Podcast o Parodontologické vyšetrenie a indexy

Kapitoly

Úvod do CPITN

Kódy a ich význam

Vyšetrenie v praxi

Plán liečby

Čo je to Recall?

Ako sa meria BoP

Výpočet a význam

Čo je PBI?

Ako sa meria PBI?

PBI ako motivácia

Vačky a recesy

Prečo ďasná ustupujú?

Zhrnutie a záver

Přepis

Lenka: Takže táto malá sonda s čiernym pásikom je v podstate detektív pre zdravie našich ďasien? To je úžasné!

Matej: Presne tak! A je to geniálne jednoduchý nástroj na odhalenie problémov, ktoré by sme inak vôbec nevideli.

Lenka: Okay, toto si musíte vypočuť. Počúvate Studyfi Podcast. Matej, poďme na to od začiatku. Čo presne znamená skratka CPITN?

Matej: Je to anglická skratka – Community Periodontal Index of Treatment Needs. V podstate je to systém, ktorý nám rýchlo a efektívne povie, v akom stave je parodont, teda ďasná a kosť okolo zubov.

Lenka: Super. A v praxi to funguje cez nejaké skóre, však? Tie kódy od nula do štyri.

Matej: Áno, presne. Je to jednoduché. Nula znamená, že je všetko úplne zdravé. Kód 1 znamená, že ďasná pri sondovaní krvácajú – to je prvý varovný signál zápalu.

Lenka: Okej, to dáva zmysel. A čo vyššie čísla?

Matej: Kód 2 znamená prítomnosť zubného kameňa alebo previsnutých výplní. No a kódy 3 a 4, tam už to začína byť vážnejšie. To už sú parodontálne vačky.

Lenka: Vačky? To znie... zle.

Matej: Znie to horšie, ako to je, ak sa to zachytí včas. Pri kóde 3 má vačok hĺbku 4 až 5 milimetrov – to znamená, že čierne políčko na tej špeciálnej WHO sonde je ešte čiastočne viditeľné.

Lenka: A štvorka?

Matej: Pri kóde 4 je vačok hlbší ako 6 milimetrov a to čierne políčko na sonde sa celé schová pod ďasno. To už je pokročilá parodontitída.

Lenka: A ako to vyšetrenie prebieha? Bolí to?

Matej: Vôbec nie, ak sa robí správne. Sonda sa drží veľmi jemne, ako pero. Lekár ju opatrne zasunie medzi zub a ďasno a obkrúži celý zub. Zapisuje sa vždy najvyššia nameraná hodnota.

Lenka: A to sa robí pre každý jeden zub?

Matej: Presne tak. Ale pre zjednodušenie sa chrup delí na šesť častí, takzvaných sextantov. A potreba liečby sa potom určí pre každý sextant zvlášť, podľa najhoršieho nálezu v ňom.

Lenka: Takže je to ako v škole, kde jedna zlá známka môže pokaziť priemer celej skupiny?

Matej: Perfektné prirovnanie! Presne tak to funguje.

Lenka: Dobre, máme teda čísla pre sextanty. Čo ďalej? Čo znamená to "TN" na konci skratky – Treatment Needs?

Matej: To je potreba liečby. Ak máš všade skóre 0, tvoje TN je 0, liečba nie je potrebná. Pri skóre 1 je TN 1 – stačí zlepšiť ústnu hygienu.

Lenka: A pri vyšších skóre?

Matej: Pri skóre 2 už potrebujeme TN 2, čo zahŕňa profesionálne odstránenie zubného kameňa. No a pri skóre 3 a 4 je to už TN 3, teda komplexná parodontologická liečba, ktorá môže zahŕňať aj chirurgické zákroky.

Lenka: Rozumiem. Takže CPITN je vlastne taká mapa zdravia našich ďasien, ktorá nám presne ukáže, kde treba zabrať a akú liečbu potrebujeme.

Matej: Vystihla si to dokonale. Je to kľúčový nástroj pre každého zubného lekára. A keď už hovoríme o kľúčových nástrojoch...

Lenka: Takže keď už vieme, ako merať plak, poďme na tie pravidelné kontroly. Čo presne je ten „recall“?

Matej: Super otázka! Recall je jednoducho pravidelná kontrola. Zvyčajne každých 3 až 6 mesiacov. Sledujeme stav hygieny, plak a hlavne... krvácanie ďasien.

Lenka: A na to máte nejaký špeciálny index, však?

Matej: Presne tak. Používame takzvaný BoP index. Skratka pre Bleeding on Probing, alebo po našom, Index krvácania pri sondovaní.

Lenka: Bleeding on Probing... Znie to trochu strašidelne. Ako to vyšetrenie prebieha?

Matej: Vôbec to nie je hrozné. Parodontálnou sondou jemne prejdeme po obvode každého zuba. Sledujeme štyri plôšky na každom zube.

Lenka: A keď to začne krvácať, tak si to zapíšete?

Matej: Áno, akákoľvek krv, aj bodkovitá, je pozitívny nález. Zapíšeme si plusko.

Lenka: Takže potom príde na rad matematika!

Matej: Trocha. Ale je to ľahké. Povedzme, že máš 28 zubov, to je 112 plôšok. Ak krváca desať z nich, tak tvoj BoP je 8,9 percenta.

Lenka: To znie celkom zrozumiteľne aj pre pacienta. Vidí konkrétne číslo, ktoré chce znížiť.

Matej: A to je tá hlavná výhoda! Je to jednoduchý, presný a ľahko porovnateľný index. Cieľom je po správnej inštruktáži dostať toto číslo čo najbližšie k nule.

Lenka: Jasné. Takže cieľ je nula. A čo keď sa to nedarí? To nás privádza k ďalšej téme...

Lenka: A práve toto je skvelý prechod k našej poslednej téme na dnes. Hovorili sme o plaku, ale ako vlastne meriame jeho dopad? Ako vieme, že sa veci zlepšujú?

Matej: Výborná otázka, Lenka. Na to máme skvelý nástroj, ktorý sa volá PBI, alebo Papilla Bleeding Index.

Lenka: Papilla Bleeding Index... Znie to dosť medicínsky.

Matej: Je to jednoduchšie, než to znie. V podstate meriame krvácanie medzizubných papíl po jemnej sondáži. Vieš, tých malých trojuholníčkov ďasna medzi zubami.

Lenka: Takže pichnete do ďasna a čakáte, či potečie krv?

Matej: Jemne! Je to skôr len dotyk. A presne tak, sledujeme reakciu. Dáva nám to okamžitú informáciu o úrovni zápalu.

Lenka: A ako vyzerá tá stupnica? Je to od jedna do desať?

Matej: Je to od nula do štyri. Nula znamená, že je všetko v poriadku, žiadne krvácanie. Jednotka je len malá bodka krvi.

Lenka: A štvorka?

Matej: Štvorka, to už je silné krvácanie. Krv hneď vyplní medzizubný priestor a steká po zube. To naozaj nechceš vidieť.

Lenka: Chápem. A ako sa to potom vyhodnotí pre celé ústa?

Matej: Jednoducho sčítame hodnoty všetkých papíl. Cieľom je dostať sa pod hodnotu 10 pre celého pacienta. Nesnažíme sa o priemer, ale o celkový súčet. A to je kľúčové.

Lenka: Prečo je dôležitý práve súčet a nie priemer?

Matej: Pretože pre pacienta je oveľa motivujúcejšie vidieť, ako sa veľké číslo znižuje. Povedať niekomu, že jeho skóre kleslo zo 78 na 44 za týždeň, je oveľa silnejšie, než nejaké desatinné číslo.

Lenka: To dáva zmysel! Je to jasný dôkaz, že to, čo robia, funguje. Krvácanie vidí každý, na rozdiel od plaku, ktorý je často neviditeľný.

Matej: Presne tak. Je to fantastický nástroj na motiváciu. Pacient sám vidí, ako používanie zubnej nite alebo medzizubnej kefky prináša výsledky. Ale pozor, PBI nie je index na diagnostiku parodontitídy! Ukazuje len zápal.

Lenka: Keď už sme pri tých pokročilejších stavoch... často sa spomínajú vačky. Je vačok ako vačok?

Matej: Určite nie. Máme gingiválny, alebo nepravý vačok. Ten vzniká zdurením ďasna, ale nie je to trvalé poškodenie. Je to reverzibilné.

Lenka: A ten druhý?

Matej: To je parodontálny vačok, ten pravý. Tam už je poškodený závesný aparát zuba, je to ireverzibilný, teda nezvratný proces.

Lenka: A čo odhalené krčky? To je tiež bežný problém.

Matej: Áno, to je gingiválny recesus. Ide o ústup ďasna, ale bez zápalu a bez vačku. Krčok je odhalený, ale ďasno je inak zdravé.

Lenka: Čo to spôsobuje? Zlá technika čistenia?

Matej: To je jeden z hlavných vyvolávajúcich faktorov. Príliš tvrdá kefka a horizontálne drhnutie. Ale sú aj predispozície – tenké ďasno, anomálie zubov, alebo dokonca piercing.

Lenka: Takže niekto môže mať jednoducho smolu a byť na to náchylnejší?

Matej: Presne tak. Ale správnou technikou a starostlivosťou vieme riziko minimalizovať. Existuje aj Millerova klasifikácia, ktorá nám pomáha odhadnúť úspešnosť chirurgickej liečby takýchto recesov.

Lenka: Takže, aby sme to zhrnuli. PBI je skvelý motivačný nástroj na sledovanie zápalu ďasien, ktorý pomáha pacientom vidieť reálny pokrok. Rozlišujeme medzi reverzibilnými a ireverzibilnými zmenami, ako sú nepravé a pravé vačky. A pri ústupe ďasien zohráva rolu nielen naša technika, ale aj genetika.

Matej: Perfektne zhrnuté, Lenka. Kľúčové je pochopiť, že zdravie ďasien máme z veľkej časti vo vlastných rukách. A indexy ako PBI nám v tom pomáhajú.

Lenka: Matej, opäť raz ďakujem za skvelé a zrozumiteľné informácie. A vám, milí poslucháči, ďakujeme, že ste boli s nami. Počujeme sa pri ďalšej epizóde podcastu Studyfi. Majte sa krásne!

Matej: Dovidenia!