Rickettsiózy a príbuzné ochorenia zvierat sú skupina infekčných ochorení spôsobených baktériami, ktoré sú obligatórnymi intracelulárnymi parazitmi. Tieto mikroorganizmy majú významný dopad na zdravie zvierat a niektoré z nich predstavujú aj vážne riziko pre ľudí. V tomto článku sa pozrieme na všeobecnú charakteristiku rickettsií, podrobne preberieme Q-horúčku, ehrlichiózy, neorickettsiózu a anaplazmózu, ako aj prevenciu a tlmenie týchto nákaz.
Všeobecná charakteristika rickettsióz a ich pôvodcov
Rickettsiózy sú spôsobené G-kokoidnými až pleomorfnými mikroorganizmami, ktoré sa delia výhradne v eukaryotických bunkách. Pre svoje množenie využívajú bunky mononukleárno-fagocytárneho systému, bunky cievneho endotelu alebo erytrocyty. Po rozšírení môžu postihnúť aj bunky iných orgánov, čo z nich robí obligatórne intracelulárne parazity.
Rozdelenie a vlastnosti rickettsií
Radí sa do čeľade Rickettsiaceae, ktorá zahŕňa rody Rickettsia, Rochalimea a Coxiella (predovšetkým u ľudí), a rody Ehrlichia, Cytoecetes, Cowdria, Neorickettsia (najmä u zvierat). Čeľaď Anaplasmataceae obsahuje rody Anaplasma, Paranaplasma, Aegyptianella, Haemobartonella a Eperythrozoon, ktoré sa typicky nachádzajú v erytrocytoch. Je dôležité poznamenať, že hoci väčšina rickettsií je Gram-negatívna, coxiely sú Gram-pozitívne. Niektoré rickettsie produkujú endotoxín. S výnimkou coxiel sú rickettsie málo rezistentné vo vonkajšom prostredí.
Q-horúčka: Závažná zooantroponóza
Q-horúčka je závažné ochorenie, ktoré sa prejavuje abortom a vylučovaním koxiel mliekom u hovädzieho dobytka, oviec a kôz. Je to významná choroba ľudí prenášaná kliešťami a chorými zvieratami, klasifikovaná ako zooantroponóza, čo znamená, že je vysoko infekčná pre ľudí a vyžaduje prísne bezpečnostné opatrenia.
Etiológia a prenos Q-horúčky
Pôvodcom ochorenia je Coxiella burnetti. Prenos je typický pre prírodno-ohniskovú infekciu s rezervoárom v hlodavcoch, pričom kliešte (najmä Ixodes ricinus a Dermacentor marginatus) sú hlavnými vektormi. V chovoch sa prenáša aj infikovaným aerosólom. Migrujúce havrany a krysy v domácich chovoch sú dôležitými vektormi a rezervoármi. Holuby môžu prenášať infikované kliešte a vylučovať pôvodcov exkrementami. Koxiely sú vysoko odolné voči vysušeniu a môžu sa prenášať aj prachom.
Patogenéza a symptómy Q-horúčky u zvierat
Po vniknutí do dýchacích ciest prenikajú koxiely do buniek cievneho endotelu, kde sa uplatňujú najmä v pľúcach. Následne u gravidných zvierat migrujú do buniek placenty a u negravidných do buniek mliečnej žľazy. Tu nachádzajú optimálne podmienky pre svoju multiplikáciu v mladom, novotvoriacom sa epiteli. V miestach ich uplatnenia vzniká zápalová reakcia, ktorá sa prejavuje ložiskovou bronchopneumóniou, hyperémiou a edémom pľúc, fibróznou mastitídou, placentitídou, lymfadenitídou, splenitídou a encefalitídou. Orálne infekcie nastávajú po konzumácii infikovaného substrátu pri poškodenej sliznici tráviaceho aparátu. Vnímavé sú rôzne druhy, vrátane človeka, domácich zvierat, hydiny, hlodavcov a hmyzu. Prekonanie infekcie vedie k dlhodobej humorálnej a bunkovej imunite.
Klinické prejavy sú často atypické a pripomínajú iné infekcie, ako sú zápaly horných dýchacích ciest, suchý kašeľ, mastitídy či sterilita. Až aborty a zvýšený počet infekcií u pracovníkov môžu odhaliť séroreagentov. Dôležité je sledovať telesnú teplotu. Pri keratitíde, znížení dojivosti a zvýšenej teplote je nutné opakované sérologické vyšetrenie. V chovoch s výskytom Q-horúčky sa pozoruje: rinitída, keratokonjunktivitída, mastitída, bronchopneumónia, kašeľ, sterilita, zníženie dojivosti a charakteristické aborty. Zvieratá môžu tiež hnačkovať, chudnúť a môže sa vyskytnúť myokarditída. Pitevný nález zodpovedá klinickej symptomatológii.
Diagnostika a prevencia Q-horúčky
Na diagnostiku sa zasiela krv, moč, spútum, mlieko, plodové vody, placenta, svalovina, lymfatické uzliny, slezina a prípadne výkaly. Materiál je možné vyšetriť priamo imunofluorescenčným testom alebo izoláciou koxiel na žĺtkových vakoch kuracích zárodkov. Kliešte sa vyšetrujú hemocytovým testom s farbením podľa Gimenéza alebo Macchiavella. Sérologické vyšetrenia zahŕňajú sklíčkovú mikroaglutináciu a aglutináciu v kapiláre (s titerom 1:8 už od 7. dňa). Diferenciálne diagnosticky je dôležité odlíšiť bakteriálne (moraxely, hemofily, pasteurely), vírusové (IBR, PI-3, BVDV, BRSV) a iné infekcie (leptospiróza, brucelóza, listerióza, chlamydióza).
Liečba antibiotikami (tetracyklíny po dobu aspoň 10 dní u zvierat) musí zohľadňovať perzistenciu pôvodcov a ich vylučovanie do prostredia. Klinicky choré jedince je vhodné vyradiť z chovu. Mlieko z infikovaných fariem sa zváža oddelene a spracováva sa pri vysokých teplotách a dlhšej dobe zahrievania, ideálne fermentáciou a sekundárnou pasterizáciou. Pri nákupe zvierat je nutné zmluvne požadovať sérologickú negativitu a dodržiavať karanténu. Dôležitá je deratizácia, dezinsekcia, asanácia pasienkov a zabránenie vstupu psov a mačiek do chovu.
Prežívanie Coxiely burnetti a aktuálna situácia
Koxiely prežívajú v prostredí ako spóry, odolávajú vysušeniu a šíria sa inhaláciou prachu z kože a srsti. V mlieku prežívajú 9 mesiacov, vo vyschnutej krvi 2 roky, v mäse, syre a vode 3 mesiace a v pôde a exkrementoch mesiace. Odolávajú vysokým teplotám, avšak pasterizácia ich ničí. Na Slovensku sa Q-horúčka sporadicky vyskytla, napríklad v roku 2001 (5 infikovaných zvierat). Globálne sa vyskytuje v rôznych krajinách.
Ehrlichiózy u zvierat a ľudí
Ehrlichiózy sú transmisívne choroby krvných buniek, ktoré postihujú predovšetkým psov, ale aj hovädzí dobytok, ovce a kone. Sú spôsobené krvnými parazitmi špecifickými pre daný druh.
Pôvodcovia a prenos ehrlichióz
Medzi hlavných pôvodcov patria: Ehrlichia canis (lymfocyty a monocyty psov), Ehrlichia bovis (hovädzí dobytok) a Ehrlichia equi (kone). Prírodným rezervoárom sú voľne žijúce zvieratá, odkiaľ sa prenášajú kliešťami (napr. Rhipicephalus sanguineus, Ixodes ricinus) tranštadiálne, alebo mechanicky ovadmi.
Symptómy a diagnostika ehrlichióz
Inkubačná doba je 5-6 dní. Klinické príznaky zahŕňajú horúčku, skleslosť, slabosť, chudnutie, inapetenciu, zápalové zmeny na očiach (konjunktivitída), zápal nosovej sliznice s výtokom a slinenie. Pri pridružení bakteriálnej mikroflóry môžu vzniknúť fibrinózne až purulentné afekcie. V krvnom obraze je charakteristická leukopénia. U kráv sa môžu objaviť edémy a pokles dojivosti, u koní neschopnosť výkonu. Diagnosticky významná je leukopénia, imunofluorescenčný test a ELISA. Prevencia spočíva v dôkladnej prehliadke psa po vychádzke a včasnom odstránení kliešťov. Liečba zahŕňa sulfametazín a tetracyklíny, pri ťažkých infekciách aj infúznu terapiu či transfúziu.
Ehrlichiózy u ľudí
Podobným ochorením je cytocetetóza (Cytoecetes phagocytophila), ktorá znižuje imunitu útokom na fagocyty a krvné doštičky. Ehrlichióza sa vyskytuje aj u ľudí, spôsobená drobnými, G-obligatórne vnútrobunkovými baktériami prenášanými kliešťami. Klinické príznaky sa líšia od miernych po fatálne a sú rozdelené do troch skupín podľa pôvodcu:
- Skupina 1: Cowdria ruminantium, E. canis, E. muris
- Skupina 2: Anaplasma marginale, E. phagocytophila, E. equi
- Skupina 3: Neorickettsia helminthoeca, N. eloconomica
U ľudí sa prejavuje ako akútna horúčkovitá infekcia s celkovou slabosťou, letargiou, lymfadenopatiou (za ušami, na krku) a zmenami v krvnom obraze (lymfocytóza). E. senetsu a E. chaffensis sú zodpovedné za tieto príznaky, pričom E. chaffensis môže spôsobiť toxický šok a smrť. Pacienti môžu mať aj príznaky postihnutia tráviaceho traktu.
Neorickettsióza psov: Choroba z rýb
Neorickettsióza je akútna choroba psov a líšok, ktorá sa vyznačuje horúčkou, depresiou, nechutenstvom, zvracaním, hnačkou a vysokým úhynom. Pôvodcom je Neorickettsia helminthoeca, ktorá sa lokalizuje v lymfocytoch a makrofágoch.
Epizootológia a symptómy neorickettsiózy
Choroba je kombinovaná s helmintózou spôsobenou trematódom Nanophyes salmincola, ktorého primárnym hostiteľom je slimák Oxytrema silicula a tiež ryby. Pes sa nakazí konzumáciou surových rýb. Ochorenie je typické pre prímorské oblasti. Inkubačná doba trvá 5-12 dní, po ktorej sa objaví horúčka (40,5-41,5°C), nechutenstvo, vysilenie, depresia, hnačka, vracanie a nadmerné pitie. Z očných a nosových otvorov vyteká serózny výtok. Patologické nálezy zahŕňajú zväčšené hmatné lymfatické uzliny, tonzily a týmus.
Diagnostika a tlmenie neorickettsiózy
Diagnostika sa opiera o dôkaz vajíčok trematóda vo výkaloch a nález rickettsií v monocytárnych kultúrach. Prevencia a tlmenie zahŕňa kontrolu rybacieho mäsa, nasadenie tetracyklínov a podpornú terapiu.
Anaplazmóza: Transmisívna anémia prežúvavcov
Anaplazmóza je transmisívna, nekontagiózna choroba hovädzieho dobytka, oviec, kôz, byvolov a zebu, s rezervoárom vo voľne žijúcich prežúvavcoch. Charakterizuje ju akútna progresívna anémia, edémy, horúčka a nápadné sekrécie slín a nosového hlienu.
Etiológia a patogenéza anaplazmózy
Pôvodcami sú Anaplasma marginale, A. centrale a A. ovis. Ide o typické ochorenie subtropických a tropických oblastí, kde je zvýšený výskyt kliešťov (Ixodes, Boophilus, Hyalomma). Patogenéza spočíva v rozmnožení anaplaziem v erytrocytoch, čo vedie k ich deštrukcii. V akútnych prípadoch môže byť postihnutý každý druhý erytrocyt, ktorý je postupne odstraňovaný fagocytmi. To vedie k anémii, poškodeniu pečene, ikteru, obehovým a dýchacím poruchám, slabosti a úhynu.
Symptómy a diagnostika anaplazmózy
Inkubačné obdobie trvá 20-80 dní. U hovädzieho dobytka sa ochorenie manifestuje vo veku 2-3 rokov. Akútna forma je charakterizovaná horúčkou, anémiou, ikterom, avšak bez hemoglobinúrie. Zvieratá sú nepokojné, slabé, letargické, majú zvesenú hlavu a nápadný výtok z očí, nosa a úst. Gravidné zvieratá abortujú. Patologické nálezy zahŕňajú porcelánové sliznice, zväčšené uzliny, opuchy v dolnej a prednej časti tela, hemorágie na epikarde, endokarde a slezine. Diagnosticky je dôležitý priamy dôkaz anaplaziem v krvnom nátere, čo však môže byť pri akútnom priebehu sťažené pre rýchlu činnosť fagocytárnych buniek. Diferenciálne diagnosticky je dôležité odlíšiť babeziózu a theileriózu. Prevencia a tlmenie zahŕňa sérologické vyšetrenia zvierat z oblastí s výskytom ochorenia a pravidelné kúpele proti kliešťom, ktoré však nemusia byť vždy účinné.
Prevencia a tlmenie rickettsióz a príbuzných ochorení zvierat
Preventívne a zdolávacie opatrenia sú v kompetencii územných orgánov Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR. Kľúčové sú tieto body:
- Biobezpečnosť na farme: Farma by mala byť rozdelená podľa čiernobieleho systému, s karanténou a izoláciou umiestnenými mimo hlavného areálu. Pri nákupe zvierat je nutné vyžadovať sérologické vyšetrenie a dodržiavať karanténu s vlastným režimom a diagnostickými vyšetreniami.
- Dezinsekcia a deratizácia: Pravidelná dezinsekcia (proti kliešťom Dermacentor marginatus a Ixodes ricinus) a deratizácia (proti hlodavcom) sú nevyhnutné. Odstránenie nízkych krovín na pasienkoch a zabránenie kontaktu vnímavých zvierat s kliešťami je kľúčové.
- Hygiena a dezinfekcia: Pravidelná dezinfekcia priestorov, kompostovanie hnoja a dezinfekcia vodných zdrojov a pôdy sú dôležité. Na dezinfekciu sa používajú prípravky ako chloramín T (4%), lúh sodný (2%), formalín (2%), 1% chlórnan sodný alebo 2% glutaraldehyd pre nástroje.
- Ochrana ľudí: Pracovníci musia dodržiavať bezpečnostné zásady (rúšky, rukavice, ochranný odev) a zabrániť prenosu na zdravé zvieratá. Pri práci s kliešťami je dôležité používať repelenty a ošetrovať pokožku jódom a alkoholom.
- Manažment v prípade výskytu: Pri podozrení je nutné postupovať podľa pokynov príslušnej správy. V prípade potvrdenia diagnózy sa vymedzí primárne ohnisko (3 km) a pásmo dohľadu (10 km), zakáže sa presun zvierat a pohyb ľudí, psov a mačiek. Pozorovacia doba pri Q-horúčke je 28 dní.
Často kladené otázky o rickettsiózach a príbuzných ochoreniach
Aké sú hlavné rozdiely medzi rickettsiózami a inými bakteriálnymi ochoreniami?
Rickettsiózy sú primárne odlišné tým, že sú obligatórne intracelulárne parazity, čo znamená, že pre svoje prežitie a množenie potrebujú hostiteľské bunky (napr. bunky cievneho endotelu alebo erytrocyty). Mnoho iných bakteriálnych ochorení dokáže prežívať a množiť sa aj extracelulárne.
Môžu sa rickettsiózy prenášať z človeka na človeka?
Vo všeobecnosti sú rickettsiózy a príbuzné ochorenia zoonózy, prenášané najmä zvieratami a vektormi ako sú kliešte. Priamy prenos z človeka na človeka je veľmi zriedkavý alebo prakticky vylúčený pri väčšine týchto chorôb, s výnimkou špecifických scenárov ako pri styku s infikovaným tkanivom alebo krvou v laboratórnych podmienkach.
Prečo je Q-horúčka tak vysoko infekčná pre ľudí?
Q-horúčka spôsobená Coxiella burnetti je vysoko infekčná pre ľudí, pretože pôvodca je extrémne odolný voči vonkajším podmienkam (vysušeniu) a môže sa šíriť prostredníctvom aerosólu alebo prachu z kontaminovaných materiálov (napr. infikované pôdy, srsť zvierat, produkty pôrodu). Malé množstvo koxiel je dostatočné na vyvolanie infekcie u človeka. Je to významná zooantroponóza, vyžadujúca dôsledné ochranné opatrenia.
Ako dlho prežívajú pôvodcovia Q-horúčky v prostredí?
Pôvodcovia Q-horúčky, Coxiely burnetti, sú veľmi odolní. V mlieku môžu prežívať až 9 mesiacov, vo vyschnutej krvi 2 roky, v mäse, syre a vode 3 mesiace a v pôde a exkrementoch mesiace. Ich odolnosť voči vysušeniu je mimoriadne vysoká, čo umožňuje šírenie prachom.