Parodontologické vyšetrenie a indexy

Parodontologické vyšetrenie a indexy sú kľúčové pre diagnostiku, monitorovanie a plánovanie liečby ochorení parodontu, ktoré postihujú ďasná a závesný aparát zubov. Pochopenie týchto indexov je nevyhnutné pre každého študenta stomatológie a dentálnej hygieny, ako aj pre budúcich odborníkov v tejto oblasti. V tomto článku si podrobne rozoberieme najdôležitejšie parodontologické indexy a postupy vyšetrenia.

Základ parodontologického vyšetrenia: CPITN index

CPITN (Community Periodontal Index Treatment Need), teda Komunitný parodontálny index pre potrebu liečby, je štandardizovaný index vyvinutý pre epidemiologické štúdie. Jeho cieľom je plánovanie financií na liečbu a kontinuálne sledovanie stavu parodontu v populácii. Je neoddeliteľnou súčasťou vstupného vyšetrenia pacienta a rovnako dôležitý pri preventívnych prehliadkach.

Skóre a hodnotenie CPITN indexu

CPITN používa špecifické skóre, ktoré odráža stav parodontu:

• Skóre 0: Bez patologických zmien. Tkanivo je zdravé, pri sondovaní cítime mäkkú spodinu spojivového epitelu pripojeného na krčok zuba.
• Skóre 1: Krvácanie z gingív počas a po sondovaní. Znamená zápal gingív, objaví sa aj drobné bodkovité krvácanie do 30 sekúnd.
• Skóre 2: Nánosy supra- a subgingiválneho zubného kameňa a/alebo previslá výplň.
• Skóre 3: Parodontálne vačky hĺbky 4 – 5 mm. Sonda sa posúva do hĺbky bez odporu, ale časť čierneho políčka na sonde je stále viditeľná.
• Skóre 4: Parodontálne vačky hĺbky viac ako 6 mm. Pokročilá parodontitída, čierne políčko sondy nie je viditeľné, prekrýva ho gingíva.

Postup vyšetrenia CPITN

Na vyšetrenie CPITN sa používa špeciálna parodontologická sonda WHO No 621. Sonda sa drží jemne ako pero, pacient nesmie cítiť bolesť. Opatrne sa zasúva za okraj gingív do sulcus gingivalis alebo do parodontálneho vačku. Začína sa na medziálnej ploche zuba a pohybom obkružujúcim obvod zuba sa sonda posúva na vestibulárnu, distálnu a orálnu plochu. Najvyššia odmeraná hodnota je skóre zuba, ktoré sa diktuje do záznamu.

Hodnotenie v sextantoch a potreba liečby (TN)

Indikácia parodontologickej liečby sa určuje v sextantoch. Vyšetrujú sa všetky trvalé, úplne prerezané zuby okrem tretích molárov (osmičiek). Hodnotenie CPITN je indikované od 15. roku veku jedinca. Skóre X označuje sextant, kde je prítomný len jeden zub alebo žiadny. Najvyššie skóre v sextante určuje typ a potrebu liečby (TN):

• TN 0: Liečba nie je potrebná.
• TN 1: Úprava hygieny ústnej dutiny.
• TN 2a: TN 1 + inštruktáž o hygiene ústnej dutiny s kontrolami + odstránenie retenčných faktorov a polishing povrchu zubov.
• TN 2b: TN 2a + chirurgické ošetrenie koreňov (root planing, prítomné izolované plytké paro-vačky 4-5 mm).
• TN 3: Komplexná parodontologická liečba = TN 1 + TN 2 + chirurgická liečba.

PBI: Papilla Bleeding Index a jeho význam

PBI (Papilla Bleeding Index) slúži na hodnotenie krvácania z medzizubných papíl. Je dôležitým motivačným prostriedkom pre pacienta k zlepšeniu ústnej hygieny a vyhodnocuje zápalové pôsobenie bakteriálneho plaku.

Skóre a postup vyšetrenia PBI

Skóre PBI sa určuje po sondáži kvadrantu (trvá asi 25-30 sekúnd):

• 0: Krvácanie nie je prítomné.
• 1: Krvácanie izolovaných bodov alebo krvácanie v kratších líniách.
• 2: Krvácanie v dlhších líniách alebo prítomné diskrétne interdentálne škvrny.
• 3: Medzizubný trojuholník po sondovaní sa rýchlo naplní krvou, ktorá po krátkej chvíli odteká do oblasti marginálnej gingívy.
• 4: Silné krvácanie po sondovaní – krv ihneď po sondovaní zaplní medzizubný trojuholník a zateká pacientovi.

Vyšetruje sa každý kvadrant, pričom sa zaznamenáva stupeň krvácania. V zázname sa vyškrtnú extrahované zuby z dôvodu chýbajúcej interdentálnej papily. Celkový súčet krvácajúcich papíl odráža stupeň ochorenia alebo kontaminácie plakom. Pri všetkých 32 zuboch je maximálne skóre 128 (32 papíl x 4). Cieľom profylaxie je znížiť PBI pod 10 u každého pacienta.

Výhody PBI a vzťah k hygienickej fáze

• Motivácia: Pacienti ľahšie pochopia rozdiel z hodnoty 78 na 44 za týždeň, čo ich motivuje k použitiu dentálnej nite a medzizubných kefiek. Krvácanie z ďasien je jasne viditeľný symptóm ochorenia, na rozdiel od plaku.
• Hodnotenie hygieny: Pomáha hodnotiť kvalitu ústnej hygieny a demonštrovať, ako sa dá v krátkom čase dosiahnuť efektívna úprava.
• Hygienická fáza: PBI sa využíva v hygienickej fáze liečby, ktorej cieľom je uzdravenie gingívy pri úplne vyhladených aproximálnych plochách zubov. Počas tejto fázy sa ošetria karies, extrahujú indikované zuby a odstráni sa zubný kameň. PBI tak pomáha určiť spoluprácu a zodpovednosť pacienta za vlastné zdravie ústnej dutiny.

Dôležité upozornenie: PBI nie je indexom diagnostiky parodontitídy!

Rozdiely medzi parodontálnym a gingiválnym vačkom

Pre správnu diagnostiku je kľúčové rozlišovať medzi týmito dvoma typmi vačkov:

• Parodontálny vačok (pravý): Patologický priestor vznikajúci po poškodení (prerušení) spojovacieho epitelu. Je ohraničený cementom koreňa zuba a alveolárnou kosťou. Ide o ireverzibilný proces.
• Gingiválny vačok (nepravý): Patologický priestor vznikajúci pri hyperplázii gingívy. Priestor je medzi sklovinným povrchom zuba a zväčšeným tkanivom gingívy, pričom spojovací epitel nie je porušený. Ide o reverzibilný proces.

Recessus gingivalis: Obnaženie koreňa

Recessus gingivalis, alebo apikálny posun gingívy, je stav, pri ktorom dochádza k obnaženiu koreňa zuba apikálnym posunom spojovacieho epitelu gingívy. Spojovací epitel nie je porušený a hĺbka sulcus gingivalis nepresahuje 2 mm. Gingíva nie je postihnutá zápalom.

Etiológia recessus gingivalis

Príčiny obnaženia koreňa sa delia na predisponujúce a vyvolávajúce faktory:

Predisponujúce faktory:

• Vestibulárne defekty alveolárnej kosti (fenestrácie a/alebo dehiscencie).
• Anomálie polohy zubov (prominujúce korene zubov).
• Patologický úpon frenulum labii a/alebo accessorií.
• Tenká gingíva.
• Chýbajúca alebo nedostatočná (<2 mm) pripojená gingíva.
• Plytké vestibulum oris.

Vyvolávajúce faktory:

• Mechanická trauma pri čistení zubov (tvrdá zubná kefka a horizontálna metóda čistenia).
• Zlozvyky, piercing.
• Lacerácia gingívy.
• Rekurentné zápaly.
• Okluzálna trauma.
• Ortodontická liečba.
• Iatrogénne faktory: ortodontické aparáty, subgingiválne okraje fixných protetických prác, nevhodne vyhotovené snímateľné náhrady.

Klasifikácia recessus gingivalis (Miller, 1985) sa používa na indikáciu úspešnosti chirurgickej liečby.

Recall a Bleeding on Probing (BoP) index

Recall predstavuje periodické, pravidelné kontrolné vyšetrenie stavu ústnej hygieny, kontrolu nánosov plaku a gingiválneho krvácania (BoP alebo PBI, Plaque index). Intervaly recallu sú zvyčajne 3 alebo 6 mesiacov.

Bleeding on Probing (BoP) je index krvácania pri sondovaní. Vyšetruje prítomnosť krvácania (od bodkovitého po masívne) zo sulcus gingivalis alebo parodontálneho vačku na mechanický podnet. Parodontálna sonda sa vedie po celom obvode všetkých úplne prerezaných zubov (gingiválne plochy meziálne, vestibulárne, distálne, orálne). Prítomné krvácanie sa hodnotí ako pozitívny nález a zapisuje sa ako +.

Výpočet a výhody BoP

Výpočet BoP%:

$$BoP % = \frac{súčetkrvácajúcichplôšok \times 100}{celkovýpočetvyšetrených~plôšok}$$

Príklad: Ak máme 28 vyšetrených zubov, čo predstavuje 112 plôšok (28x4), a z nich 10 krváca, výpočet bude:

$$BoP % = \frac{10 \times 100}{112} = 8,9 %$$

Výhody použitia BoP:

• Jednoduchý, presný index.
• Nízka pravdepodobnosť rozdielov medzi vyšetrujúcimi (vysoká reprodukovateľnosť).
• Jednoduchá porovnateľnosť medzi kontrolnými vyšetreniami pacienta.
• Zrozumiteľná interpretácia pre pacienta, ktorý ľahko pochopí zlepšenie (klesajúce percento krvácajúcich plôšok).

Po inštruktáži o správnej metóde čistenia chrupu by mal index BoP postupne klesať k 0.

Rádiologický obraz parodontu

Okrem klinického vyšetrenia je dôležitý aj rádiologický obraz zdravého parodontu a ochorení parodontu. Rádiografia umožňuje posúdiť úroveň alveolárnej kosti, prítomnosť kostných defektov a rozsah deštrukcie, čo dopĺňa informácie získané klinickým vyšetrením sondou. Zdravý parodont vykazuje intaktnú alveolárnu kosť, zatiaľ čo pri ochorení je viditeľný úbytok kosti a zmeny v jej štruktúre, prípadne obnaženie furkácie koreňov a kývavosť zubov.

Často kladené otázky k parodontologickému vyšetreniu

Na čo slúži CPITN index pri vyšetrení parodontu?

CPITN index slúži na komplexné zhodnotenie stavu parodontu pacienta, určenie rozsahu poškodenia a následnú potrebu liečby. Je kľúčový aj pre epidemiologické štúdie a plánovanie zdravotnej starostlivosti.

Aký je rozdiel medzi parodontálnym a gingiválnym vačkom?

Parodontálny vačok je pravý vačok vznikajúci po poškodení spojivového epitelu a deštrukcii kosti, je ireverzibilný. Gingiválny vačok je nepravý vačok spôsobený hyperpláziou ďasna bez poškodenia spojivového epitelu a je reverzibilný.

Prečo je PBI index dôležitý pre motiváciu pacienta k hygiene?

PBI index vizualizuje krvácanie z medzizubných papíl, čo je pre pacienta viditeľný a zrozumiteľný znak zápalu. Klesajúce hodnoty PBI sú silnou motiváciou pre pacienta, aby pokračoval v správnej ústnej hygiene a používal pomôcky ako dentálna niť.

Ako sa vypočíta BoP percento a aký je jeho ideálny stav?

BoP percento sa vypočíta ako podiel krvácajúcich plôšok k celkovému počtu vyšetrených plôšok, vynásobený 100. Ideálny stav je 0%, čo znamená, že po sondovaní nedochádza ku krvácaniu, a indikuje zdravý parodont.

Prečo sa pri CPITN vyšetrení nehodnotia tretie moláre (osmičky)?

Tretie moláre sa pri CPITN vyšetrení vynechávajú z dôvodu ich častých anomálií, nepravidelného prerezania alebo absencie, čo by mohlo skresľovať celkové štatistické výsledky o stave parodontu v populácii.