Test na Nemecké osvietenstvo a klasický idealizmus

Otázka 1: Priestor a čas sú podľa Kanta apriórne formy nazerania, ktoré sú spoločné pre všetkých ľudí a nevyhnutné pre získavanie zmyslových dojmov.

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: Kant v transcendentálnej estetike vysvetľuje, že priestor a čas sú apriórne formy, ktoré predchádzajú akejkoľvek empirickej skúsenosti. Sú podmienkou pre získavanie dojmov a pocitov, sú spoločné pre všetkých a pre vnímanie sú nevyhnutné, nemožno ich eliminovať.

Otázka 2: Ktoré z nasledujúcich tvrdení správne vystihujú etické princípy Immanuela Kanta, ako sú predstavené v diele Kritika praktického rozumu?

A. Vôľa človeka je morálne autonómna vtedy, ak si sama udáva zákony, podľa ktorých sa riadi.

B. Kategorický imperatív je podmienený a platí len za určitých okolností pre dosiahnutie želaného cieľa.

C. Mravné konanie je v prvom rade podmienené vonkajšími faktormi, ako je božská autorita, čo je v súlade s Kantovou koncepciou heteronómnej morálky.

D. Hodnotenie mravného činu je založené na jeho úmysle a pohnútkach, nie na dôsledkoch.

Vysvetlenie: Podľa Kanta je vôľa morálne autonómna, ak je určovaná zákonmi, ktoré sú v nás samých (v rozume), pričom človek je sám sebe zákonodarcom. Kategorický imperatív platí nepodmienečne a všeobecne, na rozdiel od hypotetického imperatívu, ktorý platí podmienečne. Kant kladie dôraz na autonómnu morálku a odmieta, aby bolo mravné konanie určované externými činiteľmi ako Boh, čo charakterizuje heteronómiu. Morálny čin hodnotí na základe úmyslu a pohnútok, nie na základe jeho dôsledkov, čím sa líši od utilitaristickej etiky.

Otázka 3: Vo Fichteho teoretickom vedosloví je východiskovou tézou našej skúsenosti princíp Ja=Ja, ktorý predstavuje existenciu čistého, absolútneho alebo transcendentálneho vedomia.

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: Podľa Fichteho je východiskovou tézou našej skúsenosti, že Ja=Ja, čo znamená existenciu vedomia, čistého, absolútneho alebo transcendentálneho.

Otázka 4: Aká bola hlavná kritika J. G. Fichteho voči Kantovmu konceptu „veci o sebe“?

A. Kant chybne umiestnil kauzalitu do noumenálneho sveta.

B. Kauzálny vzťah by mal platiť len v rovine javov, preto nie je možné odvodiť existenciu „veci o sebe“ ako príčiny.

C. „Vec o sebe“ by sa mala celkom vypustiť z filozofie a sústrediť sa len na fenomenálny svet nášho vedomia.

D. „Vec o sebe“ je poznateľná priamo prostredníctvom zmyslovej skúsenosti.

Vysvetlenie: Fichte kritizoval Kanta, pretože kauzálny vzťah podľa neho platí len v rovine javov, a preto nebolo možné odvodiť existenciu „veci o sebe“ ako príčiny. Z tohto dôvodu Fichte tvrdil, že „vec o sebe“ treba úplne škrtnúť a venovať sa len fenomenálnemu svetu, ktorý je rovinou nášho vedomia, čo viedlo k jeho idealizmu.

Otázka 5: V rámci Schellingovej praktickej filozofie je činnosť ducha predovšetkým nevedomá a spontánna.

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: Podľa študijných materiálov praktická filozofia zahŕňa uvedomenú činnosť ducha, zatiaľ čo nevedomé, spontánne tvorenie ducha je charakteristické pre teoretickú filozofiu.