Podcast o Náukový štýl a absurdita v literatúre

Kapitoly

Prečo musím písať tak zložito?

Znaky náučného štýlu

Vety dlhé ako týždeň pred výplatou

Rozbor naživo

Od teórie k divadlu

Soirée a iskrivé dialógy

Čakanie na Godota

Postavy a vzťahy

Nobelisti a politika

Cestopisy a paródie

Viacvýznamové uspávanky

Veda na ľade

Přepis

Peter: Písal si niekedy seminárku a učiteľ ti stále vracal prácu s tým, že je to "málo odborné"? Cítil si, že musíš znieť ako super-vedec, aj keď si písal len o Hviezdoslavovi?

Sofia: Presne! Ten pocit, keď jednoduchú myšlienku musíš zabaliť do zložitej vety... no, presne za tým sa skrýva náš dnešný topic.

Peter: A je to dôvod, prečo niektoré učebnice znejú, akoby ich písal robot. Počúvate Studyfi Podcast. Takže, Sofia, čo je to ten náučný štýl?

Sofia: Je to primárne objektívny štýl. Jeho hlavnou funkciou je vysvetliť, objasniť a sprostredkovať nové informácie. Predstav si komunikáciu medzi vedcom a verejnosťou, alebo učiteľom a žiakom.

Peter: Dobre, takže žiadne city, len fakty. Čo to znamená pre slovnú zásobu?

Sofia: Znamená to hlavne odborné termíny a slová bez citového zafarbenia. Napríklad namiesto "tehotenstvo" povieš "gravidita". A hlavne, žiadne zdrobneniny.

Peter: Takže v seminárke z chémie nemôžem napísať, že som pozoroval "malinkú molekulku"?

Sofia: To by asi neprešlo. Taktiež sa vyhýbame umeleckým prostriedkom a familiárnym slovám. Všetko musí byť striktne spisovné.

Peter: Okej, a čo vety? Prečo sú často také dlhé a komplikované?

Sofia: To je ďalší typický znak – zložitá syntax. Dlhé súvetia a polovetné konštrukcie sú bežné, aby sa vyjadrili komplexné vzťahy medzi myšlienkami.

Peter: A čo tá objektivita? Počul som o "autorskom pluráli". To je čo?

Sofia: Super otázka! Keďže text nemá konkrétneho adresáta a autor chce pôsobiť objektívne, nepíše "ja som zistil", ale "zistili sme" alebo "v práci sa budeme venovať...". Aj keď na tom pracoval sám.

Peter: Poďme sa pozrieť na túto ukážku z valenčného slovníka... "Pri sémantickej klasifikácii slovies budeme pracovať so štyrmi základnými sémantickými príznakmi..."

Sofia: Presne tam to vidíš! "Budeme pracovať" – to je autorský plurál. A všimni si tie slová: akčnosť, mutačnosť, sémantický predikát... to sú vysoko odborné termíny.

Peter: A tá veta na konci... "Sémantické predikáty ako jazykové koreláty..." Tá je naozaj dlhá.

Sofia: Presne tak. Je to učebnicový príklad náučného štýlu pre odborníkov. Komplikovaná syntax, odborné termíny, objektivita... všetko tam je.

Peter: Uf, tak to bol teda náročný text. Poďme sa teraz presunúť od tej hustej teórie k niečomu... živšiemu. Čo tak divadlo?

Sofia: Výborný nápad! A začnime hneď klasikou, ktorú milujeme. Milan Lasica a Július Satinský a ich slávne Soirée.

Peter: Áno! To je presne ten typ inteligentného humoru, ktorý ma baví. Kedy to vlastne vzniklo?

Sofia: Písal sa rok 1968. Zaujímavé je, že prvé vydanie nebola celovečerná hra, ale skôr zbierka scénok a dialógov. Vychádzalo to najprv v poézii, potom v próze, a až nakoniec v dráme.

Peter: A aká bola kompozícia na javisku? Tiež taká rozkúskovaná?

Sofia: Presne tak. Javisková podoba mala štyri časti, ktoré prepájala svojím spevom úžasná Zora Kolínska. Celé to bolo založené na ich genialite a improvizácii.

Peter: Takže v podstate nikdy nevedeli, ako to presne dopadne?

Sofia: Možno ani oni sami! A práve v tom bola tá mágia. Ich dialógy boli plné paródie, irónie a hlavne sebairónie. Vždy končili nečakanou pointou.

Peter: A ešte si pozývali na javisko aj známe osobnosti, však?

Sofia: Áno, často aj z politického života, čo bolo dosť odvážne. Texty a pesničky si tvorili sami, ale často im pomáhal aj Jaro Filipa.

Peter: Takže tie ich dialógy boli kľúčové. A čo keď sa pozrieme na dialógy, ktoré sú... no, úplne opačné? Absurdné?

Sofia: Perfektný mostík k Samuelovi Beckettovi a jeho hre Čakanie na Godota. To je vrchol absurdnej drámy.

Peter: Čo ju robí takou... absurdnou? Okrem toho, že sa tam stále na niekoho čaká.

Sofia: V podstate všetko. Minimálne kulisy — len poľná cesta a jeden strom. Dejová línia je potlačená. Všetko stojí a padá na dialógoch, ktoré sú často úplne nelogické. Dve hlavné postavy, tuláci Estragon a Vladimír, vedú nezmyselné rozhovory o topánkach a mrkve, zatiaľ čo čakajú.

Peter: A na koho to vlastne čakajú? Kto je ten Godot?

Sofia: No, to je tá veľká otázka. Je to Boh? Nádej? Záchrana? Beckett to necháva na nás. Oni sami nevedia, kto to je, len dúfajú, že zmení ich život k lepšiemu.

Peter: A okrem nich sú tam aj ďalšie postavy, však?

Sofia: Áno, Pozzo a Lucky. Ich vzťah je úplne despotický. Pozzo vedie Luckyho na reťazi ako psa a neustále mu rozkazuje. Je to brutálny obraz moci a podriadenosti.

Peter: To znie dosť drsne. A ako to celé prebieha?

Sofia: V prvom dejstve sa v podstate len zoznamujeme s ich čakaním a dynamikou. Na konci príde chlapec a povie: „Pán Godot dnes nepríde, ale zajtra sa iste dostaví.“ A oni, hoci hovoria, že odídu, zostanú nehybne stáť.

Peter: A druhé dejstvo je to isté?

Sofia: V podstate áno, ale s jedným zvratom. Pozzo oslepne a Lucky onemie. Ich roly sa čiastočne vymenia, ale Pozzo zostáva despotický. Chlapec príde znova s tou istou správou.

Peter: A na konci? Príde konečne Godot?

Sofia: Čo myslíš? Nie. Hra končí tým, že Vladimír a Estragon si povedia „Poďme“, ale ani sa nepohnú. Zostávajú čakať. Večné čakanie bez výsledku.

Peter: Takže je to celé o bezcieľnosti? To znie dosť... beznádejne. Ale asi to má hlbší zmysel.

Sofia: Určite áno. Ukazuje to veľa o ľudskej existencii a hľadaní zmyslu. Ale neboj sa, nie všetka moderná dráma je takáto. Nabudúce sa pozrieme na niečo s oveľa jasnejším dejom.

Peter: A čo nejakí iní autori, ktorí sa nebáli vyjadriť svoj názor? Možno niekto s Nobelovou cenou?

Sofia: Určite! Napríklad Boris Pasternak. Jeho kultový román *Doktor Živago* mu v roku 1958 vyniesol Nobelovu cenu, no zároveň aj obrovské problémy so Sovietskym zväzom.

Peter: To je silný príbeh sám o sebe. A čo ženy v literatúre, ktoré získali toto ocenenie?

Sofia: Skvelá otázka. Prvou ženou, ktorá získala Nobelovu cenu za literatúru, bola Švédka Selma Lagerlöfová už v roku 1901. Dokonca bola vyobrazená na bankovke!

Peter: To je teda pocta! Čím sa preslávila?

Sofia: Jej dielo *Zázračná cesta Nilsa Holgerssona* je vlastne cestopis Švédska, ktorý sa neskôr stal vlastivedou pre deti. Ale aj ona, podobne ako Pasternak, vystupovala proti politike ZSSR.

Peter: Takže to nebolo len o tom, či „Brit či nebrit?“

Sofia: Presne tak! To je slávna paródia na Hamleta od Tomáša Janovica, majstra absurdity a nonsensu.

Peter: A Janovic písal aj texty piesní, však? Počul som o nejakej uspávanke.

Sofia: Áno, k známej *Uspávanke*, ktorú naspievala Zora Kolínska na Mozartovu hudbu. Je plná inotajov, taká viacmyselná a hravá.

Peter: Trochu ako niektoré ľudové piesne, napríklad francúzska *Sur le pont d'Avignon*. Znie jednoducho, ale má za sebou bohatú históriu.

Sofia: Presne tak. Ukazuje to, aká vie byť literatúra vrstvená. Ale poďme sa teraz od textov presunúť k niečomu vizuálnejšiemu.

Peter: A čo môže byť vizuálnejšie ako krasokorčuľovanie? Tie piruety, kostýmy... a hlavne tie neuveriteľné skoky.

Sofia: Presne. A je za tým celá veda. Málokto vie, že skoky sa delia na dve hlavné skupiny. Sú buď odrazené zo špičky zúbkov na korčuli, ako Lutz a Flip...

Peter: ...alebo?

Sofia: Alebo z hrany korčule, ako napríklad Salchow. Každý má úplne iný nájazd aj techniku odrazu.

Peter: Takže to nie je len o tom, že sa nejako odrazia a zatočia? Mne to vždy pripadalo ako... no, kontrolovaný pád s eleganciou.

Sofia: Dobrý postreh, ale je to oveľa zložitejšie. Napríklad taký Axel je jediný skok, ktorý sa skáče dopredu, nie dozadu. Preto má vždy o polovicu otáčky navyše.

Peter: Aha! Takže trojitý Axel sú v skutočnosti tri a pol otáčky. To je neuveriteľné! Od hudby až po šport, za všetkým je skrytá precízna štruktúra.

Sofia: Presne tak. A to je asi hlavný odkaz dnešnej epizódy. Dúfam, že sme vám pomohli vidieť veci v nových súvislostiach a že vás to bude baviť objavovať.

Peter: Určite áno. Ďakujeme, Sofia, za skvelé postrehy. A vám, milí poslucháči, ďakujeme za pozornosť a prajeme veľa úspechov.

Sofia: Majte sa krásne a dopočutia nabudúce pri Studyfi Podcaste!