Pruritus (Svrbenie): Prehľad a Typy

Svrbenie, odborne nazývané pruritus, je nepríjemný pocit na koži, ktorý prirodzene vedie k škrabaniu. Rovnako ako bolesť, aj svrbenie predstavuje nociceptívny signál, ktorého fyziologickým významom je odstránenie dráždivého faktora (pruritogénu). Svrbenie však môže byť aj kľúčovým symptómom mnohých kožných ochorení (dermatóz) a dokonca aj niektorých vnútorných chorôb. Pre študentov medicíny a všetkých, ktorí sa zaujímajú o túto tému, prinášame komplexný prehľad pruritu a jeho typov.

Pruritus (Svrbenie): Prehľad a Základné Typy

Ako Koža Svrbí? Patogenéza Pruritu

Svrbenie vzniká pri podráždení voľných nervových zakončení v epiderme. Za tento pocit sú zodpovedné rôzne mediátory pruritu, ktoré spúšťajú alebo zosilňujú signál svrbenia. Medzi ne patria:

• Histamín
• Proteázy dermálnych mastocytov (najmä tryptáza, katepsín S)
• Prostaglandíny
• Neuromediátory (acetylcholín)
• Neuropeptídy (substancia P)
• Opioidy (nociceptín)
• Cytokíny (interleukín IL-31)

Rozdelenie Pruritu: S materiálom a Bez neho

Pruritus sa tradične delí na dva hlavné typy, v závislosti od prítomnosti viditeľných kožných zmien:

1. Pruritus cum materia: Ide o svrbenie, ktoré sprevádza kožné choroby a je často spojené s viditeľnými eflorescenciami alebo zmenami na koži. Najčastejšími príčinami sú atopická dermatitída a iné ekzémy, svrab, urtikária, liekové exantémy či poštípanie hmyzom. Patrí sem aj suchosť kože, napríklad u starších ľudí (xerosis senilis).
2. Pruritus sine materia: V tomto prípade ide o svrbenie, ktoré sa vyskytuje bez zjavných kožných prejavov. Často je spojené s niektorými vnútornými chorobami alebo užívaním liekov. Tento typ svrbenia môže byť lokalizovaný (napr. análna oblasť pri enterobiáze) alebo generalizovaný. Medzi príčiny patria:

• Niektoré vnútorné choroby: Chronická renálna insuficiencia, choroby pečene (cholestáza), endokrinné poruchy (hyper/hypotyreóza, DM), zhubné nádory (napr. Hodgkinov lymfóm), choroby CNS (tabes dorsalis, sclerosis multiplex).
• Črevné infekcie (napr. enterobiáza).
• Psychiatrické ochorenia: Niektoré psychózy alebo úzkostné stavy.
• Lieky: Histaminoliberátory (opioidy), lieky so sebostatickým pôsobením (retinoidy, betablokátory), lieky s cholestatickými alebo hepatotoxickými vedľajšími účinkami (sulfónamidy, perorálne kontraceptíva).

Klinické Prejavy Svrbenia a Sekundárne Zmeny

Bez ohľadu na primárnu príčinu sú pri intenzívnom svrbení veľmi často prítomné exkoriácie (poškriabaniny). Tieto sekundárne eflorescencie sú typicky lineárne, často s paralelným priebehom po škrabaní viacerými nechtami. Staršie exkoriácie sú kryté hemoragickými chrastami, zatiaľ čo čerstvé môžu krvácať alebo mokvať. Pre ľudí trpiacich neustálym škrabaním je typický aj vysoký lesk nechtov. Pri niektorých dermatózach, ako je urtikária alebo lichen planus, však pacienti kožu skôr trú ako škrabú nechtami, a preto exkoriácie nemusia byť prítomné.

Ochorenia Sprevádzané Svrbením: Detailný Rozbor

Svrbenie je prominentným symptómom mnohých kožných ochorení. Pozrime sa na tie najdôležitejšie.

Atopická Dermatitída (Eczema Atopicum)

Atopická dermatitída je chronické, recidivujúce zápalové ochorenie kože s multifaktoriálnou etiopatogenézou. Často sa prejavuje už v prvom roku života, zriedkavo v dospelosti, so striedaním remisií a relapsov.

Etiopatogenéza Atopickej Dermatitídy

Vzniká na základe komplexnej interakcie viacerých faktorov:

• Genetická predispozícia (Atopia): Polygénny charakter s génmi kódujúcimi proteíny pre epidermálnu bariéru a zložky imunitného systému. Až 70% pacientov má rodinnú anamnézu AD.
• Poškodená epidermálna bariéra: V dôsledku poruchy korneocytov a zníženej produkcie ceramidov, ktoré tvoria lipidové lamely v stratum corneum. To vedie k strate vody, suchosti kože a ľahšiemu prieniku alergénov a iritantov, následkom čoho vzniká zápal.
• Porucha proteínov zabezpečujúcich rohovatenie (napr. filagrín).
• Porucha imunitného systému: Kombinácia včasnej (I.) a oneskorenej (IV.) imunopatologickej reakcie. Prevažuje TH2 odpoveď, stimulujúca produkciu IgE a eozinofíliu, čo vedie k alergickej kaskáde a zápalovému poškodeniu kože.
• Zvláštnosti kože u atopikov: Biely dermografizmus (vazokonstrikcia namiesto vazodilatácie po mechanickom podráždení), výbled po acetylcholíne. Tieto fenomény sú spojené s poruchou rovnováhy intracelulárnych cyklických nukleotidov.
• Vonkajšie prostredie: Aeroalergény (roztoče, peľ, plesne, prach, baktérie), potravinové alergény (vajcia, citrusy, kakao, orechy, mak, kravské mlieko), fyzikálne a mechanické dráždenie, stafylokokové superantigény.

Klinický Obraz Atopickej Dermatitídy

Typické znaky sú suchosť kože, symetrické zápaly kože a intenzívne svrbenie.

Štádiá ochorenia:

1. Eczema infantum (dojčenské štádium):

• Postihuje dojčatá a batoľatá.
• Lokalizácia na tvári, lícach, periorálne ako neostro ohraničené erytematózne ložiská s papulami a vezikulami. Tieto mokvajú, tvoria chrasty a šíria sa na celú tvár, kapilícium, extenzorové plochy končatín a trup.
• Intenzívne svrbí, po škrabaní vznikajú exkoriácie a sekundárna bakteriálna infekcia (impetigizácia).
• Pretrváva do cca 2. roku života, potom buď spontánne vymizne, alebo prechádza do ďalšieho štádia.

2. Eczema flexuratum (detské štádium):

• Od 3. roku sa ekzém šíri na flexúry končatín (lakťové a zákolenné jamy, zápästia).
• Charakteristické sú erytematózne, neostro ohraničené ložiská s lichenoidnými papulkami, mokvaním a exkoriáciami pokrytými hemoragickými chrastami, vedúcimi k lichenifikácii (zhrubnutiu kože).
• Po puberte často prechádza do dospelého štádia.

3. Neurodermitis disseminata (dospelé štádium):

• Lokalizácia na tvári (čelo, okolie očí), šija, hrudník, ruky, predkolenia.
• Prejavuje sa erytémom, tuhými papulami až nodulmi s ošupovaním a hemoragickými chrastami, s následnou lichenifikáciou.
• Dochádza k postupnému preriedeniu vlasov frontotemporálne.

Komplikácie: Sekundárna bakteriálna alebo vírusová infekcia, najmä HSV (eczema herpeticum), ktorá sa prejavuje výsevom vezikúl a vysokou horúčkou s rizikom atopickej katarakty a poškodenia CNS.

Diagnostika a Liečba Atopickej Dermatitídy

Diagnostika sa opiera hlavne o klinický obraz a anamnézu (rodinnú, osobnú):

• Veľké diagnostické znaky: Chronická, svrbiaca dermatitída, lokalizovaná podľa veku.
• Malé diagnostické znaky: Suchosť kože, Dennie-Morganove infraorbitálne ryhy, Herthogovo znamenie (vypadávanie laterálneho obočia), folikulové hyperkeratózy, hyperpigmentácia, hyperlinearita dlaní, biely dermografizmus, intolerancia vlny.
• Laboratórne testy: Zvýšená hladina IgE v sére, eozinofília, polyvalentná precitlivenosť na kožných testoch.

Diferenciálna diagnostika: Odlíšiť od seboroidnej dermatitídy, scabies, kontaktného ekzému, Sézaryho syndrómu, IMK, fenylketonúrie, hyper IgE syndrómu.

Liečba je komplexná a zahŕňa kombináciu:

• Životosprávy a úpravy životného prostredia.
• Starostlivosti a hygieny kože.
• Liekovej terapie (lokálne kortikosteroidy, lokálne imunomodulátory ako takrolimus, antihistaminiká, systémové kortikosteroidy, biologická terapia – dupilumab).
• Fyzikálnej terapie (PUVA, UVA1).
• Psychoterapie.

Kontaktný Ekzém (Dermatitis Contacta)

Kontaktný ekzém je alergická zápalová dermatóza vyvolaná expozíciou precitliveného jedinca špecifickému alergénu. Patogenéza závisí od genetickej predispozície a imunity.

Etiopatogenéza Kontaktného Ekzému

Ide o hypersenzitívnu reakciu IV. typu (oneskorená, bunkami sprostredkovaná precitlivenosť na antigény). Malé molekuly (haptény) navodia proces senzibilizácie po väzbe na proteíny kože/sliznice. Alergény sa delia na silné (vyvolajú alergiu takmer u všetkých, napr. dinitrochlórbenzén) a slabé (len u 0,01-5% jedincov, napr. Ni, Co, Cr, benzokaín, neomycín).

Senzibilizácia trvá 7-15 dní, precitlivenosť pretrváva roky až celý život.

Klinický Obraz Kontaktného Ekzému

Postihuje malú plochu kože/sliznice, pričom lokalizácia je typická pre určité alergény (ruky, chrbát, tvár, nohy).

• Akútny ekzém: Prejavy sú v rovnakom štádiu – samostatné/viacpočetné neostro ohraničené ložiská erytematózneho edému, papuly, vezikuly až buly, ktoré po prasknutí mokvajú a tvoria chrasty. Subjektívne je prítomné svrbenie, pálenie, bolestivosť. Po ukončení expozície sa zápal upokojí a koža sa vyhojí.
• Chronický a subakútny ekzém: Lézie sú v rôznom vývojovom štádiu (chrasty, erózie, erytém naraz). Zápal je slabší, zriedkavo s vezikulami a mokvaním; koža je zhrubnutá, ošupuje sa, prítomná je lichenifikácia a ragády. Subjektívne príznaky sú miernejšie, najmä svrbenie. Ekzém môže aj diseminovať.

Diagnostika a Liečba Kontaktného Ekzému

Diagnostika: Anamnéza, klinický obraz, epikutánne kožné testy.

• Epikutánne testy: Kontrolovaná expozícia pacienta podozrievanej látky (aplikácia na chrbát pod náplasťou na 48h). Hodnotenie po 48h a 96h (semikvantitatívne - + ++ +++).

Diferenciálna diagnostika: Od iritačnej dermatitídy, erysipelu.

Liečba: Prevencia kontaktu s alergénom, lokálne kortikosteroidy, antiseptické obklady pri mokvaní, kyselina salicylová/urea pri hyperkeratóze, antihistaminiká.

Iritačná Kontaktná Dermatitída (Dermatitis Contacta Irritativa/Toxica)

Ide o nealergické zápalové ochorenie kože, ktoré vzniká v dôsledku dráždivého/toxického pôsobenia substancií, žiarenia alebo termických vplyvov. Závisí od intenzity, vlastností a koncentrácie látky a odolnosti kože.

Etiopatogenéza Iritačnej Kontaktnej Dermatitídy

• Akútna forma (DCA): Zápalová reakcia sa vyvinie u takmer všetkých jedincov po krátkodobej expozícii dráždivého faktora (chemikálie, fyzikálne vplyvy).
• Chronická forma (DCC): Zápalová reakcia po opakovanej kumulatívnej expozícii dráždivému faktoru, ktorý jednotlivo nedokáže vyvolať DCA (voda, mydlo, čistiace prostriedky, moč, stolica). Vedie k poškodeniu ochrannej bariéry kože.

Klinický Obraz Iritačnej Kontaktnej Dermatitídy

• Akútna forma (DCA): Lokalizovaná len na nekrytej pokožke a mieste pôsobenia škodlivín (tvár, ruky). Prejavuje sa erytémom, edémom, vezikulami a eróziami, ktoré mokvajú a tvoria chrasty, následne sa ošupujú. Subjektívne je prítomný pruritus, pálenie, bolesť a svrbenie. Formy zahŕňajú dermatitis solaris, cauterisató, combustio, congelatio, phototoxica, intertrigo a plienková dermatitída.
• Chronická forma (DCC): Predilekčne na chrbte rúk, predlaktiach a miestach trvalého dráždenia. Nepresne ohraničené erytémové ložiská suchej kože s ošupovaním, ragádami, lichenifikáciou a zhrubnutím. Subjektívne je prítomné svrbenie.

Diagnostika a Liečba Iritačnej Kontaktnej Dermatitídy

Diagnostika: Anamnéza a klinický stav. Epikutánny test dráždivou látkou (pri DCA).

Liečba: Prerušenie kontaktu s dráždivou látkou, lokálne kortikosteroidné externá, chladivé púdre a krémy, lokálne antibiotiká a antimykotiká (pri SI), kyselina salicylová.

Mikróbny Ekzém (Eczema Microbiale/Nummulare)

Mikróbny (numulárny) ekzém je neinfekčná zápalová dermatóza s charakteristickým klinickým obrazom, ktorá sa vyskytuje predovšetkým vo vyšších vekových skupinách, ale aj u detí. Má chronicky recidivujúci priebeh.

Etiopatogenéza Mikróbneho Ekzému

Patogenéza zostáva nejasná. Predpokladá sa, že ide o bunkami sprostredkovanú precitlivenosť neskorého typu na senzibilizujúce produkty niektorých baktérií (najmä stafylokokov), ktoré kolonizujú kožu ľudí s oslabenou imunitou alebo prežívajú v ložiskách fokálnej infekcie. Ložiská bývajú často sekundárne infikované baktériami, ale ekzém nie je primárne infekčné ochorenie.

Výsevový fenomén (idová reakcia): Hematogénne šírenie alergénu z pôvodného ložiska do ďalších lokalít, prejavujúce sa ako náhle vzniknutý papulo-vezikulózny alebo erytematoskvamózny výsev.

Klinický Obraz Mikróbneho Ekzému

• Predilekčne na predkoleniach a horných končatinách, sliznice nie sú postihnuté.
• Ostro ohraničené okrúhle/oválne ložiská (numulárny = tvar malej mince), niekedy ojedinelé, zvyčajne viacpočetné a symetricky rozložené.
• Akútne štádium: Tvorba vezikúl, ich praskanie s mokvaním a tvorbou chrást.
• Chronické štádium: Suché ložiská s ošupovaním.
• Výrazné svrbenie.
• Hojenie bez jaziev, s prechodnými pigmentovanými zmenami.

Terapia Mikróbneho Ekzému

• Vo fáze mokvania: Obklady s antiseptickým roztokom.
• Po ústupe mokvania: Lokálne kortikoidy v kréme.
• Chronické, nemokvajúce ložiská: Kortikoidy v masťovom základe.
• Celkovo: Účinné antibiotiká.

Urtikária (Žihľavka) a Angioedém

Urtikária (žihľavka) a angioedém sú časté dermatózy s charakteristickým klinickým obrazom, ale rôznou etiológiou a patogenézou. Môžu prebiehať samostatne, no častejšie sa kombinujú.

Etiopatogenéza Urtikárie a Angioedému

Ide o prejav krátkodobej lokálnej vazodilatácie (VD) a zvýšenej permeability kapilár v dermálnych papilách. Vzniká na podklade hypersenzitivity, autoimunity, imunokomplexovej precitlivenosti, alebo neimunitných faktorov. Kľúčová je degranulácia aktivovaných žírnych buniek s uvoľnením histamínu a ďalších mediátorov (proteázy, PAF, IL-4/5/13, PGD₂, LTC₄), čo vedie k cievnym zmenám (erytém, edém) a stimulácii senzitívnych nervových zakončení (pruritus, pálenie, bodanie).

Vyvolávatelia: Potraviny, jedy, autoprotilátky, histaminoliberátory, fyzikálne vplyvy, mikroorganizmy, lieky, hmyzie jedy, kontaktné alergény.

Klasifikácia Urtikárie

• Podľa trvania:
• Akútna urtikária: Výsevy sa opakujú a trvajú kratšie ako 6 týždňov. Všetky sú spontánne. Najčastejšie vyvolané histaminoliberáciou alebo IgE hypersenzitivitou.
• Chronická urtikária: Výsevy trvajú dlhšie ako 6 týždňov (až roky). Môže byť spontánna alebo indukovateľná.
• Podľa vyvolávajúceho faktora:
• Spontánne urtikárie: Nedajú sa vyvolať indukciou.
• Indukovateľné urtikárie: Vyvolateľné špecifickým faktorom (napr. dermografická, tlaková, chladová, teplová, solárna, vodná, cholinergická).

Klinický Obraz Urtikárie a Angioedému

• Spontánna urtikária: Mierne vyvýšené, ostro ohraničené ploché ružovočervené (urticaria rubra) alebo belavé (urticaria porcellanea) papuly (pomfy), kdekoľvek na koži. Max. trvanie 24 hodín. Výrazne svrbia, pália, bodajú. Nikdy po škrabaní nevznikajú stopy. Často sprevádzané celkovými prejavmi (nevoľnosť, horúčka, vracanie).
• Angioedém: Náhle vznikajúci edém kože a podkožia alebo sliznice, skôr bolestivý ako svrbiaci, pretrvávajúci hodiny až dni. Vyskytuje sa v miestach s redším podkožným tkanivom (oči, pery, vonkajšie genitálie, jazyk, hltan, hrtan – ohrozuje zadusením). Opuch je neostro ohraničený, farby kože alebo začervenaný.

Diagnostika a Liečba Urtikárie

Diagnostika: Anamnéza, klinický obraz, in vivo testy (eliminačno-expozičný test, kožné testy, testy fyzikálnych urtikárií), laboratórne vyšetrenia (IgE, auto-Ig, mikrobiologické, parazitologické, biochemické, hematologické, histologické).

Liečba: Kauzálna (eliminácia vyvolávajúceho faktora), alergénová imunoterapia, antihistaminiká, kortikosteroidy, omalizumab (anti-IgE biologikum).

Lichen Planus (Lišaj Plochy)

Lichen planus je neinfekčné, zápalové ochorenie s akútnym až chronickým priebehom, ktoré môže pretrvávať 6 – 12 mesiacov. Vyskytuje sa najčastejšie medzi 3. – 6. decéniom.

Etiopatogenéza Lichen Planus

Je to idiopatické autoimunitné ochorenie sprostredkované T-lymfocytmi. Predpokladá sa, že expozícia exogénnemu faktoru (vírus, liek, kontaktný alergén) spôsobuje zmenu epidermálnych antigénov a aktiváciu cytotoxických CD⁸⁺ T-lymfocytov. Ochorenie sa asociuje s hepatitídou typu C, vitiligom, ulceróznou kolitídou.

Klinický Obraz Lichen Planus

Charakteristické sú SP znaky: Svrbivé, Plodné, Polygonálne, Purpurové papuly (papulae).:

• Predilekčne na flexorových plochách zápästí, predlaktí, bočných stranách krku, v gluteálnej oblasti, oblasti členkov, na penise a vulve, ale aj na trupe.
• Základnou morfou sú polygonálne papuly veľkosti 2 – 5 mm, červenej, fialovohnedej až hnedastej farby, lesknúce sa v bočnom svetle, niekedy s tendenciou k splývaniu.
• Wickhamov fenomén: Biela sieťovitá kresba na povrchu papúl, ktorá sa zvýrazní po potretí vodou.
• Koebnerov fenomén: Po podráždení môže nastať exantemický rozsev nových papúl.
• Pruritus je prítomný, no exkoriácie spravidla nevidíme; pacienti si ložiská skôr trú, čoho dôkazom sú lesklé nechtové platničky.
• Postihnutie slizníc v 25 – 70%, môžu byť postihnuté aj samostatne (na bukálnej sliznici biele sieťovité Wickhamove strie).

Formy Lichen Planus:

• Lichen planus erosivus: Bolestivé erózie až ulcerácie na slizniciach (ústna dutina, genitál), fakultatívne prekancerózy.
• Lichen planus genitalis: Na glans penis malé ohraničené papuly v centre s hojením, vytvárajúce anulárne/circinárne ložiská. V análnej oblasti stromčekovité/čiarovité prejavy s intenzívnym pruritom.
• Lichen planus follicularis (pilaris): Jemné červené papuly viazané na folikuly s hyperkeratózou, predilekčne na flexorovej ploche kĺbov, hornej časti trupu, vnútornej strane stehien a na krížoch.
• Lichen planus capillitii: Papuly a jemné pevne lipnúce šupiny, vedúce k trvalej alopécii.
• Lichen planus verrucosus: Hypertrofická forma s verukóznym povrchom a vyvýšeným okrajom, na extenzorovej časti predkolení a členkoch. Hojenie jazvou, intenzívny pruritus (najsvrbivejší variant).
• Lichen planus atrophicans: Ojedinelé morfy pod úrovňou kože, modravé atrofie do 5 mm so stratou ochlpenia.
• Bulózny lichen planus: Vezikuly a buly na dolných končatinách a v ústnej dutine.
• Lichen planus pemphigoides: Kombinácia LP a bulózneho pemfigoidu.
• Lichen planus actinicus: Anulárne prejavy u detí a mladých ľudí na nekrytých častiach tela po slnečnej provokácii.
• Lichen planus palmaris et plantaris: Papulokeratotické a nodulárne ložiská žltej farby so zápalovým lemom na okrajoch prstov, dlaní a stupají.

Diagnostika a Terapia Lichen Planus

Diagnostika: Typický klinický obraz, priama imunofluorescencia (globulárne depozity IgM a komplementu), histologické vyšetrenie (hyperkeratóza, nepravidelná akantóza, Civatteho teliesko).

Terapia: Spontánny ústup (8-12 mesiacov), no hypertrofické a erozívne formy pretrvávajú dlhšie a sú rizikové pre malígne zvrhnutie.

• Lokálne kortikosteroidy.
• Na prejavy v ústnej dutine: Inhibítory kalcineurínu, lokálne anestetiká.
• Pri Lichen planus verrucosus: Kortikosteroidy pod oklúziou, kryoterapia.
• Pri rozsiahlejšom náleze: Systémové kortikosteroidy, antihistaminiká, fyzikálna terapia (UVB, PUVA), apremilastat.

Dermatitis Herpetiformis Duhring

Dermatitis herpetiformis (Duhring) je polyetiologické chronické ochorenie s herpetiformnými vezikulami a intenzívnym svrbením, vyskytujúce sa u mladých mužov, zvyčajne pri glutén-senzitívnej enteropatii (často asymptomatickej, ale dokázateľnej endoskopicky) alebo pri celiakii.

Etiopatogenéza Dermatitis Herpetiformis

Genetická predispozícia (HLA-B8, HLA-DRW3, HLA-DQA) vedie k precitlivenosti na glutén (gliadín), čo vyvoláva tvorbu IgA protilátok proti tkanivovej transglutamináze v čreve. Tieto protilátky krížovo reagujú s epidermálnou transglutaminázou v papilárnej derme. Príjem gluténu/UV/trauma vedie k produkcii IL-8, aktivácii neutrofilov a vzniku subepidermálnych vezikúl.

Klinický Obraz Dermatitis Herpetiformis

• Malé, pevné, číre, herpetiformné vezikuly na erytematóznom podklade na ramenách, sakrálnej oblasti, gluteách a kapilíciu.
• Intenzívny pruritus vedie k exkoriáciám a tvorbe hemoragických chrást, hyperpigmentácii a lichenizácii.

Diagnostika a Terapia Dermatitis Herpetiformis

Diagnostika: Klinický obraz a anamnéza, histopatológia (subepidermálne vezikuly s eozinofilmi a neutrofilmi v papilárnej derme), imunofluorescencia (IgA).

Diferenciálna diagnostika: Odlíšiť od bulóznych dermatóz, erythema multiforme, prurigo, urticaria, dermatitis atopica.

Terapia: Sulfóny (nutná kontrola methemoglobínu v krvi), dapson, bezgluténová diéta, antihistaminiká.

Parapsoriáza (Parapsoriasis en plaques)

Parapsoriáza je chronické progredujúce ochorenie s erytematóznymi, pityriaziformne (drobnolamelovo) sa ošupujúcimi ložiskami. Priebeh môže byť od benígneho až po prechod do T-bunkového lymfómu (mycosis fungoides).

Typy a Klinický Obraz Parapsoriázy

1. Drobnoložisková forma: Benígne, zriedkavé, chronické zápalové ochorenie postihujúce prevažne mužov okolo 50. roku. Vznik oválnych ostro ohraničených ložísk do 5 cm na bočných stranách hrudníka, bruchu a končatinách. Povrch pripomína cigaretový papierik s pseudoatrofiou a pityriaziformným ošupovaním. Môže byť prítomný pruritus.
2. Veľkoložisková forma: Chronické zápalové ochorenie považované za premykotické štádium mycosis fungoides. Na trupe, gluteách a proximálnych častiach končatín niekoľko väčších, zapálených, ostro ohraničených ložísk červenej až lososovej farby. Postupne sa zväčšujú (10 – 15 cm), jemne sa pityriaziformne ošupujú. Stupňujúce sa svrbenie vedie k exkoriáciám, chrastám a lichenifikácii.
3. Veľkoložisková poikilodermická forma: Veľmi zriedkavá forma u osôb v strednom veku. Na gluteách, stehnách a trupe asymetricky vznikajú rozsiahle erytematózne, pityriaziformne sa ošupujúce, mierne infiltrované ložiská. Po 2-3 rokoch sa vyvíja atrofia, cez ktorú presvitajú teleangiektázie. Koža je nepravidelne hyper- a hypopigmentovaná. Prítomné je svrbenie, ktoré sa pri prechode do mycosis fungoides stáva intenzívnym.

Terapia Parapsoriázy

• Lokálne stredne silné až silné kortikosteroidy.
• Fototerapia s úzkospektrálnym alebo širokospektrálnym UVB žiarením a PUVA. Liečba má zabrániť prechodu do mycosis fungoides.

Záver k Pruritu a Kožným Ochoreniam

Pruritus je komplexný symptóm, ktorý môže výrazne znižovať kvalitu života. Jeho správna diagnostika a liečba si vyžaduje pochopenie rôznorodých etiopatogenetických mechanizmov a klinických prejavov. Pre študentov je dôležité vedieť rozlíšiť medzi pruritus cum materia a sine materia, ako aj poznať špecifiká jednotlivých ochorení, ktoré svrbenie sprevádza. Dúfame, že tento prehľad vám pomôže lepšie pochopiť túto dôležitú problematiku.

Často Kladené Otázky (FAQ) o Svrbení

Čo je rozdiel medzi pruritus cum materia a pruritus sine materia?

Pruritus cum materia označuje svrbenie sprevádzané viditeľnými kožnými zmenami, ako sú ekzémy alebo vyrážky. Pruritus sine materia je svrbenie bez zjavných kožných prejavov, často spôsobené vnútornými chorobami alebo liekmi. Tento prehľad a typy pruritu vám pomôže v komplexnej diagnostike.

Aké sú najčastejšie príčiny atopickej dermatitídy?

Atopická dermatitída je multifaktoriálne ochorenie, ktorého hlavnými príčinami sú genetická predispozícia (atopia), narušená epidermálna bariéra, dysregulácia imunitného systému a vplyvy vonkajšieho prostredia (alergény, iritanty). Pochopenie etiopatogenézy je kľúčové pre študentov medicíny.

Môžu lieky vyvolať svrbenie bez kožnej vyrážky?

Áno, niektoré lieky môžu vyvolať svrbenie (pruritus sine materia) bez súčasného exantému. Patrí sem napríklad histaminoliberátory (opioidy), retinoidy, betablokátory, sulfónamidy alebo perorálne kontraceptíva. Analýza liekovej anamnézy je pri svrbení veľmi dôležitá.

Ako sa diagnostikuje kontaktný ekzém?

Diagnostika kontaktného ekzému sa opiera o anamnézu, klinický obraz a predovšetkým o epikutánne kožné testy. Tieto testy zahŕňajú kontrolovanú expozíciu pacienta podozrivým alergénom, ktorá potvrdí alebo vylúči precitlivenosť.

Aké sú typické sekundárne zmeny kože pri chronickom svrbení?

Typické sekundárne zmeny pri chronickom svrbení sú exkoriácie (poškriabaniny), ktoré môžu byť lineárne a pokryté hemoragickými chrastami. Intenzívne škrabanie môže viesť aj k zhrubnutiu kože (lichenifikácii) a zvýšenému lesku nechtov. Tieto prejavy svrbenia sú kľúčové pre klinické vyšetrenie.