Podcast o Manažment vzdelávania dospelých a andragogika

Kapitoly

Príbeh dospelej študentky

Čo to vlastne je?

Prečo je to dôležité?

Tri typy celoživotného učenia

Neformálne a informálne učenie

Čo je docilita?

Stavebné kamene učenlivosti

Dá sa docilita trénovať?

Rôzne pohľady andragogiky

Potenciál vs. realita

Triáda úspešného učenia

Přepis

Lenka: Predstavte si Annu. Má tridsať, skvelú prácu, no rozhodne sa vrátiť na vysokú školu. Zrazu však zistí, že to, čo fungovalo v osemnástich, už neplatí. Má menej času, viac zodpovednosti a jej mozog akoby... protestoval. Znie to povedome?

Šimon: A presne tu prichádza na scénu manažment učenia sa dospelých. Nie je to len o bifľovaní, ale o úplne inom prístupe.

Lenka: Toto je Studyfi Podcast, kde sa pozrieme na to, ako sa učiť múdrejšie, nie tvrdšie.

Šimon: Manažment učenia dospelých je vlastne andragogická disciplína. Skúma, ako najlepšie podporovať celoživotné učenie sa u dospelých. Či už ide o jednotlivcov, ako je naša fiktívna Anna, alebo celé firmy.

Lenka: Takže je to vlastne vedný odbor?

Šimon: Áno, ale nielen to! Je to aj oblasť praktickej činnosti. A dokonca aj konkrétna pracovná pozícia – manažér, ktorý vo firme zodpovedá za vzdelávanie zamestnancov.

Lenka: Dobre, znie to teoreticky. Aký je praktický zmysel? Čo to dá Anne alebo komukoľvek inému?

Šimon: Skvelá otázka. Cieľom je pomôcť dospelým efektívne využiť svoj učebný potenciál v živote aj v práci. Nejde o to učiť sa naspamäť, ale naučiť sa, ako sa učiť, ako si organizovať čas a ako prekonávať prekážky.

Lenka: Takže vlastne taký manuál na mozog pre dospelákov.

Šimon: Presne tak! Je to o stratégii, nie o hrubej sile.

Lenka: Spomenul si celoživotné učenie. To znie trochu... vyčerpávajúco. Znamená to, že sa budem musieť učiť až do dôchodku?

Šimon: V istom zmysle áno, ale nie je to len o škole. Rozlišujeme tri základné formy. Formálne, neformálne a informálne.

Lenka: Okej, poďme si to rozobrať. Čo je formálne vzdelávanie?

Šimon: To je klasika. Škola, univerzita... proste organizované a štruktúrované prostredie, ktoré vedie k získaniu diplomu alebo certifikátu. To, čo práve riešite vy pri príprave na prijímačky.

Lenka: A čo to neformálne?

Šimon: To sú napríklad firemné kurzy, workshopy alebo online kurzy. Sú plánované, majú ciele, ale sú mimo oficiálneho školského systému. Napríklad kurz pokročilého Excelu v práci.

Lenka: Rozumiem. A to tretie, informálne?

Šimon: Tak to je to najzaujímavejšie! To je učenie, ktoré sa deje len tak, mimochodom. Výsledok každodenných aktivít. Nezískate za to diplom, ale zručnosti áno.

Lenka: Aha! Ako keď sa naučím poskladať tú prekliatu poličku z Ikey podľa návodu, ktorý vyzerá ako hieroglyfy?

Šimon: To je dokonalý príklad! Alebo keď sa naučíš variť podľa videí, získaš manažérske zručnosti pri organizovaní rodinnej oslavy, alebo sa naučíš pár slovíčok cudzieho jazyka na dovolenke. Je všade okolo nás.

Lenka: ...a presne táto neustála zmena je najväčšou výzvou 21. storočia. Núti nás to "učiť sa po celý život". Ale ako na to? Ako prevziať zodpovednosť za vlastné učenie?

Šimon: Skvelá nadväznosť, Lenka. Odpoveďou môže byť jedno fascinujúce slovo: docilita.

Lenka: Docilita? Znie to skoro ako nejaké kúzlo. Čo to presne znamená?

Šimon: Nie je to kúzlo, ale je to celkom magická schopnosť. Pochádza z latinčiny a v podstate znamená učenlivosť, alebo schopnosť učiť sa. Ale zahŕňa aj vychovateľnosť a vzdelateľnosť.

Lenka: Takže v podstate to, ako dobre sme "vybavení" na učenie sa nových vecí?

Šimon: Presne tak. Ako hovorí Průcha, je to naša individuálna výbava na učenie. A vieš, čo je na tom najzvláštnejšie?

Lenka: Povedz mi.

Šimon: Že sa o tom v pedagogike a andragogike takmer vôbec nehovorí. Akoby sme predpokladali, že všetci máme rovnaký talent na učenie sa. Čo je, samozrejme, nezmysel.

Lenka: To je pravda. Veď v triede vidíme, že každému to páli inak. Takže čo túto docilitu vlastne tvorí?

Šimon: Think of it this way... Predstav si to ako skladačku. Jedna časť je tvoj aktívny prístup – či si otvorená novým veciam. Druhá časť sú tvoje psychické dispozície, ako pamäť, pozornosť a kreativita.

Lenka: Okej, prístup a mentálna výbava. A tretia časť?

Šimon: A tretia časť sú tvoje osobnostné črty. Sebavedomie, sebahodnotenie... všetko to, čo formuje tvoje "ja". Všetky tieto dieliky spolu vytvárajú tvoju osobnú mieru docility.

Lenka: Takže je to niečo, s čím sa narodíme, alebo sa to dá... vylepšiť?

Šimon: Určite sa to dá vylepšiť! Docilita má korene v našej schopnosti sebaregulácie. A to je niečo, čo môžeme aktívne trénovať a rozvíjať.

Lenka: Takže je to ako sval? Čím viac ho používam, tým je silnejší?

Šimon: Presne! Je to tvoj potenciál pre učenie, ktorý sa dá posilňovať. Dnes je to dokonca kľúčová kompetencia pre zamestnanie. Schopnosť rýchlo sa prispôsobiť a učiť sa nové veci je na nezaplatenie.

Lenka: A keď niekto túto schopnosť nemá rozvinutú?

Šimon: Tomu sa hovorí indocilita. A tá môže dospelým brániť v dosahovaní ich životných cieľov. Preto je dôležité na svojej docilite pracovať.

Lenka: Fascinujúce. A ako sa na toto celé pozerá andragogika, teda veda o vzdelávaní dospelých?

Šimon: No, andragogika na to nemá jednotný pohľad. Sú tu rôzne paradigmy, také... okuliare, cez ktoré sa na dospelého žiaka pozerá.

Lenka: Napríklad?

Šimon: Jedna paradigma vidí dospelého ako "odrastené dieťa", ktoré stále potrebuje pomoc. Iná ho vníma ako ekonomickú jednotku, ktorá si musí osvojiť kompetencie pre trh práce. Ďalšia sa zameriava na jeho psychologický rozvoj a potenciál. A posledná ho vidí ako súčasť kultúry, ktorá odovzdáva hodnoty.

Lenka: Páni, takže naozaj neexistuje jeden správny pohľad. Každý zdôrazňuje niečo iné. A všetky tieto prístupy musia s docilitou nejak pracovať.

Šimon: Presne tak. Ukazuje to, aké komplexné je vzdelávanie dospelých. A práve docilita je v centre všetkých týchto pohľadov. Ale poďme sa teraz pozrieť na to, ako sa dospelí vlastne učia...

Lenka: A tým sa dostávame k našej poslednej, no nesmierne dôležitej téme pre dnešok. Dotkli sme sa motivácie, ale ako je to so samotnou schopnosťou učiť sa? Existuje nejaký strop?

Šimon: Skvelá nadväzujúca otázka. Určite existujú limity, ale sú oveľa ďalej, než si väčšina myslí. V pedagogike rozlišujeme dva kľúčové páry pojmov. Prvým je vzdelávateľnosť a vzdelanosť.

Lenka: Okej, to znie akademicky. Čo to znamená v praxi?

Šimon: Je to jednoduché. Vzdelávateľnosť je tvoj potenciál niečo sa naučiť. Vzdelanosť je to, čo si sa už reálne naučil. Podobne je to s vychovávateľnosťou a vychovanosťou. Jedno je možnosť, druhé je výsledok.

Lenka: Chápem. Takže môžem mať obrovský potenciál hrať na klavíri, ale ak som nikdy necvičila, moja „klavírna vzdelanosť“ je nulová.

Šimon: Presne tak! A tento potenciál sa skladá z troch komponentov. Predstav si to ako stavanie z lega.

Lenka: Lego? Dobre, s tým viem pracovať.

Šimon: Prvá je dispozícia – to sú tvoje vrodené vlohy. Aké kocky si dostala do vienka. Niektoré sú vzácnejšie, iné bežnejšie. To je tvoj hardvér.

Lenka: Moje biologické nastavenia, rozumiem.

Šimon: Druhá je schopnosť učiť sa. To je tvoj softvér. Teda ako efektívne vieš ten hardvér, tie kocky, používať. Je to predpoklad, že sa niečo dokážeš naučiť.

Lenka: A tretia? Predpokladám, že to je ten finálny model z lega.

Šimon: Áno! To je zručnosť alebo kompetencia. To je už naučená schopnosť postaviť z tých kociek konkrétnu vec — rýchlo a bez chýb. Nie len vedieť, že sa to dá, ale reálne to urobiť.

Lenka: Super analógia. Takže nestačí mať talent, treba sa vedieť učiť a potom to aj reálne robiť. Ako ale zistím, čo sa mám učiť?

Šimon: Cez takzvanú diagnostiku učebných potrieb. Zistíš, aký je rozdiel medzi tým, čo by malo byť, a tým, čo reálne je. Ten rozdiel je tvoj učebný deficit, ktorý musíš zaplniť.

Lenka: A tým sme, myslím, krásne zhrnuli celú našu dnešnú debatu. Od motivácie, cez techniky, až po rozvoj konkrétnych kompetencií.

Šimon: Presne tak. Kľúčové je poznať sám seba, svoj potenciál, ale hlavne na ňom aktívne pracovať. Nestačí mať len predpoklady.

Lenka: Šimon, ďakujem ti veľmi pekne za všetky cenné rady. A vám, milí poslucháči, ďakujeme, že ste boli s nami. Počujeme sa opäť nabudúce pri podcaste Studyfi.

Šimon: Majte sa pekne a učeniu zdar!