Náukový štýl a absurdita v literatúre: Rozbor pre študentov
20 otázok
A. Ano
B. Ne
Vysvetlenie: Študijné materiály uvádzajú, že pre náučný štýl je na syntaktickej rovine charakteristická veľmi zložitá vetná výstavba, ktorá je totožná so zložitou/komplikovanou syntaxou, a taktiež dlhé súvetia a polovetné konštrukcie.
A. Charakterizuje ju prítomnosť zdrobnenín a familiárnych slov pre neformálnosť.
B. Zahŕňa výlučne spisovné a vysoko neutrálne slová bez citového príznaku.
C. Obsahuje odborné slová, termíny a slová cudzieho pôvodu, ktoré sú širokej verejnosti známe.
D. Často sa v nej stretávame s umeleckými jazykovými prostriedkami pre zvýšenie expresivity.
Vysvetlenie: Podľa študijných materiálov sú pre lexikálnu rovinu náučného štýlu typické vysoko neutrálne, výlučne spisovné slová bez citového príznaku, odborné slová, termíny a slová cudzieho pôvodu, ktoré sú zrozumiteľné širokej verejnosti. Materiály explicitne uvádzajú absenciu zdrobnenín, familiárnych slov a umeleckých jazykových prostriedkov.
A. Ano
B. Ne
Vysvetlenie: Javisková podoba diela SOIRÉE má štyri časti: Pretvárka, Životopisy, Piková dáma a Hamlet.
A. Sú konfrontačné, výrazne absurdné a nelogické.
B. Postavy v nich vedú nezmyselné dialógy, hoci z pohľadu čitateľa nemusia byť nudné.
C. Estragón a Vladimír v nich popierajú reálne témy absurdnými, ako napríklad hlad či čakanie.
D. Ich absurdita vyplýva najmä z nezmyselných prvkov, fikcie a bezvýznamnosti.
Vysvetlenie: Študijné materiály uvádzajú, že dialógy v Čakaní na Godota sú 'konfrontačné, výrazne absurdné až nelogické', čo potvrdzuje možnosť 0. Ďalej sa spomína, že postavy 'vedú nezmyselné dialóg', pričom prvé dejstvo je 'Tiché, výrazne pokojné až nudné (nie z pohľadu čitateľa, ale postáv)', čo podporuje možnosť 1. Taktiež sa uvádza, že Estragón a Vladimír 'vedú dialógy o jednoduchých veciach (reálne sa popiera absurdným – hlad, mrkva, krásny deň, čakanie)', čím sa potvrdzuje možnosť 2. Možnosť 3 je nesprávna, pretože materiály rozlišujú absurditu ('vyplýva z reálnych situácií') od nonsensu ('nezmyselné prvky, fikcia, bezvýznamné'), a absurdita dialógov v diele vyplýva z reálnych, hoci absurdných situácií, nie primárne z nonsensových prvkov.
A. Ano
B. Ne
Vysvetlenie: Kultový román ruského spisovateľa Borisa Pasternaka, Doktor Živago, za ktorý získal NC za literatúru v roku 1958, je v študijných materiáloch výslovne uvedený ako dielo obracajúce sa na ZSSR.