Rickettsiózy a príbuzné ochorenia

Rickettsiózy a príbuzné ochorenia sú skupinou závažných infekčných chorôb, ktoré postihujú ľudí aj zvieratá. Sú spôsobené obligatórne intracelulárnymi parazitmi, najmä baktériami z čeľadí Rickettsiaceae a Anaplasmataceae. V tomto článku sa podrobne pozrieme na ich charakteristiku, najvýznamnejšie typy, ako Q-horúčka, ehrlichiózy, neorickettsióza a anaplazmóza, ich diagnostiku, prevenciu a tlmenie. Tento komplexný prehľad je ideálny pre študentov biológie a veterinárnej medicíny, ktorí hľadajú detailný rozbor rickettsióz a príbuzných ochorení.

Všeobecná charakteristika rickettsióz a ich pôvodcov

Rickettsiózy sú infekcie spôsobené mikroorganizmami, ktoré sú G- (gramnegatívne) kokoidné až pleomorfné. Tieto baktérie sa množia v eukaryotických bunkách, pričom využívajú bunky mononukleárno-fagocytárneho systému, bunky cievneho endotelu, erytrocyty a následne aj bunky ostatných orgánov. Sú to obligatórne intracelulárne parazity.

Hlavné čeľade a rody:

• Rickettsiaceae:
• Rody Rickettsia, Rochalimea, Coxiella (významné u ľudí)
• Rody Ehrlichia, Cytoecetes, Cowdria, Neorickettsia (významné u zvierat)
• Anaplasmataceae: (lokalizujú sa v erytrocytoch)
• Rody Anaplasma, Paranaplasma, Aegyptianella, Haemobartonella, Eperythrozoon

Je dôležité poznamenať, že hoci väčšina rickettsií je G-, Coxiella je G+. Niektoré rickettsie produkujú endotoxín. S výnimkou koxiel sú tieto patogény málo rezistentné voči vonkajšiemu prostrediu.

Q-horúčka: Závažná zoonóza a jej šírenie

Q-horúčka je závažná zoonóza, ktorá sa prejavuje abortom a vylučovaním koxiel mliekom u hovädzieho dobytka (HD), oviec a kôz. Je to významné ochorenie aj pre ľudí, prenášané kliešťami a chorými zvieratami. Ide o zooantroponózu, ktorá je vysoko infekčná pre ľudí, čo si vyžaduje prísne bezpečnostné opatrenia.

Etiológia a prenos Q-horúčky

Pôvodcom ochorenia je baktéria Coxiella burnetii. Epizootológia Q-horúčky je komplexná:

• Prenos kliešťami: Typický pre prírodno-ohniskovú infekciu s rezervoárom v hlodavcoch. Pre nás sú významné kliešte Ixodes ricinus a Dermacentor marginatus.
• Prenos aerosólom: V chovoch sa prenáša infikovaným aerosólom.
• Vektory a rezervoáre: Významnými vektormi a rezervoármi sú migrujúce havrany a v domácich chovoch krysy. Migrujúce vtáky môžu infikované kliešte prenášať aj z kontinentu na kontinent.
• Prenos holubmi: Holuby môžu prenášať infikované kliešte a vylučovať pôvodcu exkrementami.
• Odolnosť koxiel: Koxiely sú schopné odolávať vysušeniu a prenášajú sa aj prachom.

Patogenéza a symptómy Q-horúčky

Po vniknutí do dýchacích ciest koxiely prenikajú do buniek cievneho endotelu a primárne sa uplatňujú v pľúcach. Odtiaľ sa u gravidných zvierat sťahujú do buniek placenty a u negravidných do buniek mliečnej žľazy. Využívajú mladý, novotvoriaci sa epitel pre svoju multiplikáciu. V mieste uplatnenia vzniká zápalová reakcia, ako je ložisková bronchopneumónia, hyperémia a edém pľúc, fibrózna mastitída, placentitída, lymfadenitída, splenitída a encefalitída. Orálne infekcie vznikajú po konzumácii infikovaného substrátu, ak je poškodená sliznica tráviaceho aparátu.

Vnímavé jedince: Človek, domáce a domové zvieratá, hydina, krysy, myši, líšky, chrčky, holuby, blchy, vši, muchy. Prekonanie infekcie vedie k viac či menej stabilnej humorálnej a bunkovej imunite s veľmi dlhým trvaním.

Charakteristické symptómy:

• Atypický priebeh a podobnosť iným infekciám (zápaly horných dýchacích ciest, suchý kašeľ, mastitídy, sterilita).
• Diagnostický abort a zvýšený počet infekcií u pracovníkov sú často kľúčové pre odhalenie séroreagentov.
• Dôležitá je kontrola telesnej teploty u postihnutých zvierat.
• Pri keratitíde, znížení dojivosti a zvýšenej teplote sa vykonáva opakované sérologické vyšetrenie.
• Symptómy v chovoch: rinitída, keratokonjunktivitída, mastitída, bronchopneumónia, kašeľ, sterilita, zníženie dojivosti a charakteristický abort. Možné sú aj hnačky, chudnutie a myokarditídy.

Diagnostika a prevencia Q-horúčky

Diagnostika:

• Materiál na vyšetrenie: Krv, moč, spútum, mlieko, plodové vody, placenta, svalovina, lymfatická uzlina, slezina, prípadne féces.
• Priamy dôkaz: Imunofluorescenčný test. Izolácia koxiel na žĺtkových vakoch a kuracích 6-dňových zárodkoch.
• Kliešte: Vyšetrenie hemocytovým testom (farbenie podľa Gimenéza alebo Macchiavella – koxiely sa sfarbia žiarivo červeno/červeno).
• Sérologické vyšetrenia: Sklíčková mikroaglutinácia, aglutinácia v kapiláre (na zistenie protilátok v mlieku, sére; titer 1:8 je už významný, protilátky sa dokážu od 7. dňa).
• Klinické hľadisko: Diagnostický abort a afekcie na očiach, nose, dýchacích cestách, mliečnej žľaze.

Diferenciálna diagnostika: Bakteriologické vyšetrenie (moraxely, hemofily, pasteurely), virologické vyšetrenie (IBR, PI-3, BVDV, BRSV), komplexné vyšetrenie na mastitídy, sérologicky na leptospirózu, brucelózu, listeriózu a chlamydiózu (vzhľadom na abort).

Prevencia a tlmenie Q-horúčky:

• Liečba ATB: Je potrebné zvážiť vzhľadom na perzistenciu pôvodcov v orgánoch a ich vylučovanie. U ľudí sa podávajú tetracyklínové ATB 3-4 týždne, pri pečeňových afekciách infúzna terapia. U zvierat tetracyklíny aspoň 10 dní.
• Vyradenie z chovu: Choré jedince je najvhodnejšie urýchlene vyradiť.
• Spracovanie mlieka: Mlieko z fariem s Q-horúčkou zvážať samostatnou linkou, spracovávať na konci smeny, podrobiť čo najvyšším teplotám a dĺžke zahriatia. Pre úplné zneškodnenie je vhodné fermentovať a podrobiť druhotnej pasterizácii (napr. v mäkkých syroch).
• Nákup zvierat: Zmluvne požadovať negativitu séra na Q-horúčku. Dovezené zvieratá karantenizovať, osobitne pásť a opakovane sérologicky vyšetriť.
• Asanácia prostredia: Venovať pozornosť pasienkom s výskytom kliešťov, hlodavcov, pravidelná deratizácia a dezinsekcia. Zamedziť vstupu psov a mačiek do chovu.
• Krmivá: Opatrnosť pri dovážaní sena, slamy a krmív z oblastí s výskytom Q-horúčky.

Prežívanie Coxiella burnetii a nákazová situácia

Koxiely sú mimoriadne odolné a prežívajú ako spóry v prostredí. Sú schopné odolávať vysušeniu, čo umožňuje inhaláciu spór z kože a srsti. V mlieku prežívajú 9 mesiacov, vo vyschnutej krvi 2 roky, v mäse, syre a vode 3 mesiace a v pôde a exkrementoch mesiace. Odolávajú teplotám, ale pasterizácia ich ničí.

Q-horúčka sa vyskytuje zriedka. Na Slovensku bola potvrdená v roku 2001 (Hontianske Tesáre, Jalšovík, Zvolenská Slatina) u 5 zvierat. Vo svete sa objavila napríklad v Tunisku (tento rok), Fínsku (2009) a Argentíne (2007).

Ehrlichiózy: Krvné parazity prenášané kliešťami

Ehrlichiózy sú transmisívne choroby krvných buniek, spôsobené krvnými parazitmi typickými pre špecifický druh zvierat. Vyskytujú sa hlavne u psov, ale aj u HD, oviec a koní. Pre študentov veterinárnej medicíny je dôležitý tento prehľad.

Pôvodcovia a prenos ehrlichióz

• Etiológia:
• Ehrlichia canis (u psov v lymfocytoch a monocytoch)
• Ehrlichia bovis (u HD)
• Ehrlichia equi (u koní)
• Epizootológia: Prírodným rezervoárom sú voľne žijúce zvieratá. Kliešte (Rhipicephalus sanguineus, Ixodes ricinus) prenášajú ehrlichiózy tranštadiálne cicaním. Mechanický prenos je možný aj ovadmi.

Klinické príznaky a diagnostika ehrlichióz

Symptómy:

• Inkubačná doba je 5-6 dní.
• Horúčka, skleslosť, slabosť, chudnutie, inapetencia.
• Zápalové zmeny na očiach s konjunktivitídou, zápal nosovej sliznice s výtokom, slinenie. Pri pridružení bakteriálnej mikroflóry aj fibrinózne až purulentné afekcie.
• Leukopénia v krvnom obraze.
• Edémy a pokles dojivosti u kráv. Kone nie sú schopné výkonu.

Diagnostika: Leukopénia, imunofluorescenčný test a ELISA.

Prevencia a tlmenie:

• Dôkladná prehliadka psov po vychádzke na prítomnosť kliešťa.
• Odstránenie kliešťov do 5 hodín.
• Liečba sulfametazínom a tetracyklínmi. Pri ťažkých infekciách infúzna terapia alebo transfúzia.

Ehrlichiózy u ľudí

Ehrlichióza sa vyskytuje aj u ľudí a je spôsobená drobnými, G- obligatórne vnútrobunkovými baktériami prenášanými kliešťami. Klinické príznaky môžu byť mierne až fatálne.

Tri skupiny pôvodcov:

1. Cowdria ruminantium, E. canis, E. muris
2. Anaplasma marginale, E. phagocytophila, E. equi
3. Neorickettsia helminthoeca, N. eloconomica

Prejavy u ľudí: Akútna horúčkovitá infekcia s celkovou slabosťou až letargiou, lymfadenopatiou (za ušami, na krku), zmenami v krvnom obraze (najmä lymfocytóza). Tieto príznaky spôsobujú E. senetsu a E. chaffensis (táto môže spôsobiť toxický šok a úmrtie). Pacienti môžu mať aj príznaky postihnutia gastrointestinálneho traktu (GIT).

Podobným ochorením je cytocetetóza (Cytoecetes phagocytophila), ktorá vedie k zníženiu imunity v dôsledku napadnutia fagocytov a krvných doštičiek, čo umožňuje uplatnenie bakteriálnych a vírusových chorôb.

Neorickettsióza psov: Choroba z rýb

Neorickettsióza psov je akútna choroba psov a líšok, charakterizovaná horúčkou, depresiou, nechutenstvom, zvracaním, hnačkou a vysokým úhynom. Tento prehľad je dôležitý pre študentov pri maturite z veterinárnej medicíny.

Etiológia a prenos neorickettsiózy

Etiológia: Pôvodcom je Neorickettsia helminthoeca, ktorá sa lokalizuje v lymfocytoch a makrofágoch. Epizootológia: Choroba je kombinovaná s helmintózou spôsobenou trematódom Nanophyes salmincola. Jeho primárnym hostiteľom je slimák Oxytrema silicula a tiež ryby. Pes sa nakazí chytaním alebo kŕmením surovými rybami. Ochorenie je typické pre prímorské oblasti.

Symptómy a diagnostika neorickettsiózy

Symptómy:

• Infekčné obdobie trvá 5-12 dní.
• Horúčka (40,5-41,5 °C), pes neprijíma krmivo, je vysilený v depresii, hnačkuje, zvracia, nadmerne pije.
• Serózny výtok z očí a nosa.

Patologická morfológia: Zväčšené hmatné lymfatické uzliny, tonzily a týmus.

Diagnostika: Dôkaz vajíčok trematóda vo fekáliách. Nález rickettsií v monocytárnych kultúrach.

Prevencia a tlmenie: Kontrola rybacieho mäsa. Nasadenie tetracyklínov a podporná terapia.

Anaplazmóza: Anémia prežúvavcov

Anaplazmóza je transmisívna nekontagiózna choroba hovädzieho dobytka, oviec, kôz, byvolov, zebu, s rezervoárom vo voľne žijúcich prežúvavcoch. Je charakterizovaná akútnou progresívnou anémiou, edémami, horúčkou a nápadnými sekréciami slín a nosového hlienu.

Pôvodcovia a prenos anaplazmózy

Etiológia: Anaplasma marginale, A. centrale, A. ovis. Epizootológia: Typické ochorenie subtrópov a trópov, kde je zvýšený výskyt kliešťov (Ixodes, Boophilus, Hyalomma).

Patogenéza a symptómy anaplazmózy

Patogenéza: Rozmnoženie anaplaziem v erytrocyte končí jeho deštrukciou. V akútnych prípadoch môže byť napadnutý každý druhý erytrocyt a postupne je odnášaný fagocytmi. Vzniká anémia, poškodenie pečene, ikterus, obehové poruchy, dýchacie poruchy, slabosť a úhyn.

Symptómy:

• Inkubačné obdobie trvá 20-80 dní.
• U HD sa ochorenie manifestuje vo veku 2-3 rokov.
• Akútna forma: Horúčka, anémia, ikterus, ale bez hemoglobinúrie.
• Zvieratá sú nekľudné, slabé, letargické, majú zvesenú hlavu, nápadný výtok z očí, nosa a úst.
• Gravidné zvieratá abortujú.

Patologická morfológia: Sliznice sú porcelánové. Zväčšené uzliny, opuchy v dolnej a prednej časti tela. Hemorágie na epikarde, endokarde a slezine.

Diagnostika a prevencia anaplazmózy

Diagnostika: Priamy dôkaz anaplaziem v krvnom nátere (pri akútnom priebehu je to obtiažne kvôli rýchlej činnosti fagocytárnych buniek).

Diferenciálna diagnostika: Dôležité je odlíšiť babeziózu a theileriózu.

Prevencia a tlmenie:

• Zvieratá z oblastí s výskytom ochorenia je potrebné vyšetriť sérologicky.
• Pravidelné kúpele proti kliešťom v endemických oblastiach nie sú veľmi účinné.

Preventívne opatrenia a asanácia pri rickettsiózach

Preventívne opatrenia sú kľúčové pre kontrolu šírenia rickettsióz a príbuzných ochorení, vrátane Q-horúčky. Implementácia týchto stratégií pomáha chrániť tak zvieratá, ako aj verejné zdravie.

Strategické opatrenia na farme

• Systém riadenia farmy: Farma by mala byť rozdelená podľa čiernobieleho systému. Karanténne a izolačné priestory musia byť umiestnené mimo hlavného areálu farmy.
• Ochrana zdravia zvierat: Pravidelná dezinfekcia. Dôležitá je ochrana pred nákupom nových zvierat – zmluvne požadovať sérologické vyšetrenie pred presunom.
• Karanténa: V karanténe by mali mať zvieratá vlastný režim. Krmivo, voda a všetky hmotné veci by sa nemali dostať k zvieratám už chovaným na farme. V karanténe by sa mali vykonať všetky potrebné diagnostické vyšetrenia.
• Ochrana ľudí a zvierat: Dezinsekcia (vektor Dermacentor marginatus a Ixodes ricinus), asanácia pasienkov, likvidácia nízkych krovín, zabránenie kontaktu vnímavých zvierat s kliešťami. Vektorom môžu byť aj vtáky, napr. holuby – zabrániť vniknutiu do maštalí (sieťky na okná).
• Bezpečnosť pracovníkov: Pracovníci musia dodržiavať zásady bezpečnosti (rúška, ochranné rukavice, odev) a zabrániť prenosu agens z karantény a izolácie na zdravé zvieratá.

Opatrenia pri podozrení a výskyte

Rozhodovanie o spôsobe uplatnenia preventívnych a zdolávacích opatrení je v kompetencii územných orgánov Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR (ŠVPS SR).

• V prípade klinických príznakov je nutné postupovať podľa pokynov príslušnej správy.
• Pri potvrdení diagnózy vymedziť primárne ohnisko (3 km) a pásmo dohľadu (10 km).
• V ochrannom pásme označiť ohnisko výstražnou tabuľou, zakázať presun zvierat, pohyb ľudí a voľne žijúcich zvierat (mačky, psy), ktoré môžu prenášať vektory koxielóz.
• Stála pozornosť pasienkom s výskytom kliešťov a hlodavcov. Realizovať pravidelnú deratizáciu a dezinfekčnú kampaň v chove.
• Hnoj kompostovať, pretože sušenie koxiel ich neinaktivuje, ale rozprášením sa ľahko dostávajú do dýchacích ciest. Pozorovacia doba pri Q-horúčke je 28 dní.

Asanačné opatrenia a dezinfekcia

Dezinfekcia povrchov a priestorov:

• Chloramín T: 4%, expozícia 2 hodiny, 2 aplikácie.
• Lúh sodný: 2%, expozícia 3 hodiny, 2 aplikácie.
• Formalín: 2%, expozícia 3 hodiny, 2 aplikácie.
• Nástroje: 1% chlórnan sodný, 2% glutaraldehyd.

Ošetrenie kože: 70% alkohol, 2% jód, 70% etanol. Sterilizácia teplom: Vlhké teplo 121 °C po dobu 15 minút, suché teplo 160-170 °C po dobu 1 hodiny.

Deratizácia (rezervoár hlodavce):

• Mechanicky: Pasce.
• Chemicky: Akútne (fosfid zinku, fosfid hliníka, Simurín Mikrobil), chronické (warfarín-kumatox, brodifacom-talón).

Dezinsekcia: Preventívna, sieťky, repelenty, obojky, ochrana odevov. Na pasienkoch ničenie kliešťov. U ľudí repelenty, ochranný odev a ošetrenie kože jódom a alkoholom.

Dezinfekcia maštaľného hnoja a hnojovice: Kompostovanie, 3% amoniak, 1,5% kyselina fosforečná, 3% pálené vápno, 0,3% Persteril. Devitalizácia vodných zdrojov: Chlórové prípravky. Dezinfekcia pôdy a pasienkov:

• 3% Ca(OH)2 alebo CaO (8-10 l)
• 1% Kyselina fosforečná (8-10 l)
• 0,3% Kyselina peroctová (8-10 l)

Často kladené otázky o rickettsiózach a príbuzných ochoreniach (FAQ)

Čo sú to rickettsiózy a prečo sú nebezpečné?

Rickettsiózy sú infekcie spôsobené špecifickými typmi baktérií, ktoré sú obligatórne intracelulárne parazity, čo znamená, že sa môžu množiť iba vo vnútri živých buniek. Sú nebezpečné, pretože môžu spôsobovať širokú škálu klinických príznakov, od miernych horúčkovitých stavov až po život ohrozujúce ochorenia s postihnutím rôznych orgánových systémov. Mnohé sú prenosné zo zvierat na ľudí, čím predstavujú riziko pre verejné zdravie.

Ako sa prenášajú rickettsiózy a príbuzné ochorenia?

Hlavným spôsobom prenosu rickettsióz a príbuzných ochorení, ako je Q-horúčka, ehrlichióza alebo anaplazmóza, sú vektory ako kliešte. Kliešte prenášajú patogény medzi voľne žijúcimi zvieratami (rezervoármi) a domácimi zvieratami či ľuďmi. Okrem toho sa môžu šíriť aj infikovaným aerosólom (napr. pri Q-horúčke), priamym kontaktom s infikovanými zvieratami alebo ich produktmi, alebo konzumáciou kontaminovaných potravín, ako sú surové ryby (pri neorickettsióze).

Aké sú hlavné príznaky Q-horúčky u zvierat a ľudí?

U zvierat, najmä hovädzieho dobytka, oviec a kôz, sú charakteristické aborty (potraty), znížená dojivosť, mastitídy, dýchacie problémy (kašeľ, bronchopneumónia) a celková slabosť. Príznaky môžu byť často atypické a pripomínať iné infekcie. U ľudí sa Q-horúčka prejavuje ako akútna horúčkovitá infekcia s celkovou slabosťou, bolesťami hlavy a svalov. Vo vážnych prípadoch môže viesť k zápalu pľúc, pečene alebo srdca. Je dôležité sledovať tieto symptómy pre správnu diagnostiku a liečbu.