Jazykové štýly, postupy a existencializmus

Ahojte študenti! V dnešnom článku sa ponoríme do fascinujúceho sveta jazykových štýlov, slohových postupov a existencializmu v literatúre. Tieto kľúčové témy sú základom pre pochopenie, ako komunikujeme a ako umenie odráža hlboké ľudské skúsenosti. Prejdeme si všetko podstatné, od bežnej komunikácie až po analýzu diel plných existenciálnych otázok. Pripravte sa na komplexný prehľad, ktorý vám pomôže pri štúdiu a príprave na skúšky!

Čo sú jazykové štýly a slohové postupy? Charakteristika a rozdelenie

Jazykový štýl predstavuje formálne usporiadanie jazykových prostriedkov do zmysluplného celku. Vzniká cieľavedomým výberom verbálnych aj neverbálnych prostriedkov a ich usporiadania v texte. Zohľadňuje sa pritom komunikačná situácia a funkcia jazykového prejavu.

Kombinácia jazykového štýlu a slohového postupu tvorí slohový útvar alebo žáner. Autor zámerne vyberá štylistické prostriedky – štýlémy – podľa konkrétnej komunikačnej situácie, či už ide o verejnú/súkromnú, oficiálnu/bežnú, písomnú/ústnu alebo monologickú/dialogickú komunikáciu, a tiež prítomnosť či neprítomnosť prijímateľa.

Typy jazykových štýlov pre študentov

Jazykové štýly delíme na tri hlavné skupiny:

1. Subjektívne štýly:

• Hovorový štýl: Sféra bežnej komunikácie.
• Umelecký štýl: Sféra komunikácie slovesného umenia.

2. Subjektívno-objektívne štýly:

• Publicistický štýl: Sféra masmediálnej komunikácie.
• Rečnícky štýl: Sféra ústnej verejnej komunikácie.

3. Objektívne štýly:

• Administratívny štýl: Sféra úradnej a pracovnej komunikácie.
• Náučný štýl: Sféra vedeckej komunikácie.

Pre lepšiu orientáciu si pozrite aj nasledujúce zhrnutie:

• Hovorový štýl:

• Subjektívny. Bežná, súkromná, neoficiálna/polooficiálna komunikácia.
• Využíva rozprávací, opisný slohový postup.
• Príklady: Telefonický rozhovor, SMS, odkaz na chladničke, e-mail, dialóg, monológ, hádka, debata, diskusia.

• Umelecký štýl:

• Subjektívny. Estetická funkcia, pôsobí na city.
• Monologickosť + dialogickosť. Rozprávací, opisný slohový postup.
• Príklady: Román, poviedka, epos, sonet, tragédia, komédia (divadlo, kino, škola).

• Administratívny štýl:

• Objektívny. Verejná komunikácia medzi osobou a inštitúciou/právnou osobou.
• Informačný slohový postup. Delí sa na dokumentárne, oznamovacie, heslové žánre.
• Charakteristické sú šablóny, schémy, ustálené slovné spojenia.
• Príklady: Zápisnica, zmluva, životopis, rozvrh, vyhláška, motivačný list.

• Náučný štýl:

• Objektívny. Sprostredkuje a vysvetľuje vedecké poznatky (termíny, odborné slová).
• Výkladový, informačný slohový postup.
• Delí sa na vedecko-náučné (štúdia, vedecký referát) a populárno-náučné žánre (encyklopédia, článok, učebnica).
• Príklady: Referát, recenzia, kritika.

• Publicistický štýl:

• Objektívny. Úloha upútať, zaujať, presvedčiť neprítomného adresáta. Aktuálnosť.
• Informačný, opisný (aj rozprávací a výkladový) slohový postup.
• Delí sa na spravodajské, analytické, beletristické žánre.
• Príklady: Správa, recenzia, interview, reportáž.

• Rečnícky štýl:

• Objektívno-subjektívny. Komunikatívna a agitačná funkcia.
• Informačný, opisný, rozprávací, výkladový slohový postup.
• Pripravenosť, monologickosť, ústnosť. Verejnosť.
• Príklady: Príhovor, prednáška, diskusia, reklama, politická/súdna reč.

Slohové postupy: Ako autor usporiadáva myšlienky

Slohový postup je spôsob, akým autor spracúva a usporadúva myšlienky v texte. Poznáme štyri základné typy:

1. Informačný slohový postup:

• Používa sa v administratívnom, publicistickom, hovorovom štýle.
• Charakterizuje ho vymenúvanie faktov, menné vyjadrovanie, dokumentárnosť, objektívnosť, aktuálnosť.
• Príklady: Správa (čo sa stalo), oznámenie (čo sa má stať), životopis, zoznam.

2. Opisný slohový postup:

• Využíva sa v hovorovom, náučnom, umeleckom štýle.
• Typy opisu:
• Statický opis: opis predmetu.
• Dynamický opis: opis postupu, receptu, návodu.
• Odborný opis: odborná reč, bez umeleckých prostriedkov.
• Umelecký opis: využíva umelecké prostriedky, je subjektívny.
• Charakteristika:
• Priama: priamo pomenúva vlastnosti (prídavnými menami).
• Nepriama: nepriamo pomenúva vlastnosti, bez prídavných mien.
• Môže byť individuálna, skupinová, objektívna (dobré aj zlé vlastnosti) alebo subjektívna (vyzdvihuje iba/viac dobré/zlé vlastnosti).
• Beletrizovaný životopis: objektívne fakty (zahmlené), básnické prostriedky, rozprávanie príbehu života.

3. Rozprávací slohový postup:

• Dominantný v hovorovom, umeleckom a publicistickom štýle.
• Typický pre epické žánre, kroniky.
• Príklady: Vtip, pointa, anekdota, aforizmus, romány, poviedky, drámy (epické rozprávanie).

4. Výkladový slohový postup:

• Objavuje sa v náučnom, publicistickom a umeleckom (rečníckom) štýle.
• Využíva základné logické postupy.
• Príklady: Úvaha (subjektívna), esej (faktickejšia, objektívna).

Hovorový štýl a bežná komunikácia

Hovorový štýl je jazykovým štýlom bežnej komunikácie a patrí medzi subjektívne jazykové štýly. Jeho hlavnou funkciou je komunikatívna (dorozumievacia) funkcia, ktorá spočíva v pružnom sprostredkovaní informácií v danej situácii. Nájdeme ho v súkromnom alebo verejnom prostredí, kde je vzťah medzi komunikantmi neoficiálny alebo polooficiálny. Realizuje sa ústne aj písomne, v rodine, medzi priateľmi, v škole či na pracovisku.

Znaky hovorového štýlu:

1. Ústnosť, spontánnosť: Prejavuje sa aj v niektorých písaných útvaroch (súkromný list). Často obsahuje nepresné údaje, bez odborných termínov, ale s obraznými pomenovaniami, frazeologizmami, slangom. Vety sú rôznorodé (opytovacie, zvolacie, rozkazovacie, jednoduché, zložené) a významná je intonácia.
2. Konverzačnosť: Texty majú dialogickú podobu.
3. Súkromnosť: Vplyv zemepisného nárečia a slangu. Nedodržiavanie pravopisu a výslovnosti. Používanie kontaktových slov (oné, že, prosto, takže...) a rodinných slov (Janko, mamina, Katka).
4. Situačnosť: Využívanie neverbálnych prostriedkov (mimika, gestá) a ukazovacích zámen.
5. Stručnosť: Univerbizácia (skracovanie viacslovných výrazov), tvorenie nových slov zo skratiek (estévečka), vypúšťanie častí slov (dovi, dopo...).
6. Expresívnosť: Využívanie citosloviec (uhm, jaj...) a častíc (samozrejme, teda, no...) a príznakových slov (mamička, super, psisko...).

Dialogické a monologické útvary hovorového štýlu

Dialogické jazykové prejavy bežnej komunikácie:

• Ústne: osobný rozhovor, telefonický rozhovor, videohovor, debata, diskusia, hádka, polemika.
• Písané: čet, diskusia v tlači/na internete.

Monologické útvary hovorového štýlu:

• Ústne: rozprávanie príbehu, vtip, ústne blahoželanie.
• Písané: súkromný list, e-mail, SMS, oznámenie, písané blahoželanie, pozdrav/pohľadnica, kondolencia, súkromný inzerát.

Formy bežnej komunikácie a ich charakteristika

• Hádka: Rozhovor, ktorý sme rozumovo, psychicky ani ľudsky nezvládli. Každý z komunikantov sa snaží presadiť svoj názor.
• Debata: Slušný rozhovor v bežnej komunikácii.
• Polemika: Autor vyjadruje nesúhlas s cudzím názorom a argumentmi sa snaží dokázať, že jeho postoj je správny.
• Diskusia: Súhrn všetkých diskusných príspevkov prednesených v skupine ľudí o prerokovanej téme.
• Rozprávanie príbehu: Útvar, v ktorom sa postupne opisujú udalosti.
• Vtip: Krátky humorný útvar s prekvapivou zápletkou, ktorý má pobaviť.
• Súkromný list: Osobný list s použitím zdvorilostných pravidiel.
• Oznámenie: Krátky útvar s výrazovými prostriedkami hovorového alebo administratívneho slohového postupu. Pri oznámení o úmrtí sa často používajú eufemizmy (napr. „navždy nás opustil“ namiesto „zomrel“).
• Blahoželanie: K narodeninám, meninám. Je vhodné pripísať vlastnou rukou krátke osobné želanie.
• Kondolencia: Prejavujeme ústne alebo písomne. Na sústrastnú kartu dopíšeme „cítim s Vami“ alebo „myslím na teba a tvoju rodinu“.
• Inzerát: Využíva výrazové prostriedky publicistického (aktuálnosť, moderné slová), administratívneho (veľa detailov na malom priestore, skratky) a hovorového štýlu (nevšedné konštrukcie). Kľúčový je zrozumiteľný titulok.
• E-mail, SMS: Rýchle útvary bežnej komunikácie. Platí forma zdvorilosti (zámená „Ty, Vy“ veľkým písmenom). E-mail nemá byť prehnane stručný, pôsobí stroho. Nahrádza súkromný list.
• Vizitka: Súčasť spoločenského styku, s predtlačenými údajmi o autorovi.
• Chat: Blízky telefonickému rozhovoru, avšak v písanej forme, umožňuje komunikáciu viacerých účastníkov.

Existencializmus v literatúre: Rozbor a diela

Existencializmus je filozofický a literárny smer, ktorý vznikol po prvej svetovej vojne v Nemecku a po druhej svetovej vojne sa rozšíril aj do Francúzska. Zameriava sa na vnútorný život človeka – jeho individualitu, osobnú slobodu, pocity a vzťah jednotlivca k svetu. Často sa objavujú motívy ľahostajnosti, úzkosti, osamelosti a nezmyselnosti ľudskej existencie (otázka, prečo žijeme, keď aj tak zomrieme). Hrdinovia tieto problémy riešia sebauvedomovaním a rozhodovaním o vlastnom živote. Slobodu dosahujú tým, že sa nepodriaďujú normám spoločnosti, ktorú často vnímajú ako nepriateľskú, vnucujúcu morálku, náboženstvo a zvyky, čím zbavuje človeka osobnosti. Človek nesie plnú zodpovednosť za svoje rozhodnutia a v hraničných situáciách sa ukazuje jeho podstata. Žije, aby zomrel.

Hlavní predstavitelia a existencialistické diela pre maturitu

Medzi hlavných predstaviteľov existencializmu patria:

• Jean-Paul Sartre – Múr
• Albert Camus – Cudzinec
• Alberto Moravia – Rimanka

Teraz sa pozrime detailnejšie na dve významné diela, ktoré sú často súčasťou študentského rozboru.

Jean-Paul Sartre – Múr (Existencializmus shrnutí)

Zbierka poviedok Múr (vo francúzskom origináli Le Mur) od Jean-Paula Sartra sa odohráva v období španielskej občianskej vojny. Dej poviedky, po ktorej je zbierka pomenovaná, sa odohráva vo fašistickej väzenskej cele, kde sú väznice oddelené múrom a poprava prebieha pri múre. Príbeh ponúka pohľad do vnútorného sveta odsúdencov, pár hodín pred ich smrťou, a zamýšľa sa nad zmyslom života.

Obsah poviedky:

Príbeh začína vo veľkej bielej miestnosti, kde sú postupne predvolávaní obžalovaní Tom, Pablo a Juan. Pýtajú sa ich len stručné otázky. Juan sa bráni, že s politikou nemá nič spoločné. Pabla vypočúvajú kvôli anarchistovi Ramónovi Grisovi, ktorého mal údajne ukrývať. Hoci to poprie, všetkých troch odsúdia. Až neskôr si uvedomia, že nešlo o výsluch, ale o samotný súd. Odvedú ich do studenej cely, kde čakajú na popravu. Veliteľ im oznámi, že budú zastrelení. Keďže ich považujú za Baskov, nepošlú im kňaza, ale belgického lekára, ktorý má dohliadať na ich posledné hodiny. Lekár je chladný a vníma ich len ako objekty, zatiaľ čo odsúdenci sa už cítia duševne mŕtvi. Premýšľajú, ako bude poprava prebiehať, boja sa bolesti aj smrti. Pablo sa snaží spomínať na pekné chvíle, no myšlienky sa mu stále vracajú k blížiacemu sa koncu. Odkaz pre blízkych odmietne a cíti odpor k sebe. Ráno Pablo počuje výstrely – Toma a Juana popravili. Pabla ešte raz zavolajú na výsluch a ponúknu mu život výmenou za informáciu o úkryte Ramóna Grisa. Dajú mu pätnásť minút na rozmyslenie. Pablo vie, že Ramón sa skrýva u bratranca, no rozhodne sa, že si z vojakov vystrelí a povie, že je na cintoríne. Vojaci tam odídu. Namiesto popravy pošlú Pabla do jedálne. Na druhý deň sa dozvie, že Ramón sa medzitým skutočne presunul na cintorín, kde ho zastrelili. Pablo si uvedomí, že jeho lož spôsobila Ramónovu smrť, a začne sa hystericky smiať. Toto dielo zobrazuje vnútorný konflikt hlavnej postavy a jej reakcie v hraničnej situácii.

Ivan Bukovčan – Kým kohút nezaspieva (Existencializmus charakteristika postav)

Ivan Bukovčan je predstaviteľom slovenskej dramatickej tvorby a hraného filmu po roku 1945, známy ako dramatik a scenárista. V divadelných hrách poukazoval na deformácie spôsobené obdobím kultu osobnosti. Zaujíma ho najmä to, ako sa človek zachová v krízovej situácii. V jeho dramatickej tvorbe by mali platiť rovnaké zdvorilostné pravidlá ako v bežnej komunikácii, no v hraničných situáciách sa odhaľujú skutočné charaktery ľudí – niektorí zostanú čestní, iní sa prejavia ako podliaci a zbabelci.

Divadelná hra Kým kohút nezaspieva je súčasťou triptychu (Pštrosí večierok; Kým kohút nezaspieva; Zažeň vlka). Jej názov je alegorický a inšpirovaný Kristovým výrokom: „Kým kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš.“ V tomto prípade ide o zapretie človeka v sebe – ľudskosti. Dej sa odohráva v rokoch 2. svetovej vojny v malom mestečku okupovanom Nemcami. Hra sa môže chápať ako podobenstvo o tom, ako sa moc snaží manipulovať ľuďmi, o tom, ako si človek môže aj v diktatúre zachovať ľudskú tvár, a dokonca aj ako podobenstvo o situácii v Československu po obsadení vojskami Varšavskej zmluvy v auguste 1968. Hra poukazuje na to, ako sa ľudia vedia zachovať v hraničných situáciách a ako v nich vedia stratiť svoju ľudskú tvár. Je to dvojdejstvová tragédia.

Dej:

Nemci večer zadržia desať náhodne vybraných rukojemníkov a zatvoria ich do pivnice. Ako prvého zatknú bývalého horára Terezčáka (Starec), potom mladých zaľúbencov, gymnazistku Fanku a študenta Ondreja, a postupne ďalších: babicu Babjakovú, zverolekára doktora Šusteka, neznámeho cudzinca (Tulák), holiča Uhríka, pani lekárnikovú, učiteľa Tomku a napokon prostitútku Mariku Mondokovú. Ráno majú byť popravení na odvetu za zabitého nemeckého vojaka. Nemecký veliteľ po zistení nových skutočností zmení svoje rozhodnutie – zomrie iba jeden z nich, musia sa však sami rozhodnúť, kto to bude. Táto dramatická situácia je testom ľudskosti a odhaľuje charaktery postáv pod tlakom strachu zo smrti.

Porovnanie diel Múr a Kým kohút nezaspieva z hľadiska existencializmu

Obe diela, Múr a Kým kohút nezaspieva, majú silné prvky existencializmu a sú si v mnohých ohľadoch podobné:

• Obe diela sa odohrávajú počas 2. svetovej vojny (alebo obdobnej hraničnej situácie).
• V oboch dielach sa postavy ocitajú vo väzení/pivnici proti ich vôli.
• V Múre je hlavný hrdina unavený, podráždený, zamýšľa sa nad svojím životom a je na hranici smrti.
• V Kým kohút nezaspieva sú postavy bezmocné, kričia a tiež sú na hranici smrti.
• V oboch dielach sa ľudia správajú k hlavným postavám, akoby ich život nemal žiadnu hodnotu.
• V oboch dielach sú postavy vystavené hraničným situáciám, ktoré testujú ich morálku, identitu a vôľu žiť.

Tieto diela sú vynikajúcim príkladom, ako existencializmus skúma človeka v jeho najzraniteľnejších, no zároveň najrozhodujúcejších okamihoch.

Často kladené otázky (FAQ) o jazykových štýloch, postupoch a existencializme

Aký je rozdiel medzi jazykovým štýlom a slohovým postupom?

Jazykový štýl je formálne usporiadanie výrazových prostriedkov textu s ohľadom na komunikačnú situáciu a funkciu. Slohový postup je spôsob, akým autor usporadúva myšlienky v texte (napríklad informačný, opisný, rozprávací, výkladový). Spolu tvoria slohový útvar.

Ktoré diela sú kľúčové pre pochopenie existencializmu v slovenskej literatúre?

Pre slovenskú literatúru je kľúčové dielo Ivana Bukovčana Kým kohút nezaspieva. Vo svetovej literatúre sú to diela ako Múr od Jean-Paula Sartra alebo Cudzinec od Alberta Camusa. Všetky tieto diela sa zaoberajú voľbou, zodpovednosťou a zmyslom ľudskej existencie v hraničných situáciách.

Ako existencializmus ovplyvnil literárne postavy?

Existencializmus viedol k vytvoreniu postáv, ktoré čelia úzkosti, osamelosti a nezmyselnosti života. Tieto postavy sa často musia rozhodovať v hraničných situáciách, kde sú nútené prevziať plnú zodpovednosť za svoje činy a definovať samy seba, často v rozpore so spoločenskými normami. Ich vnútorný svet a prežívanie je centrom záujmu.

Aké sú základné znaky hovorového štýlu a kde sa s ním stretnem?

Hovorový štýl je spontánny, ústny a neoficiálny. Medzi jeho znaky patrí ústnosť, konverzačnosť, súkromnosť, situačnosť, stručnosť a expresívnosť. Stretnete sa s ním v bežnej komunikácii, ako sú osobné rozhovory, telefonáty, SMS správy, e-maily priateľom, diskusie, hádky alebo rodinné stretnutia. Je to jazyk každodenného života.

Čo je to univerbizácia a prečo sa používa v hovorovom štýle?

Univerbizácia je skracovanie viacslovných výrazov na jedno slovo, napríklad „základná škola“ na „základka“ alebo „osobné auto“ na „osobák“. V hovorovom štýle sa používa pre zvýšenie stručnosti a dynamiky prejavu, čím prispieva k spontánnosti a rýchlejšej výmene informácií. Je to typický znak neformálnej komunikácie.