Zhrnutie na Kľúčové teórie vývinovej psychológie
Kľúčové teórie vývinovej psychológie: Komplexný rozbor
Úvod
Morálny vývin skúma, ako sa mení schopnosť človeka rozpoznať, posudzovať a riadiť svoje správanie z hľadiska dobrého a zlého. Tento materiál sa zameriava na teórie L. Kohlberga a postrehy R.F. Pecka a R.I. Havighursta, vysvetľuje štádiá morálneho usudzovania, uvádza praktické príklady a porovnáva súvisiace koncepty.
Definícia: Morálny vývin je postupné formovanie schopnosti rozlišovať medzi správnym a nesprávnym, založené na vnútornej interpretácii pravidiel, hodnôt a princípov.
Základné východiská
- Morálne normy a hodnoty sú podľa psychológov naučené štruktúry, ktoré dieťa osvojuje najskôr od rodičov, neskôr od učiteľov, vrstovníkov a spoločnosti.
- Morálna stránka osobnosti reflektuje, ako jednotlivec vníma, hodnotí a dodržiava pravidlá.
Definícia: Morálne usudzovanie je proces, pri ktorom jednotlivec hodnotí činy ako správne alebo nesprávne na základe pravidiel, dôsledkov a etických princípov.
Kohlbergova teória morálneho vývinu
Kohlberg skúmal, prečo ľudia považujú určité činy za spravodlivé alebo nespravodlivé a použil rozhovory s dilemami (napr. Heinzova dilema) na identifikáciu štádií morálneho usudzovania. Rozdelil vývin do troch úrovní s celkovo šiestimi štádiami:
| Úroveň | Vek (orientačne) | Hlavná charakteristika |
|---|---|---|
| I. Predkonvenčná morálka | 1–7 rokov | Hodnotenie podľa vonkajších následkov (trest/odmena) |
| II. Konvenčná morálka | 7–15 rokov | Dodržiavanie pravidiel z rešpektu k autorite a udržaniu vzťahov |
| III. Postkonvenčná morálka | 15 rokov–dospelosť | Hodnotenie podľa univerzálnych princípov a sociálnej dohody |
I. úroveň – Predkonvenčná morálka (približne 1–7 rokov)
- Základ hodnotenia: konkrétne následky (trest alebo odmena).
- Dieťa nerozumie vnútorným motívom konania, vníma pravidlá ako absolútne platné.
- Častý jav: žalovanie na nespravodlivosť, dôraz na rovnaké zaobchádzanie.
- Orientácia na trest a poslušnosť (dojča, batoľa)
- Dobré = to, za čo dieťa dostane pochvalu alebo sa nepostihne; zlé = to, čo vedie k trestu.
- Dieťa sa riadi predovšetkým snahou vyhnúť sa trestu.
Príklad: Dieťa vezme hračku a ak ho rodič pokarhá, bude vnímať čin ako „zlý“ bez ohľadu na úmysel.
- Inštrumentálna orientácia (predškolský vek)
- Správanie je motivované očakávaným ziskom alebo vyhnutím sa nepríjemnosti.
- Pravidlá platia, ak prinášajú výhodu alebo sú výmeniteľné.
Príklad: Dieťa pomôže kamarátovi iba ak očakáva odmenu, alebo preto, že mu kamarát niečo vráti.
II. úroveň – Konvenčná morálka (7–15 rokov)
- Dieťa chápe, že pravidlá určuje externá autorita; dodržiavanie závisí od úcty k tejto autorite.
- Dôležitá je interiorizácia noriem v záujme zachovania spoločenského poriadku.
- Morálka "dobrého dieťaťa" (mladší školský vek)
- Motív: udržať si dobré vzťahy s autoritami (rodič, učiteľ).
- Správanie je zamerané na súhlas a očakávané sociálne ocenenie.
Príklad: Žiak pomáha spolužiakovi, pretože chce byť vnímaný ako "dobrý" v očiach učiteľa.
- Orientácia na svedomie a autoritu spoločnosti (puberta)
- Motív: rešpekt k zákonu a spoločenskému poriadku; prevencia pocitu viny.
- Správne konanie znamená plniť povinnosť a chrániť existujúce sociálne usporiadanie.
Príklad: Mladý človek dodržiava pravidlá dopravného poriadku, lebo verí, že sú nevyhnutné pre spoločnosť.
III. úroveň – Postkonvenčná morálka (15 rokov – dospelosť)
- Jedinec vidí pravidlá ako relatívne a môže ich kriticky prehodnotiť podľa vlastných princípov.
- Morálne hodnotenie vychádza z univerzálnych princípov nezávislých od autority skupín.
- Orientácia na sociálnu dohodu
- Základ: princíp vzájomnosti a snaha o konsenzus. Pravidlá sú zmeniteľné, ak neodrážajú spoločné práva.
Príklad: Dospelý podporuje novelizáciu zákona, ktorá rozšíri občianske práva, pretože to zodpovedá princípom rovnosti.
- Orientácia na univerzálne etické princípy
- Morálne rozhodnutia sú vedené abstraktnými princípmi spravodlivosti, rovnosti a dôstojnosti človeka.
- Dodržiavanie princípov je otázkou sebaúcty, nie len
Zaregistruj se pro celé shrnutíUž máš účet? Prihlásiť sa
Morálny vývin - Kohlberg
Klíčové pojmy: Morálny vývin je učený proces od rodičov, učiteľov a spoločnosti, Kohlberg delí morálny vývin na tri úrovne a šesť štádií, I. predkonvenčná: hodnotenie podľa trestu a odmeny, II. konvenčná: dodržiavanie pravidiel z rešpektu k autorite, III. postkonvenčná: hodnotenie podľa univerzálnych princípov, Štádium 5: orientácia na sociálnu dohodu, štádium 6: univerzálne etické princípy, Peck a Havighurst: päť typov charakteru podľa veku a postoja, V praxi: konzistentné pravidlá, vysvetľovanie zmyslu a podpora diskusie