Poruchy spánku: Diagnostika a liečba

Komplexný rozbor porúch spánku, ich diagnostiky a liečby. Zistite viac o narkolepsii, apnoe, insomnii a parasomniách. Ideálne pre študentov!

Spánok je neoddeliteľnou súčasťou nášho života, nevyhnutnou pre fyzické a duševné zdravie. Je to prirodzene sa opakujúci stav zmeny vedomia, útlmu vnímania a pohybov, ktorý má charakteristické neurofyziologické prejavy. Jeho fyziologická rola zahŕňa konsolidáciu pamäti, obnovenie funkčných schopností mozgu, prípravu na kvalitnú bdelosť, imunitnú kompetenciu organizmu a správne fungovanie endokrinného riadenia. Keď sa však tento zásadný proces naruší, hovoríme o poruchách spánku. Ich diagnostika a liečba sú kľúčové pre zlepšenie kvality života.

Optimálna dĺžka spánku pre dospelého človeka je 7 – 8,5 hodín denne. Nedostatočný spánok je spájaný s vyššou kardiovaskulárnou morbiditou, kratšou dĺžkou života a vyšším výskytom obezity. Dôležitá je nielen dĺžka spánku, ale aj primerané zastúpenie jednotlivých štádií spánku (NREM a REM) a jeho neprerušovaný priebeh.

Základné pojmy a diagnostika porúch spánku pre študentov

Predtým, než sa ponoríme do špecifických porúch, je dôležité pochopiť, ako sa spánok vyšetruje a aké sú jeho základné štádiá. Grafické znázornenie sledu spánkových štádií sa nazýva hypnogram.

Ako sa vyšetruje priebeh spánku?

  • Epworthská škála spavosti: Subjektívna kvantifikácia dennej spavosti.
  • (Video)polysomnografia: Objektívne informácie o priebehu spánku. Registruje EEG, pohyby očí, EMG svalov brady, dýchanie, saturáciu O2, EKG a EMG musculi tibiales anteriores.
  • Multiple Sleep Latency Test (MSLT): Meria dennú spavosť. Pacient má päťkrát za deň, v dvojhodinových intervaloch, 20 minút príležitosť zaspať na 15 minút. Fyziologicky je latencia zaspatia nad 10 minút a neprítomnosť REM spánku vo všetkých testoch.

Narkolepsia: Pochopenie nadmernej dennej spavosti a jej liečba

Narkolepsia je komplexná neurologická porucha charakterizovaná nadmernou dennou spavosťou. Rozlišujeme dva typy.

Narkolepsia 1. typu (s kataplexiou)

Definícia: Nadmerná denná spavosť s prejavmi disociovaného REM spánku, hlavne kataplexiou.

Etiológia: Strata hypokretínových neurónov v laterálnom hypotalame, pravdepodobne na autoimunitnom podklade u geneticky predisponovaných osôb. Hypokretínové neuróny majú priamy aktivačný vplyv na mozgovú kôru a tiež podporujú činnosť ostatných jadier ascendentnej retikulárnej aktivačnej sústavy pri bdelosti.

Klinický obraz:

  • Nadmerná denná spavosť: Neskrotná potreba spať, náhle zaspávanie. Pri premáhaní ospalosti sa môže objaviť tzv. automatické chovanie, kedy pacient pokračuje v mechanickom vykonávaní činnosti a spí.
  • Kataplexia: Stav zníženého alebo úplne vymiznutého svalového tonusu po emotívnom podnete. Postihuje symetricky svaly tváre, šije, horných a dolných končatín (samostatne alebo v kombinácii). Vedomie je zachované.
  • Spánková obrna: Pred spánkom alebo po prebudení, pacient sa nemôže pohnúť ani rozprávať. Začiatok aj koniec býva náhly.
  • Hypnagogické halucinácie: Živé, často nepríjemné zrakové, sluchové alebo hmatové vnemy pri zaspávaní alebo prebúdzaní.
  • Nekvalitný nočný spánok so živými snami.

Diagnostika:

  • MSLT: Priemerná latencia zaspatia je 8 minút a menej. V priebehu 15 minút po zaspatí sa najmenej dvakrát vyskytuje REM spánok.
  • Nulová hladina hypokretínu 1 v likvore.
  • Prítomnosť špecifickej alely HLA.
  • CT a MR mozgu sú normálne.

Terapia:

  • Centrálne stimulanciá (napr. modafinil) proti spavosti.
  • Antidepresíva proti kataplexii.
  • Dôležité: Pacient s nekompenzovanou spavosťou alebo s vyskytujúcimi sa kataplexiami nie je spôsobilý riadiť motorové vozidlá!

Narkolepsia 2. typu (bez kataplexie)

Definícia: Nadmerná spavosť bez kataplexie a s normálnou hladinou hypokretínu v likvore.

Hypersomnia: Čo je nadmerná spavosť?

Definícia: Nadmerná spavosť s trvalo predĺženým nočným spánkom (nad 10 hodín) alebo so zvýšenou tendenciou zaspávať v dennej dobe.

Klinický obraz:

  • Spavosť nemá narkoleptický charakter (po zaspatí nie je REM spánok).
  • Veľmi obtiažne prebúdzanie (tzv. spánková opilosť).

Terapia:

  • Stimulanciá.

Syndróm spánkovej apnoe: Diagnostika a liečba

Syndróm spánkovej apnoe (SSA) je vážna porucha dýchania počas spánku, ktorá má významné zdravotné následky.

Definícia: Úplné (apnoe) alebo čiastočné (hypopnoe) prerušenie dýchania v trvaní 10 sekúnd a viac, ktoré vedie k poklesu saturácie kyslíka v krvi. Apnoe-hypopnoe index (AHI) je počet apnoe a hypopnoe za hodinu spánku.

  • Obštrukčné apnoe: Zachované dýchacie úsilie.
  • Centrálne apnoe: Dýchacie úsilie chýba.

Epidemiológia: Postihuje 2% žien a 4% mužov, typicky v strednom veku. Vznik a zhoršovanie často súvisí s nárastom hmotnosti. Obštrukčné apnoe sa viac vyskytuje pri nervovosvalových ochoreniach, cievnych mozgových príhodách, hypertenzii a CHOPN.

Etiológia:

  • Anatomická predispozícia: Predĺžené mäkké podnebie, zväčšené mandle, objemný koreň jazyka, depozitá tuku v laterálnych oblastiach hltana, zhrubnutá sliznica u fajčiarov, skrátená sánka.
  • Porucha riadenia svalov.

Patogenéza: Apnoickú pauzu ukončuje prebúdzacia reakcia s krátkou aktiváciou mozgovej kôry a sympatiku, dochádza k zvýšeniu srdcovej frekvencie a krvného tlaku a k obnoveniu priechodnosti hltana. Nočný spánok je tak fragmentovaný a vedie k nadmernej dennej spavosti.

Klinický obraz:

  • Silné až explozívne chrápanie.
  • Nočné apnoe.
  • Neosviežujúci nočný spánok s početnými prebudeniami.
  • Sucho v ústach.
  • Bolesť hlavy.
  • Únava a nadmerná denná spavosť.

Diagnostika:

  • Nočné monitorovanie alebo polysomnografia.
  • Diagnóza je založená na AHI:
  • Pri AHI 15 a viac sa obštrukčné spánkové apnoe diagnostikuje vždy.
  • Pri AHI 5-15 je diagnóza OSA stanovená v prípade prítomnosti aspoň jedného z prejavov alebo ochorení (denná nespavosť, únava, explozívne chrápanie, hypertenzia, poruchy nálady, ICHS, CMP, DM2, atď.).

Terapia:

  • Úprava životosprávy.
  • Plastika mäkkého podnebia a mandlí, stomatochirurgická operácia (pri ľahších formách AHI).
  • Liečba trvalým pretlakom v dýchacích cestách cez nosnú masku (pri AHI 15 a viac).
  • Dôležité: Pri AHI 15 a viac s dennou nespavosťou je pacient zdravotne nespôsobilý riadiť motorové vozidlo, pokiaľ nie je efektívne liečený!

Parasomnie: Nežiaduce správanie počas spánku

Definícia: Nežiaduce chovanie alebo zážitky, ktoré sa vyskytujú počas zaspávania, spánku alebo po prebudení. Vznikajú na základe disociácie troch stavov fungovania CNS – bdenie, NREM a REM spánok.

Poruchy prebúdzania z NREM spánku

Charakterizované neúplným prebudením z NREM spánku. Behaviorálny stav odpovedá bdeniu, ale EEG ukazuje známky bdenia a hlbokého NREM spánku naraz. Dochádza k nim najčastejšie v prvej tretine trvania spánku a postihujú hlavne deti, pričom okolo puberty miznú.

Klinický obraz:

  • Prebudenie so zmätenosťou: Pacient sa rozhliada okolo a nevie, v akej situácii sa nachádza. Deti nespoznávajú svojich rodičov. Pokusy o nadviazanie kontaktu vedú k agitovanému nepokoju.
  • Somnambulizmus (námesačnosť): Pacient sa postaví a chodí. Epizóda spontánne končí, pacient sa vráti späť na lôžko alebo si ľahne na inom mieste. Oči sú otvorené, pohľad väčšinou neprítomný.
  • Pavor nocturnus (nočný des): Plač a úzkostný krik s vegetatívnymi prejavmi intenzívneho strachu.
  • Porucha príjmu potravy viazaná na spánok: Pacient prijíma potravu a pitie, často veci, ktoré sa k jedlu nehodia.

Terapia: Spočíva v hľadaní momentov facilitujúcich danú parasomniu a v ich odstraňovaní.

Poruchy chovania v REM spánku

Charakterizované poruchou atónie v REM spánku a uskutočňovaním snového jednania vo forme pohybov a vokalizácií. Vyskytujú sa buď samostatne (idiopatická porucha chovania v REM spánku) alebo v rámci rozvinutých neurodegeneratívnych ochorení, pri léziách mozgového kmeňa a pri narkolepsii. Idiopatická porucha chovania v REM spánku je vo väčšine prípadov prodromálnym štádiom neurodegeneratívneho ochorenia.

Klinický obraz:

  • Epizódy vokalizácií a komplexných pohybov v REM spánku.
  • Chovanie je čiastočnou alebo úplnou realizáciou práve prebiehajúceho sna.
  • Sny bývajú veľmi živé, často s nepríjemným obsahom.
  • Pacient má zatvorené oči a orientuje sa podľa svojej snovovej predstavy.

Diferenciálna diagnostika: Somnambulizmus, epileptické záchvaty.

Terapia: Klonazepam, melatonín.

Insomnia: Nespavosť ako choroba

Definícia: Porucha zaspávania, prerušovaný spánok, časné prebúdzanie alebo nedostatočná kvalita spánku, ktoré sa vyskytujú aj napriek primeranej možnosti a vhodným podmienkam k spánku a ktoré vyvolávajú dysfunkčné prejavy v dennej dobe.

Nemoc vs. symptóm: Insomnia sa považuje za samostatnú nemoc, pokiaľ vyvoláva dysfunkciu v dennej dobe. Insomnia, ktorá nevyvoláva dysfunkčné prejavy v dennej dobe, sa považuje za symptóm.

Typy insomnie

Krátkodobá insomnia

Etiológia: Súvisí s aktuálne nezvládnutou záťažou (stresové situácie, zmena prostredia, emocionálne udalosti) alebo so zdravotným stavom (bolestivé stavy, zápalové ochorenia CNS). Priebeh býva priaznivý, ale sú časté rekurencie a hrozí prechod do chronickej insomnie.

Diferenciálna diagnostika: Iniciálne fázy duševných ochorení, porucha cirkadiánneho rytmu spánku a bdenia (napr. smenný režim), vplyv návykových látok alebo liekov.

Terapia:

  • Hypnotiká (krátkodobo, max. 4 týždne).
  • Sedatívne pôsobiace antidepresíva (malé dávky).
  • Kognitívne behaviorálna terapia.

Chronická insomnia

Epidemiológia: Postihuje 10% populácie, viac ženy a osoby z ekonomicky slabších skupín. Často sprevádza rôzne chronické a duševné ochorenia.

Etiológia: Vzniká u predisponovaných jedincov tým, že sa sústredia na nespavosť a jej dôsledky, čím vzniká tzv. hyperarousal, ktorý bráni zaspatiu (začarovaný kruh). Pacienti si nespavosť ďalej zhoršujú maladaptívnym chovaním. Pôvodná príčina nespavosti už nemusí byť prítomná.

Klinický obraz:

  • Prejavy insomnie.
  • Obava ísť si ľahnúť.
  • Zvýšenie bdelosti po uložení na lôžko.
  • Hnevanie sa na nespavosť.
  • Očakávanie nedostatočnej výkonnosti nasledujúci deň.
  • Zlé znášanie ležania na lôžku bez spánku.

Diferenciálna diagnostika: Insomnia ako symptóm (hlavne pri duševných ochoreniach, syndróme nepokojných nôh, užívaní návykových látok, zlej životospráve), habituálne krátky spánok.

Terapia:

  • Kognitívne behaviorálna terapia (KBT).
  • Spánková hygiena: Pravidelná doba vstávania, obmedzenie pobytu na lôžku len na dobu spánku alebo sexuálnej aktivity, skľudnenie večerných aktivít.
  • Hypnotiká (napr. zolpidem).
  • Melatonín (hlavne u starších pacientov).
  • Sedatívne pôsobiace antidepresíva (trazodón, mirtazapín) v rezistentných prípadoch insomnie.

Často kladené otázky o poruchách spánku (FAQ)

Čo je to MSLT test a na čo slúži v diagnostike porúch spánku?

MSLT (Multiple Sleep Latency Test) je diagnostická metóda, ktorá meria dennú spavosť. Pacient má päťkrát za deň príležitosť zaspať na 15 minút v dvojhodinových intervaloch. Meria sa priemerná latencia usínania a výskyt REM spánku. Je kľúčový pre diagnostiku narkolepsie, kde je latencia zaspatia skrátená a REM spánok sa objavuje rýchlo a často.

Môže byť chrápanie príznakom vážnej poruchy spánku?

Áno, silné a explozívne chrápanie je jedným z hlavných príznakov syndrómu spánkovej apnoe (SSA). Pri SSA dochádza k opakovanému prerušeniu dýchania počas spánku, čo môže viesť k fragmentovanému spánku, dennej spavosti a vážnym zdravotným problémom ako hypertenzia či srdcové ochorenia. Ak chrápanie sprevádza pocit neosviežujúceho spánku, denná únava alebo svedectvo o dýchacích pauzách, je dôležité vyhľadať lekársku pomoc.

Ako sa líši narkolepsia 1. typu od narkolepsie 2. typu?

Hlavný rozdiel spočíva v prítomnosti kataplexie a hladine hypokretínu v likvore. Narkolepsia 1. typu je charakterizovaná nadmernou dennou spavosťou spolu s kataplexiou (náhla strata svalového tonusu pri silných emóciách) a nulovou hladinou hypokretínu 1 v likvore. Narkolepsia 2. typu sa prejavuje nadmernou spavosťou, ale bez kataplexie a s normálnou hladinou hypokretínu v likvore.

Súvisiace témy