Nemecké osvietenstvo a klasický idealizmus: Komplexný rozbor
Ťukni na otočenie · Potiahni na navigáciu
24 kartičiek
Otázka: Čo charakterizuje nemecké osvietenstvo v 18. storočí v porovnaní s francúzskym?
Odpoveď: Nemecké osvietenstvo sa sústredilo na „osvietenstvo ducha“ (myslenie a idey), vznikalo v prostredí rozdrobeného Nemecka bez revolučného charakteru, pr
Otázka: Aký bol vplyv politickej rozdrobenosti Nemecka na formu osvietenstva?
Odpoveď: Rozdrobenosť oslabila revolučný rozmer myšlienok; dôraz sa presunul na kultúru, umenie a filozofiu namiesto politickej revolúcie.
Otázka: Prečo mali myšlienky francúzskeho osvietenstva väčší historický význam pre Európu než nemecké?
Odpoveď: Lepšie sa šírili kvôli francúzskej revolúcii a francúzština bola rozšírenejším jazykom pre filozofické vyjadrovanie.
Otázka: Ktoré oblasti kultúry v Nemecku v 18. storočí najviac odrážali osvietenstvo?
Odpoveď: Literatúra (Goethe, Schiller, Herder, Holdeslin) a hudba (Beethoven, Mozart) boli hlavnými oblasťami, kde sa prejavovalo nemecké osvietenstvo.
Otázka: Ktorí filozofi sú uvedení ako predstavitelia nemeckého klasicistického idealizmu?
Odpoveď: Immanuel Kant, Fichte, Schelling a Hegel.
Otázka: Kto bol Christian Wolff a aký bol jeho prínos k nemeckej filozofii?
Odpoveď: Christian Wolff (1679–1754) bol systematik a zakladateľ nemeckej filozofickej terminológie; systematizoval poznanie a delil ho na logiku a filozofiu,
Otázka: Ako Wolff delil oblasť poznania?
Odpoveď: Wolff delil poznanie na logiku a filozofiu; v metafyzike rozlišoval všeobecnú (ontológiu) a špeciálnu (kozmológia, psychológia, teológia).
Otázka: Čo predstavuje u Wolffa „ontológia“?
Odpoveď: Všeobecná metafyzika — veda o bytí, o súcne ako takom.
Otázka: Aké sú špeciálne časti Wolffovej metafyziky a čo skúmajú?
Odpoveď: Kozmológia (idea sveta ako celok), psychológia (idea duše) a teológia (idea boha; možno argumentovať za aj proti, ale nemožno dosiahnuť istotu).
Otázka: Ako Kant v súvislosti s Wolffom vnímal hranice ľudského poznania podľa obsahu?
Odpoveď: Podľa Wolffa (a u Kanta sa stretávame s podobným problémom) človek môže myslieť viac, než je schopný skutočne poznať; tri špeciálne formy metafyziky s