Podcast o Pruritus (Svrbenie): Prehľad a Typy

Kapitoly

Iritácia, nie alergia

Akútna vs. Chronická forma

Pomaly, ale isto

Diagnóza a liečba

Deravá kožná bariéra

Prehnaná imunitná reakcia

Tri štádiá ekzému

Príčiny vzniku

Ako to vyzerá?

Diagnóza a liečba

Reakcie bez alergie

Keď útočí imunita

Diagnóza a liečba

Svrbivá záhada

Stopy v ústach

Formy a liečba

Poikilodermická forma

Prechod a liečba

Špeciálne formy pemphigu

Pemfigoid: Iný typ pľuzgierov

Črevo na koži

Koža v plameňoch

Záverečné zhrnutie

Přepis

Viktória: Väčšina ľudí si myslí, že keď sa im po kontakte s niečím vyhádže koža, je to automaticky alergia.

Adam: Presne tak! Ale čo ak vám poviem, že omnoho častejšia je reakcia, ktorá s alergiou nemá vôbec nič spoločné? Je to skôr priame poškodenie kože.

Viktória: Počkaj, takže to nie je môj imunitný systém, ktorý prehnane reaguje, ale látka samotná, ktorá mi priamo ubližuje?

Adam: Áno, presne si to vystihla. Toto je Studyfi Podcast a dnes sa pozrieme na kontaktnú iritatívnu dermatitídu.

Viktória: Super, poďme na to. Takže, iritatívna dermatitída... čo to presne znamená?

Adam: Predstav si to ako chemické alebo fyzikálne napadnutie kože. Vzniká v dôsledku dráždivého alebo toxického pôsobenia rôznych látok, žiarenia alebo tepla. Intenzita reakcie závisí od sily látky a odolnosti kože.

Viktória: Čiže koža na viečkach alebo u malých detí je citlivejšia?

Adam: Určite. Hlavným ochranným štítom je vrchná vrstva kože, stratum corneum. A táto dermatitída má dve hlavné formy: akútnu a chronickú.

Viktória: To znie ako názvy filmov. Aký je medzi nimi rozdiel?

Adam: Akútna je rýchla a dramatická. Vzniká po krátkom kontakte so silným dráždidlom – napríklad kyselinou, lúhom, ale aj UV žiarením.

Viktória: Aha! Takže aj spálenie od slnka, dermatitis solaris, je vlastne forma akútnej iritatívnej dermatitídy?

Adam: Presne tak! Prejavy sú jasné: začervenanie, opuch, pľuzgiere, mokvanie... a je to prísne lokalizované len na mieste, kde látka pôsobila. Čo je logické, keďže nejde o systémovú alergickú reakciu.

Viktória: A čo tá chronická forma? To je ten pomalý, zákerný typ?

Adam: Presne! Chronická dermatitída vzniká po opakovanej, dlhodobej expozícii slabším dráždidlám. Predstav si neustále umývanie riadu bez rukavíc, prácu s čistiacimi prostriedkami, prachom...

Viktória: Čiže to sú tie typické suché a popraskané ruky z reklám na krémy?

Adam: Áno! Koža je suchá, šúpe sa, tvoria sa trhlinky, takzvané ragády, a postupne môže zhrubnúť. Tomu hovoríme lichenifikácia.

Viktória: To znie nepríjemne. A je tu nejaké väčšie riziko, okrem toho, že to nevyzerá dobre?

Adam: Veľké. Takto poškodená kožná bariéra je ako otvorené dvere. Ľahko do nej preniknú baktérie, čo vedie k sekundárnej infekcii, alebo aj alergény. A zrazu z iritatívnej dermatitídy môže vzniknúť aj tá alergická.

Viktória: Takže zhrňme si to. Iritatívna je priame poškodenie, alergická je reakcia imunitného systému. Ako sa to diagnostikuje?

Adam: Väčšinou stačí anamnéza a klinický obraz. Lekár sa pýta, s čím ste pracovali, čoho ste sa dotýkali. Epikutánne testy sa robia skôr na vylúčenie alebo potvrdenie alergie.

Viktória: A liečba? Predpokladám, že prvý krok je... prestať sa toho dotýkať.

Adam: Áno, to je základ. Prerušiť kontakt s dráždivou látkou je kľúčové. Potom sa používajú lokálne kortikosteroidy na zmiernenie zápalu a pri chronických formách aj masti s kyselinou salicylovou na zmäkčenie zhrubnutej kože.

Viktória: Rozumiem. Čiže prevencia je najlepšia liečba. Adam, ďakujem. Toto bolo naozaj užitočné. Po krátkej pauze sa pozrieme na ďalšiu tému.

Viktória: Takže koža atopika je v podstate ako deravé sito, ak som to správne pochopila. Čo presne tam chýba?

Adam: Presne tak. Je to skvelá analógia. Predstav si kožu ako tehlovú stenu. Tehly sú kožné bunky a malta medzi nimi sú lipidy, hlavne ceramidy.

Viktória: A atopikom táto malta chýba?

Adam: V podstate áno. Majú poruchu enzýmu, ktorý tie ceramidy vyrába. Stena je potom deravá, uniká z nej voda a koža je suchá. Zároveň dnu ľahšie prenikajú alergény a dráždivé látky.

Viktória: A vtedy nastupuje imunitný systém, ktorý spanikári, však?

Adam: Presne! Imunitný systém atopika je... povedzme, že príliš horlivý. Dominuje u neho jedna partia T-lymfocytov, takzvané TH2 bunky.

Viktória: A čo robia tieto TH2 bunky?

Adam: Tie spustia kaskádu. Povedia B-lymfocytom: „Vyrábajte veľa protilátok IgE!“ A tieto IgE sa potom naviažu na bunky a čakajú na alergén. Je to ako nastražená pasca.

Viktória: A ako sa to prejavuje v rôznom veku? Mení sa to?

Adam: Áno, a to je celkom typické. Prvé štádium je u dojčiat, voláme ho eczema infantum. Mokvajúce ložiská sú hlavne na lícach a čele.

Viktória: Chúďatká malé. A potom?

Adam: Potom sa to presúva. Od troch rokov je to eczema flexuratum – ekzém v ohyboch. Lakťové a zákolenné jamky, zápästia. Tam koža hrubne a svrbí.

Viktória: To znie nepríjemne. A v dospelosti?

Adam: V dospelosti hovoríme o neurodermitis disseminata. Postihuje tvár, krk, hrudník. Koža je zhrubnutá, suchá a extrémne svrbí. Niekedy dokonca vypadáva obočie na vonkajšej strane – to je takzvané Hertogovo znamenie.

Viktória: Wow. Obočie? To je teda zvláštny príznak.

Adam: Dermatológia je plná takýchto malých „detektívnych“ stôp. Liečba je dnes našťastie už veľmi pokročilá, od lokálnych krémov až po modernú biologickú liečbu, ktorá cieli priamo na tie „príliš horlivé“ časti imunity.

Viktória: Takže je tu nádej. To je skvelé počuť. Povedali sme si, že dnu ľahšie prenikajú alergény. Poďme sa teraz pozrieť, ktoré sú tie najčastejšie.

Viktória: Takže nie každé začervenanie je hneď alergia. Čo je ale potom taká seboroická dermatitída? Znie to dosť... medicínsky.

Adam: Znie, ale je to bežnejšie, než si myslíš. V podstate je to chronický zápal kože, ktorý sa objavuje tam, kde máme najviac mazových žliaz.

Viktória: A vieme, prečo vzniká? Čo je ten spúšťač?

Adam: Úplne presne nie, ale poznáme tri hlavné faktory. Prvým je zloženie kožného mazu, ktoré riadia androgény – mužské pohlavné hormóny.

Viktória: Počkaj... takže u bábätiek to súvisí s hormónmi od mamy a v puberte zase s našimi vlastnými?

Adam: Presne tak! A druhým faktorom sú lipofilné kvasinky rodu Malassezia. Predstav si ich ako malých gurmánov, ktorí milujú tuk v našom maze.

Viktória: Takže si na našej koži robia hostinu?

Adam: Dá sa to tak povedať. Problém je, že ako "dezert" nám na koži nechávajú nenasýtené mastné kyseliny. Tie potom u citlivých jedincov vyvolajú zápal. A to je ten tretí faktor – individuálna predispozícia.

Viktória: Dobre, takže kvasinková párty na tvári... ako to vlastne vyzerá v praxi?

Adam: U dojčiat to často vidíme vo vláskoch, sú to také žltohnedé, mastné šupinky. V dospelosti sa to objavuje aj v obočí, okolo nosa či na hrudníku. Sú to ostro ohraničené červené ložiská s mastnými šupinami.

Viktória: A svrbí to?

Adam: Mierne áno. Priebeh je chronický, s častými opakovaniami, takže sa to rado vracia.

Viktória: A čo s tým? Ako sa toho zbavíme?

Adam: Liečba je hlavne lokálna. Používajú sa špeciálne antimykotické šampóny, napríklad s ketokonazolom, niekedy aj kortikosteroidy na potlačenie zápalu. Dôležité je aj vyčesávanie šupiniek, hlavne u detí.

Viktória: Takže kľúčové je nediagnostikovať sa sám a radšej zájsť za odborníkom. To dáva zmysel. Spomínal si zápal... existujú aj iné zápalové ochorenia kože, ktoré vyzerajú dramaticky? Napríklad erytémy?

Viktória: A práve tie interakcie sú kľúčové. Ale čo sa stane, keď problém nie je iný liek, ale priamo naše telo, ktoré na liečivo zareaguje... nečakane?

Adam: Presne tak, Viki. To sú liekové reakcie. A tu je prvá prekvapivá vec – nie každá reakcia je alergia.

Viktória: Ako to myslíš? Keď mám po lieku vyrážku, tak som alergická, nie?

Adam: Nemusí to tak byť. Existujú neimunologické príčiny. Napríklad akútna toxická reakcia, čo je v podstate predávkovanie. Alebo bežné vedľajšie účinky, ktoré čakáme a liečbu kvôli nim neprerušujeme.

Viktória: Dobre, to dáva zmysel. A čo tie menej bežné?

Adam: No, predstav si, že tvoje telo má napríklad menej enzýmov na spracovanie lieku. To je intolerancia. Alebo taká Jarisch-Herxheimerova reakcia... tá je fascinujúca.

Viktória: To znie zložito.

Adam: Vôbec nie! Zoberieš antibiotikum na nejakú infekciu, liek zabije kopu mikróbov naraz a tie pri svojom zániku uvoľnia toxíny. A práve na tie toxíny tvoje telo zareaguje horúčkou a vyrážkou. Nie na liek samotný!

Viktória: Wow. Takže telo reaguje na „odpad“ z mŕtvych baktérií. A kedy je to teda skutočná alergia?

Adam: To je tá druhá skupina – imunologické príčiny. Máme štyri základné typy. Prvý typ je tá okamžitá, dramatická anafylaktická reakcia, ktorú si všetci predstavíme pri slove alergia.

Viktória: Jasné, opuchy, problémy s dýchaním...

Adam: Presne. Ale napríklad štvrtý typ je oneskorená reakcia. Liek užiješ, nič sa nedeje... a o deň či dva sa ti na koži objaví ekzém. Telo si dalo načas, kým zmobilizovalo T-lymfocyty.

Viktória: A ako lekár zistí, ktorý liek z desiatich to spôsobil?

Adam: Je to detektívka. Začíname podrobnou liekovou anamnézou. Kedy, čo, koľko. Potom nasleduje eliminačný test – podozrivý liek vysadíme a čakáme, či príznaky zmiznú.

Viktória: A keď zmiznú, tak ho máme?

Adam: Vtedy môžeme spraviť expozičný test, kde liek podáme znova, ale veľmi opatrne a v malých dávkach. A liečba? Nahradiť liek, podať antihistaminiká a v ťažších prípadoch kortikosteroidy.

Viktória: Takže tých prejavov na koži je naozaj veľa. Spomínal si opuchy aj vyrážky... Jednou z najčastejších je asi žihľavka, však?

Adam: Absolútne. Urtikária je taká častá a špecifická, že si zaslúži vlastnú kapitolu. Spolu s angioedémom tvoria veľmi zaujímavú dvojicu. Studyfi Podcast

Viktória: Dobre, takže to dáva zmysel. Ale čo ak podráždenie kože vedie k úplne novým vyrážkam? Existuje niečo také?

Adam: Výborný prechod, Viktória! Hovoríš presne o takzvanom Koebnerovom fenoméne. A ten je typický pre ochorenie zvané lichen planus.

Viktória: Lichen planus... Znie to ako nejaká rastlina.

Adam: Trochu áno, ale je to kožné ochorenie. Hlavným príznakom je pruritus, teda svrbenie. Ale tu je tá zvláštnosť... pacienti sa zvyčajne neškriabu.

Viktória: Nesvrbiace svrbenie? To znie ako protirečenie.

Adam: Presne tak. Oni si tie miesta skôr trú. A dôkazom sú často až neprirodzene lesklé nechtové platničky. Je to taký vedľajší produkt neustáleho leštenia kože nechtami.

Viktória: Takže dermatológovia sú aj tak trochu detektívi, ktorí hľadajú stopy ako lesklé nechty. Kde inde sa môže lichen planus objaviť?

Adam: Prekvapivo často v ústach. Postihnutie slizníc je bežné, niekedy dokonca aj bez kožných prejavov. Hľadáme tam takú bielu sieťovitú kresbu.

Viktória: Sieťovitú kresbu?

Adam: Áno, volá sa to Wickhamove strie. Vyzerá to ako jemná biela čipka, najčastejšie na vnútornej strane líc. Je to veľmi charakteristický znak.

Viktória: A je len jeden typ tohto ochorenia?

Adam: Kdeže, existuje asi desať rôznych foriem! Od erozívnej, ktorá môže byť bolestivá, až po lichen planus capillitii, ktorý na hlave spôsobuje trvalú alopéciu.

Viktória: Strata vlasov? To znie vážne.

Adam: To áno. Alebo máme verukóznu formu, ktorá je extrémne svrbivá. Dobrá správa je, že ochorenie často spontánne ustúpi do roka. Ak nie, pomáhajú lokálne kortikosteroidy.

Viktória: A tie sa len tak natrú?

Adam: Pri niektorých formách ich aplikujeme pod oklúziou. To znamená, že krém prekryjeme napríklad fóliou, aby sa lepšie vstrebal a silnejšie účinkoval. A práve o takomto zosilnení účinku si povieme viac...

Viktória: Dobre, Adam, takže už vieme, ako tieto ložiská vyzerajú v menšej forme. Ale čo sa stane, keď sa začnú... no, zväčšovať?

Adam: Presne tak. Tým sa dostávame k veľkoložiskovej forme parapsoriázy. Tieto škvrny môžu narásť až na desať, dokonca pätnásť centimetrov v priemere.

Viktória: Páni, to je už dosť veľké. A ako vyzerajú zblízka? Je to len väčšia verzia toho istého?

Adam: V podstate áno, ale s pár kľúčovými rozdielmi. Na povrchu sa jemne ošupujú, a čo je veľmi typické, koža vyzerá ako pokrčený cigaretový papierik. Odborne tomu hovoríme atrofia.

Viktória: Atrofia cigaretového papierika... to je dosť obrazné. A predpokladám, že to aj svrbí, však?

Adam: A ako! Svrbenie sa postupne stupňuje, čo vedie k škrabaniu, tvorbe chrást a zhrubnutiu kože, teda lichenifikácii.

Viktória: Dobre. A existuje ešte nejaká zriedkavejšia, komplikovanejšia forma?

Adam: Áno, hoci je veľmi vzácna. Je to takzvaná poikilodermická forma. Vyskytuje sa hlavne u ľudí v strednom veku.

Viktória: Poikilodermická? To znie ako niečo z gréckej mytológie.

Adam: Je to len odborný názov pre stav, keď sa na koži naraz objaví viacero zmien. Konkrétne atrofia, nepravidelné tmavšie a svetlejšie fľaky a presvitajúce cievky, čiže teleangiektázie.

Viktória: Takže je to v podstate taká mozaika rôznych kožných prejavov na jednom mieste?

Adam: Presne tak. Vzniká to pomaly, zvyčajne na zadku, stehnách alebo trupe. A po pár rokoch sa koža stenčí tak, že tie cievky sú viditeľné.

Viktória: A je tu nejaké riziko? Spomínal si, že je to dôležité sledovať.

Adam: Určite. Najväčší pozor si treba dať, keď sa ložiská viac zapália a svrbenie sa stane neznesiteľným. To môže byť signál prechodu do mycosis fungoides, čo je forma kožného lymfómu.

Viktória: Uf, takže liečba je kľúčová, aby sa tomu zabránilo.

Adam: Absolútne. Používame lokálne kortikosteroidy a fototerapiu. Cieľom je zabrániť práve tomuto prechodu do vážnejšieho ochorenia.

Viktória: To dáva zmysel. Takže od takýchto ložísk je už len krôčik k tomu, aby sme sa bavili o stavoch, kde koža tvorí priamo pľuzgiere, však?

Adam: Perfektný prechod! Tým sa dostávame do sveta bulóznych dermatóz, ako je napríklad pemphigus...

Viktória: Dobre, takže to sú tie hlavné typy. Ale existujú aj ďalšie, menej časté formy pemphigu, však?

Adam: Presne tak. Máme napríklad endemický pemphigus foliaceus, ktorý sa vyskytuje hlavne v Južnej Amerike. Potom je tu pemphigus erytematosus, čo je taká zvláštna kombinácia pemphigu a lupusu. Slnečné žiarenie ho môže pekne vyprovokovať.

Viktória: A spomínal si aj jednu naozaj nebezpečnú formu…

Adam: Áno, paraneoplastický pemphigus. Ten je, bohužiaľ, spojený s nádorovými ochoreniami a má veľmi vysokú, až 90-percentnú mortalitu. Je to naozaj vážna vec.

Viktória: Dobre, zmeňme teraz tému. Čo sú to pemfigoidné dermatózy? Znie to veľmi podobne ako pemphigus.

Adam: Znie, ale je tam kľúčový rozdiel. Pri pemphigu sa rozpadajú spojenia *medzi* bunkami epidermy. Pri pemfigoide je problém hlbšie – protilátky útočia na bazálnu membránu, ktorá spája epidermu s dermou.

Viktória: Takže pľuzgier je vlastne pod celou vrchnou vrstvou kože? To znie bolestivo.

Adam: Je to tak. Preto sú tie pľuzgiere pri bulóznom pemfigoide typicky napäté a majú pevný kryt, lebo nad nimi je celá epiderma. Vyskytujú sa hlavne v axilách, slabinách a na bruchu.

Viktória: A čo tie ďalšie typy? Spomínali sme, že existujú rôzne varianty.

Adam: Áno, napríklad jazviaci pemfigoid, ktorý postihuje hlavne sliznice. Je nebezpečný, lebo môže spôsobiť zrasty v oku a viesť až k slepote. A potom je tu taká špecialita – pemphigoides gestationis.

Viktória: Gestationis... to znie ako niečo spojené s tehotenstvom.

Adam: Správne! Je to svrbivá dermatóza, ktorá sa objavuje práve v tehotenstve. Imunitný systém sa tak trochu... splaší a začne reagovať na štruktúry v koži podobné tým v placente.

Viktória: Chudák budúce mamičky. To znie ako ďalšia vec na zozname tehotenských radostí.

Adam: Presne. Našťastie, po pôrode zvyčajne zmizne. Kľúčové je, že všetky tieto pemfigoidy majú spoločný základ – útok na bazálnu membránu, čo vedie k subepidermálnym pľuzgierom.

Viktória: Rozumiem. Takže sme si prešli pemphigus a pemfigoid. Existuje ešte nejaké ochorenie, ktoré by sme si s nimi mohli pomýliť?

Viktória: A sme pri našej poslednej téme pre dnešok, Adam. Preberali sme toho naozaj veľa, no poďme sa ešte ponoriť do dermatológie.

Adam: Presne tak. Je to fascinujúca oblasť, kde koža často odhaľuje, čo sa deje vo vnútri tela. A niekedy je to naozaj nečakané.

Viktória: Nečakané? Ako napríklad?

Adam: Tak si zoberme napríklad ochorenie s hrozným názvom — Dermatitis herpetiformis Duhring. Znie to zložito, ale v skratke sú to svrbivé pľuzgieriky, často u mladých mužov.

Viktória: Dobre, a čo je na tom to prekvapivé?

Adam: Tu prichádza zvrat... Často to súvisí s precitlivenosťou na lepok. Áno, ten lepok, čo je v pečive.

Viktória: Počkaj, takže problém s črevom sa prejaví na koži? To je divné.

Adam: Presne! Imunitný systém v čreve vytvorí protilátky proti lepku, a tie si to potom pomýlia a zaútočia na kožu. Takže liečba? Okrem liekov aj bezlepková diéta.

Viktória: To je neuveriteľné spojenie. A čo ďalšie extrémne prípady dermatológia rieši?

Adam: No, máme tu stav zvaný erytrodermia. A to je v podstate, keď sa zapáli... celá koža. Úplne celý povrch tela.

Viktória: Celý povrch? To musí byť strašné. Čo to spôsobuje?

Adam: Môže to byť reakcia na lieky, iné kožné choroby ako psoriáza, alebo dokonca nádorové ochorenia. Telo v podstate prehnane zareaguje, cievy sa rozšíria a koža sa začne masívne ošupovať.

Viktória: A to vedie aj k strate vlasov a nechtov, však?

Adam: Áno, presne tak. Je to vážny stav, ktorý si vyžaduje okamžitú liečbu, lebo telo stráca teplo, tekutiny aj bielkoviny. Kľúčové je nájsť a odstrániť tú pôvodnú príčinu.

Viktória: Takže, ak si to zhrnieme, dermatológia nie je len o akné. Odhaľuje skryté problémy v tele, ako je celiakia, a rieši aj extrémne stavy ako erytrodermia, kde je v ohrození celý organizmus.

Adam: Výborne zhrnuté. Koža je náš najväčší orgán a je to naozaj okno do nášho zdravia. Dnes sme sa dotkli len zlomku, ale dúfam, že to bolo zaujímavé.

Viktória: Určite bolo, Adam. A týmto sme na konci dnešnej epizódy. Ďakujeme, že si bol s nami a podelil si sa o svoje vedomosti.

Adam: Vždy rád. Ďakujem za pozvanie.

Viktória: A vám, naši milí poslucháči, ďakujeme za pozornosť. Počujeme sa opäť nabudúce pri ďalšej epizóde Studyfi Podcastu. Majte sa krásne!