, ktorý na pobreží zje surovú rybu. Tá ryba môže v sebe hostiť motolicu, a tá motolica v sebe nesie baktériu Neorickettsia. Pes sa tak nakazí zjedením ryby.

Lucia: Takže pozor na to, čo Fido na dovolenke pri mori uloví!

Michal: Presne tak! Je to ochorenie typické pre prímorské oblasti. Príznaky sú dosť dramatické – vysoká horúčka, zvracanie, hnačka a bohužiaľ, často aj úhyn.

Lucia: Poďme od psov k väčším zvieratám. Čo napríklad taká anaplazmóza?

Michal: Anaplazmóza je veľký problém hlavne u hovädzieho dobytka, oviec a kôz v teplejších, subtropických a tropických oblastiach. Tam, kde je, samozrejme, veľa kliešťov. Spôsobuje akútnu anémiu, teda chudokrvnosť.

Lucia: Ako si to môžeme predstaviť? Čo sa deje v tele zvieraťa?

Michal: Anaplazmy sa množia priamo v červených krvinkách a ničia ich. Predstav si to tak, že v akútnych prípadoch je napadnutá každá druhá červená krvinka. Telo ich potom rýchlo odstraňuje, čo vedie k masívnej anémii a poškodeniu pečene.

Lucia: To musí byť pre zviera obrovská záťaž. Aké sú viditeľné príznaky?

Michal: Zvieratá sú slabé, letargické, majú horúčku a nápadný výtok z očí a nosa. A čo je typické, sliznice majú bledé, až také porcelánové. Na rozdiel od iných chorôb tu ale nebýva hemoglobinúria, teda krv v moči.

Lucia: Dobre, toľko k týmto špecifickým ochoreniam. Ale čo taká Q-horúčka? O tej počuť častejšie a znie dosť záhadne.

Michal: Q-horúčka je kapitola sama o sebe, hlavne kvôli odolnosti jej pôvodcu, baktérie Coxiella burnetii. Táto baktéria prežíva v prostredí ako spóra a je extrémne odolná. Vydrží vysušenie, takže ju môžeme vdýchnuť napríklad z prachu, srsti alebo kože zvierat.

Lucia: Uf. A ako dlho dokáže takto prežiť?

Michal: Neuveriteľne dlho. V mlieku deväť mesiacov. Vo vyschnutej krvi až dva roky. V mäse, syre alebo vode tri mesiace. V pôde a výkaloch celé mesiace. Je to naozajstný majster v prežití.

Lucia: To znamená, že prevencia musí byť naozaj dôsledná. Vyskytla sa aj u nás na Slovensku?

Michal: Áno, aj keď našťastie len zriedka. Zaznamenali sme výskyt v roku 2001, kde bolo nakazených päť zvierat. Ale vo svete sa objavuje pravidelne.

Lucia: Takže, ak je ten pôvodca taký odolný, ako sa proti nemu brániť na farmách?

Michal: Kľúčom je takzvaný čiernobiely systém. To znamená prísne oddelenie čistej a špinavej zóny. Karanténa pre nové zvieratá musí byť úplne mimo hlavného areálu farmy.

Lucia: A čo v tej karanténe?

Michal: Nové zvieratá majú vlastný režim, vlastné krmivo, vlastné náradie. Nič sa nesmie dostať k zvieratám v hlavnom chove. A samozrejme, robia sa všetky potrebné diagnostické testy, ideálne ešte pred presunom na farmu.

Lucia: A ochrana ľudí? Chovatelia sú asi v prvej línii.

Michal: Absolútne. Musia chrániť seba – rúška, ochranné rukavice, špeciálny odev. A zároveň musia zabrániť prenosu nákazy zo špinavej zóny, napríklad z karantény, do čistej maštale. Je to o disciplíne a presných postupoch.

Lucia: A čo keď sa nákaza potvrdí?

Michal: Potom nastupuje veterinárna správa. Vymedzí sa ohnisko nákazy, zvyčajne v okruhu troch kilometrov, a pásmo dohľadu desať kilometrov. V tejto zóne sa zakáže pohyb zvierat a obmedzí pohyb ľudí.

Lucia: Poďme sa pozrieť na konkrétne nástroje. Dezinfekcia, dezinsekcia, deratizácia. Čo sa používa?

Michal: Pri dezinfekcii siahame po účinných látkach ako Chloramín T, lúh sodný alebo formalín. Nástroje sa dezinfikujú napríklad glutaraldehydom. Ale dôležitá je aj dezinsekcia – ničenie kliešťov a hmyzu.

Lucia: Repelenty, sieťky na okná, aby sa do maštalí nedostali ani vtáky, ktoré môžu byť prenášačmi...

Michal: Presne. A nezabúdajme na deratizáciu. Hlodavce sú rezervoárom mnohých chorôb. Používajú sa pasce, ale aj chemické látky ako fosfid zinku alebo chronické jedy typu warfarín.

Lucia: Čo taký maštaľný hnoj? Ten je predsa obrovským zdrojom patogénov.

Michal: Áno, ten sa musí správne ošetriť. Ideálna metóda je kompostovanie, kde vysoká teplota zničí väčšinu patogénov. Dajú sa použiť aj chemické prípravky ako pálené vápno alebo kyselina fosforečná.

Lucia: Michal, toto bola naozaj vyčerpávajúca, ale veľmi dôležitá téma. Ak by si mal zhrnúť tú najdôležitejšiu myšlienku pre našich poslucháčov, čo by to bolo?

Michal: Kľúčové slovo je prevencia. Či už ide o ochranu našich zvierat pred kliešťami, alebo o zavedenie prísnych hygienických pravidiel na farmách. Vždy je lepšie, lacnejšie a bezpečnejšie chorobám predchádzať, než ich neskôr zložito a draho liečiť.

Lucia: A táto prevencia chráni nielen zvieratá, ale v konečnom dôsledku aj nás, ľudí. To je dôležité si pamätať.

Michal: Presne tak. Je to všetko prepojené. Zdravé zvieratá znamenajú zdravších ľudí a bezpečnejšie prostredie pre všetkých.

Lucia: Skvelé zhrnutie. Týmto sme vyčerpali dnešné témy. Veľmi pekne ti ďakujem, Michal, za všetky cenné informácie.

Michal: Aj ja ďakujem za pozvanie. Vždy rád!

Lucia: A vám, milí poslucháči, ďakujeme za pozornosť. Veríme, že ste sa dnes opäť naučili niečo nové a užitočné. Počujeme sa opäť pri ďalšej epizóde Studyfi Podcastu. Majte sa krásne a dávajte na seba pozor!