Podcast o Poruchy spánku: Typy, diagnostika a terapia

Kapitoly

Mýtus o nespavosti

Začarovaný kruh nespavosti

Ako sa z toho dostať?

Keď spánok útočí

Prebúdzacia reakcia

Príznaky a diagnóza

Liečba a varovanie

Čo sú parasomnie?

Prebúdzanie z NREM spánku

Poruchy v REM spánku

Zhrnutie a záver

Přepis

Tereza: Väčšina ľudí si myslí, že nespavosť je len nepríjemný príznak stresu, úzkosti alebo zlého dňa.

Adam: Presne tak. Ale tu je ten zvrat — v skutočnosti je chronická nespavosť často považovaná za samostatné ochorenie, nielen za vedľajší produkt niečoho iného.

Tereza: Počkaj, akože plnohodnotná choroba? To je prekvapivé. Takže to nie je len o tom, že som v strese zo školy?

Adam: Môže byť, ale ak vám nespavosť dlhodobo narúša bežný deň — neviete sa sústrediť, ste unavení, podráždení — vtedy už lekári hovoria o insomnii ako o chorobe.

Tereza: Wow. O tomto sa musíme porozprávať viac. Počúvate Studyfi Podcast.

Tereza: Dobre, Adam, poďme na to. Čo presne je teda insomnia a ako vzniká ten začarovaný kruh, o ktorom si hovoril?

Adam: Insomnia, alebo nespavosť, je porucha, pri ktorej máte problém zaspať, často sa v noci budíte, alebo sa zobudíte príliš skoro a už neviete zaspať. A to všetko napriek tomu, že máte ideálne podmienky na spánok.

Tereza: Tmavá, tichá izba, ale mozog jednoducho nevypne.

Adam: Presne. A ten začarovaný kruh je fascinujúci. Vzniká to tak, že sa človek začne príliš sústrediť na svoju nespavosť a jej následky. Ležíte v posteli a hovoríte si: „Zase nespím. Zajtra budem úplne mimo. Tú písomku určite pokazím.“

Tereza: To poznám, to je klasika. Prehrávanie si všetkých katastrofických scenárov o tretej ráno.

Adam: Áno. A práve týmto stresom a strachom z nespavosti si v tele vyvoláte stav, ktorý voláme hyperarousal — zvýšenú bdelosť. Váš mozog je v pohotovosti, namiesto toho, aby sa utlmil. Takže sa vlastne sami udržiavate v bdelom stave práve tým, že sa bojíte, že nezaspíte.

Tereza: Takže čím viac sa snažím zaspať, tým menej mi to ide. To je zákerné.

Adam: Extrémne. Pôvodná príčina — napríklad ten stres zo školy — už môže byť dávno preč, ale ten zvyk a strach z nespavosti pretrváva a udržiava problém pri živote.

Tereza: Dobre, takže ak je niekto v tomto kruhu zaseknutý, čo s tým? Existuje nejaké riešenie okrem počítania ovečiek?

Adam: Ovečky väčšinou nepomôžu, ak je problém hlbší. Najúčinnejšou metódou je kognitívne-behaviorálna terapia, skrátene KBT. Tá sa zameriava presne na zmenu týchto negatívnych myšlienok a návykov spojených so spánkom.

Tereza: Čiže učí ľudí, ako prestať panikáriť, keď nemôžu zaspať?

Adam: V podstate áno. A súčasťou je aj takzvaná spánková hygiena. To znie možno zvláštne, ale sú to jednoduché pravidlá. Napríklad, vstávať každý deň v rovnakom čase, aj cez víkend.

Tereza: Uf, to je pre študenta výzva.

Adam: To áno, ale je to kľúčové pre nastavenie vnútorných hodín. Ďalšie pravidlo: posteľ používajte len na spánok a... sexuálnu aktivitu. Žiadne učenie sa v posteli, žiadne pozeranie seriálov na mobile.

Tereza: Aby si mozog spojil posteľ výlučne so spánkom. To dáva zmysel. A čo lieky, tabletky na spanie?

Adam: Tie sa používajú, ale skôr krátkodobo. Napríklad hypnotiká ako zolpidem. Pri dlhodobých problémoch sa skôr volia iné lieky, napríklad niektoré antidepresíva v nízkych dávkach, ktoré majú sedatívny účinok.

Tereza: Poďme sa teraz pozrieť na opačný extrém. Čo ak človek spí až príliš, alebo zaspáva v nevhodných chvíľach? Mám na mysli narkolepsiu.

Adam: Áno, narkolepsia je úplne iný príbeh. Je to neurologická porucha, kde mozog nedokáže správne regulovať cykly spánku a bdenia. Hlavným prejavom je extrémna denná spavosť.

Tereza: To nie je len taká tá bežná únava po obede, však?

Adam: Vôbec nie. Je to neskrotná potreba spať. Človek môže zaspať uprostred rozhovoru, pri jedle, skrátka kdekoľvek. A čo je pre narkolepsiu typické, je takzvaná kataplexia.

Tereza: Kataplexia? To znie ako nejaké kúzlo z Harryho Pottera.

Adam: Trochu. Je to náhla, dočasná strata svalového napätia, ktorú spúšťa silná emócia. Napríklad smiech, prekvapenie alebo hnev.

Tereza: Takže sa napríklad schuti zasmejem a zrazu sa mi podlomia kolená a spadnem?

Adam: Presne tak. Môže to postihnúť len svaly tváre, takže vám padne sánka, alebo celé telo. Pritom ste ale pri plnom vedomí, čo musí byť dosť desivé.

Tereza: To si ani neviem predstaviť. A dá sa to liečiť?

Adam: Narkolepsia sa nedá úplne vyliečiť, ale dá sa veľmi dobre kontrolovať. Na dennú spavosť sa používajú stimulanty a proti kataplexii zaberajú niektoré antidepresíva. Ale je extrémne dôležité, aby človek s neliečenou narkolepsiou nešoféroval.

Tereza: To je jasné. Takže od mozgu, ktorý nechce spať, sme sa dostali k mozgu, ktorý nevie, kedy zostať bdelý. Fascinujúce. Ideme na ďalšiu tému.

Tereza: Takže telo sa v podstate neustále budí, aj keď si to nepamätáme. Čo presne spúšťa to prebudenie?

Adam: Presne tak. Tú apnoickú pauzu ukončí takzvaná prebúdzacia reakcia. Mozgová kôra a nervový systém sa na chvíľu aktivujú, čo prudko zvýši tep aj tlak a konečne obnoví priechodnosť hrdla.

Tereza: A výsledok? Hrozná únava cez deň, predpokladám.

Adam: Áno, spánok je totálne fragmentovaný a vôbec neosviežujúci. Človek sa cíti, akoby vôbec nespal.

Tereza: Aké sú teda tie najčastejšie varovné signály, okrem únavy?

Adam: Typické je silné, až explozívne chrápanie, časté nočné budenie, sucho v ústach a ranné bolesti hlavy. No a samozrejme, tá extrémna denná spavosť.

Tereza: Ako sa to vlastne diagnostikuje? Pošlú ma do nejakého spánkového laboratória?

Adam: V podstate áno. Robí sa nočné monitorovanie, takzvaná polysomnografia. Kľúčový je AHI index – počet apnoických páuz za hodinu. Ak je 15 a viac, diagnóza je jasná.

Tereza: A čo liečba? Nejaká operácia?

Adam: Pri ľahších formách môže pomôcť úprava životosprávy. Ale zlatým štandardom pri AHI nad 15 je liečba trvalým pretlakom v dýchacích cestách... teda CPAP maska.

Tereza: Maska na spanie? To znie ako zbraň proti chrápaniu môjho partnera.

Adam: Je to veľmi efektívne. A teraz pozor, dôležitá informácia. Ak má pacient AHI nad 15 a dennú spavosť, je nespôsobilý viesť motorové vozidlo, kým nie je liečený.

Tereza: Wow, to je naozaj vážne. Takže neliečená apnoe môže znamenať aj stratu vodičáku. To je silný argument pre liečbu, o tom niet pochýb.

Tereza: Adam, keď už poznáme všetky fázy spánku, čo sa stane, ak sa... pomiešajú?

Adam: Výborná otázka! Vtedy nastávajú parasomnie. Sú to v podstate nežiaduce správania, ktoré sa dejú pri zaspávaní, počas spánku alebo pri prebúdzaní.

Tereza: Takže mozog je zmätený, či má bdieť alebo spať?

Adam: Presne tak. Je to disociácia medzi bdením, NREM a REM spánkom. Časť mozgu spí, časť je hore.

Tereza: A čo to znamená v praxi? Ako to vyzerá?

Adam: Najčastejšie sú poruchy prebúdzania z NREM spánku, hlavne u detí. Sem patrí námesačnosť, čiže somnambulizmus, alebo nočné desy, takzvaný pavor nocturnus.

Tereza: To je ten stav, keď dieťa kričí zo spánku, ale vlastne si to nepamätá?

Adam: Áno. Oči môžu byť otvorené, ale pohľad je neprítomný. Telo je hore, no mozog stále spí hlbokým spánkom.

Tereza: A čo poruchy v REM fáze? Tam kde snívame?

Adam: Tam je to iné. Pri poruche správania v REM spánku chýba svalová atónia. To znamená, že človek fyzicky „prežíva“ svoje sny. Môže kričať, kopať...

Tereza: To znie nebezpečne! Nielen preňho, ale aj pre partnera v posteli.

Adam: To veru áno. A pozor, často je to prvý príznak budúceho neurodegeneratívneho ochorenia.

Tereza: Takže kľúčové je, že parasomnia je akýsi skrat medzi bdelým stavom a spánkom. Ako sa to rieši?

Adam: Pri NREM poruchách hľadáme a odstraňujeme spúšťače. Pri REM poruchách sa používajú lieky, napríklad klonazepam alebo melatonín.

Tereza: Fascinujúce. Ďakujem ti, Adam, za ďalšie skvelé vysvetlenie. Našim poslucháčom tiež ďakujeme za pozornosť.

Adam: Bolo mi potešením. Majte sa krásne a spite dobre!