Polytonalita a Hudobný Impresionizmus: Komplexný Rozbor
20 otázok
A. Ano
B. Ne
Vysvetlenie: Polytonalita je definovaná ako súčasné zaznievanie viacerých pásiem s rôznymi tónovými centrami. Polymodalita sa používa pri súčasnom zaznievaní pásiem, ktoré majú charakteristickú intervalovú stavbu, ale nemajú jasné tónové centrum.
A. Ano
B. Ne
Vysvetlenie: Študijné materiály uvádzajú, že ostrosť disonantných intervalov (m.9, v.7, zv.4) sa zmierňuje zväčšujúcou sa vzdialenosťou, nie zmenšujúcou sa.
A. Rovnomerným rozložením tetrachordov rovnakého alebo rôzneho zloženia v celom tónovom teréne.
B. Náhodným kombinovaním tetrachordov v obmedzenom tónovom rozsahu.
C. Výhradne spájaním durových tetrachordov v tesnej pozícii.
D. Postupným prekladaním diatonických tetrachordov cez chromatické stupnice.
Vysvetlenie: Študijné materiály uvádzajú, že polytonalitu je možné generovať napríklad aj rovnomerným rozložením tetrachordov rovnakého alebo rôzneho zloženia v celom tónovom teréne.
A. V stredovekej hudbe, predovšetkým v období Ars antiqua.
B. Výrazne a samostatne už v období ranej renesancie.
C. Len latentne v období klasickej funkčnej harmónie.
D. Výraznejšie až v období neskorého romantizmu a impresionizmu.
Vysvetlenie: Bitonalita sa prejavuje už v stredovekej hudbe, predovšetkým v období Ars antiqua. V období klasickej funkčnej harmónie sa prejavuje len latentne. Výraznejšie sa začína prejavovať až v období neskorého romantizmu a impresionizmu. Text nespomína výrazný a samostatný prejav bitonality v období ranej renesancie.
A. Ano
B. Ne
Vysvetlenie: V melodike impresionizmu sa viac používajú kratšie frázy s mnohými ozdobnými tónmi. Často sa tiež vyskytuje figuratívno-ornamentálna arabeska, ktorú Debussy opísal ako „slobodne sa vznášajúcu melodickú líniu, ktorá nie je spätá s tématicko-motivickým rozvojom“.