Vitajte v našom komplexnom sprievodcovi mykoplazmózami zvierat, dôležitou témou pre študentov veterinárnej medicíny aj chovateľov. Tento článok vám poskytne podrobný rozbor, charakteristiku a prehľad o týchto bakteriálnych ochoreniach, ktoré môžu postihnúť širokú škálu živočíšnych druhov, vrátane psov, mačiek, hovädzieho dobytka, ošípaných a hydiny. Zameriame sa na etiológiu, epizootológiu, patogenézu, symptómy, diagnostiku, terapiu a prevenciu, aby ste získali ucelené zhrnutie mykoplazmóz zvierat potrebné pre vaše štúdium alebo prax.

Čo sú Mykoplazmózy zvierat: Základná charakteristika

Mykoplazmózy sú ochorenia vyvolané zástupcami rodov Mycoplasma, Ureaplasma a Acholeplasma. Tieto mikroorganizmy sú jedinečné tým, že nemajú bunkovú stenu, čo ich robí odolnými voči mnohým bežne používaným antibiotikám, ktoré cielia práve na bunkovú stenu.

Prejavy ochorení sa líšia v závislosti od druhu zvierat a konkrétneho pôvodcu. Mykoplazmy často pôsobia ako oportúnne patogény, čo znamená, že sa môžu podieľať na vzniku ochorení v kombinácii s inými mikroorganizmami alebo pri oslabení imunity zvieraťa.

Etiológia a rozšírenie mykoplazmóz

Rod Mycoplasma zahŕňa mnoho druhov, ktoré sú špecifické pre jednotlivé živočíšne druhy. Okrem Mycoplasma sú významnými pôvodcami aj rody Ureaplasma a Acholeplasma. Tieto baktérie sú rozšírené po celom svete a ich prítomnosť v chovoch môže spôsobovať značné ekonomické straty.

Mykoplazmy u psov a mačiek

U psov boli izolované druhy ako M.canis, M.spumans, M.edwardii, M.molare, M.opalescens. U mačiek sú to najmä M.felis, M.gatae a M.feliminutum. Ureaplazmy sa u mačiek podieľajú na ochoreniach urogenitálneho traktu.

Mykoplazmy u psov a mačiek často nespôsobujú ochorenie samostatne. Sú súčasťou normálnej mikroflóry konjunktívy, respiračného a urogenitálneho traktu. Patogenéza nastáva pri spolupôsobení s inými mikroorganizmami alebo pri strese.

Mykoplazmózy prežúvavcov

Pľúcna nákaza hovädzieho dobytka (PNHD) je vysoko kontagiózna septikémia vyvolaná Mycoplasma mycoides var. mycoides. Je charakterizovaná krupóznym zápalom pľúc a fibrinóznym zápalom pohrudnice. Ide o závažné ochorenie podliehajúce hláseniu.

Infekčná pleuropneumónia kôz (IPK) je kontagiózna mykoplazmová choroba kôz spôsobená Mycoplasma capricolum var. capripneumoniae. Prejavuje sa krupóznou pneumóniou a sérofibrinóznou pleuritídou. Má vysokú morbiditu a mortalitu.

Infekčná agalakcia oviec a kôz (IAOK) je kontagiózna choroba vyvolaná Mycoplasma agalactiae, často s vysokou mortalitou u mláďat. Charakterizuje sa mastitídou, oftalmitídou a artritídami. Môžu ju spôsobovať aj M.capricolum var. capricolum, M.mycoides var. mycoides a M.putrefaciens.

Mykoplazmová artritída HD (MAHD) je charakterizovaná fibrinóznou synovitídou a opuchmi kĺbov na končatinách, ktorú spôsobuje Mycoplasma bovis. Môže sa vyskytnúť aj pneumónia.

Infekčná keratokonjunktivitída oviec a kôz (IKOK), vyvolaná najčastejšie Mycoplasma conjunctivae, postihuje oči a prejavuje sa lakrimáciou, konjunktivitídou, iritídou a keratitídou.

Mykoplazmózy ošípaných

Enzootická pneumónia ošípaných (EPO) je chronická, vysoko kontagiózna choroba ošípaných, spôsobená Mycoplasma hyopneumoniae. Klinicky sa prejavuje bronchopneumóniou a zaostávaním v raste. Má významné ekonomické dopady v chovoch.

Fibrinózna serozitída a artritída svíň (FSA) je akútny až chronický zápal seróz a kĺbov u ciciakov a odstavčiat. Pôvodcami sú Mycoplasma hyorhinis pre polyserozitídu u ciciakov a Mycoplasma hyosynoviae pre artritídy u starších ošípaných.

Mykoplazmózy hydiny

Chronická respiračná choroba hydiny (CRCH), známa aj ako infekčná sinusitída moriek, je vyvolaná Mycoplasma gallisepticum. Prejavuje sa zápalom slizníc horných dýchacích ciest, vedľajších nosových dutín a vzduchových vakov kurčiat a moriek.

Mykoplazmóza moriek (MM), alebo morčací syndróm (TS-65), je infekčná choroba moriek spôsobená Mycoplasma meleagridis. Je charakterizovaná aerosakulitídou, znížením liahnivosti, skeletálnymi abnormalitami a spomalením rastu.

Infekčná synovitída (IS) je choroba hydiny, ktorej pôvodcom je Mycoplasma synoviae. Prebieha ako subklinická infekcia horných dýchacích ciest alebo systémové ochorenie s infekčnou synovitídou kĺbov a šľachových puzdier.

Aviárna mykoplazmóza spôsobená Mycoplasma iowae vedie k zníženej liahnivosti, embryonálnej mortalite, aerosakulitídam a poruchám pohybového aparátu u kurčiat a moriek.

Patogenéza a Epizootológia mykoplazmóz

Mykoplazmy sa prenášajú priamym kontaktom, aerogénne (vzduchom na vzdialenosť až 200 m), alebo nepriamo kontaminovanými predmetmi, krmivom či hmyzom. U mnohých druhov je možný aj vertikálny prenos (napr. transovariálny u hydiny, cez infikované semeno pri inseminácii).

Po vniknutí do organizmu sa mykoplazmy usadzujú na slizniciach (dýchací, urogenitálny trakt, spojivka) alebo v kĺboch a mliečnej žľaze. Poškodzujú riasinkový epitel, spôsobujú zápaly a trombózy, čo vedie k narušeniu funkcie orgánov a vzniku lézií, napríklad sekvestrov v pľúcach pri PNHD.

Inkubačná doba sa líši v závislosti od pôvodcu a hostiteľa, môže trvať od niekoľkých dní do niekoľkých mesiacov.

Detailná charakteristika symptómov

Symptómy mykoplazmóz sú rôznorodé a závisia od postihnutého systému a druhu zvieraťa.

Symptómy u psov a mačiek

Mačky: Serózny, neskôr hlienovitý a lepkavý výtok z očí (konjunktivitída), rinitída, mykoplazmové abscesy v podkoží alebo svalovom tkanive. Rohovka zvyčajne nie je postihnutá, príznaky často samy odznejú.
Psy: Psincový kašeľ (spolupôsobenie s vírusmi a baktériami), endometritídy u súk.

Symptómy u prežúvavcov

PNHD (hovädzí dobytok): Vysoká horúčka (až 40°C), inapetencia, chudnutie, suchý a bolestivý kašeľ, neskôr vlhký. Zvieratá sa nechcú pohybovať, stonajú, prehýbajú chrbát. Smrť nastáva za 3-4 týždne za príznakov dusenia. Pri chronickej forme prevažuje chudnutie a kašeľ.
IPK (kozy): Kašeľ, dyspnoe, vysoká horúčka (41-43°C), malátnosť, inapetencia. V terminálnom štádiu dusenie, penivé sliny. Smrť za 2-5 dní.
IAOK (ovce, kozy): Inapetencia, malátnosť, zvýšená telesná teplota (41-41,5°C). Zníženie produkcie mlieka (mastitída), oftalmitída, artritídy. Gravidné zvieratá potratia, u samcov orchitída.
MAHD (hovädzí dobytok): Toporná chôdza, krívanie, opuchnuté kĺby, inapetencia, úbytok na váhe, mierne zvýšená teplota. Môže sa vyskytnúť pneumónia.
IKOK (ovce, kozy): Konjunktivitída, profúzna lakrimácia, blefarospazmus, keratitída, zákal a vaskularizácia rohovky. Hnedé sfarbenie kože pod očami. U kôz miernejší priebeh.

Symptómy u ošípaných

EPO: Chronický neproduktívny kašeľ, výtok z nosa a očí, mierna hnačka u odstavčiat. Kašeľ sa zhoršuje pri nútenom pohybe. Znížené prírastky napriek zachovanej chuti do žrania. Akútna forma je vzácna, s namáhavým dýchaním a horúčkou.
FSA: Horúčka, depresia, inapetencia, dyspnoe s abdominálnym dýchaním, polyartritídy (u M.hyorhinis). Krívanie s minimálnym opuchom kĺbov (u M.hyosynoviae).

Symptómy u hydiny

CRCH (kurčatá, morky): Serózny až sérofibrinózny výtok z nosových otvorov, dýchanie s otvoreným zobákom. Fibrinózna konjunktivitída. U moriek zápal paranazálnych sínusov s vyklenutím stien a deformáciou hlavy. Tracheálne chrapoty, kašeľ, dyspnoe. Pokles znášky a liahnivosti. Mortalita minimálna.
MM (morky): Aerosakulitídy u mladých moriek. Deformity kostí, ako je zakrivenie, stočenie, skrátenie tarzometatarzálnych kostí a deformácie cervikálnych stavcov.
IS (kurčatá, morky): Zblednutie hrebienka, krívanie, opuchy kĺbov, spomalený rast, apatia, zakrpatievanie. U moriek výrazne opuchnuté kĺby.
M.iowae (kurčatá, morky): Znížená liahnivosť, embryonálna mortalita, aerosakulitídy. U jednodňových kurčiat zakrslosť, nedostatočné operenie, chondrodystrofia, abnormality behákov.

Diagnostika mykoplazmóz

Diagnostika mykoplazmóz zahŕňa kombináciu epizootologického šetrenia, klinických príznakov a laboratórnych testov. Odber vzoriek sa líši podľa predpokladaného miesta infekcie.

Metódy laboratórnej diagnostiky

Výtery: Z konjunktiválnej, nosovej sliznice a sliznice urogenitálneho traktu.
Kultivácia: Izolácia pôvodcu na špeciálnych médiách (napr. Hayflichovo médium) s predĺženou inkubáciou (pre M.gallisepticum až 7 dní). Mykoplazmy M.hyopneumoniae vytvárajú kolónie bez centrálneho „gombíka“.
Identifikácia: Špecifickými antisérami, DNA sondami, imunofluorescenciou (priamou aj nepriamou), imunoperoxidázovým testom.
Molekulárne metódy: PCR (polymerázová reťazová reakcia) je čoraz viac využívaná pre jej citlivosť a špecifickosť.
Sérologické testy: ELISA (Enzyme-Linked Immunosorbent Assay), komplementfixačný test (KFR), nepriamy hemaglutinačný test (HIT), rýchla sklíčková a skúmavková aglutinácia, latexový aglutinačný test. U IAOK je RVK použiteľná už na začiatku klinických príznakov.
Patologicko-anatomické vyšetrenie: Typický nález (napr. mramorovanie pľúc pri PNHD, fibrinózna pleuropneumónia pri IPK, parenchymatózny zápal vemena pri IAOK, kazeózny exsudát vo vzduchových vakoch pri CRCH).
Intradermálny alergický test: Používa sa u chronických prípadov PNHD.

Diferenciálna diagnostika

Je kľúčové odlíšiť mykoplazmózy od iných ochorení s podobnými klinickými prejavmi:

Mačky: Chlamydióza, herpesvírusová infekcia (FHV-1), kalicivírusová choroba.
Psy: Adenoviróza (CAV-2), parainfluenza (CPIV-2).
Prežúvavce: Pasteurelóza, tuberkulóza, septická bronchopneumónia, parazitárna pneumónia teliat (PNHD); mastitídy inej etiológie, brucelóza, kampylobakterióza, listerióza (IAOK); iné ochorenia výkrmového dobytka s opuchmi kĺbov (MAHD); chlamýdie, riketsie, branhamely, St.aureus, E.coli, L.monocytogenes (IKOK).
Ošípané: Chrípka ošípaných, pleuropneumónia ošípaných (Actinobacillus pleuropneumoniae), chronická pneumónia (Ascaris lumbricoides) (EPO); streptokokové artritídy, Glässerova choroba, artritída pri červienke (FSA).
Hydina: Newcastelská choroba, infekčná bronchitída, infekčná laryngotracheitída, chlamydióza, cholera hydiny, aspergilóza, avitaminóza A (CRCH); iné mykoplazmózy (M.synoviae a M.iowae) môžu spolupôsobiť pri vzniku aerosakulitídy, sinusitídy alebo spôsobovať embryonálnu mortalitu (MM); stafylokokové infekcie, infekcie salmonelami, pasterelami, E.coli (IS).

Terapia mykoplazmóz: Liečebné prístupy

Terapia mykoplazmóz je zložitá, pretože mykoplazmy nemajú bunkovú stenu, a preto sú rezistentné voči antibiotikám pôsobiacim na ňu (napr. penicilíny). Používajú sa antibiotiká, ktoré zasahujú iné metabolické cesty.

U psov a mačiek: Makrolidové antibiotiká (tylozín, erytromycín), tetracyklíny, spiromycín, linkomycín, tiamulín, chinolóny. Pri očných problémoch lokálne oftalmologiká.
U prežúvavcov: Pri PNHD sa liečba postihnutých zvierat v Európe nevykonáva. Pri IPK je vysoko efektívny tylozín tartarát (910 mg/kg) alebo tetracyklín (15 mg/kg denne). Pri IAOK je terapia tylozínom alebo erytromycínom efektívna na 80%, oxytetracyklín nezabraňuje vylučovaniu mykoplaziem mliekom. Pri MAHD je terapia neefektívna, osvedčilo sa intraartikulárne podávanie kortikosteroidov a antibiotík. Pri IKOK sa terapia zvyčajne nevykonáva, nastáva spontánne vyliečenie.
U ošípaných: Pri EPO sa uplatňujú tetracyklíny, tylozín (50mg/kg), tiamulín (60-180mg/l vody počas 10 dní), fluoroquinolóny. Liečba však často iba bráni vzniku ťažších foriem, infekcia sa nemusí eliminovať. Pri FSA sa používa tylozín (1-2mg/kg), linkomycín (2,5mg/kg), tiamulín (10-15mg/kg) denne počas troch dní.
U hydiny: Pri CRCH sa osvedčili oxytetracyklín, erytromycín, spiramycín, tylozín, linkomycín, spektinomycín, tiamulín a chinolóny. Pri MM sa používajú tylozín, gentamycín, tetracyklín, spektinomycín, spiramycín, tiamulín. Osvedčila sa kombinácia linkomycínu a spektinomycínu alebo tiamulín. Pri IS sa uplatňujú tylozín, linkomycín, oxytetracyklín, spektinomycín, tiamulín. M.synoviae je rezistentná k erytromycínu.

Prevencia a tlmenie mykoplazmóz

Prevencia a tlmenie mykoplazmóz sú kľúčové vzhľadom na ich kontagiózny charakter a často obmedzené možnosti efektívnej liečby. Zameriavajú sa na biosekuritu, hygienu a v niektorých prípadoch aj vakcináciu.

Všeobecné preventívne opatrenia

Izolácia: Oddelenie chorých zvierat a vykonávanie účinnej terapie.
Zvyšovanie rezistencie: Zlepšovanie celkovej odolnosti zvierat správnou výživou a optimálnymi podmienkami chovu.
Karanténa: Novozískané zvieratá by mali prejsť karanténou a sérologickou kontrolou.
Deratizácia a dezinsekcia: Pravidelné opatrenia proti hlodavcom a hmyzu, ktoré môžu prenášať pôvodcov.
Turnusové naskladňovanie zvierat: Najmä u ošípaných a hydiny. Chov zvierat rovnakého veku a pôvodu v oddelených priestoroch, aby sa zrušila kontinuita mikrobiálnych prenosov.
Ochrana pred zavlečením: Zamedzenie zavlečenia nákazy voľne žijúcimi vtákmi, prikúpenou hydinou, hlodavcami.
Zlepšenie mikroklímy: Odstránenie chladu a vlhkosti v chovných zariadeniach.

Špecifické opatrenia podľa druhov

PNHD (hovädzí dobytok): Zákaz dovozu vnímavých zvierat a surových produktov z endemických oblastí. V Európe sa používa radikálna metóda – okamžité porazenie všetkých vnímavých zvierat v ohnisku. Vakcína nie je k dispozícii.
IPK (kozy): Ochrana nezamoreného územia zákazom dovozu. Pri výskyte v „panenských“ oblastiach radikálne porazenie zvierat. V endemických oblastiach porážka chorých, liečba cenných a vakcinácia.
IAOK (ovce, kozy): Radikálne opatrenia v nezamorených oblastiach. Vakcinácia mláďat (nie pred 10 týždňami). Antibiotická terapia (tylozín, erytromycín) na 80% efektívna.
MAHD (hovädzí dobytok): Prevencia spočíva vo vylúčení stresových situácií. Dlhodobé orálne podávanie tiamulín-hydrogén-fumarátu. Vakcína nie je k dispozícii.
IKOK (ovce, kozy): Izolácia postihnutých zvierat, bezprašné prostredie. Intramuskulárne tetracyklín ako prevencia.
EPO (ošípané): Dezinfekcia prasníc pred prasením, preliečenie antibiotikami, výplachy nosovej dutiny. Plošná vakcinácia môže viesť k vymiznutiu pôvodcu.
FSA (ošípané): Vylúčenie stresových situácií. Profylaktické podávanie tylozínu alebo tetracyklínov. Skorý odstav ako prevencia infekcie M.hyosynoviae.
CRCH (hydina): Striktne oddelený chov novouliahnutých kurčiat od starších. Aplikácia antibiotík (streptomycín, oxytetracyklín, erytromycín, tylozín) na redukciu prenosu vajíčkami. Sérologická kontrola nosníc a odstraňovanie pozitívnych kusov. Imunizácia živými atenuovanými vakcínami.
MM (morky): Správne praktiky odberu semena a inseminácie. Adekvátne sexovanie. Ponáranie násadových vajec do roztokov antibiotík. Sérologický a kultivačný monitoring. Vakcinácia sa neuplatňuje.
IS (hydina): Kontrola chovov sérologickou depistážou a biosekuritou. Vajíčka do liahní len z kontrolovaných chovov. Ošetrenie násadových vajec.
M.iowae (hydina): Udržiavanie chovov bez M.iowae. Ošetrenie násadových vajec enrofloxacínom.

Aktuálne sanačné opatrenia a dezinfekcia

Aktuálne sanačné opatrenia sú nevyhnutné pre kontrolu šírenia mykoplazmóz. Mykoplazmy sú málo odolné vo vonkajšom prostredí a sú citlivé na bežné dezinfekčné prostriedky.

Odolnosť mykoplaziem

Nemajú bunkovú stenu.
Citlivé na pôsobenie lúhov a chlórových preparátov v bežných koncentráciách.
Aerogénne prenosné do vzdialenosti 200 m, nosič v pľúcach môže prežívať 2 roky (opuzdrené).
Slnko ich zabíja za 4-5 dní.
Teplota 55-60°C ich inaktivuje za 30 minút, 100°C za 1 minútu.
Optimálne prežívanie pri pH 5,5-8,2.
Zmrazené prežívajú viac ako 10 rokov.
Pôvodca PNHD v pľúcnom tkanive je infekčný 1 týždeň.

Používané dezinfekčné prostriedky

4% Chloramín T (na hladké plochy aj 0,5%, inak 2-3%)
2% lúh sodný (tiež 1% roztok na drevené časti liahne)
2% formalín (vajcia v liahni), glutaraldehyd
0,5% Pedox (aerosólová dezinfekcia)
20% suspenzia čerstvého haseného vápna
3-5% chlórové vápno
1% chlórnan sodný
Jodofory
3% roztok hypermangánu (na drevené časti liahne)
Lechlor (na dezinfekciu stien)
Ajatín (na umývanie techniky a rúk)

Mechanická a fyzikálna dezinfekcia

Mechanické odstraňovanie nečistôt z technologického zariadenia, stien a podlahy.
Pri výskyte infekčných chorôb sa ťažko dezinfikovateľné predmety spália.
Fyzikálna dezinfekcia.

Aerosólová dezinfekcia

Aerosóly sú disperzie tuhých dezinfekčných látok alebo kvapalín v plynoch.
Najefektívnejšie sú aerosóly s veľkosťou častíc 0,5-10 µm.
Nerovnomerné zachytávanie dezinfekčných látok: 75-80% na horizontálnych plochách, 20-25% na vertikálnych plochách.
Používajú sa formalín, Persteril, kyselina mliečna, peroxid vodíka.
Na výrobu sa využívajú výkonné aparatúry alebo termodynamické reakcie.
Spotreba dezinfekčného roztoku na 1 m³ kolíše od 5 do 25 ml.

Mykoplazmózy u ľudí: Riziko pre verejné zdravie

Okrem zvierat môžu mykoplazmy spôsobovať ochorenia aj u ľudí, hoci druhy postihujúce zvieratá sú zvyčajne pre ľudí nepatogénne. Ohrozenie verejného zdravia spočíva v iných špecifických druhoch mykoplaziem.

Mykoplazmózy respiračného systému u ľudí

Mycoplasma pneumoniae: Vyvoláva primárnu atypickú pneumóniu, meningoencefalitídy, neuritídy, potraty, fetálne pneumónie.

Mykoplazmózy urogenitálneho systému u ľudí

Mycoplasma hominis: Vaginitídy, pyelonefritídy.
Mycoplasma genitalium: Uretritídy.
Ureaplasma urealyticum: Uretritídy, zápaly prostaty, potraty.

FAQ: Často kladené otázky o mykoplazmózach zvierat

Čo je to Mycoplasma a prečo je ťažké ju liečiť?

Mycoplasma je rod baktérií, ktorý sa vyznačuje absenciou bunkovej steny. Táto unikátna vlastnosť spôsobuje, že sú rezistentné voči mnohým bežným antibiotikám (napr. penicilíny), ktoré pôsobia práve na bunkovú stenu. Liečba si vyžaduje špecifické antibiotiká, ktoré cielia na iné mechanizmy baktérií, ako sú makrolidy, tetracyklíny alebo chinolóny.

Ako sa mykoplazmózy šíria medzi zvieratami?

Mykoplazmózy sa šíria primárne priamym kontaktom s infikovanými zvieratami prostredníctvom výlučkov (nosový, očný výtok, mlieko, moč). Môže dôjsť aj k aerogénnemu prenosu, pri ktorom sa pôvodca šíri vzduchom na značné vzdialenosti. Nepriamy prenos je možný cez kontaminované predmety, krmivo, vodu alebo dokonca hmyz.

Môžu mykoplazmózy prejsť zo zvierat na človeka?

Vo všeobecnosti platí, že druhy mykoplaziem, ktoré spôsobujú ochorenia u zvierat, nie sú prenosné na človeka. Mykoplazmózy u ľudí sú vyvolané inými, špecifickými druhmi mykoplaziem, ako sú Mycoplasma pneumoniae (respiračný systém) alebo Mycoplasma hominis a Ureaplasma urealyticum (urogenitálny systém). Medzi živočíšnymi druhmi existuje vysoká špecifickosť hostiteľa.

Aké sú hlavné preventívne opatrenia proti mykoplazmózam v chove?

Kľúčové preventívne opatrenia zahŕňajú prísnu biosekuritu, ako je karanténa nových zvierat, pravidelná dezinfekcia chovných zariadení a odstraňovanie chorých jedincov. Dôležité je tiež zlepšovať celkovú odolnosť zvierat optimalizovanou výživou a podmienkami chovu. V niektorých prípadoch sa uplatňuje aj vakcinácia alebo profylaktické podávanie antibiotík.

Prečo je enzootická pneumónia ošípaných (EPO) taká rozšírená?

EPO je celosvetovo rozšírená, najmä v intenzívnych chovoch, vďaka viacerým faktorom. Pôvodca Mycoplasma hyopneumoniae môže pretrvávať u klinicky zdravých nosičov. Choroba sa ľahko šíri priamym kontaktom a aerogénne. Riziko zvyšuje aj miešanie zvierat rôzneho veku a pôvodu, čo umožňuje starším, často asymptomatickým nosičom infikovať mladšie, vnímavejšie zvieratá. Zlé zoohygienické podmienky tiež prispievajú k jej šíreniu.

Mykoplazmózy zvierat