Mykoplazmózy predstavujú skupinu infekčných ochorení spôsobených baktériami z rodov Mycoplasma, Ureaplasma a Acholeplasma. Tieto mikroorganizmy sú jedinečné tým, že nemajú bunkovú stenu, čo ich robí odolnými voči mnohým bežným antibiotikám. Pre študentov veterinárnej medicíny a biológie je kľúčové pochopiť ich špecifiká, diagnostiku a možnosti kontroly. Tento komplexný prehľad a kontrola mykoplazmóz ti pomôže získať hlboké znalosti o tejto dôležitej téme.

Čo sú Mykoplazmy a Prečo sú Výnimočné? Etiológia Mykoplazmóz

Mykoplazmy sú najmenšie samostatne žijúce baktérie. Ich zásadnou charakteristikou je absencia bunkovej steny, čo má významné dôsledky pre ich prežívanie a citlivosť na antibiotiká. Práve vďaka tejto vlastnosti sú prirodzene rezistentné voči penicilínu a iným antibiotikám, ktoré cielia na syntézu bunkovej steny.

Hlavní zástupcovia rodov Mycoplasma, Ureaplasma, Acholeplasma:

U psov: M.canis, M.spumans, M.edwardii, M.molare, M.opalescens
U mačiek: M.felis, M.gatae, M.feliminutum. Ureaplazmy sa podieľajú na ochoreniach urogenitálneho traktu.
U ľudí: M.pneumoniae (respiračné infekcie), M.hominis, M.genitalium, Ureaplasma urealyticum (urogenitálne infekcie).

Rozšírenie a Prenos: Epizootológia Mykoplazmóz u Zvierat

Mykoplazmy sú široko rozšírené a môžu sa prenášať rôznymi spôsobmi, často ako oportúnne patogény. Ich prenos závisí od druhu zvieraťa a konkrétneho kmeňa mykoplazmy.

Prenos u mačiek:

M.felis: Často spôsobuje konjunktivitídu u mačiek pri strate maternálnej imunity a v skupinových chovoch. Môže byť detekovaná na sliznici spojivky až u 20 % klinicky zdravých mačiek. Pôsobí ako oportúnny patogén pri postihnutí dolných aj horných častí respiračného traktu.
Iné druhy: M.gatae, M.feliminutum sa tiež izolujú.

Prenos u psov:

Mykoplazmy spolupôsobia pri ochoreniach respiračného traktu, napríklad pri psincovom kašli (spolu s vírusom PI a B.bronchiseptica).
V reprodukčnom aparáte psov majú pravdepodobne oportúnnu úlohu.

Ďalšie spôsoby šírenia:

Aerogénne: Prevažuje pri respiračných formách, prenos až do 200 m. Nosiči v pľúcach môžu byť infekční 2 roky.
Priamy kontakt: S infikovanými jedincami.
Vertikálny prenos: Z matky na potomstvo, napr. u hydiny.
Nepriamy prenos: Hmyzom, prachom kontaminovaným výlučkami.

Ako Mykoplazmy Škodia Organizmu? Patogenéza Ochorenia

Patogenéza mykoplazmóz je komplexná a často zahŕňa poškodenie slizničných povrchov. Keďže mykoplazmy nevnikajú do buniek, ich pôsobenie je skôr povrchové, ale rovnako deštruktívne.

Poškodenie riasinkového epitelu: Mykoplazmy pravdepodobne poškodzujú riasinkový epitel v dýchacích cestách, čím znižujú prirodzenú obranu pľúc.
Zápalové reakcie: Vyvolávajú akumuláciu polymorfonukleárov v lúmene bronchov a bronchiolov, ako aj peribronchiálnu a perivaskulárnu lymfocytárnu infiltráciu. Spolupôsobenie s inými baktériami (napr. Pasteurella multocida) môže viesť k deštrukcii epitelu.
Systémové šírenie: V prípade mykoplazmémie sa pôvodca dostáva do mnohých tkanív a orgánov (obličky, mozog).

Bežné Príznaky Mykoplazmóz: Symptómy u Psov a Mačiek

Klinické príznaky mykoplazmóz sa líšia v závislosti od postihnutého orgánového systému a druhu zvieraťa.

U mačiek:

Očné príznaky: Serózny, neskôr hlienovitý a lepkavý výtok, rohovka obvykle nebýva postihnutá. Príznaky často samy odoznejú.
Respiračné príznaky: Rinitída, kašeľ, kýchanie.
Iné: Mykoplazmové abscesy v podkoží alebo svalovom tkanive.

U psov:

Respiračné príznaky: Psincový kašeľ.
Reprodukčné príznaky: Endometritídy u súk.

Diagnostika a Rozlíšenie: Ako Potvrdiť Mykoplazmózu

Diagnostika mykoplazmóz si vyžaduje špecifické metódy, pretože sú ťažko kultivovateľné a ich bezbunková stena ich odlišuje od iných baktérií.

Odber vzoriek: Výtery z konjunktiválnej, nosovej sliznice a zo sliznice urogenitálneho traktu. Pri pitve časti pľúc s léziami, lymfatické uzliny, synoviálna tekutina.
Kultivácia: Izolácia pôvodcu na špeciálnych médiách (napr. Hayflichovo médium) s predĺženou inkubáciou.
Identifikácia: Špecifickými antisérami, DNA sondami, imunofluorescenciou (priamou aj nepriamou), imunoperoxidázovým testom.
Molekulárne metódy: PCR (Polymerázová reťazová reakcia) je citlivá a špecifická metóda pre detekciu genetického materiálu mykoplaziem.
Sérologické metódy: Komplementfixačný test (KFR), ELISA test (kompetitívny, detekcia protilátok), hemaglutinačne inhibičný test (HIT), latexový aglutinačný test.
Intradermálny alergický test: Použiteľný u chronických prípadov.

Diferenciálna diagnostika: Je dôležité odlíšiť mykoplazmózy od iných ochorení s podobnými príznakmi, napríklad:

Mačky: Chlamydióza, herpesvírusová infekcia (FHV-1), kalicivírusová choroba.
Psy: Adenoviróza (CAV-2), parainfluenza (CPIV-2).
Hovädzí dobytok: Pasteurelóza, tuberkulóza, septická bronchopneumónia, parazitárna pneumónia.
Ošípané: Chrípka ošípaných, pleuropneumónia ošípaných (Actinobacillus pleuropneumoniae), Glässerova choroba, červienka.
Hydina: Newcastelská choroba, infekčná bronchitída, infekčná laryngotracheitída, chlamydióza, cholera hydiny, aspergilóza, avitaminóza A.

Liečba a Prevencia Mykoplazmóz u Zvierat

Liečba mykoplazmóz je špecifická kvôli absencii bunkovej steny u pôvodcu. Prevencia sa zameriava na hygienu a manažment chovu.

Terapia Mykoplazmóz

Antibiotiká: Makrolidové (tylozín, erytromycín, spiromycín), tetracyklíny (oxytetracyklín), linkomycín, tiamulín, chinolóny (fluoroqinolóny). Je dôležité vybrať antibiotiká, ktoré nepôsobia na bunkovú stenu.
Lokálna terapia: Oftalmologiká pri očných infekciách.
Kombinovaná terapia: U mykoplazmových artritíd u hovädzieho dobytka sa osvedčilo intraartikulárne podávanie kortikosteroidov a antibiotík.

Prevencia a Kontrola Mykoplazmóz

Všeobecné zásady:

Izolácia: Oddelenie chorých zvierat s vykonávaním účinnej terapie.
Zvyšovanie celkovej rezistencie: Zabezpečenie správnej výživy a optimálnych podmienok chovu.
Biosekurita: Zamedzenie zavlečenia nákazy (napr. voľne žijúcimi vtákmi, hlodavcami, prikúpenou hydinou). Karanténa nových zvierat.
Deratizácia a dezinsekcia: Pravidelná kontrola škodcov.
Vakcinácia: Všeobecne sa neuplatňuje pre všetky druhy mykoplazmóz, avšak pri niektorých (napr. enzootická pneumónia ošípaných) sú dostupné programy plošnej vakcinácie. U infekčnej agalakcie oviec a kôz dáva vakcinácia zmiešané výsledky.
Turnusové naskladňovanie: U ošípaných (rovnaký vek a pôvod) ruší kontinuitu mikrobiálnych prenosov.
Hygiena chovu: Zlepšenie mikroklímy (odstránenie chladu a vlhkosti), pravidelné čistenie a dezinfekcia.

Špecifické opatrenia:

Ošetrenie násadových vajec: Pri hydine (napr. ponáranie do roztokov antibiotík) pre minimalizáciu vertikálneho prenosu.
Sexovanie a inseminácia: Dodržiavanie hygienických praktík pri manipulácii so semenom u moriek.
Monitoring: Sérologická a kultivačná kontrola chovov, najmä u hydiny.
Radikálne metódy: V niektorých oblastiach a pri vysoko kontagióznych nákazách (napr. Pľúcna nákaza hovädzieho dobytka) je jedinou metódou okamžité porazenie všetkých vnímavých zvierat v ohnisku a v kontaktných miestach.

Odolnosť Mykoplaziem a Dezinfekcia

Mykoplazmy sú málo odolné vo vonkajšom prostredí a citlivé na bežné dezinfekčné prostriedky.

Prežívanie: Slnko ich zabíja za 4-5 dní. Pri teplote 55-60°C prežívajú 30 minút, pri 100°C len 1 minútu. Optimálne prežívanie je pri pH 5,5-8,2. Zmrazené prežívajú viac ako 10 rokov.
Citlivosť: Na lúhy a chlórové preparáty v bežných koncentráciách.

Aktuálne asanačné opatrenia a dezinfekcia pri mykoplazmózach zvierat:

Používajú sa:
4% Chloramín T
2% lúh sodný
2% formalín (napr. na vajcia v liahni), glutaraldehyd
0,5% Pedox (aerosólová dezinfekcia)
20% suspenzia čerstvého haseného vápna
3-5% chlórnanové vápno
1% chlórnan sodný
Jodofory
Postup: Mechanické odstraňovanie nečistôt, umývanie prúdom vody, dezinfekcia hladkých plôch (0,5-3% chloramín), stien (Lechlor), podláh a zariadení. Drevené časti sa dezinfikujú v 1% roztoku lúhu sodného alebo 3% hypermangánu. Ťažko dezinfikovateľné predmety sa spália. Ajatín na umývanie techniky a rúk.

Aerosólová dezinfekcia:

Princíp: Rozptyl tuhých alebo kvapalných dezinfekčných látok v plynoch. Najefektívnejšie sú častice veľkosti 0,5-10 µm.
Zachytávanie: Nerovnomerné – 75-80% na horizontálnych plochách, 20-25% na vertikálnych.
Používané látky: Formalín, Persteril, kyselina mliečna, peroxid vodíka.
Spotreba: 5-25 ml dezinfekčného roztoku na 1 m³.

Mykoplazmózy u Špecifických Druhov Zvierat: Detailný Rozbor

Mykoplazmy spôsobujú rôznorodé ochorenia u hospodárskych aj domácich zvierat.

Mykoplazmózy Prežúvavcov

1. Pľúcna nákaza hovädzieho dobytka (PNHD)

Pôvodca: Mycoplasma mycoides var. mycoides (malé kolónie).
Charakteristika: Vysoko kontagiózna septikémia s krupóznym zápalom pľúc a fibrinóznym zápalom pohrudnice. Patrí do zoznamu OIE A (povinné hlásenie). Nie je prenosná na človeka.
Výskyt: Na Slovensku sa nevyskytuje od roku 1902. Enzootická vo východnej Európe, Iberskom polostrove, Francúzsku, Taliansku, Ázii.
Symptómy: Vysoká horúčka (až 40°C), inapetencia, chudnutie, suchý a bolestivý kašeľ, nechuť k pohybu, stenavé dýchanie, zježená srsť. Akútna forma: smrť za 3-4 týždne. Chronická forma: chudnutie, kašeľ, krátkodobé horúčky.
Patologická morfológia: Zápal pleury so zhrubnutím, fibrínové nálepy, výpotok v hrudníkovej dutine, mramorovanie pľúc, sekvestre.
Prevencia a tlmenie: Zákaz dovozu z rizikových štátov, karanténa, sérologická kontrola. V Európe radikálna metóda – okamžité porazenie všetkých vnímavých zvierat v ohnisku. Liečba sa nevykonáva.

2. Infekčná pleuropneumónia kôz (IPK)

Pôvodca: Mycoplasma capricolum var. capripneumoniae, tiež M.mycoides var. capri a M.mycoides var. mycoides (veľké kolónie).
Charakteristika: Kontagiózna mykoplazmová choroba kôz s krupóznou pneumóniou a sérofibrinóznou pleuritídou. Vysoká morbidita a mortalita. Nie je prenosná na človeka. Patrí do zoznamu OIE B.
Výskyt: Na Slovensku sa nevyskytuje. Zaznamenaná v Španielsku, severnej Afrike, Blízkom a Strednom východe, Indii.
Symptómy: Kašeľ, dyspnoe, vysoká horúčka (41-43°C), malátnosť, inapetencia. V terminálnom štádiu dusenie, spenené sliny. Smrť za 2-5 dní.
Patologická morfológia: Podobné ako pri PNHD, ale bez sekvestrov.
Prevencia a tlmenie: Ochrana nezamoreného územia. Radikálne porazenie v „panenských“ oblastiach. V enzootických oblastiach porážka chorých, liečba cenných, vakcinácia. Terapia tylozínom alebo tetracyklínom je efektívna.

3. Infekčná agalakcia oviec a kôz (IAOK)

Pôvodca: Mycoplasma agalactiae, tiež M.capricolum var. capricolum, M.mycoides var. mycoides (veľké kolónie), M.putrefaciens.
Charakteristika: Kontagiózna choroba oviec a kôz s mastitídou, oftalmitídou a artritídami. Vysoká mortalita u mláďat (70%), u dospelých 20%. Nie je prenosná na človeka. Patrí do zoznamu OIE B (povinné hlásenie).
Výskyt: Na Slovensku zlikvidovaná v 50-tych rokoch. Enzootická v stredomorských krajinách.
Symptómy: Inapetencia, malátnosť, zvýšená telesná teplota (41-41,5°C), zníženie produkcie mlieka (mastitída), oftalmitída, artritídy. Potraty, orchitída u samcov. Vyzdravenie za 1-2 mesiace.
Patologická morfológia: Parenchymatózny zápal vemena s atrofiou, zelenkastá hmota v mliekovodoch. Kĺbové puzdrá vyplnené seróznou až fibrinóznou tekutinou.
Prevencia a tlmenie: Radikálne porazenie v nezamorenej oblasti. Vakcinácia (mláďat od 10 týždňov). Terapia tylozínom alebo erytromycínom je efektívna na 80%. Oxytetracyklín nezabraňuje vylučovaniu mykoplaziem mliekom.

4. Mykoplazmová artritída hovädzieho dobytka (MAHD)

Pôvodca: Mycoplasma bovis.
Charakteristika: Fibrinózna synovitída s opuchmi kĺbov, možná pneumónia. Morbidita 20-80%, mortalita 5-50%. Patrí medzi ostatné nákazy.
Výskyt: Kanada, USA, Maďarsko, Veľká Británia.
Symptómy: Toporná chôdza, krívanie, inapetencia, mierne zvýšenie teploty, úbytok na váhe, opuchnuté kĺby. Možná pneumónia.
Prevencia a tlmenie: Bez účinnej vakcíny. Prevencia: dlhodobé orálne podávanie tiamulín-hydrogén-fumarátu. Terapia neefektívna, osvedčilo sa intraartikulárne podávanie kortikosteroidov a antibiotík.

5. Infekčná keratokonjunktivitída oviec a kôz (IKOK)

Pôvodca: Mycoplasma conjunctivae, aj iné mikroorganizmy.
Charakteristika: Lakrimácia, konjunktivitída, iritída, keratitída. Postihuje po odstave a dospelé zvieratá. Patrí medzi ostatné nákazy.
Výskyt: Rozšírená po celom svete, najmä v suchých letných mesiacoch.
Symptómy: Konjunktivitída, profúzna lakrimácia, blefarospazmus, keratitída, zákal rohovky. U oviec purulentný očný sekrét, u kôz miernejší priebeh. Väčšinou spontánne uzdravenie do niekoľkých týždňov.
Prevencia a tlmenie: Izolácia, bezprašné prostredie. Terapia sa obvykle nevykonáva. Preventívne intramuskulárne tetracyklín (20 mg/kg ž.h.).

Mykoplazmózy Svíň

1. Enzootická pneumónia svíň (EPO)

Pôvodca: Mycoplasma hyopneumoniae.
Charakteristika: Chronická, vysoko kontagiózna choroba ošípaných s bronchopneumóniou a zaostávaním v raste. Patrí medzi ostatné nákazy.
Výskyt: Celosvetovo rozšírená. Lézie na pľúcach u 80% ošípaných na bitúnkoch.
Symptómy: Chronický neproduktívny kašeľ (najmä pri pohybe), výtok z nosa/očí, mierna hnačka u odstavčiat. Retardácia rastu. Akútna forma: kašeľ v pokoji, namáhavé dýchanie, horúčka.
Patologická morfológia: Typické lézie na ventrálnej strane apikálnych, kardiálnych a intermediálnych pľúcnych lalokov – mäsitý, slivkovo-modročervený vzhľad. Edematózne zväčšené bronchiálne uzliny.
Prevencia a tlmenie: Turnusové naskladňovanie zvierat (rovnaký vek, pôvod). Dezinfekcia prasníc a prostredia. Dlhodobá plošná vakcinácia.
Terapia: Tetracyklíny, tylozín (50 mg/kg), tiamulín (60-180 mg/l vody). Fluorochinolóny. Liečba nie je vždy efektívna v eliminácii infekcie, skôr bráni vzniku ťažších foriem.

2. Fibrinózna serozitída a artritída svíň (FSA)

Pôvodca: Mycoplasma hyorhinis (u ciciakov), Mycoplasma hyosynoviae (u odstavčiat a starších ošípaných).
Charakteristika: Akútny, subakútny, niekedy chronický fibrinózny zápal seróz a kĺbov. Celosvetovo rozšírená. Patrí medzi ostatné nákazy.
Symptómy: M.hyorhinis: horúčka, depresia, inapetencia, dyspnoe, abdominálne dýchanie, polyartritídy. Spontánne uzdravenie za 1-2 týždne. M.hyosynoviae: krívanie, minimálny opuch kĺbov. Klinické uzdravenie za 3-10 dní.
Patologická morfológia: M.hyorhinis: sérofibrinózna pleuritída, perikarditída, peritonitída. Obe mykoplazmy vyvolávajú synoviálnu hypertrofiu.
Prevencia a tlmenie: Eliminácia stresových situácií. Profylaktické podávanie tylozínu alebo tetracyklínov. Skorý odstav (3-5 týždňov) proti M.hyosynoviae.
Terapia: Tylozín (1-2 mg/kg), linkomycín (2,5 mg/kg), tiamulín (10-15 mg/kg) denne počas troch dní.

Mykoplazmózy Hydiny

1. Chronická respiračná choroba hydiny (CRCH) / Infekčná sinusitída moriek

Pôvodca: Mycoplasma gallisepticum.
Charakteristika: Chronický zápal slizníc horných dýchacích ciest, vedľajších nosových dutín a vzduchových vakov. Celosvetovo rozšírená. Patrí do zoznamu OIE B.
Symptómy: Serózny až sérofibrinózny výtok z nosa, dýchanie s otvoreným zobákom, fibrinózna konjunktivitída. U moriek zápal paranazálnych sínusov s vyklenutím hlavy. Tracheálne chrapoty, kašeľ, dyspnoe. Pokles znášky, nízka liahnivosť.
Patologická morfológia: Serózny/sérofibrinózny exsudát v dýchacích cestách, kazeózny exsudát vo vzduchových vakoch. V ťažších prípadoch perihepatitída, perikarditída.
Prevencia a tlmenie: Striktne oddelený chov, antibiotiká v období znášky, antibiotická profylaxia kurčiat. Sérologická kontrola nosníc, odstránenie pozitívnych kusov. Imunizácia živými atenuovanými vakcínami (aerosól, pitná voda).
Terapia: Oxytetracyklín, erytromycín, spiramycín, tylozín, linkomycín, spektinomycín, tiamulín. Chinolóny.

2. Mykoplazmóza moriek (MM) / Morčací syndróm (TS-65)

Pôvodca: Mycoplasma meleagridis, H-sérotyp.
Charakteristika: Infekčná choroba moriek s aerosakulitídou, zníženou liahnivosťou, skeletálnymi abnormalitami a spomaleným rastom. Patrí medzi ostatné nákazy.
Symptómy: Aerosakulitídy, deformity kostí (zakrivenie, stočenie tarzometatarzálnych kostí, deformity cervikálnych stavcov).
Patologická morfológia: Lézie na thorakálnych a abdominálnych vzduchových vakoch (zhrubnutie steny, žltý exsudát).
Prevencia a tlmenie: Správne praktiky odberu semena a inseminácie. Adekvátne sexovanie. Ponáranie násadových vajec do antibiotík. Sérologický a kultivačný monitoring. Terapia: tylozín, gentamycín, tetracyklín, spektinomycín, spiramycín, tiamulín (kombinácia linkomycínu a spektinomycínu, alebo tiamulín).

3. Infekčná synovitída (IS)

Pôvodca: Mycoplasma synoviae.
Charakteristika: Subklinická infekcia horných dýchacích ciest s aerosakulitídou, alebo systémová s infekčnou synovitídou (zápal synoviálnych membrán kĺbov a šľachových puzdier). Rozšírená celosvetovo. Patrí medzi ostatné nákazy.
Symptómy: Zblednutie hrebienka, krívanie, opuchy kĺbov, spomalený rast, apatia, zakrpatenie. U moriek výrazne opuchnuté a fluktuujúce kĺby.
Patologická morfológia: Viskózny krémovitý až kazeózny exsudát na synoviálnych membránach. Hepatomegália, splenomegália, exsudatívna aerosakulitída. Bledé, zväčšené obličky.
Prevencia a tlmenie: Kontrola chovov sérologickou depistážou a biosekuritou. Vajíčka do liahní len z kontrolovaných chovov. Ošetrenia násadových vajec.
Terapia: Širokospektrálne antibiotiká – tylozín, linkomycín, oxytetracyklín, spektinomycín, tiamulín. M.synoviae je rezistentná voči erytromycínu.

4. Aviárna mykoplazmóza spôsobená Mycoplasma iowae

Pôvodca: Mycoplasma iowae.
Charakteristika: Znížená liahnivosť, embryonálna mortalita, aerosakulitídy, poruchy pohybového aparátu u kurčiat a moriek. Patrí medzi ostatné nákazy.
Symptómy: Znížená liahnivosť, aerosakulitídy. U 1-dňových kurčiat zakrpatenie, nedostatočné operovanie, chondrodystrofia, abnormality behákov.
Prevencia a tlmenie: Udržanie chovov bez M.iowae. Ošetrenie násadových vajec enrofloxacínom môže redukovať straty v liahnivosti.

Mykoplazmózy Ľudí

Mykoplazmy nie sú len problémom zvierat, ale môžu spôsobovať ochorenia aj u ľudí. Ich prenos na človeka však zvyčajne pochádza od infikovaných ľudí, nie priamo zo zvierat.

Respiračný systém: Mycoplasma pneumoniae vyvoláva primárnu atypickú pneumóniu, meningoencefalitídy, neuritídy, potraty, fetálne pneumónie.
Urogenitálny systém: Mycoplasma hominis (vaginitídy, pyelonefritídy), Mycoplasma genitalium (uretritídy), Ureaplasma urealyticum (uretritídy, zápaly prostaty, potraty).

Záverečné zhrnutie: Dôležitosť Kontroly Mykoplazmóz

Mykoplazmózy predstavujú závažný problém v chove zvierat aj v humánnej medicíne. Ich špecifická etiológia a patogenéza si vyžadujú cielenú diagnostiku a liečbu. Účinná prevencia spočíva v komplexných biosekurnostných opatreniach, dôslednej hygiene a v niektorých prípadoch aj vo vakcinácii. Pochopenie týchto aspektov je kľúčové pre úspešnú kontrolu a elimináciu mykoplazmóz v praxi.

Často Kladené Otázky o Mykoplazmózach

Čo je hlavný rozdiel medzi mykoplazmami a inými baktériami?

Hlavný rozdiel spočíva v absencii bunkovej steny u mykoplaziem. Táto unikátna vlastnosť ich robí prirodzene rezistentnými voči mnohým antibiotikám, ktoré pôsobia na syntézu bunkovej steny, napríklad penicilínu. Zároveň sú najmenšie samostatne žijúce baktérie.

Sú mykoplazmózy prenosné zo zvierat na človeka?

Vo väčšine prípadov mykoplazmózy zvierat nie sú priamo prenosné na človeka. Napríklad pľúcna nákaza hovädzieho dobytka a infekčná pleuropneumónia kôz nie sú zoonózy. Mykoplazmové infekcie u ľudí (napr. Mycoplasma pneumoniae) sú typicky prenášané medzi ľuďmi.

Ako sa mykoplazmózy diagnostikujú u zvierat?

Diagnostika mykoplazmóz zahŕňa odber vzoriek (výtery, tekutiny, tkanivá), kultiváciu na špeciálnych médiách, identifikáciu pomocou špecifických antiséier a moderných molekulárnych metód, ako je PCR. Využívajú sa aj sérologické testy na detekciu protilátok.

Aké sú možnosti liečby a prevencie mykoplazmóz?

Liečba spočíva v podávaní špecifických antibiotík, ktoré nepôsobia na bunkovú stenu (napr. makrolidy, tetracyklíny, chinolóny). Prevencia zahŕňa komplexné biosekurnostné opatrenia, zlepšovanie hygieny a podmienok chovu, izoláciu chorých zvierat, a v niektorých prípadoch aj vakcináciu. Mykoplazmy sú citlivé na bežné dezinfekčné prostriedky ako lúhy a chlórové preparáty.

Mykoplazmózy: Prehľad a Kontrola