Podcast o Poruchy spánku: Diagnostika a liečba

Kapitoly

Čo je spánok?

Syndróm spánkovej apnoe

Parasomnie - keď sa v noci dejú veci

Nespavosť (Insomnia)

Keď stres nedá spať

Nespavosť alebo niečo iné?

Ako z toho von?

Keď smiech ochromí

Chýbajúci spínač bdelosti

Liečba a záver

Přepis

Adam: Dobre, toto som vôbec nevedel – a myslím, že toto si musí vypočuť každý. Že existuje porucha, pri ktorej ľudia vlastne 'prežívajú' svoje sny a môžu si ublížiť? To je ako z filmu!

Lenka: Presne tak, Adam! A je to len jedna z mnohých fascinujúcich, aj keď niekedy desivých, porúch spánku. Počúvate Studyfi Podcast.

Adam: Tak poďme na to. Lenka, začnime úplne od základov. Čo to ten spánok vlastne je? Nie je to len o tom, že sme unavení a 'vypneme sa'?

Lenka: Vôbec nie. Spánok je prirodzene sa opakujúci stav, kedy sa nám zmení vedomie a utlmí sa vnímanie aj pohyby. Ale náš mozog rozhodne nespí. Práve naopak, tvrdo pracuje.

Adam: Pracuje? Na čom?

Lenka: Tak napríklad na upevňovaní pamäte. Všetko, čo sa cez deň naučíš, sa ti v noci triedi a ukladá. Okrem toho si mozog obnovuje svoje funkčné schopnosti, posilňuje sa imunita a regulujú sa hormóny. Kvalitný spánok je kľúčový pre kvalitný deň.

Adam: Takže osem hodín denne je magické číslo, však?

Lenka: Väčšinou áno. Pre dospelého je optimálne tak 7 až 8 a pol hodiny. A zaujímavé je, že dlhodobo krátky spánok je spojený s vyšším rizikom kardiovaskulárnych ochorení, obezity a dokonca aj s kratšou dĺžkou života.

Adam: Wow. Takže nejde len o to cítiť sa ráno unavený. Ale dôležitá je asi aj kvalita, nielen dĺžka, však?

Lenka: Presne tak. Máme rôzne štádiá spánku, NREM a REM. Ich správne striedanie je rovnako dôležité ako celková dĺžka. A keď sa tento cyklus naruší, vznikajú problémy.

Adam: Dobre, tak poďme na prvý veľký problém. Počul som o spánkovom apnoe. Znie to dosť vážne.

Lenka: Aj to je. V skratke, je to porucha, pri ktorej človek v spánku opakovane prestáva dýchať. Tieto pauzy, takzvané apnoe, trvajú 10 sekúnd a viac a vedú k poklesu kyslíka v krvi.

Adam: Prestane dýchať? A to si ani nevšimne?

Lenka: Telo si to všimne. Každú túto pauzu ukončí krátka prebúdzacia reakcia. Mozog sa vlastne na sekundu preberie, aby obnovil dýchanie. Človek si to ráno nepamätá, ale jeho spánok je totálne fragmentovaný a nekvalitný.

Adam: Takže sa zobudí a cíti sa, akoby vôbec nespal.

Lenka: Presne. Typické príznaky sú extrémne silné chrápanie, únava počas dňa, ranné bolesti hlavy a sucho v ústach. Diagnostika sa robí na základe takzvaného AHI indexu – to je počet týchto dýchacích páuz za hodinu.

Adam: A čo s tým? Dá sa to liečiť?

Lenka: Určite. Základom je úprava životosprávy, hlavne zníženie hmotnosti. Pri ťažších formách sa používa liečba trvalým pretlakom v dýchacích cestách cez špeciálnu masku.

Adam: Maska na spanie? To neznie veľmi pohodlne.

Lenka: Možno nie, ale je to extrémne efektívne. A pozor, je to dôležité! Pacient s AHI nad 15 a dennou spavosťou je nespôsobilý riadiť auto, pokiaľ nie je efektívne liečený. Je to naozaj vážna vec.

Adam: To je dôležitá informácia.

Lenka: A teraz sa dostávame k tomu, čo si spomínal na začiatku. K parasomniám. To sú rôzne nežiaduce správania, ktoré sa dejú počas spánku.

Adam: Ako námesačnosť?

Lenka: Presne tak, somnambulizmus je typická parasomnia z NREM spánku. Vyskytuje sa hlavne u detí. Človek sa prechádza, má otvorené oči, ale jeho mozog je stále v stave hlbokého spánku.

Adam: Takže jesť v spánku učebnice by mi asi pri učení nepomohlo, čo?

Lenka: To asi nie, aj keď porucha príjmu potravy viazaná na spánok skutočne existuje! Ľudia jedia naozaj zvláštne kombinácie. Ale potom sú tu aj vážnejšie veci, ako porucha správania v REM spánku.

Adam: To je to 'prežívanie snov'?

Lenka: Áno. V REM fáze, kedy snívame, sú naše svaly normálne úplne paralyzované – je to ochrana, aby sme si neublížili. Pri tejto poruche táto paralýza chýba a človek fyzicky reaguje na svoj sen. Môže kričať, kopať, udierať okolo seba.

Adam: To znie nebezpečne. A prečo sa to deje?

Lenka: Často je to, bohužiaľ, prvým príznakom rozvíjajúceho sa neurodegeneratívneho ochorenia, napríklad Parkinsonovej choroby. Preto je dôležité to riešiť.

Adam: Dobre, poďme k problému, ktorý asi pozná skoro každý študent pred skúškou. Nespavosť, alebo insomnia.

Lenka: Áno, ale treba rozlíšiť jednorazovú zlú noc od chronickej insomnie. O chorobe hovoríme vtedy, ak problémy so zaspávaním, prerušovaným spánkom alebo skorým budením pretrvávajú a spôsobujú problémy počas dňa.

Adam: A čo ju spôsobuje? Len stres?

Lenka: Stres môže byť spúšťačom. Ale pri chronickej insomnii sa často vytvorí začarovaný kruh. Človek sa začne tak sústrediť na to, že nemôže spať a na negatívne dôsledky, že si vytvorí stav takzvaného 'hyperarousal' – zvýšenej bdelosti. Vlastne sa sám udržuje v strehu a bráni si zaspať.

Adam: Takže čím viac sa snažím zaspať, tým menej mi to ide.

Lenka: Presne! Ľudia si ľahnú do postele a namiesto uvoľnenia sa im zrýchli tep a začnú sa hnevať, že nespia. Preto je prvou voľbou liečby kognitívne-behaviorálna terapia, nie hneď tabletky na spanie.

Adam: Čo to znamená?

Lenka: Učí pacienta zmeniť svoje myšlienkové vzorce a správanie spojené so spánkom. K tomu patrí aj prísna spánková hygiena.

Adam: Spánková hygiena? To znie ako čistenie zubov pred spaním.

Lenka: Skoro. Ide o súbor pravidiel. Napríklad vstávať každý deň v rovnakom čase, aj cez víkend. Obmedziť pobyt v posteli len na spánok a sexuálnu aktivitu – žiadne pozeranie seriálov alebo učenie sa v posteli. A upokojiť sa pred spaním.

Adam: Takže to najdôležitejšie je prelomiť ten začarovaný kruh strachu z nespavosti.

Lenka: Presne si to vystihol. Zmeniť posteľ z bojiska na miesto oddychu. A to je skvelý základ pre akékoľvek ďalšie riešenie.

Adam: Takže nespavosť nie je len jedna. Poďme sa teraz pozrieť na tú krátkodobú. Čo ju vlastne spúšťa najčastejšie?

Lenka: Krátkodobá insomnia je väčšinou priama reakcia na aktuálnu záťaž. Predstav si stresové situácie ako skúšky, zmenu prostredia, alebo nejakú veľkú emocionálnu udalosť.

Adam: A čo ak to nie je len o psychike? Môže to byť aj niečo fyzické?

Lenka: Určite. Často sú na vine aj bolestivé stavy alebo zápalové ochorenia. Priebeh býva našťastie priaznivý, ale treba si dať pozor na prechod do chronickej formy.

Adam: A je možné si to s niečím pomýliť? Čo ak si myslím, že mám insomniu, a pritom je to niečo úplne iné?

Lenka: Dobrá otázka. Musíme to odlíšiť napríklad od začiatočných fáz duševných ochorení. Alebo od poruchy spánkového rytmu, čo majú ľudia pracujúci na smeny.

Adam: Alebo študenti, ktorí sa učia celú noc a pijú pri tom litre kávy.

Lenka: Presne! Vplyv návykových látok alebo niektorých liekov je obrovský.

Adam: Dobre, poďme k riešeniam. Aká je terapia?

Lenka: Krátkodobo sa môžu použiť hypnotiká, ale naozaj len maximálne na štyri týždne. Prípadne malé dávky antidepresív, ktoré pôsobia sedatívne.

Adam: Takže tabletky nie sú dlhodobé riešenie.

Lenka: Presne. Kľúčová je kognitívne-behaviorálna terapia. Tá rieši priamo príčiny a zlé návyky spojené so spánkom.

Adam: Chápem. Takže terapia je dôležitejšia ako lieky. A čo keď sa z krátkodobej nespavosti stane tá chronická?

Adam: A to nás plynule privádza k nášmu poslednému dnešnému ochoreniu... a je to naozaj fascinujúca porucha spánku. Narkolepsia.

Adam: Narkolepsiu si väčšina ľudí predstaví tak, že človek zrazu z ničoho nič zaspí. Je to naozaj tak?

Lenka: V podstate áno, ale je to komplexnejšie. Hlavným príznakom narkolepsie 1. typu je extrémna denná spavosť. No ten najzaujímavejší príznak je kataplexia.

Adam: Kataplexia? To znie... dramaticky. Čo to je?

Lenka: Je to náhla strata svalového tonusu, ktorú spúšťajú silné emócie. Najčastejšie smiech. Predstav si, že ti niekto povie skvelý vtip a tebe sa od smiechu podlomia kolená. Doslova.

Adam: Takže najlepší vtip ťa môže zložiť na zem? To je divoké.

Lenka: Presne tak. A vedomie je pritom plne zachované. Príčinou je strata neurónov v hypotalame, ktoré produkujú hypokretín – taký náš vnútorný "spínač" bdelosti.

Adam: A prečo zmiznú? Čo sa tam stane?

Lenka: Myslíme si, že ide o autoimunitnú reakciu u ľudí s genetickou predispozíciou. Okrem toho sa objavuje aj spánková obrna alebo desivé, živé sny, takzvané hypnagogické halucinácie.

Adam: To neznie ako kvalitný odpočinok.

Lenka: Vôbec nie. Liečba zahŕňa stimulanciá proti spavosti a antidepresíva na potlačenie kataplexie. A je tu jedno dôležité upozornenie.

Adam: A to?

Lenka: Pacient, ktorého stav nie je pod kontrolou, nesmie riadiť motorové vozidlá. Je to príliš nebezpečné. Existuje aj druhý typ, bez kataplexie, a podobná hypersomnia, kde ľudia spia extrémne dlho a ťažko sa budia.

Adam: Wow. Takže kľúčové je, že narkolepsia nie je lenivosť, ale vážne neurologické ochorenie. Tým sme na dnes skončili. Dnes sme toho prebrali naozaj veľa!

Lenka: Presne tak. Dúfam, že to bolo pre našich poslucháčov užitočné a zaujímavé.

Adam: Určite áno. Ďakujeme, že ste nás počúvali. Ja som Adam...

Lenka: ...a ja Lenka. Dopočutia pri ďalšej epizóde Studyfi Podcastu!