Tento článok podrobne rozoberá náučný štýl a absurditu v literatúre, kľúčové témy pre študentov slovenčiny. Vysvetľuje charakteristické znaky náučného jazyka, od lexiky po syntax a štruktúru. Následne sa ponára do sveta absurdity a nonsensu, pričom analyzuje ich prejavy v každodennom živote aj v dielach významných autorov. Zameriavame sa na tvorbu Milana Lasicu a Júliusa Satinského a na ikonickú hru Samuela Becketta Čakanie na Godota. Príprava na maturitu nikdy nebola komplexnejšia!Vitajte v komplexnom sprievodcovi, ktorý vám pomôže pochopiť dve odlišné, no rovnako dôležité oblasti slovenskej literatúry a jazyka: náučný štýl a absurdita v literatúre. Tieto témy sú často súčasťou študijného materiálu pre stredoškolákov aj vysokoškolákov, a preto je kľúčové im správne porozumieť. Pripravte sa na hlboký ponor do charakteristík vedeckého prejavu a na objavovanie sveta nezmyslu a existenciálnych otázok prostredníctvom literárnych diel.## Náukový štýl v literatúre a jeho charakteristikaNáukový štýl (alebo tiež vedecký štýl) je primárne objektívny jazykový štýl, ktorý sa spája s oficiálnou verejnou komunikačnou sférou. Jeho hlavnou funkciou je vysvetľovať, objasňovať, učiť a sprostredkovať nové, overené informácie. Komunikovať ním môžu vedci s verejnosťou, učitelia so žiakmi, alebo aj vedci medzi sebou na odborných konferenciách.### Čo je náučný jazykový štýl?Ide o jazykový prejav, ktorého cieľom je presne a jednoznačne informovať o vedeckých poznatkoch alebo odborných témach. Vyznačuje sa predovšetkým objektívnosťou a absenciou subjektívnych názorov autora. Nemá konkrétneho adresáta, čo sa často prejavuje autorským plurálom ("my sme zistili") alebo bezpodmetovými zvratnými tvarmi ("je potrebné uviesť, že...").### Kľúčové lexikálne znaky náučného štýluV lexikálnej rovine sa náučný štýl opiera o:- Odborné slová a termíny: Používa presné odborné výrazy (napr. gravidita namiesto tehotenstvo).- Vysoko neutrálne slová (nocionálne): Tieto slová sú bez citového príznaku a výlučne spisovné.- Slová cudzieho pôvodu: Využívajú sa len tie, ktoré sú všeobecne zrozumiteľné (napr. demokracia, fraktúra).- Absencia umeleckých jazykových prostriedkov: Nenájdete tu metafory, prirovnania ani iné štylistické figúry.- Absencia zdrobnenín a familiárnych slov: Jazyk je vždy formálny a seriózny.### Syntaktické a štylistické znakyPre syntaktickú rovinu je typická:- Zložitá vetná výstavba: Často sa stretávame s dlhými súvetiami a polovetnými konštrukciami.- Objektívnosť: Prejav je neutrálny, bez subjektivizujúcich výrazov ako "ja som zistil..." alebo "z mojich výsledkov vyplýva...".### Schematickosť a nejazykové prvkyKaždý žáner náučného štýlu má presnú štruktúru. Príkladom je odborná práca (bakalárska, diplomová, seminárna), ktorá sa člení na:- Titulný list, abstrakt: často v slovenskom aj anglickom jazyku.- Úvod: načrtnutie celej práce.- Jadro: s kapitolami a podkapitolami.- Záver.- **Obsah.**Dôležitú úlohu zohrávajú aj nejazykové (mimojazykové) prvky, ako sú grafy, obrazové prílohy, tabuľky, výskumy a štatistiky, ktoré dopĺňajú a vizualizujú informácie.### Analýza ukážky č. 1: Valenčný slovník slovenských sloviesUkážka z diela Valenčný slovník slovenských slovies predstavuje ideálny príklad náučného štýlu. Jej cieľom je vysvetliť a objasniť systém slovies v slovenčine.- Komunikačná úroveň: Je určená pre slovenčinárov, odborníkov a študentov slovenského jazyka.- Lexika: Obsahuje vysoko odborné slová ako dynamickosť, mutačnosť, akčnosť, sémantický predikát, jazykový korelát či funktor.- Syntax: Je zložitá a komplikovaná, typická pre vedecké texty.- Objektívnosť: Prejav je neosobný, využíva autorský plurál ("budeme pracovať", "budeme klasifikovať") a zovšeobecnenia.## Absurdita a nonsens v literatúre a každodennom životeKým náučný štýl sa snaží o presnosť a racionalitu, absurdita a nonsens sú jeho presným opakom. Prinášajú prvky nezmyslu, iracionality a často reflektujú zložitosť ľudského bytia.### Rozdiel medzi nonsensom a absurdnosťou- Nonsens (z angl. nonsense): Predstavuje nezmyselné prvky, fikciu a bezvýznamnosť. Je to často hravý, ľahší typ nezmyslu, ktorý nemá hlbší existenciálny podtext.- Absurdita: Vyplýva z reálnych, často problematických situácií. Spája sa s otázkami existencializmu (bytie, žitie) a reaguje na spoločenskú či politickú situáciu. Slúži ako výstavbový prvok v literárnych dielach. Jej počiatky siahajú do 18. a 19. storočia, objavila sa napríklad u G. Apollinaira.### Absurdita ako reakcia na spoločnosťAbsurdita sa často vynára v obdobiach spoločenských kríz, neslobôd a zmien, kedy sa človek cíti stratený a jeho život stráca zmysel. Stáva sa tak umením, ktoré poukazuje na nezmyselnosť a iracionalitu sveta okolo nás.## Poetika Milana Lasicu a Júliusa Satinského: Majstri humoru a absurdityMilan Lasica a Július Satinský boli ikonická humoristická dvojica, ktorá prostredníctvom svojho jedinečného divadelného jazyka a textov kriticky reagovala na spoločnosť, a to najmä v období socializmu. Ich tvorba je plná absurdity a nonsensu, prepletených s paródiou, iróniou a sebairóniou.### Charakteristika autorskej poetiky L+S- Osobitý divadelný jazyk: Ich vystúpenia boli známe pre improvizáciu a interakciu s publikom, čo dodávalo každému predstaveniu jedinečnosť.- Vlastné texty: Písali si vlastné skeče, ktoré boli asociatívne a plné dvojzmyslov a slovných hračiek.- Štylizované piesne: Často dopĺňali svoje vystúpenia hudobnými skladbami, na ktorých spolupracovali napríklad s Jarom Filipom.- Národná mentalita: Ich humor sa často zameriaval na kritiku negatív spoločnosti, ako je korupcia, zlé charakterové vlastnosti, medziľudské vzťahy a vnútorný svet človeka.- Postavy: Ich postavy nemali mená, len všeobecné pomenovania (pesimista, vzdelanec, optimista). Lasica často stvárňoval vzdelanca a Satinský obyčajného človeka, čím vytvárali kontrast "mudrca" a "hlupáčika".- Iskrivé dialógy: Majstrovsky napísané dialógy, plné paródií, irónie a nečakaných point, boli ich poznávacím znakom.- Synkretizmus: Vo svojich dielach spájali rôzne umelecké druhy (hudba, literatúra, výtvarné umenie) a spoločenské, filozofické či politické odkazy. Často zosmiešňovali javy socialistického systému.### Kľúčové motívy a témy v ich tvorbe- Motív pretvárky a masiek: ("Podľa tváre poznáš človeka.")- Motív cestovania a stereotypu: Zobrazený paradoxne – ten, kto cestoval, mal nudné detstvo, zatiaľ čo nuda a stereotyp boli vzrušujúce.- Téma detstva.- Téma nedorozumenia a zámeny.### Analýza Soirée: Pretvárka, Životopisy, Piková dáma, HamletJavisková podoba Soirée má štyri časti, ktoré prepája spev Zory Kolínskej.#### Pretvárka: Spoločenský obraz a synkretizmusTáto časť sa zameriava na motívy tváre a masky, ktoré symbolizujú pretvárku a obraz spoločnosti bývalého Československa.- Synkretizmus:- Hudba: Malá nočná hudba od Mozarta.- Literatúra: Selma Lagerlöfová (švédska spisovateľka, Nobelova cena, dielo Zázračná cesta Nilsa Holgerssona) a jej kritika politiky ZSSR. Odkaz na Doktora Živaga od Borisa Pasternaka. Paródia Shakespearovho Hamleta ("Byť či nebyť?" mení na "Brit či nebrit?").- Ľudová slovesnosť a francúzska pieseň: Sur le pont d'Avignon.- Pieseň Uspávanka: s viacvýznamovým textom Tomáša Janovica a hudbou Mozarta.#### Životopisy: Cestovanie, stereotyp a paradoxDruhá časť začína rozhovorom Lasicu a Satinského o detstve, kde sa objavujú motívy cestovania a stereotypu.- Výstavbové prvky: paradox a kontrast (nuda vs. pestrosť).- Synkretizmus:- Cudzie výrazy: z francúzštiny a maďarčiny.- Šport: krasokorčuliarske pojmy.- Veda: geografia a biológia (hemisféra, hydrosféra, stratosféra).- Spoločenské odkazy: Múr nárekov, pieseň Kaťuša (orientácia na ZSSR), Spáľ mosty (výzva k samostatnosti).#### Piková Dáma: Absurdita výsluchu a synkretizmusTáto časť, inšpirovaná novelou A. S. Puškina, je výraznejšie poznačená absurditou než nonsensom. Lasica je tu na výsluchu Štátnou bezpečnosťou, čo predstavuje absurdnosť prenasledovania ľudí pre banálne dôvody. Postava Marty, zapisovateľky, je len fikciou.- Motívy: nedorozumenie, zámena.- Synkretizmus:- Ruská literatúra: A. S. Puškin (Piková dáma), Isaak Babel.- Jazyk: Kontrast medzi vznešeným Lasicom a Satinským, ktorý ako predstaviteľ politickej moci hovorí v záhorskom nárečí.- Umenie: Pieseň Dážď ruží (autor L., hudba Gilbert Bécaud), výtvarné umenie (Dáma s hranostajom od L. da Vinciho), hudba (Margaret Thatcher ako "Železná lady"), literatúra (Dáma s kaméliami od A. Dumasa, Dáma v jazere od R. Chandlera).#### Hamlet: Paródia a nadčasovosť absurdityTáto časť je výraznou paródiou na Shakespearovu tragédiu.- Výrazná absurdita: Reálne postavy z Hamleta, ktoré niesli truhlu, Hamletovci mali plný dom truhiel, postavy stoja za závesom s Polóniom.- Synkretizmus:- Ľudová slovesnosť a história: Odkaz na Jánošíka ("keď ste si ma upiekli, tak...").- Literatúra: Anna Karenina (L. N. Tolstoj), Rómeo a Júlia (W. Shakespeare), Beatnici (Allen Ginsberg a Vytie).- Pieseň: Viac vám nepoviem (text L., hudba Cobb, prespievala Zita Kolínska).## Samuel Beckett a absurdita v dráme: Čakanie na Godota Čakanie na Godota od Samuela Becketta je jednou z najznámejších hier absurdného divadla, ktorá majstrovsky stvárňuje existenciálnu krízu a nezmyselnosť čakania.### Kompozícia a javiskoHra má dve dejstvá a minimálny počet kulís: poľná cesta s jedným stromom, košík s jedlom, reťaz a stoličky. Miesto čakania vo veľkom priestore vytvára kontrast k absurdite a nudnosti čakania.### Postavy a ich symbolikaHra má šesť postáv, pričom existencia Godota je spochybnená, čo necháva priestor pre interpretáciu. Dôležitý je biologický čas, ktorý plynie, no postavy zostávajú uväznené v nekonečnom čakaní.- Estragon (Gogo): Typický Francúz, pasívny, hovorí viac, predstavuje francúzsky národ.- Vladimír (Didi): Pasívny, predstavuje slovanský národ, hovorí za ľudstvo.- Pozzo: Talian, energický, ukričaný, aktívny a despotický.- Lucky: Mlčanlivý, pasívny Angličan, symbolizujúci pohodu a vážnosť.- Chlapec: Rámcuje dielo, prináša správu, že Godot nepríde.- Godot: Neznáma postava, ktorá nikdy nepríde. Symbolizuje Boha, spásu, nádej, alebo jednoducho niečo, čo si postavy vymodelovali v predstavách a po čom túžia.### Analýza 1. dejstva: Čakanie a despotizmusPrvé dejstvo je tiché, pokojné až nudné z pohľadu postáv, ktoré vedú nezmyselné dialógy. Estragon a Vladimír, hoci sa tvária, že sa nepoznajú, majú spoločnú minulosť. Sú tuláci, nič nemajú a čakajú na Godota, ktorý má zmeniť ich budúcnosť.- Dialógy: Konfrontačné, výrazne absurdné a nelogické (o hlade, mrkve, kráse dňa, rozviazanej topánke).- Vzťah Vladimíra a Estragona: Vladimír manipuluje Estragona, aby ho chránil, má k nemu otcovský prístup. Na konci dejstva si uvedomia, že Lucky nie je zviera, keď ho vidia plakať.- Pozzo a Lucky: Pozzo je despotický, vedie Luckyho na reťazi ako otroka, používa rozkazovacie vety. Lucky ho poslušne prijíma.- Záver dejstva: Chlapec zvestuje, že Godot dnes nepríde. Estragon a Vladimír sa rozhodnú odísť, ale zostanú nehybne stáť a ďalej čakajú. Postavy sú bez konkrétneho cieľa, ich čakanie neprináša žiaden úžitok.### Analýza 2. dejstva: Zmena úloh a boj za ľudstvoV druhom dejstve dochádza k zmene. Pozzo oslepne a je závislý od ostatných, hoci jeho správanie zostáva despotické. Lucky sa mu snaží pomôcť, čím si zachováva svoj charakter.- Chlapec: Objavuje sa opakovane, hoci postavy tvrdia, že ho vidia prvýkrát. Vymýšľa si podobu Godota.- Boj za ľudstvo: Vladimír je výrečnejší a hovorí za celé ľudstvo, bojujúc za morálku a ľudskú dôstojnosť, ktorá je v kontraste s Luckym – zvieraťom.- Koniec: Estragon a Vladimír sa chcú obesiť, ale presvedčia sa, že príchod Godota ich spasí. Rozhodnú sa počkať do zajtra, ale namiesto odchodu zostanú a stále čakajú na Godota. Dielo končí výzvou "Poďme!", ktorá ostáva nenaplnená.## ZáverČi už sa stretávame s precíznou a objektívnou formou náučného štýlu alebo s hlboko existenciálnou a často znepokojivou absurditou v literatúre, obe oblasti nám ponúkajú cenný pohľad na fungovanie jazyka a na reflexiu ľudskej skúsenosti. Od pochopenia štruktúry vedeckých textov až po dešifrovanie satirického humoru Lasicu a Satinského či filozofických hádaniek Becketta – tieto poznatky sú neoddeliteľnou súčasťou komplexného literárneho vzdelania. Dúfame, že vám tento článok pomohol lepšie sa orientovať v týchto témach a úspešne sa pripraviť na nadchádzajúce výzvy.## Často kladené otázky (FAQ)### Aký je hlavný rozdiel medzi náučným štýlom a umeleckým štýlom?Náučný štýl je objektívny, informačný a používa odbornú terminológiu bez citového zafarbenia. Jeho cieľom je sprostredkovať overené poznatky. Umelecký štýl je subjektívny, expresívny, využíva umelecké jazykové prostriedky a jeho cieľom je estetický zážitok a pôsobenie na emócie.### Ako sa prejavuje absurdita v dielach Lasicu a Satinského?V dielach Lasicu a Satinského sa absurdita prejavuje najmä v dialógoch, kde sa stretávajú nelogické tvrdenia s reálnymi situáciami, čo vedie k humoru a kritike spoločenských javov. Časté sú paródie, irónia a kontrast medzi "mudrcom" a "hlupáčikom", ktoré odhaľujú absurditu socialistického režimu a ľudských charakterov.### Čo symbolizuje Godot v Beckettovej hre Čakanie na Godota?Godot je symbol neznámej, no očakávanej entity, ktorá nikdy nepríde. Môže symbolizovať Boha, spásu, nádej, zmysel života, alebo aj jednoducho prázdnu ilúziu, ktorú si ľudia vytvárajú, aby prekonali nezmyselnosť svojho bytia.### Prečo je "Čakanie na Godota" považované za absurdné?Hra je absurdná pre svoju repetitívnu štruktúru, nezmyselné dialógy, absenciu jasného deja a pre postavy, ktoré nepoznajú svoj cieľ, no napriek tomu nekonečne čakajú. Zobrazuje existenciálnu úzkosť a pocit nezmyselnosti v svete bez vyššieho zmyslu.### Ktoré prvky sú typické pre náučný jazykový štýl?Typické prvky zahŕňajú: odbornú terminológiu, neutrálne a spisovné slová, absenciu umeleckých prostriedkov a zdrobnenín, zložitú vetnú stavbu, objektívnosť, autorský plurál a bezpodmetové zvratné tvary. Dôležitá je aj schematická štruktúra (úvod, jadro, záver) a využitie nejazykových prvkov (grafy, tabuľky).