Prehľad svetovej a slovenskej literatúry

Rýchle zhrnutie: Prehľad svetovej a slovenskej literatúry pre maturitu

Tento komplexný prehľad svetovej a slovenskej literatúry je určený študentom, ktorí hľadajú podrobný rozbor kľúčových diel a období. Nájdete tu zhrnutie od antiky po súčasnosť, charakteristiky postáv a dôležité literárne pojmy. Ideálny materiál pre prípravu na maturitu z literatúry.

Rozoberáme diela slovenského romantizmu ako Smrť Jánošíkova (Ján Botto) a Mor ho! (Samo Chalupka), ľúbostnú poéziu v diele Marína (Andrej Sládkovič) a baladickú tvorbu Janka Kráľa. Predstavíme klasicistické ideály Jána Kollára a jeho Slávy dcery, ako aj postromantické zmierenie Jána Palárika.

Prejdeme k realizmu s dielami Martina Kukučína a Timravy, ako aj sociálnymi drámami Jozefa Gregora Tajovského. Medzivojnovú literatúru reprezentujú Krasko, Hronský, Figuli, Chrobák a Smrek. Nechýbajú ani diela po roku 1945 od Mňačka a Bukovčana. Zo svetovej literatúry analyzujeme Antigonu, Lakomca, Kapitánovu dcéru, Premenu, Na západe nič nové a Kto chytá v žite. Všetko pre lepšie pochopenie a úspech pri skúškach.

Prehľad Svetovej a Slovenskej Literatúry: Cesta Dejinami a Dielami

Vitajte v našom komplexnom prehľade svetovej a slovenskej literatúry, ktorý vám pomôže zorientovať sa v bohatom svete slov a príbehov. Tento materiál je navrhnutý tak, aby slúžil ako spoľahlivý sprievodca a pomôcka pre študentov pri štúdiu a príprave na skúšky, vrátane maturitnej skúšky z literatúry. Nájdete tu podrobné zhrnutia, charakteristiky postáv a hlbší rozbor literárnych diel.

Prejdite s nami kľúčovými literárnymi obdobiami, spoznajte významných autorov a ich tvorbu, a pochopte, ako sa literatúra vyvíjala a odrážala spoločenské zmeny. Od antických tragédií až po moderné romány – všetko na jednom mieste.

Ako Rozumieť Literárnym Obdobiam? Periodizácia Literatúry

Periodizácia literatúry je kľúčová pre pochopenie kontextu a vývoja literárnych diel. Rozdeľuje literatúru na chronologické obdobia s typickými znakmi, témami a žánrami. Tu je zhrnutie hlavných období svetovej a slovenskej literatúry.

Periodizácia Svetovej Literatúry

• I. Staroveká literatúra (3. tis. pred n. l. – 5. storočie n. l.)
• Žánre: epos, mýtus/báj, hymnus/hymna, elégia, tragédia, komédia (napr. Sofokles).
• Orientálna literatúra: sumersko-akkadská (Epos o Gilgamešovi), staroegyptská (Kniha mŕtvych), hebrejská (Biblia).
• Antická literatúra: staroveká grécka a staroveká rímska literatúra.
• II. Stredoveká literatúra (5. st. – 15. st.)
• Žánre: legenda, kronika, rytiersky epos.
• Svet: indická, čínska, perzská, arabská (Korán, Rozprávky tisíc a jednej noci).
• Európa: francúzska (Pieseň o Rolandovi), nemecká (Pieseň o Nibelungoch), ruská (Slovo o pluku Igorovom).
• III. Novoveká literatúra (cca od 15. st. – dodnes)
• Humanistická a renesančná literatúra (14. st. – 17. st.): novela, sonet, román (Shakespeare, F. Petrarca).
• Baroková literatúra (16. st. – 18. st.): náboženský epos, cestopis, cestopisný denník (H. Gavlovič, J. A. Komenský).
• Klasicizmus (17. st. – 18. st.): návrat k antickým žánrom, delenie na vysoké (tragédia, óda) a nízke (komédia, bájka) – Molière.
• Romantizmus (18. st. – 1. pol. 19. st.): hybridné žánre, Štúrovci (Mor ho! Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Smrť Jánošíkova), Puškin, Viktor Hugo, Goethe.
• Realizmus (2. pol. 19. st. – začiatok 20. st.): romány (Hviezdoslav, Kukučín, Tajovský, Timrava, Tolstoj).
• Literárna moderna (posledná štvrtina 18. st. a začiatok 20. st.): súhrnné označenie všetkých smerov – symbolizmus, dekadencia, impresionizmus...
• Medzivojnová literatúra (1914 – 1945): avantgarda (Smrek, Krasko, Urban...), futurizmus, kubizmus, expresionizmus, dadaizmus, realizmus, naturalizmus, nadrealizmus, stratená generácia, surrealizmus, poetizmus, symbolizmus, socialistický realizmus.
• Literatúra po r. 1945: pokračovanie vzniku nových smerov – neorealizmus, bitnici, magický realizmus, postmoderna, nový román, absurdná dráma, existencializmus, umelecké prúdy v súčasnej literatúre.

Periodizácia Slovenskej Literatúry

• 1. Staršia slovenská literatúra (800 – 1780)
• a) stredoveká literatúra (800 – 1500): náboženská tematika, vplyv Biblie, anonymný autor, alegória, symbolika, jazyk: latinčina, staroslovienčina. Žánre: legendy, modlitby, hymny, kroniky, eposy.
• b) humanistická a renesančná literatúra (1500 – 1650): návrat k antike, dôraz na človeka, rozum, vzdelanie, oslabenie cirkevného vplyvu. Humanizmus (latinčina), renesancia (národné jazyky). Nové žánre: satira, komédia, tragédia, epigram.
• c) baroková literatúra (1650 – 1780): pocit pominuteľnosti, neistoty, utrpenia, dôraz na vieru, mystiku, posmrtný život, protiklady. Bohato zdobený jazyk, symbolika. Žánre: kázne, duchovná poézia, školské hry.
• 2. Novodobá slovenská literatúra (1780 – 1905)
• a) klasicizmus (1780 – 1830): dôraz na rozum, poriadok, pravidlá, napodobňovanie antiky, osvietenstvo (rovnosť, vzdelanie). Žánre: vysoké (óda, tragédia, epos), nízke (satira, bájka, komédia). Snaha o vytvorenie spisovného jazyka.
• b) preromantizmus a romantizmus (1830 – 1850): dôraz na cit, fantáziu, individualitu, odmietnutie klasicistických pravidiel, národná tematika. Romantický hrdina – výnimočný, osamelý. Hlavný literárny druh: lyrika. Žánre: balada, poéma, historická próza. Jazyk sa približuje ľudovej reči.
• c) od romantizmu k začiatkom realizmu (1850 – 1875): ústup romantických ideálov, nástup kritickejšej literatúry, kratšie prozaické útvary, humor, satira, spoločenská kritika. Miešanie romantických a realistických prvkov.
• d) realizmus (1875 – 1905): pravdivé zobrazenie skutočnosti, typické postavy z bežného života, sociálna tematika, kritika spoločnosti. Žánre: poviedka, novela, román, dráma. Jazyk blízky hovorovej reči.
• 3. Slovenská literatúra 20. storočia (od r. 1900, 1905)
• a) slovenská literárna moderna (1905 – 1918): subjektívnosť, symbolika, náladovosť, vnútorné prežívanie, pesimizmus, kríza hodnôt, nové básnické postupy, uvoľnený verš, symboly.
• b) medzivojnová literatúra (1918 – 1945): vznik Československa, rozvoj kultúry, rôznorodosť umeleckých smerov, sociálne, existenciálne a politické témy.
• c) literatúra po 2. sv. vojne (1945 – 1989): silný vplyv spoločenských a politických zmien, rôzne umelecké prúdy, neskôr uvoľnenie a pluralita tém.
• d) súčasná literatúra slovenská (od r. 1989).

Kľúčové Diela a Autori Slovenskej Literatúry

V tejto časti si detailnejšie priblížime dôležité diela a autorov slovenskej literatúry, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou nášho literárneho prehľadu a častou témou pri rozboroch literárnych diel.

Slovensko v Romantizme: Od Jánošíka po Marínu

Slovenský romantizmus (štúrovská generácia, 19. storočie) kládol dôraz na cit, individualizmus, vzdor voči spoločnosti a prepojenie osudu jednotlivca s osudom národa. Časté motívy sú samotársky hrdina, smrť, príroda a konflikt so svetom.

Ján Botto – Smrť Jánošíkova

• Autor: Ján Botto (1829 – 1881), najmladší člen štúrovskej generácie, predstaviteľ slovenského romantizmu.
• Literárny druh a žáner: lyrika, lyricko-epická básnická skladba (romanca).
• Téma: Smrť Juraja Jánošíka, boj za slobodu a spravodlivosť, osud národa po porážke revolúcie 1848/49, hrdinstvo a obeta jednotlivca.
• Myšlienka diela: Aj keď hrdina zomiera, jeho myšlienky a ideály prežívajú v národe. Slobodu nemožno zabiť, len dočasne potlačiť. Jánošík sa stáva symbolom nádeje, spravodlivosti a budúcej slobody.
• Kompozícia: Predspev (úvod) a 9 spevov. Založená na kontraste (sloboda – väzenie, život – smrť, svetlo – tma). Motív vatry rámcuje dielo.
• Dej: Družina sa dozvedá o Jánošíkovom zajatí. Jánošík je väznený, súdený a odsúdený na smrť. Vo sne a v myšlienkach je slobodný, príroda s ním súcití. Po smrti sa z Jánošíka stáva legendárna, až mytologická postava – ženích kráľovnej víl. Slovensko po jeho smrti ostáva „zakliatou krajinou“, no nádej na zmenu pretrváva.
• Charakteristika postáv:
• Jánošík: romantický hrdina, bojovník za spravodlivosť, symbol slobody a odporu.
• Družina: verní spoločníci, predstavitelia ľudu.
• Kráľovná víl: alegória slobody a večnosti.
• Ľud: nositeľ nádeje a budúceho pokračovania Jánošíkovho odkazu.
• Jazyk a štýl: Bohatý básnický jazyk, prvky ľudovej slovesnosti, symboly, metafory, personifikácia prírody, paralelizmus, epizeuxa, alegória, patetický a emotívny tón.
• Význam diela: Jedno z najvýznamnejších diel slovenskej romantickej literatúry, vrcholné spracovanie jánošíkovskej témy, symbol odporu proti útlaku a vyjadrenie národného povedomia.

Samo Chalupka – Mor ho!

• Autor: Samo Chalupka (1812 – 1883), slovenský básnik, člen Štúrovskej školy, evanjelický farár, dobrovoľník v poľskom povstaní.
• Literárne obdobie: Romantizmus, štúrovská generácia, slovenská hrdinská epika.
• Druh a žáner: Epika, hrdinská epická skladba.
• Námet: Historický námet z roku 358 – vpád rímskeho cisára Constantina. Chalupka stotožňuje starých Slovanov so Slovákmi. Konflikt: sloboda a rovnosť proti nadvláde a zotročovaniu.
• Téma: Boj Slovákov (Slovanov) za slobodu, rovnosť a česť. Odmietnutie otroctva. Morálne víťazstvo slabších nad silnejším nepriateľom.
• Hlavná myšlienka: Radšej zomrieť slobodný, ako žiť v otroctve. Morálne víťazstvo patrí tým, ktorí bojujú za spravodlivé hodnoty.
• Kompozícia: Jednoduchá dejová línia: príchod slovenskej družiny k Dunaju, vyjednávanie s cisárom, odmietnutie mieru, boj, smrť mládencov. Kolektívny hrdina – slovenská družina. Pokrik „Mor ho!“ ako dramatizačný prvok.
• Charakteristika postáv:
• Slovenskí mládenci: kolektívny hrdina (mierumilovní, pohostinní, rovnostárski, slobodní).
• Rímsky cisár: pyšný, povýšenecký, symbol tyranie.
• Forma a verš: Sylabický veršový systém, 13-slabičný verš, združený rým.
• Jazyk a umelecké prostriedky: Symboly (orol – sloboda, Tatry – vlasť), zvukomaľba („Zasurmili surmity“, „Duní Dunaj“), metafory, personifikácia, zvolania a otázky („Mor ho!“), vysoká patetickosť.
• Záver a význam: Slovania padnú v boji, ale morálne víťazstvo patrí im. Cisár víťazí silou, no prehráva ako človek. Dielo je symbolom národného odporu a slobody.
• Úryvok: "Zleteli orly z Tatry, tiahnu na podolia, ponad vysoké hory, ponad rovné polia; preleteli cez Dunaj, cez tú šíru vodu, sadli tam za pomedzím slovenského rodu. Duní Dunaj a luna za lunou sa valí: nad ním svieti pevný hrad na vysokom bralí. Pod tým hradom Riman — cár zastal si táborom: belia sa rady šiatrov ďalekým priestorom.... A ty mor ho! — hoj mor ho! detvo môjho rodu, kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu; a čo i tam dušu dáš v tom boji divokom: Mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom."

Andrej Sládkovič – Marína

• Autor: Andrej Sládkovič (1820 – 1872, vlastným menom Andrej Braxatoris), slovenský romantik. Inšpiráciou bola nenaplnená láska k Márii Pišlovej.
• Zaradenie: Slovenský romantizmus.
• Útvar: Básnická skladba.
• Charakteristika a štruktúra diela: Vrcholné dielo slovenského romantizmu, "dcéra Kollárovej Slávy dcery". Sládkovič spojil lásku k žene a lásku k vlasti, čím vytvoril syntézu. Hoci Štúr dielo prijal s nevôľou, pre čitateľov bolo nadčasové.
• Forma: Desaťveršové strofy, sylabický veršový systém, dokonale prepracovaná forma a pestré umelecké jazykové prostriedky.
• Kompozícia: 291 desaťveršových strof. Rozlíšiť možno dve časti: lyricko-epický a reflexívno-symbolický charakter.
• Obsah a hlavná myšlienka: Človek je bohatý vtedy, keď miluje. Osobná láska ustúpi vyššiemu citu.
• 1. Krása: Autor predstavil ideál krásy stelesnený Marínou, centrom všetkých krás. Krása je pre neho bohyňou, ktorú vníma duchovne aj fyzicky.
• 2. Láska k Maríne: Vyjadrená originálne a jedinečne. Láska k Maríne naráža na prekážky (rodičia ju vydali za iného).
• 3. Láska k Slovensku: Pokračovanie lásky k Maríne. Marína sa mení na pohronskú vílu, no básnik odmieta imaginárny svet a odovzdá sa vlasti.
• 4. Mladosť: Hľadá zmysel života, oslavuje mladosť mysle a ducha ako nádej a novú príležitosť.
• Úryvok: "Ja sladké túžby, túžby po kráse spievam peknotou nadšený, a v tomto duše mojej ohlase svet môj je celý zavrený; z výsosti Tatier ona mi svieti, ona mi z ohňov nebeských letí, ona mi svety pohýna; ona mi kýva zo sto životov: No centrom, živlom, nebom, jednotou krás mojich moja Marína!... Marína moja! teda tak sme my ako tie božie plamene, ako tie kvety na chladnej zemi, ako tie drahé kamene; padajú hviezdy, aj my padneme, vädnú tie kvety, aj my zvädneme, a klenoty hruda kryje: Ale tie hviezdy predsi svietili, a pekný život tie kvety žili, a diamant v hrude nezhnije!"

Janko Kráľ – Zakliata panna vo Váhu a divný Janko

• Autor: Janko Kráľ (1822 – 1876), najrevolučnejší štúrovský básnik, romantický rebel.
• Literárne obdobie: Slovenský romantizmus (štúrovská generácia).
• Žáner a útvar: Subjektivizovaná balada, spája epiku, lyriku a dramatickosť.
• Kompozícia: Báseň je rozdelená na 3 časti:
• I. časť: Subjektivizovaná, lyrický autor hovorí o nepokoji, prenasledovaní, vzťahu k domovu. Divný Janko = romantický samotár.
• II. časť: Balada ľudového typu (povesť o zakliatej panne, gradácia deja). Janko skáče do Váhu a zomiera.
• III. časť: Záver, obraz mŕtveho Janka na brehu Váhu. Smrť ako dôsledok neschopnosti zmieriť sa so svetom.
• Hlavná postava: Divný Janko – romantický hrdina: samotársky, vzdorovitý, citovo vyhrotený, neprispôsobí sa spoločnosti, odmieta autority a konvencie. Smrť = protest proti svetu.
• Hlavné motívy: Váh (osud, smrť), noc/polnoc (tajomno, osudovosť), zakliata panna (symbol nedosiahnuteľného ideálu), smrť (únik zo sveta, protest).
• Témy: Konflikt jednotlivca so spoločnosťou, samota a nepochopenie, vzdor a sloboda, smrť ako riešenie vnútorného rozporu.
• Jazyk a štýl: Ľudový jazyk, opakovania, zvolania, otázky, kontrasty (život × smrť, deň × noc), silná obraznosť, prírodné metafory.
• Význam diela: Typické romantické dielo. Hrdina v rozpore so svetom, osobný osud = obraz stavu národa. Dôraz na cit a slobodu jednotlivca.

Medzi Klasicizmom a Preromantizmom: Národné Obrodenie

Ján Kollár – Slávy dcera

• Autor: Ján Kollár (1793 – 1852), evanjelický kňaz, básnik, profesor, predstaviteľ slovenského národného obrodenia. Tvorca myšlienky slovanskej vzájomnosti, písal po česky.
• Literárne obdobie: Klasicizmus s presahmi k preromantizmu (národné obrodenie).
• Inšpirácia: Dielo G. G. Byrona: Putovanie Childa Herolda – motív cesty, putovania. Kollárov lyrický hrdina putuje z Nemecka cez slovanské územia na Slovensko.
• Znaky klasicizmu: antické vzory, motív cesty, téma putovania, postavy (sprievodca Milek, sprievodkyňa Mína), prítomnosť bohyne Lady, žalospev/elégia, časomerný veršový systém (Predspev).
• Znaky preromantizmu: epizujúce prvky v lyrickej skladbe (druhový synkretizmus), spracovanie reálneho intímneho citového zážitku, vlastenecká idea, odmietavý vzťah k spoločenskému poriadku, odklon od časomerného veršového systému (v spevoch).
• Žáner: Lyrická básnická skladba, sonetový cyklus.
• Vznik a charakter diela: Vznikala postupne, konečná podoba 1832. Inšpirovaná láskou k Friderike Wilhelmine Schmidtovej (Míne). Mína sa mení na symbol Slávy – dcéry slovanstva.
• Útvar: Predspev + 5 spevov, spolu 615 sonetov (sonet: 14 veršov 4–4–3–3).
• Kompozícia:
• Predspev: Časomerný verš, elegický charakter (žalospev), striedanie hexametra a pentametra (elegické distichon). Kritika útlaku Slovanov, varovanie pred pasivitou, žalospev nad slovanskou minulosťou.
• Spevy: 1. Sála, 2. Labe, Rén, Vltava, 3. Dunaj, 4. Léthe (rieka zabudnutia), 5. Acheron (rieka vzdychov – podsvetie).
• Témy: Láska k žene (Mína), láska k vlasti, osud Slovanov, sloboda vs. útlak, pasivita národa, národná identita, historická pamäť.
• Motívy: Rieky (symbol putovania), vlasť, žena – ideál, minulosť Slovanov, úpadok a nádej.
• Hlavná myšlienka: Národ, ktorý si neváži slobodu, ju stratí. Slovanstvo musí byť aktívne, nie pasívne. Láska k žene a k vlasti sa spájajú.
• Charakteristika lyrického hrdinu: Citlivý, vlastenecký, idealista, rozpoltený medzi láskou k žene a povinnosťou k národu.
• Jazyk a štýl: Spisovná čeština, vznešený, patetický jazyk, bohaté obrazné prostriedky, symbolika, rečnícke otázky a výzvy.
• Umelecké prostriedky:
• Trópy: metafora („dubisko“ = Rusko), prirovnanie, symbol (berla železná = vojna), personifikácia, synekdocha, perifráza („Tatry synu“ = Slovák), epiteton.
• Figúry: klimax, paralelizmus.
• Význam diela: Základné dielo slovenského národného obrodenia, formovalo národné povedomie, spojenie lásky, vlastenectva a humanizmu. Jedno z najvýznamnejších diel slovenskej literatúry 19. storočia.
• Úryvok (Predspev): "Ai, zde leží zem ta, před okem mým selzy ronícím, někdy kolébka, nyní národu mého rakev. Stoj noho! posvátná místa jsou, kamkoli kráčíš, k obloze, Tatry synu, vznes se, vyvýše pohled. Neb raději k velikému přichyl tomu tam se dubisku, jenž vzdoruje zhoubným až dosaváde časům. Však času ten horší je člověk, jenž berlu železnou v těchto krajích na tvou, Slávie, šíji chopil. Horší nežli divé války, hromu, ohně divější, zaslepenec na své když zlobu plémě kydá."

Postromantizmus a Realizmus: Spoločenské Kritiky

Ján Palárik – Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch

• Autor: Ján Palárik (1822 – 1870), slovenský dramatik, publicista, kňaz. Predstaviteľ postromantickej literatúry, presadzoval toleranciu a demokratizáciu spoločnosti.
• Literárne obdobie: Postromantická literatúra.
• Literárny druh a žáner: Dráma, veselohra (komédia), 3 dejstvá.
• Spoločenský a historický kontext: Člen politickej skupiny Nová škola, podporoval spolužitie národov v Rakúsko-Uhorsku, presadzoval rovnoprávnosť Slovákov a Maďarov.
• Téma: Zmierenie medzi spoločenskými vrstvami a národmi, tolerancia, vlastenectvo.
• Myšlienka diela: Vzájomné porozumenie, tolerancia a láska sú dôležitejšie než spoločenský pôvod, národnosť a majetok.
• Charakteristika diela: Veselohra z prostredia vidieckej šľachty. Zmierenie spoločenských vrstiev (šľachta × ľud) a národov (Slováci × Maďari). Oslava rodného jazyka a vlastenectva. Zámena postáv (inšpirácia Molièrom). Konflikt v dvoch líniách: národnostnej a spoločenskej.
• Kompozícia: 3 dejstvá, súčasťou sú rýmované verše a slovenské ľudové piesne. Významná úloha dožinkovej slávnosti.
• Charakteristika postáv:
• Grófka Elisa Hrabovská: mladá, krásna, skromná, váži si ľudí bez ohľadu na pôvod, hlási sa k slovenskému pôvodu.
• Miluša Oriešková: dcéra učiteľa, vzdelaná, vlastenecká, spoločnica grófky, tolerantná, múdra.
• Barón Ľudovít Kostrovický: slovenský pôvod, pomaďarčený, snúbenec grófky, postupne sa vracia k svojim koreňom, uprednostní lásku pred majetkom.
• Zememerač Rohon: priateľ baróna, pomaďarčený Slovák, vďaka Miluši si uvedomí svoj pôvod, zaľúbi sa do nej.
• Orieška: Milušin otec, vlastenecký učiteľ.
• Capková: grófkina komorná, povýšenecká, intrigánska.
• Pišta: husár baróna, komická postava.
• Dej: Do kaštieľa grófky Elisy má prísť jej snúbenec barón Ľudovít. Počas príprav na dožinkovú slávnosť sa mladí ľudia rozhodnú pre zámenu postáv – grófka a Miluša si vymenia úlohy, rovnako aj barón a Rohon. Zámeny spôsobujú množstvo komických situácií, no zároveň odhaľujú skutočné city a hodnoty postáv. Barón sa zamiluje do „obyčajného dievčaťa“ (v skutočnosti grófky), Rohon do Miluše. Nakoniec sa všetko vyjasní, dochádza k zmiereniu medzi spoločenskými vrstvami aj národmi a hra končí šťastným rozuzlením počas dožinkov.
• Jazyk a štýl: Komický, živý jazyk, využitie piesní a veršov, situačný a jazykový humor, kontrast medzi postavami.
• Význam diela: Jedno z najvýznamnejších Palárikových diel. Veselou formou presadzuje myšlienky tolerancie, národného zmierenia a spoločenskej rovnosti.

Martin Kukučín – Keď báčik z Chochoľova umrie

• Autor: Martin Kukučín (1860 – 1928), vlastným menom Matej Bencúr, slovenský prozaik, lekár, predstaviteľ slovenského realizmu. Zobrazoval život dediny, medziľudské vzťahy, morálne hodnoty a sociálne problémy, často s humorom a iróniou.
• Literárne obdobie: Slovenský realizmus (2. vlna realizmu).
• Znaky obdobia: Pravdivé zobrazenie reality, dôraz na každodenný život obyčajných ľudí, kritika spoločenských a morálnych nedostatkov, typizované postavy, psychologická charakteristika postáv, jednoduchý, vecný jazyk.
• Literárny druh a žáner: Epika, humoristická poviedka.
• Téma: Ľahkovážnosť, lakomstvo a morálny úpadok zemianstva, ktoré žije z ilúzií a spolieha sa na dedičstvo namiesto práce.
• Myšlienka diela: Človek, ktorý žije zo lží, plánov a cudzích peňazí, nemôže viesť poctivý život. Morálne precitnutie je možné, ale prichádza často neskoro.
• Kompozícia: Poviedka má 6 častí: Obrazy z trhu a krčmy v Podhradí, Nocľah v Domaniciach, sen, Ondrej Tráva u pána Aduša Domanického, Prehliadka dvora, stajne, sýpárne, Zemianske hroby, jarmok v Zámostí. Dejová línia je nevýrazná, dôraz je na opis prostredia, charakteristiku postáv a rozprávanie Adušových príhod.
• Dej: Ondrej Tráva, obchodník a sedliak z Kamenian, sa stretne na jarmoku s pánom Adušom Domanickým, schudobneným zemianom, ktorý sa vydáva za bohatého a spolieha sa na dedičstvo po báčikovi z Chochoľova. Aduš si od Ondreja vypýta peniaze a klame o svojom majetku. Ondrej neskôr zistí, že Aduš nemá nič, len dlhy a ilúzie. Keď Aduš precitne a uvedomí si svoj stav, rozhodne sa Ondrejovi peniaze vrátiť. Báčik z Chochoľova nakoniec zomrie, no Aduš po sebe nezanechá nič.
• Charakteristika postáv:
• Ondrej Tráva: sedliak a obchodník, rozumný, prispôsobivý, šikovný v obchode, praktický, predstaviteľ zdravého sedliackeho rozumu.
• Aduš Domanický: schudobnený zeman, ľahkovážny, klamár, žije z ilúzií, spolieha sa na dedičstvo, neschopný postarať sa o seba.
• Žofka Potocká: Adušova manželka, mladá, trpí biedou.
• Adam: sluha, verný pánovi.
• Báčik z Chochoľova: symbol falošnej nádeje a dedičstva.
• Jazyk a štýl: Jednoduchý, vecný jazyk, hovorová reč, situačný a slovný humor, irónia, hyperbola, kontrast medzi rečami a činmi postáv.
• Umelecké prostriedky: Humor a irónia, hyperbola (nadsádzka v Adušových príbehoch), kontrast (Aduš × Ondrej), paradox.
• Motívy: Peniaze, dedičstvo, klamstvo, chudoba, zemianstvo, morálne precitnutie.
• Význam diela: Typická realistická poviedka Martina Kukučína. Kritizuje úpadok zemianstva a vyzdvihuje hodnoty práce, poctivosti a zdravého rozumu. Dielo má nadčasové morálne posolstvo.

Božena Slančíková – Timrava – Ťapákovci

• Autorka: Božena Slančíková – Timrava (1867 – 1951), slovenská prozaička a dramatička. Pseudonym Timrava podľa studničky v rodisku. Nikdy sa nevydala.
• Zaradenie diela: Realizmus, novela. Rok vydania: 1914.
• Charakteristika diela: Patrí medzi najkritickejšie diela slovenskej realistickej prózy. Timrava nemilosrdne odhaľuje zaostalosť, lenivosť, konzervativizmus a pasivitu slovenskej roľníckej rodiny.
• Kritizuje: zdravotné, hygienické a pracovné návyky dedinských ľudí.
• Poukazuje na: neochotu meniť zaužívaný spôsob života.
• Zobrazuje: rozpad patriarchálnej feudálnej rodiny v čase nástupu kapitalizmu.
• Ťapákovci sú: nevzdelaní, pohodlní, nerobotní, príliš pripútaní k tradíciám.
• Význam názvu: Názov Ťapákovci zľudovel, stal sa symbolom zaostalosti, lenivosti a konzervativizmu (frazeologizmy: "to je ale ťapák", "žijú ako Ťapákovci").
• Téma a myšlienka: Téma – konflikt starého a nového spôsobu života, spor medzi pasivitou a aktivitou. Hlavná myšlienka – kto sa neprispôsobí novej dobe, ostane zaostalý. Zmena je možná len aktívnym činom. Nositeľkou pokroku je žena – Iľa, čo je v slovenskej literatúre novátorské.
• Jazyk a štýl: Živý, plastický jazyk, ľudová lexika, expresívne výrazy, archaizmy a historizmy, bohatá syntax (vsuvky, pripojené vetné členy, apoziopézy). Nevlastná priama reč – typický znak Timravinho štýlu, zachytáva vnútorný monológ postáv, najmä Anče.
• Kompozícia: 5 kapitol (bez názvov a číslovania). Väčšina kapitol začína opisom situácie, končí priamou rečou alebo vnútorným monológom.
• Rozprávač: Er-rozprávač (3. os.), často splýva s myslením postáv.
• Charakteristika postáv:
• Rodina Ťapákovcov: žije 16 ľudí v jednom dome, rodičia sú mŕtvi, viacgeneračná patriarchálna rodina. Deti: Paľo (najstarší brat, gazda), Iľa (Paľova žena), ďalší dvaja ženatí bratia, Mišo (najmladší brat), Anča (nevydatá sestra, mrzáčka).
• Iľa – kráľovná: žena Paľa Ťapáka, najvzdelanejšia a najčistotnejšia v rodine, pracovitá, cieľavedomá, hrdá. Odmieta lenivosť a špinu, chce sa oddeliť od Ťapákovcov. Ako jediná aktívne mení svoj osud, dosiahne cieľ – samostatné bývanie.
• Anča – zmija: mrzáčka, nechodí. Uštipačná, zlostná, závistlivá. Platonicky miluje Jana Fuzákovie. Nenávidí jeho ženu Maru. Bráni bratovi Mišovi v sobáši. Vnútorné trápenie, závisť a nenávisť. Postava sa nevyvíja.
• Dej: Jar – Ťapákovci váhajú s orbou. Iľa kritizuje lenivosť rodiny. Konflikt Iľa × Anča. Iľa odchádza slúžiť do školy. Paľo spočiatku nekoná. Iľa trvá na oddelení. Paľo napokon súhlasí. Presťahujú sa. Paľo sa zmení, je aktívnejší. Ťapákovci ostávajú nezmenení. Anča ostáva sama, zatrpknutá.
• Záver diela: Iľa víťazí – dosiahne samostatnosť. Paľo sa mení k lepšiemu. Ťapákovci ostávajú v starom spôsobe života. Anča ostáva tragickou postavou. Realistický, neidyllický koniec.
• Význam diela: Ostrá kritika dedinského života. Nadčasové posolstvo. Ženský princíp ako nositeľ pokroku. Jedno z najvýznamnejších diel slovenského realizmu.

Jozef Gregor Tajovský – Maco Mlieč

• Autor: Jozef Gregor Tajovský (1874 – 1940), slovenský prozaik a dramatik, predstaviteľ slovenského realizmu. Vyrastal u starého otca, čo sa často objavuje v jeho tvorbe.
• Zaradenie diela: Slovenský realizmus, kriticko-realistická poviedka. Rok vydania: 1903.
• Charakteristika a štruktúra diela: Monografická sociálna poviedka, sústredená na osud jedinej postavy. Tajovský poukazuje na vykorisťovanie, biedu a ľahostajnosť spoločnosti voči slabému a jednoduchému človeku.
• Autor: súcití s hlavným hrdinom, kritizuje zdieranie pracovitých ľudí, poukazuje na nevšímavosť okolia, odsudzuje sociálnu nespravodlivosť.
• Dej nie je napínavý, no sila poviedky spočíva v psychologickej a sociálnej výpovedi.
• Opis hlavnej postavy: Tajovský predvádza majstrovstvo v charakteristike postavy – využíva nepriamu charakteristiku, expresívne výrazy, hyperbolu (opis má až karikatúrny charakter). Príklady opisov: "Čela ani skoro nemal, oči ako myš…", "Vlasy ako ježa…", "Ruky od blata a hoja…".
• Jazyk a štýl: Ľudový jazyk, dialektizmy (dohán, švíbalky, fruštik). Prostredie je potlačené, v centre pozornosti stojí človek.
• Téma a myšlienka: Téma – vykorisťovanie jednoduchého človeka, sociálna nespravodlivosť, ľudská bieda a osamelosť. Hlavná myšlienka – dobrotu a skromnosť môže spoločnosť zneužiť, slabý človek sa nevie brániť, ľudská dôstojnosť je často uznaná až po smrti.
• Kompozícia: Zložitejšia, hoci dej je jednoduchý. Tri časti:
• 1. stretnutie rozprávača s Macom (1. os. sg.).
• 2. vysvetlenie, prečo autor príbeh rozpráva.
• 3. prerozprávanie Macovho života (retrospektíva). Autor vstupuje priamo do deja, využíva retrospektívu a opis.
• Charakteristika postáv:
• Maco Mlieč: jednoduchý, trochu nasprostastý a nahluchlý. Mimoriadne pracovitý, poctivý a pokorný. Od 18 rokov slúži u gazdu, po smrti rodičov pracuje bez mzdy. Žije zanedbane, spáva v maštali. Nevadí mu bieda, myslí si, že sa má dobre. Nevníma vlastné vykorisťovanie. Tragická postava, ktorá netuší, že je obeťou.
• Gazda: bohatý sedliak, lenivý, sebecký, zdiera Maca. Maca nikdy nebral ako seberovného, využíva jeho dobrotu. Na konci sa v ňom ozve svedomie. Macova smrť je preňho morálnym obvinením.
• Dej: Rozprávač sa stretáva s Macom. Maco vysvetľuje, že pracuje za stravu, tabak a pálenku, nevidí potrebu peňazí. Retrospektíva: začal slúžiť u gazdu ako mladík, po smrti rodičov už nebol platený, pracoval celý život bez odmeny. Postupne chátra, ochorie, zraní sa. Cíti blížiacu sa smrť, ide sa s gazdom „porátať“ – myslí si, že on dlhuje jemu. Prosí len o dôstojný pohreb. V noci zomiera. Gazda mu vystrojí veľký pohreb. Dedina ho chváli, sluhovia vedia pravdu.
• Záver diela: Maco zomiera chudobný, no zmierený. Spravodlivosť prichádza neskoro. Spoločnosť si váži človeka až po smrti. Silná sociálna kritika.
• Význam diela: Realistický obraz sociálneho útlaku. Obžaloba ľahostajnej spoločnosti. Typická Tajovského téma – malý človek v nemilosrdnom svete.

Jozef Gregor Tajovský – Statky - zmätky

• Autor: Jozef Gregor Tajovský (1874 – 1940), slovenský realistický spisovateľ, dramatik. Zobrazoval sociálne problémy, vplyv peňazí na vzťahy, dedinské prostredie.
• Literárne obdobie: Slovenský realizmus.
• Literárny druh a žáner: Dráma, sociálna dráma, 4 dejstvá.
• Téma: Vplyv peňazí a majetku na manželstvo, rodinné a medziľudské vzťahy.
• Myšlienka diela: Manželstvo založené na majetku a vypočítavosti vedie k rozkladu rodiny a k ľudskému nešťastiu. Peniaze nemôžu nahradiť lásku a úctu.
• Charakteristika diela: Kritika ziskuchtivosti a lakomstva, sobáš bez lásky kvôli majetku, sociálne rozdiely medzi rodinami. Ľudový jazyk, dialektizmy, elipsy, apoziopézy.
• Kompozícia: Dráma má 4 dejstvá, dej je rámcovaný Vianocami, čas trvania: 1 rok. I. dejstvo – Vianoce u Ľavkov, II. dejstvo – leto (júl), III. dejstvo – november (Ondrej), IV. dejstvo – Vianoce u Kamenských.
• Dramatická stavba: expozícia (návrh sobáša), kolízia (nefungujúce manželstvo), kríza (Zuzka odchádza, Ďurko si privedie Betu), peripetia (Palčík strieľa po Ďurkovi), rozuzlenie (Zuzka odmieta návrat k mužovi).
• Charakteristika postáv:
• Ďurko Ľavko: robotný, šikovný, ale pyšný a povrchný. Záletník, pije, chodí do krčmy. Sobáš berie ako cestu k majetku, až na konci si uvedomí svoje chyby.
• Zuzka Kamenská: tichá, slušná, pracovita. Túži po láske, nie po majetku. Trpí neverou manžela, odmieta návrat k Ďurkovi.
• Jano Ľavko: Ďurkov otec, pracovitý, chvastavý, zaujíma ho zisk zo synovho sobáša.
• Žofa Ľavková: Ďurkova matka, vypočítavá, falošne milá, zaujíma ju len majetok.
• Palčíkovci (Ondrej a Mara): bezdetní, bohatí, lakomí. Sľubujú dedičstvo, no nič neprepíšu, využívajú mladých ako sluhov.
• Tomáš Kamenský: Zuzkin otec, čestný, rozumný. Záleží mu na dcérinom šťastí, nie na peniazoch.
• Dej: Ďurko a Zuzka uzavrú sobáš z vypočítavosti, aby získali majetok Palčíkovcov. Manželstvo bez lásky nefunguje – Ďurko pije, zahýba so Betou, Zuzka trpí a odchádza k rodičom. Konflikty medzi rodinami vyvrcholia, keď Palčík vystrelí po Ďurkovi. V závere Ďurko prosí Zuzku o odpustenie, no ona sa k nemu nevráti a rozhodne sa vychovávať dieťa bez neho.
• Jazyk a štýl: Ľudový jazyk, dialektizmy, krátke, úsečné repliky, realistické dialógy.
• Význam diela: Jedno z najvýznamnejších diel slovenskej realistickej drámy. Ostrá kritika sobášov z vypočítavosti a moci peňazí nad ľudskými vzťahmi.

Slovenská Literárna Moderna a Medzivojnová Próza

Ivan Krasko – Nox et solitudo

• Autor: Ivan Krasko (vlastným menom Ján Botto, 1876 – 1958), básnik, prozaik, prekladateľ. Zakladateľ modernej slovenskej lyriky, predstaviteľ slovenského symbolizmu a literárnej moderny. Dlho žil mimo domova, čo ovplyvnilo jeho pocit odlúčenia a samoty.
• Literárne obdobie: Symbolizmus (literárna moderna).
• Literárny druh a žáner: Lyrika, intímna (osobná, ľúbostná) lyrika, miestami spoločenská lyrika.
• Charakteristika diela: Prvá básnická zbierka Ivana Kraska. Názov v latinčine = Noc a samota. Melancholická, depresívna atmosféra. Dominujú pocity smútku, samoty, beznádeje, nenaplnenej lásky. Zbierka má intímny, osobný charakter.
• Téma: Samota človeka, smútok, odlúčenie, nešťastná láska, osud jednotlivca a národa.
• Myšlienka diela: Človek je v modernom svete osamelý, nepochopený, stratený – podobne ako slovenský národ na prelome 19. a 20. storočia.
• Hlavné motívy a symboly: Noc, tma, súmrak, hmla, dážď – depresia, beznádej. Samota – odlúčenie od domova, matky, lásky. Dážď, sychravo – vnútorný smútok. Pútnik, topoľ, havran – osamelý človek, smrť, ničota.
• Národná téma: Útlak slovenského národa, pasivita ľudu, smútok nad neslobodou. Báseň Jehovah – spoločenská lyrika, básnik sa obracia na Boha, kritizuje vlastný národ za nečinnosť.
• Štruktúra a forma: 27 lyrických básní. Piesňovitosť, spevný verš. Časté hudobné motívy. Jednoduché lyrické formy: pieseň, modlitba, balada.
• Jazyk a štýl: Symbolický jazyk, hudobnosť verša (refrény, opakovania), kontrast medzi krásnou formou a smutným obsahom. Opakovanie (slov, symbolov, motívov). Neverbalita: tri bodky, pomlčky, výkričníky. Prírodno-psychologický paralelizmus – príroda odráža vnútro človeka.
• Umelecké prostriedky: Symbol, paralelizmus, refrén, epizeuxa, kontrast, oxymoron, asociatívnosť.
• Báseň: Topole:
• Zaradenie: Intímna (osobná) lyrika, symbolistická báseň.
• Téma básne: Samota, opustenosť, beznádej človeka.
• Symbolika: Topole – osamelí ľudia, stoja samé na poli → vystavené nepriazni. Šíre pole – prázdnota, opustenosť. Havran, noc – smrť, zánik, ničota.
• Myšlienka básne: Človek je ponechaný sám na seba, jeho odhodlanie mizne, zostáva len rezignácia.
• Kompozícia básne: 4 strofy, pravidelná rytmická stavba. Refrén: "Hej, topole, tie topole…". Experimentálna grafická úprava veršov. Časté využitie troch bodiek (apoziopéza).
• Význam diela: Základné dielo slovenskej literárnej moderny. Typický príklad symbolistickej lyriky, ktorá vyjadruje vnútorný svet človeka prostredníctvom symbolov prírody.
• Úryvok (Topole): "Hej, topole, tie topole vysoké! Okolo nich šíre pole – – Čnejú k nebu veľké, čierne – zrovna jako čiesi bôle – topole. Hej, topole, tie topole bez lístia! Duch jak čísi špatnej vôle hrdo stoja ošarpané, v mraze, vetre, nahé, holé topole. Hej, topole, tie topole bez žitia! Nemo stoja v úzkom kole – prízraky sťa z nirvány by – pozerajú v prázdno dole topole. Hej, tie hrdé, vysočizné topole! Ako vzhľad ich duch môj zmizne... Hore...? Dolu...? Do nirvány...? – Ako havran ošarpaný do noci..."

Jozef Cíger Hronský – Jozef Mak

• Autor: Jozef Cíger Hronský (1896 – 1960), významný slovenský prozaik, predstaviteľ medzivojnovej literatúry. Emigroval do Argentíny.
• Zaradenie: Epika, expresionizmus, sociálno-psychologický román. Dielo vyšlo v roku 1933.
• Charakteristika diela: Fatalistické dielo o osude obyčajného človeka z dedinského prostredia. Hlavným motívom je utrpenie, bieda, sociálna nespravodlivosť a schopnosť človeka znášať životné rany. Jozef Mak je „človek-milión“, symbol obyčajného človeka, akých sú milióny, no práve oni dokázali prežiť najťažšie obdobia dejín. Dôležité je vnútorné prežívanie postáv, typický znak expresionizmu.
• Štruktúra a forma: Autor vystupuje ako vševediaci rozprávač, ktorý často vstupuje do deja, prihovára sa hlavnej postave celým menom a hovorí za postavy, ktoré nedokážu vyjadriť svoje pocity. Jazyk je kultivovaný ľudový, výrazne expresívny, s množstvom metafor, prirovnaní a lyrických pasáží. Próza je silne lyrizovaná.
• Kompozícia: Dielo má 75 kapitol označených číslami. Významným kompozičným prvkom je kontrast (napr. medzi bratmi Jozefom a Janom, alebo medzi Marušou a Julou). Objavuje sa aj motív inovate, ktorý na konci diela symbolizuje smrť. Typická je retardácia – oneskorené vysvetlenie udalostí, ktoré vytvára napätie.
• Charakteristika postáv:
• Jozef Mak: nemanželský syn, tichý, pracovitý, húževnatý a poctivý človek. Má ťažký osud, no nikdy sa nevzdáva a všetko znáša bez otvoreného odporu.
• Jano Mak: jeho protipól – manželský syn, prudký, sebecký a nečestný.
• Maruša: Jozefova prvá láska, ktorá sa pod vplyvom choroby a alkoholu morálne aj fyzicky zničí.
• Jula: Jozefova manželka, prosté a láskavé dievča, ktoré ho úprimne miluje, no zomiera vyčerpaním a bolesťou.
• Dej: Jozef Mak sa narodí ako nemanželské dieťa a už od detstva zažíva poníženie a násilie zo strany brata. Po požiari rodného domu slúži u baču a neskôr pracuje ako drevorubač. Zaľúbi sa do Maruše, no odchádza na vojenčinu a po návrate zistí, že sa vydala za jeho brata Jana. Jozef prichádza o dom aj o lásku. Ožení sa s Julou, ktorá mu je oporou, no ich vzťah je poznačený strachom, chudobou a Marušiným vplyvom. Maruša zomiera tragickou smrťou a Jula krátko po pôrode druhého dieťaťa umiera vyčerpaná. Jozef Mak zostáva sám, no pokračuje ďalej – ako človek-milión, ktorý vydrží všetko.

Margita Figuli – 3 gaštanové kone

• Autorka: Margita Figuli (1909 – 1995), slovenská spisovateľka, predstaviteľka slovenskej medzivojnovej prózy. Patrí k autorom naturizmu. Zameriava sa na vnútorný svet postáv – morálne hodnoty – lásku, obetu, čistotu. Typický je ženský, citový pohľad na svet.
• Zaradenie do obdobia: Slovenská medzivojnová literatúra (1918 – 1945). Literárny smer: naturizmus.
• Znaky naturizmu v diele: Lyrický, poetický jazyk – jednoduchý, ale citovo silný príbeh. Idealizácia lásky a dobra. Zlo má mravný a etický charakter, nie fyzický. Príroda rámcuje dej a odzrkadľuje city. Dôraz na vnútorné prežívanie hrdinov. Netypickým prvkom je sociálny problém (majetkové rozdiely).
• Literárny druh a žáner: Epika, novela, malá ľúbostná dráma.
• Vplyv ľudovej slovesnosti: Rozprávkový prvok: magické číslo 3 (3 kone, 3 úlohy Petra, 3 stretnutia Petra a Magdalény, 3 záchrany Magdalény). Zvieratá zasahujú do deja (Petrov kôň neublíži Magdaléne – prirovnanie Petra k Popolvárovi a jeho koňa k Tátošovi). Boj dobra a zla, ľudovosť jazyka.
• Stručný obsah diela: Hlavný hrdina Peter miluje Magdalénu, no nemôže si ju vziať, pretože nemá dostatok majetku. Magdaléna sa vydá za bohatého, ale krutého Jana Zápotočného, ktorý ju týra. Peter odchádza do sveta, kde tvrdo pracuje, aby si zarobil. Po rokoch sa vracia a žiada Magdalénu o ruku. Sľúbi jej tri gaštanové kone, ktoré symbolizujú jeho snahu, obetu a vytrvalosť. Magdaléna nakoniec opustí násilného manžela a odchádza s Petrom. Láska, dobro a vytrvalosť víťazia nad zlom.
• Hlavné postavy:
• Peter: rozprávač príbehu. Čestný, pracovitý, morálne silný, schopný obety. Predstaviteľ dobra. Jeho láska je trpezlivá a nezištná. Posmešne nazvaný ako Tulák.
• Magdaléna: čistá, citlivá. Spočiatku pasívna, trpí v nešťastnom manželstve. Ideál milujúcej ženy. Nakoniec sa rozhodne pre pravú lásku.
• Jano Zápotočný: bohatý, krutý, tyran. Stelesnenie zla, telesné a mravné zlo. Janova láska = náruživá, je schopný všetkého, láska je preňho bytostná sila, ktorá ho vedie k zločinu.
• Témy a motívy: Motív silnej lásky, obeta, dobro a zlo, morálka, násilie v manželstve, vytrvalosť, sloboda rozhodovania.
• Zobrazenie lásky kontrastne: Janova láska = náruživá, vedie k zločinu. Petrová láska = etická, mravné zásady, je schopný odrieknuť vlastné potreby pre lásku.
• Kompozícia diela: 32 kapitol, bez názvu. Väčšina začína opisom prírody alebo prostredia. Dejová linka je krátka. Rozprávanie je v prvej osobe (Peter), obsahuje aj úvahové časti (vyobrazenie Petrovej lásky k Magdaléne, Peter si veľa situácií predstavuje dopredu).
• Jazyk a štýl: Lyrický, poetický jazyk, metafory, symbolika, jednoduché vety, citové zafarbenie, idealizácia postáv, opisy prírody.
• Myšlienka diela: Pravá láska je založená na úcte, obete a mravnej sile. Dobro a vytrvalosť dokážu prekonať aj krutosť a násilie.
• Význam diela: Jedno z najznámejších diel Margity Figuli. Typické dielo slovenského naturizmu, nadčasové morálne posolstvo.

Dobroslav Chrobák – Drak sa vracia

• Autor: Dobroslav Chrobák (1907 – 1951), predstaviteľ slovenskej medzivojnovej prózy. Patril k autorom naturizmu. Zameriaval sa na vnútorný svet postáv, morálne hodnoty, vzťah človeka a prírody.
• Zaradenie do obdobia: Slovenská medzivojnová literatúra (1918 – 1945). Literárny smer: naturizmus.
• Znaky naturizmu (všeobecné): Krátke epické útvary (novely), dôraz nie na dej ale na prežívanie, silná lyrizácia prózy, individualizovaný hrdina, často vyčlenený z kolektívu, psychologické prežívanie postáv, prepojenie človeka s prírodou, rozprávkovosť, mýty, symboly. Svet rozdelený na TAM HORE (príroda, hory, čistota, pokoj) a TAM DOLE (dedina, spoločnosť, závisť, nespravodlivosť). Kolektív (dedina) ako anonymná masa.
• Znaky naturizmu v diele: Slabá dejová línia, dôraz na vnútorné stavy, lyrické opisy prírody (hory). Drak ako mýtická a tajomná postava. Dedina ako kolektív bez mien. Rozprávkovosť (dobro víťazí nad zlom). Symbolika (Drak ≠ skutočné zlo). Prelínanie reality a mýtického videnia sveta.
• Literárny druh a žáner: Epika, novela s podtitulom rozprávka.
• Stručný obsah diela: Dedina považuje Draka (Martina Lepiša Madlušovie) za pôvodcu všetkého zla – sucha, nešťastia, smrti. Je iný, tajomný, žije mimo dediny. Eva ho miluje, no vydá sa za Šimona, hoci čaká Drakovo dieťa. Drak dedinu opustí. Po rokoch sa vracia. Dedina očakáva konflikt medzi Drakom a Šimonom. Keď vypukne lesný požiar, Drak ponúkne pomoc – pozná horský priesmyk. So Šimonom vedú dobytok z hôr. Šimon postupne pochopí, že Drak nie je zlo. Napriek tomu dedinčania z pomsty Drakovi podpália chalupu. Drak sa nakoniec vracia s dobytkom a s novou ženou Zoškou. Šimon v sebe nájde odpustenie. V epilógu sa ukáže, že celý príbeh rozprávala Eva ako stará mama svojmu vnukovi.
• Charakteristika postáv:
• Drak (Martin Lepiš Madlušovie): tajomný, osamelý, iný. Dedinou považovaný za zlo. V skutočnosti citlivý, pracovitý. Symbol nepochopeného jednotlivca.
• Eva: rozpoltená medzi dvoma mužmi. Miluje Draka, žije so Šimonom. Pasívna, podlieha silnejším osobnostiam. Rozprávačka príbehu v epilógu.
• Šimon: dobrý, čestný, mlčanlivý. Trpí vedomím, že Eva miluje iného. Prejde morálnym vývojom. Schopný odpustenia.
• Dedina: anonymný kolektív. Predsudky, strach z inakosti. Skutočný nositeľ zla.
• Kompozícia a rozprávač: Zložitá kompozícia, striedanie pohľadov: Eva – Šimon – dedina. Rozprávač: najprv 3. osoba, neskôr 1. osoba množného čísla. V epilógu zistenie, že rozpráva Eva ako stará mama.
• Jazyk a štýl: Silná lyrizácia, krátke, rytmické vety, expresívne opisy, zvukomaľba, ľudový jazyk, symbolika, metafory, rozprávková atmosféra.
• Myšlienka diela: Skutočné zlo nie je v jednotlivcovi, ale v uzavretej komunite plnej predsudkov. Človek musí niesť zodpovednosť za svoje činy, dokázať odpustiť a pochopiť iného.
• Význam diela: Vrcholné dielo slovenského naturizmu, nadčasová výpoveď o inom, nepochopenom človeku.

Ján Smrek – Cválajúce dni

• Autor: Ján Smrek (vlastným menom Ján Čietek, 1898 – 1982), básnik, redaktor, vydavateľ. Prežil detstvo v sirotinci, zúčastnil sa 1. svetovej vojny. Zakladateľ EMSA, vydával časopis Elán.
• Literárne obdobie: Slovenská medzivojnová poézia. Literárny smer: Vitalizmus.
• Literárny druh a žáner: Lyrika, lyrická básnická zbierka (polytematická).
• Charakteristika diela: Reprezentatívna zbierka slovenského vitalizmu. Oslavná, optimistická, radostná poézia. Dôraz na životný elán, mladosť, pohyb, aktivitu. Reakcia na skončenie 1. svetovej vojny. Viera v mier, obnovu sveta a budovanie nového života. Básne sú svieže, spontánne, plné energie.
• Vitalizmus – charakteristika: Vznik po 1. svetovej vojne. Radosť zo života, optimizmus, činorodosť, aktivita. Senzualizmus – vnímanie sveta všetkými zmyslami. Avanturizmus – túžba po cestovaní, dobrodružstve.
• Témy zbierky: Radosť zo života, mladosť, žena a láska, práca ako hra, budovanie, stavanie, dedina a mesto, civilizácia, pokrok, svet, cudzie kraje.
• Jazyk a štýl: Živý, pestrý jazyk, hovorové slová, čechizmy. Gramatické nepresnosti. Spevná a hravá forma. Dominujú epitetá a metafory. Experimentovanie s vonkajšou formou verša (schodíková stavba verša – Cválajúce dni).
• Kompozícia: Zbierka obsahuje 30 básní. Prevažuje optimizmus a pozitívne myslenie. Niektoré básne majú baladické vyznenie (Balada noci májovej, Balada o cynickom milovaní). Báseň Narodeniny má autobiografický charakter.
• Vybrané tematické okruhy:
• 1. Životný elán, chuť žiť, aktivita: Cválajúce dni – prvá slovenská vitalistická báseň. Oslava mladosti, životnej sily, pohybu, pokroku. Básnik hovorí v 1. osobe množného čísla (my mladí), vyjadruje pocity celej povojnovej generácie. Symboly mladých: bujní žrebci, neosedlaní, cowboyi, jazdci diví. Typické motívy: rýchlosť, let, zmena, svet patrí mladým, vedomie rizika, ale silná chuť žiť naplno.
• 2. Žena a láska: Žena vnímaná z mužského pohľadu. Dôležitý je pôvab, nie pôvod či majetok. Rôzne podoby ženy: dedinčanka, nevesta, matka, robotníčka, tanečnica, prostitútka. Vybrané básne: Dievča v rozkvete, Mne dedinčanka stepilá, Balada o cynickom milovaní, Dievča od tlačiarenského stola.
• 3. Práca ako radosť, hra: Práca = radosť a tvorenie. Stavanie domov prirovnané k poézii. Budovanie ako symbol obnovy po vojne. Mestá ožívajú, ľudia sa opäť tešia zo života. Pocit hrdosti tvorcu.
• Význam diela: Vrcholné dielo slovenského vitalizmu, oslava života po hrôzach vojny. Generačná výpoveď mladej povojnovej generácie. Dôraz na optimizmus, pohyb a budovanie budúcnosti.
• Úryvok (Cválajúce dni): "Bujní žrebci, neosedlaní — nezasiahne ich blesk — ženú sa vpred, ženú sa vpred, kopyty rozbíjajú lebky a nechávajú za sebou dokaličené ľudské mŕtvoly. Stepilí cowboyi nad konské hrivy sklonení sedia na pariacich sa chrbtoch a stískajú ich koleny kŕčovite. Hurrá, hurrá! Z cesty nám!! Pádime! Nevidíte? Krasojazdcov sú stá, divákov milióny. Tie stá však jazdia ponad dómy, ponad parížsku Notre Dame a preskakujú Oceán, ženú sa krkolomným cvalom, že nestihne ich ani Parom, chcú prelietať zo stálic na stálice, presedlať na Lucifera šiju, vôbec: vtopiť sa v dáky fenomén, možno: vo večnú energiu. My mladí, jarí šarvanci, ktorí sme život — svoju milú — objali prvom pri tanci, sme celým dúškom živí — my sme tí jazdci diví! Sedíme na paripách: uháňajúcich dňoch, a pevne držíme sa hrivy — nič nevadí, že niektorý pri skoku ponad piliere oceľového mosta drží sa už len chvosta. Nemôžme znať, či nespadneme a nezlomíme väz — lež nechceme sa predsa vtopiť v to driemajúce ľudské plemä, v zakliaty živý les."

Slovenská Literatúra po roku 1945

Ladislav Mňačko – Ako chutí moc

• Autor: Ladislav Mňačko (1919 – 1994), slovenský prozaik, básnik, dramatik a publicista. Prežil detstvo v Martine. Počas vojny partizán. Po vojne novinár, neskôr kritik režimu. Jeden z najprekladanejších slovenských autorov.
• Zaradenie diela: Epika, román, politický pamflet. Literárny smer: socialistický realizmus (kriticky prekonaný).
• Pamflet: Ostrý, útočný, satirický text, ktorý odhaľuje a zosmiešňuje moc.
• Charakteristika diela: Román vznikol v uvoľnenej atmosfére 60. rokov 20. storočia. Kritizuje totalitnú moc zvnútra systému. Porušuje normy socialistického realizmu: kladné postavy nie sú morálne čisté, najvyšší predstavitelia moci sú vykreslení negatívne. Zobrazuje mravný rozklad človeka pod vplyvom moci.
• Hlavná myšlienka: Moc je droga. Kto ju raz ochutná, chce jej stále viac – a stratí zábrany, ľudí aj seba.
• Témy: Deštruktívna sila moci, totalitný politický systém, strach, cenzúra, sledovanie, falšovanie pravdy, zneužívanie postavenia, rozpad medziľudských vzťahov, osamelosť na vrchole moci.
• Kompozícia a forma: 18 kapitol (číslované). Dej sa odohráva počas troch dní. Rámcová kompozícia: úvod aj záver = štátny pohreb. In medias res – vstupujeme priamo do deja. Časté retrospektívy (spomienky). Striedanie: prítomnosti (pohreb) a minulosti (život štátnika).
• Rozprávač: Frank – fotoreportér. Personálny rozprávač v 3. osobe sg. Nie je hlavnou postavou. Cez jeho spomienky spoznávame celý príbeh. Rozprávanie má reportážny, vecný tón, doplnené o úvahy (najmä o moci).
• Charakteristika postáv:
• Mŕtvy (štátnik): hlavná postava. Nikdy nie je pomenovaný, označovaný ako: mŕtvy, štátnik, veľký muž, priateľ. Vodcovský typ už od mladosti, partizánsky veliteľ počas SNP. Tvrdý, disciplinovaný, krutý. Postupne sa stáva posadnutým mocou. Obetuje rodinu, zničí vzťahy, bojí sa každého, ostáva úplne sám. Moc bola cieľom jeho života, nie prostriedkom.
• Frank: fotoreportér režimu, dokumentuje kariéry mocných. Dlhoročný priateľ štátnika. Morálny pozorovateľ. Vlastní kompromitujúce fotografie. Vie pravdu, ale mlčí. Sleduje, ako moc ničí človeka.
• Galovič: šéf štátnej bezpečnosti, absolútne disciplinovaný. Nemá osobné slabosti. Moc nevníma ako cieľ, ale ako nástroj. Politicky zničí štátnika. Paradoxne mu prednáša smútočnú reč.
• Ženské postavy: Margita (prvá manželka, opustená), Judka (milenka z povstania, zničený život), druhá manželka (sekretárka) – krásna, no nešťastná.
• Dej: Príbeh sa odohráva počas štátneho pohrebu. Frank spomína na život zosnulého priateľa. Postupne odhaľuje jeho vzostup, zneužívanie moci, morálny úpadok, falšovanie pravdy o jeho smrti. Oficiálna verzia smrti je lož, pravda sa len šeptá. Pohreb je pokryteckým divadlom moci.
• Záver: Galovič prednáša smútočný prejav. Človek, ktorý štátnika zničil, ho oslavuje. Mocný zomrel, ale systém zostáva. Nič sa v podstate nezmenilo.
• Význam diela: Nadčasová kritika totality. Varovanie pred túžbou po moci. Aktuálne aj dnes. Jedno z najodvážnejších diel slovenskej literatúry 20. storočia.

Ivan Bukovčan – Kým kohút nezaspieva

• Autor: Ivan Bukovčan (1921 – 1975), slovenský dramatik, scenárista a dramaturg. Rodák z Banskej Bystrice, vyštudoval právo.
• Zaradenie diela: Psychologická dráma, prvky existencializmu, protivojnové dielo. Rok vydania: 1969.
• Charakteristika a štruktúra diela: Protivojnová psychologická dráma situovaná do obdobia Slovenského národného povstania, keď bolo Slovensko obsadené nemeckým vojskom. Autor vytvára hraničnú (existenciálnu) situáciu: desať rukojemníkov je zatvorených v pivnici – musia si spomedzi seba vybrať jedného, ktorý zomrie, aby ostatní mohli prežiť. Pod extrémnym psychickým tlakom padajú masky – odhaľuje sa pravý charakter človeka – postavy sa riadia pudom sebazáchovy. V druhom dejstve dochádza k polarizácii postáv: charakterné postavy odmietajú stať sa spoluvinníkmi vraždy, bezcharakterné postavy chcú prežiť za každú cenu, konajú sebecky.
• Význam názvu: Názov je biblickou alúziou na Ježišove slová Petrovi: "Skôr, ako kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš." – symbol zrady, zlyhania človeka a morálneho pádu.
• Charakteristika postáv: V pivnici je 10 rukojemníkov, jedenástou postavou je Fischl – sprostredkovateľ.
• Fanka (16) a Ondrej (20): mladý zaľúbený pár. Zdržiavali sa v parku po siedmej. Ondrej si vyčíta, že ohrozil Fanku, je ochotný obetovať sa, aby ju zachránil.
• Starec – Terezčák: bývalý horár. Smrti sa nebojí. Chce očistiť meno svojho syna, ktorého považovali za zradcu. Morálne pevná postava.
• Babjaková (babica): tvrdí, že pomáhala pri pôrode, v skutočnosti vykonala nezákonnú interrupciu. Mlčí, aby neohrozila ženu, ktorej pomohla. Koná z ľudskosti.
• Dr. Šustek (zverolekár): sebecký, arogantný. Spolieha sa na svoje postavenie. Chce sa zachrániť za každú cenu. Pohŕda Marikou.
• Tulák: utečenec z transportu do koncentračného tábora. Skúsený, vie, čo ich čaká. Pokojný, neprosíka. Stane sa obeťou vraždy.
• Uhrík (holič): najnegatívnejšia postava. Zbabelý, vypočítavý. Pre vlastnú záchranu je schopný zradiť iných. Zavraždí Tuláka. V závere neunesie vinu a ide na smrť.
• Pani lekárnikova: povýšenecká, pyšná. Pohŕda Marikou. Nevýrazná postava (do počtu).
• Tomko (učiteľ): morálna autorita diela. Pokojný, rozvážny, ľudský. Snaží sa zachovať dôstojnosť. Odmieta zlo aj pod hrozbou smrti.
• Marika (prostitútka): napriek povolaniu má čisté srdce. Otvorená, úprimná. Terč pohŕdania ostatných. Odhaľuje ich pokrytectvo.
• Fischl: obchodník s drevom. Sprostredkovateľ medzi rukojemníkmi a majorom. Prináša rozhodujúce správy.
• Dej: I. Kapitola – postupne privádzajú rukojemníkov do pivnice. Dozvedajú sa, že bol zabitý nemecký vojak a ak sa vinník nenájde, popravia desiatich. Čas je do rána – kým kohút nezaspieva – rastie napätie, strach, alibizmus. II. Kapitola – Nemci zmiernia trest – zomrie len jeden. Rukojemníci sa snažia vybrať „najvhodnejšieho“: prostitútku, starca, tuláka. Uhrík v panike zavraždí Tuláka. Fischl oznámi, že stačí jeden mŕtvy. Uhrík nedokáže žiť s vinou, vezme kľúč a dobrovoľne ide na smrť.
• Téma a myšlienka: Téma – človek v hraničnej situácii, morálna zodpovednosť, strach zo smrti. Hlavná myšlienka – sloboda získaná za cenu zločinu nemá hodnotu, ľudskosť je dôležitejšia než holé prežitie, vojna odhaľuje pravú tvár človeka.
• Záver a význam diela: Silná protivojnová výpoveď. Existencialistický rozmer – voľba, vina, zodpovednosť. Človek je skúšaný nie slovami, ale činmi. Jedno z najvýznamnejších slovenských dramatických diel 20. storočia.

Slovenská Baroková Literatúra

Hugolín Gavlovič – Valaská škola mravúv stodola

• Autor: Hugolín Gavlovič (vlastným menom Martin Gavlovič, 1712 – 1787), františkánsky mních. Pôsobil v kláštore v Pruskom. Trpel respiračným ochorením, liečil sa na salašoch, kde pozoroval život pastierov. Písal pre jednoduchý ľud, používal slovakizovanú češtinu ovplyvnenú nárečiami.
• Zaradenie diela: Baroková literatúra, didakticko-reflexívna lyrika, mravoučná básnická skladba.
• Vznik diela: Rukopis: 1755, tlačené vydanie: 1830 – 1831.
• Charakteristika a štruktúra diela: Rozsiahla encyklopedická básnická skladba, ktorá predstavuje kresťanskú náuku o živote. Autor v nej zhromaždil životné rady, mravné ponaučenia a múdrosti, ktoré majú človeka vychovať, viesť k slušnosti, naučiť správne žiť a pripraviť na večný život. Gavlovič spája užitočné s príjemným – poučuje, ale aj zabáva. Základné posolstvo: človek je smrteľný, duša je nesmrteľná, život na zemi je pominuteľný, treba žiť mravne, aby bola duša spasená.
• Znaky baroka v diele: Pocit márnosti sveta, pominuteľnosť pozemského života, dôraz na vieru a večnosť, heslo baroka: vanitas vanitatum – márnosť nad márnosť. Napr. báseň: "Jednako se všeci roďá, nejednako k smrti choďá". Baroková literatúra je plná protikladov – Gavlovič stojí na strane jednoduchého štýlu, ľudového jazyka, zrozumiteľnosti.
• Jazyk a štýl: Bohemizovaná slovenčina (čeština so slovenskými nárečovými prvkami), výrazný vplyv ľudovej slovesnosti (príslovia, porekadlá, prirovnania), humor, irónia. Básne sa dali recitovať aj spievať – dielo bolo prístupné aj negramotnému ľudu.
• Kompozícia a forma: 17 000 veršov, rámcované prológom a epilógom. Skladá sa z 21 nôt (častí). Každá nóta: 1. pastiersky spev (biblický motív, najmä Starý zákon), 2. 59 samostatných mravoučných básní.
• Stavba jednej básne: Tvorí ju 12 veršov (6 dvojverší). Verš má 14 slabík, združený rým. Trojčlenná kompozícia: 1. Úvod (nápadka) – názov básne, hlavná myšlienka, často príslovie, porekadlo, aforizmus; 2. Jadro – 5 dvojverší, rozvíjanie myšlienky; 3. Záver – posledné dvojveršie, pointa, mravné ponaučenie.
• Nápadky: Názvy básní alebo celé 12-veršové celky, ktoré vyjadrujú hlavnú myšlienku, slúžia ako mravné poučenie. Napr.: "Krása spravedlivej cnosti, lidí vede k spanilosti." (Príslovie); "Odpočinek milý dává k prácám sily." (Porekadlo); "Never žene hnedky, bys’ nevšel do pletky." (Aforizmus); "Pracování stále dáva úžitky nemalé." (Maxima).
• Význam názvu diela: Valaská škola – múdrosť pastierov, jednoduchý život. Mravúv stodola – „zásobáreň“ mravných rád.
• Význam diela: Jedno z najvýznamnejších diel slovenského baroka. Základ slovenskej didaktickej poézie. Dielo malo výchovný, mravný aj spoločenský význam, formovalo myslenie jednoduchého ľudu.

Významné Diela Svetovej Literatúry

Pokračujeme s prehľadom svetovej literatúry, ktorý je taktiež dôležitý pre študentov a pre lepšie pochopenie globálneho kontextu literatúry.

Antická Dráma: Sofokles – Antigona

• Autor: Sofokles (asi 497/6 – 406/5 pred n. l.), najznámejší grécky dramatik, vynikal v tragickom básnictve. Zaviedol tretieho herca. Antigona patrí k jeho najvýznamnejším dielam.
• Zaradenie do obdobia: Antika, Grécka literatúra, Antická dráma – tragédia (približne 700 pred n. l. – 5. storočie n. l.).
• Znaky antickej drámy: "Trojjednota" – jednota miesta (všetko sa odohráva v Tébach), času (jeden deň) a deja (priamočiara dejová línia bez odbočení). Smrť obete – dostáva sa do vnútorného konfliktu, rozhodnutie prináša utrpenie a bolesť a vždy umiera. Typické vyvrcholenie je reťaz smrtí zúčastnených.
• Vnútorná kompozícia antickej tragédie: 1. expozícia (prológ), 2. kolízia (zauzlenie deja), 3. kríza (vyvrcholenie), 4. peripetia (obrat v deji), 5. katastrofa (epilóg).
• Literárny druh a žáner: Dráma, tragédia.
• Kompozícia: Prológ, 5 dejstiev, epilóg.
• Charakteristika postáv:
• Antigona: Dá prednosť povinnosti voči bohom, tradíciám a rodine pred vlastným šťastím a životom.
• Kreon: Nový kráľ Téb, tvrdohlavý, neľútostný. Nehľadí na názor iných ľudí alebo zvyklosti predkov.
• Ismena: Antigonina sestra, bojazlivá, ústupčivá.
• Haimon: Antigonin snúbenec, rozvážny, spravodlivý, mierny.
• Eurydika: Milujúca Haimonova matka.
• Teiresias: Veštec, varuje Kreona pred trestom bohov.
• Stručný dej: Po smrti Oidipa žijú jeho deti v Tébach. Bratia Eteokles a Polyneikos sa v boji o moc navzájom zabijú. Kráľ Kreon rozhodne, že Eteokles bude pochovaný ako hrdina, no Polyneikos ako zradca nesmie byť pochovaný. Antigona sa rozhodne porušiť kráľov zákaz, pretože božie zákony považuje za nadradené ľudským. Polyneika pochová. Je prichytená a predvedená pred Kreona, no svoje konanie neľutuje. Kreon ju odsúdi na zaživa pochovanie do skalnej hrobky. Ismena sa ju snaží zachrániť, Haimon presviedča otca, aby trest zrušil, no Kreon odmieta. Veštec Teiresias varuje Kreona, že bohovia s jeho rozhodnutím nesúhlasia. Kreon neskoro ustúpi a ide Antigonu oslobodiť, no nachádza ju mŕtvu – obesila sa. Haimon zo zúfalstva spácha samovraždu. Po správe o synovej smrti si život vezme aj Eurydika. Kreon zostáva sám, zlomený, potrestaný vlastnou pýchou.
• Hlavné témy a motívy: Konflikt božích zákonov a zákonov štátu, svedomie vs. moc, rodinná povinnosť, vina a trest, pýcha vládcu, osobná zodpovednosť, smrť ako dôsledok neústupnosti.
• Hlavná myšlienka diela: Zákony ľudí nesmú stáť nad večnými božími a morálnymi zákonmi. Človek, ktorý odmieta uznať vlastnú chybu a konať s rozvahou, privodí skazu sebe aj iným.

Klasicizmus: Molière – Lakomiec

• Autor: Molière (vlastným menom Jean-Baptiste Poquelin, 1622 – 1673), francúzsky dramatik, herec a riaditeľ divadla. Predstaviteľ francúzskeho klasicizmu.
• Literárne obdobie: Klasicizmus (francúzsky klasicizmus, 17. storočie).
• Literárny druh a žáner: Dráma, charakterová komédia. Patrí medzi nižšie klasicistické žánre (vyššie: tragédia, epos).
• Téma: Vysmievanie sa ľudskej vlastnosti lakomstva, ktoré deformuje charakter človeka, ničí rodinné vzťahy a ovláda správanie a rozhodovanie postáv.
• Myšlienka diela: Lakomstvo zbavuje človeka ľudskosti. Peniaze nemajú mať moc nad medziľudskými vzťahmi. Kritika chamtivosti a pokrytectva spoločnosti.
• Kompozícia: Komédia má 5 dejstiev. Jednota miesta (dom Harpagona), času (jeden deň) a deja (sústredený okolo Harpagona a jeho peňazí). Zápletka nie je najdôležitejšia, v centre je charakter lakomca. Časté zámeny postáv. Rozuzlenie je nečakané a prekvapujúce.
• Dej: Harpagon je chorobne lakomý vdovec, ktorý miluje len svoje peniaze. Chce sa oženiť s mladou Marianou, hoci jeho syn Kleant ju miluje. Zároveň chce prinútiť deti do výhodných sobášov bez vena. Po krádeži truhličky s peniazmi sa pravda postupne odhaľuje. Ukáže sa, že Anzelm je stratený otec Valéra a Mariany. Na konci Harpagon dostane späť svoje peniaze a mladí sa môžu zosobášiť.
• Charakteristika postáv:
• Harpagon: chorobne lakomý, päťdesiatšesťročný vdovec. Otec Kleanta a Elizy. Myslí len na peniaze, nedopraje sebe ani deťom. Žije v neustálom strachu zo straty majetku. Je úžerník. Chce sa oženiť s Marianou a žiada aj veno. Zosobnenie lakomstva ako charakterovej chyby.
• Kleant: Harpagonov syn, miluje Marianu. Musí si požičiavať peniaze, aby sa mohol obliekať. Odporuje otcovi.
• Eliza: Harpagonova dcéra, zamilovaná do Valéra. Spočiatku otca rešpektuje.
• Valér: vydáva sa za sluhu, v skutočnosti šľachtic. Miluje Elizu. Verný, rozumný, čestný.
• Mariana: chudobné, mladé dievča. Miluje Kleanta. Harpagon si ju chce vziať pre seba.
• Anzelm: bohatý muž, ukáže sa, že je stratený otec Valéra a Mariany.
• Služobníci (Jakub – kuchár a kočiš, Frozina – dohadzovačka): posúvajú dej, prinášajú komické situácie.
• Jazyk a štýl: Jednoduchý, vecný jazyk, situačný a charakterový humor, hyperbola (nadsádzka), komické gestá, správanie a dialógy, typizované postavy.
• Význam diela: Jedno z najznámejších diel Molièra. Nadčasová kritika lakomstva. Typický príklad klasicistickej charakterovej komédie.

Romantizmus: Alexander Sergejevič Puškin – Kapitánova dcéra

• Autor: Alexander Sergejevič Puškin (1799 – 1837), ruský romantický básnik, dramatik a prozaik. Pochádzal zo starej šľachtickej rodiny, sympatizoval s odporcami cárizmu. Zakladateľ modernej ruskej prózy a ruského literárneho jazyka. Zomrel po súboji.
• Zaradenie diela: Romantizmus, historický román (niekedy označovaný ako historická novela).
• Čas a priestor: Rusko, 18. storočie, obdobie Pugačovovho povstania (1773 – 1775), vláda cárovnej Kataríny II.
• Charakteristika diela: Historický román zasadený do reálnych dejinných udalostí – povstania donských kozákov a nevoľníkov, ktoré viedol Jemeľjan Ivanovič Pugačov, vydávajúci sa za cára Petra III. Autor prepája milostný príbeh, historické udalosti, romantické prvky a realistické vykreslenie charakterov.
• Znaky romantizmu v diele:
• 1. Romantický príbeh lásky: Láska Petra Griňova a Márie Mironovovej. Ich vzťah je vystavený odlúčeniam, vojne, násiliu, intrige. Prekážky nespôsobuje osud, ale ľudia a historické okolnosti.
• 2. Náhoda ako riešenie konfliktov: Griňov náhodne pomôže Pugačovovi (daruje mu kožuch), Pugačov ho neskôr omilostí. Mária náhodne stretne cárovnú v parku. Tieto náhody vedú k šťastnému koncu.
• 3. Polarita postáv (dobro × zlo): Kladné postavy (Griňov – čestný, statočný; Saveľjič – verný sluha; Mironovovci – prostota, poctivosť). Záporná postava (Švabrin – zradca, udavač, vrah).
• 4. Idealizácia historických postáv: Pugačov – krutý vodca, ale schopný ľudskosti. Katarína II. – milosrdná, spravodlivá, láskavá. Ich správanie je prikrášlené oproti historickej realite.
• 5. Prvky ľudovej slovesnosti: Ľudová reč Saveľjiča, piesne, príslovia, riekanky, rozprávanie snov, listy, oznámenia.
• 6. Happy end: Typický pre doznievajúci romantizmus. Hrdinovia sa zosobášia, spravodlivosť zvíťazí.
• Kompozícia: 14 kapitol. Kapitoly pomenované podľa udalostí/miest deja. Rámcová kompozícia: ide o zápisky Petra Griňova, ktoré vydal jeho vnuk. Ja-rozprávanie (1. os. sg.), na konci sa rozprávač mení na 3. osobu. Dve dejové línie: milostná (Griňov – Mária) a historická (Pugačovovo povstanie).
• Charakteristika postáv:
• Peter Andrejevič Griňov: hlavná postava, rozprávač. Mladý šľachtic, dôstojník. Čestný, odvážny, verný prísahám. Dospieva a morálne sa vyvíja.
• Saveľjič: verný sluha. Starosvetský, zásadový. Chráni Griňova v každej situácii.
• Mária Ivanovna Mironovová (Máša): kapitánova dcéra. Skromná, mravne čistá. Spočiatku pasívna, na konci aktívne koná – ide za cárovnou.
• Ivan Kuzmič Mironov: veliteľ Belogorskej pevnosti. Čestný, statočný, popravený povstalcami.
• Jemeľjan Ivanovič Pugačov: vodca povstalcov. Krutý, ale spravodlivý. Schopný vďaky a milosti.
• Alexej Ivanovič Švabrin: hlavný negatívny hrdina. Zradca, udavač, surovec. Núti Mášu k sobášu. Zosobnenie morálneho úpadku.
• Dej: Griňov odchádza do služby. Stretne Pugačova počas metelice. Zamiluje sa do Márie. Konflikt so Švabrinom (súboj). Povstanie, popravy Mironovovcov. Griňov omilostený Pugačovom. Mária zachraňuje Griňova u cárovnej. Griňov prepustený. Svadba a šťastný koniec.
• Význam diela: Spojenie romantizmu a realizmu. Vernosť, česť, morálka. Láska silnejšia než násilie. Dôležitosť osobnej zodpovednosti. Jedno z najvýznamnejších diel ruskej literatúry.

Medzivojnová Literatúra: Kafka, Remarque, Salinger

Franz Kafka – Premena

• Autor: Franz Kafka (1883 – 1924). Narodil sa v židovskej rodine v Prahe. Vyštudoval právo, pracoval ako právny úradník. Silný a problematický vzťah k otcovi ovplyvnil jeho tvorbu. Písal najmä v noci, bol k sebe extrémne kritický. Trpel tuberkulózou. Pred smrťou chcel, aby jeho rukopisy boli spálené – Max Brod ich však vydal.
• Zaradenie: Epika, absurdná literatúra, poviedka. Rok vydania: 1915.
• Charakteristika diela: Symbolická poviedka o odcudzení človeka, strate ľudskej dôstojnosti a rozpade rodinných vzťahov. Hlavné témy: osamelosť, bezmocnosť jednotlivca, pocit zbytočnosti, strata identity, odcudzenie v rodine aj spoločnosti. Gregorova premena na chrobáka nie je vysvetlená – nepoznáme príčinu ani dôvod. Táto absurdita je typickým znakom Kafkovej tvorby. Nereálne a fantastické situácie sú podané vecne a prirodzene, akoby boli samozrejmé. V diele sa objavujú aj groteskné a tragikomické prvky (Gregor rieši, ako ísť do práce, hoci je chrobák; otec po ňom hádže jablká).
• Štýl a jazyk: Strohý, vecný, spisovný jazyk. Minimum metafor a opisov. Dôraz na dej a psychiku postáv. Žiadne archaizmy ani slang. Text je vďaka tomu zrozumiteľný aj dnes.
• Kompozícia: Dielo má 3 kapitoly, všetky končia vyhrotenou situáciou: Gregorovo zranenie, takmer zabitie, Gregorova smrť. Rozprávač: vševediaci, on-rozprávanie. Strieda sa rozprávanie a vnútorný monológ. Dej je chronologický, doplnený retrospektívami.
• Charakteristika postáv:
• Gregor Samsa: mladý muž, obchodný cestujúci. Jediný živiteľ rodiny, pracuje, aby splatil dlh rodičov. Obetavý, zodpovedný, pasívny. Po premene sa zmení na chrobáka, nemôže pracovať → stáva sa pre rodinu bremenom. Postupne sa odcudzuje všetkým. Zomiera opustený a vyčerpaný.
• Sestra (Grete): spočiatku jediná, ktorá sa o Gregora stará. Nosi jej jedlo, upratuje izbu. Miluje hudbu, hrá na husliach. Gregor jej chce zaplatiť konzervatórium. Postupne sa aj ona odcudzí. V závere navrhne, aby sa Gregora "zbavili".
• Otec: autoritatívny, agresívny. Po Gregorovej premene sa stáva hlavou rodiny. Fyzicky Gregora napáda. Symbol moci a útlaku.
• Matka: slabá, ustráchaná. Rozpoltená medzi láskou k synovi a odporom. Často omdlieva, nedokáže konať.
• Posluhovačka: hrubá, necitlivá. Gregora nazýva „hovnivál“. Oznamuje jeho smrť bez emócií.
• Dej: I. Kapitola – Gregor sa prebudí a zistí, že sa premenil na chrobáka. Nerieši premenu, ale meškanie do práce. Rodina aj prokurista čakajú za dverami. Keď Gregor otvorí, všetci sa zhrozia. Otec ho násilím zaháňa späť do izby a zraní ho. II. Kapitola – Rodina sa ocitne vo finančných problémoch. Sestra sa o Gregora stará, no čoraz menej. Pri vypratávaní izby Gregor chráni obraz dámy v kožušinách – symbol ľudskosti. Otec po ňom hádže jablká – jedno mu ostane v chrbte. III. Kapitola – Gregor chradne, sotva sa hýbe. Rodina si nájde prácu, on je už len prekážkou. Prenajmú izbu trom pánom. Gregor vyjde von, keď počuje sestru hrať na husliach – páni sa zhrozia. Sestra povie, že sa ho musia zbaviť. Gregor sa vráti do izby a zomiera. Po jeho smrti: rodina pociťuje úľavu, rozhodnú sa presťahovať, všimnú si, že z Grety vyrástla pekná dievčina, plánujú jej budúcnosť.
• Význam diela: Jedno z najvýznamnejších diel modernej literatúry. Typický príklad absurdnej literatúry. Kritika spoločnosti, rodiny a neľudských vzťahov. Silná existenciálna výpoveď o človeku.

Erich Maria Remarque – Na západe nič nové

• Autor: Erich Maria Remarque (1898 – 1970), nemecko-švajčiarsky spisovateľ. Ako 18-ročný odvedený na front ako dobrovoľník. Jeho tvorba vychádza z osobnej skúsenosti s vojnou. Zastával humanistický, antimilitaristický a antifašistický postoj. Voľné pokračovanie tohto románu je Cesta späť.
• Zaradenie do obdobia: Avantgarda – expresionizmus, medzivojnová svetová literatúra, nemecká literatúra. Dielo patrí k protivojnovým a pacifistickým románom.
• Literárny druh a žáner: Epika, román, (proti)vojnový román.
• Téma: Prvá svetová vojna, život mladých vojakov na západnom fronte, strata ideálov mladej generácie, každodenná realita vojny (zákopy, hlad, strach, smrť).
• Hlavná myšlienka: Vojna ničí ľudskosť, hodnoty a mladosť. Vojaci nie sú hrdinovia, ale obyčajní ľudia, ktorí chcú prežiť. Vojna je absurdná a neľudská. Zodpovednosť nesú tí, ktorí vojnu rozpútali, nie mladí vojaci.
• Rozprávač: Ich-forma (1. osoba jednotného čísla). Rozpráva Paul Bäumer. Rozprávanie je autentické, osobné, subjektívne. Retrospektívne spomienky, úvahy, reflexie.
• Kompozícia: Román má 12 kapitol (označené číslami). Dej je chronologický, miestami retrospektívny. Striedanie: bojových scén, spomienok na civilný život, úvah o vojne a živote.
• Stručný obsah: Paul Bäumer je gymnazista, ktorý sa spolu so spolužiakmi pod vplyvom učiteľa Kantorka dobrovoľne prihlási na front. Chlapci rýchlo strácajú ilúzie o hrdinstve vojny. Na fronte zažívajú hlad, strach, bombardovanie, smrť kamarátov, zbytočné násilie a chaos. Paul si uvedomuje, že vojna z ľudí robí len telá určené na prežitie. Po návrate domov už nepatrí ani do civilného sveta. Mladá generácia je „stratená generácia“. Na konci románu Paul zomiera krátko pred koncom vojny. V oficiálnych správach stojí len: "Na západe nič nové."
• Charakteristika postáv:
• Paul Bäumer: rozprávač románu. Citlivý, premýšľavý mladý muž. Postupne stráca ilúzie o svete.
• Stanislaus Katczinsky (Kat): najbližší Paulov priateľ. Skúsený, praktický, ochranársky. Symbol kamarátstva. Jeho smrť Paula hlboko zasiahne. Húževnatý.
• Albert Kropp: inteligentný, kritický. Premýšľa o nezmyselnosti vojny. Slobodník s nízkou postavou.
• Müller: pragmatický, tvrdší. Všade vláči so sebou učebnice.
• Tjaden: jednoduchý, stále hladný, impulzívny. Nenávidí autority.
• Kantorek: učiteľ. Symbol falošného vlastenectva a manipulácie mládeže. Prísny, malý, energický.
• Himmelstoss: desiatnik, veliteľ deviateho družstva, najnepríjemnejší chlap na kasárenskom dvore.
• Francz Kammerich: prvý ranený, po smrti odkázal svoje čižmy Mullerovi.
• Detering: skúpy na slovo. Vyzná sa v koňoch, myslí iba na svoju ženu a hospodárstvo.
• Motívy: Vojna, smrť, strach, kamarátstvo, hlad, mladosť, domov, beznádej, strata identity.
• Kontrasty v diele: Front × zázemie, mladosť × smrť, ideály × realita, civilný život × vojnový život.
• Jazyk a štýl: Jednoduchý, vecný, realistický. Silné expresívne opisy bojov. Krátke vety, úsečné vyjadrovanie. Prirovnania, metafory. Časté vnútorné monológy a úvahy.
• Znaky expresionizmu: Dôraz na vnútorné pocity postáv. Zobrazenie strachu, úzkosti, bezmocnosti. Subjektívne vnímanie reality. Kontrasty. Silné emocionálne obrazy.
• Význam diela: Jedno z najvýznamnejších protivojnových diel svetovej literatúry. Autentické svedectvo o 1. svetovej vojne. Kritika militarizmu a vojny. Nadčasové posolstvo o hodnote ľudského života.

J.D. Salinger – Kto chytá v žite

• Autor: Jerome David Salinger (1919 – 2010), americký prozaik. Narodil sa v New Yorku. Zúčastnil sa 2. svetovej vojny. Po vojne sa venoval literárnej tvorbe, neskôr žil v ústraní.
• Literárny druh a žáner: Epika, psychologický román.
• Charakteristika a štruktúra diela: Nadčasový americký román. Využíva pikareskný postup: putovanie hlavnej postavy, striedanie miest, stretávanie mnohých ľudí, humor. Holdenovo putovanie nie je dobrovoľné ani oslobodzujúce, jeho pohyb sa "točí v kruhu". Hlavnou témou je dospievanie a hľadanie vlastnej identity.
• Spoločenský kontext: Povojnová americká spoločnosť po 2. svetovej vojne. Dôraz na konzum, peniaze, výrobu, kariéru. Devastácia ľudskej duše a prírody. Kritika konzumného spôsobu života.
• Hlavné myšlienky: Osamelosť jednotlivca, svetobôľ, strata istôt, konflikt medzi svetom detí a svetom dospelých, odmietanie pretvárky, falošnosti a pokrytectva. Túžba po slobode, láske a zmysluplnom živote.
• Symbolika názvu: Názov je alúzia (nepriamy odkaz) na pieseň. Holden si pieseň nesprávne pamätá. Jeho predstava: deti sa hrajú na žitnom poli, pred nimi je priepasť, on stojí na okraji a chytá deti, aby nespadli. Symbol: žitné pole = svet, priepasť = skazený svet dospelých, Holden = ochranca detskej nevinnosti.
• Jazyk a štýl: Hovorová reč, slang, vulgarizmy, frazeologizmy. Študentský slang povýšený na literárny jazyk. Živý, humorný jazyk. Veľa dialógov. Introspekcia – Holden premýšľa o sebe, o svojich pocitoch. Nostalgické spomienky na detstvo.
• Kompozícia: 26 kapitol, číslované. Retrospektívny kompozičný postup. Rozprávanie v 1. osobe jednotného čísla. Rozprávač je subjektívny (nespoľahlivý). Dej sa odohráva počas troch dní (pred Vianocami). Opakujúce sa motívy: kačky v Central Parku, pieseň o žitnom poli.
• Stručný prehľad deja: Holden je vyhodený zo školy Pencey. Odchádza z internátu ešte pred Vianocami. Putuje po New Yorku, stretáva rôznych ľudí, navštevuje bary, hotely. Cíti sa osamelý a stratený. Spomína na sestru Phoebe, mŕtveho brata Allieho, dievča Jane. Prežíva psychickú krízu, ochorie. Končí v sanatóriu, kde rozpráva svoj príbeh.
• Charakteristika postavy – Holden Caulfield:
• Základná charakteristika: 16-ročný chlapec, študent súkromnej školy v Pensylvánii. Prepadol zo štyroch predmetov, vyhodili ho už zo štvrtej školy. Pochádza z bohatej rodiny.
• Rodina: otec – úspešný advokát (nie je jeho vzorom), matka – poznačená smrťou syna Allieho, brat D. B. – spisovateľ (odišiel do Hollywoodu, Holden ho považuje za skazeného úspechom), sestra Phoebe – 10-ročná, múdra, vtipná, neskazená (Holden ju bezvýhradne miluje), brat Allie – zomrel na leukémiu (Holden sa s jeho smrťou nevie vyrovnať).
• Psychický stav Holdena: Osamelý, stratený, znechutený svetom. Kritický k ľuďom. Neznáša: pokrytectvo, pretvárku, konzumný spôsob života. Nechce: kariéru, peniaze, slávu. Túži: po láske, po slobode, po zmysle.
• Vzťahy: Učitelia – sklamanie (Spencer, Antolini). Rovesníci – povrchnosť, záujem len o sex a alkohol. Sally – nerozumie mu, je snobská. Jane – prvá láska, čistý cit, nenaplnený vzťah.
• Vzťah k dospelosti: Chce dospieť, ale zároveň svet dospelých nenávidí. Bojí sa, že sa stane rovnakým ako oni. Odmieta prázdny úspech. Odmieta život založený na peniazoch.
• Sexualita: Zaujíma sa o dievčatá. Nie je zrelý na sexuálny vzťah. Odmieta sex bez lásky. Prostitútku Sunny odmietne.
• Symbol kačiek: Opakovane sa pýta, kam idú kačky, keď jazero zamrzne. Symbol: neistoty, straty domova, potreby ochrany.
• Záver diela: Holden sa lieči v sanatóriu. Rozpráva svoj príbeh lekárom (a čitateľovi). Budúcnosť je otvorená. Žiadny happy end. Pocit rezignácie. Ľútosť nad tým, že si na ľudí, o ktorých rozprával, zvykol.
• Význam diela: Generačný román. Silná kritika povojnovej spoločnosti. Výpoveď o kríze dospievania. Jeden z najvýznamnejších románov 20. storočia.

Základné Literárne Pojmy a Žánre

Pre úspešný rozbor literárnych diel je nevyhnutné ovládať základné literárne pojmy a orientovať sa v rôznych žánroch.

Literárna teória: Definície a funkcie

• Literatúra: Súbor textov, všetkých existujúcich písomne zaznamenaných jazykových prejavov ľudstva.
• 3 funkcie literatúry:
• Estetická: poskytuje možnosť estetického zážitku z diela.
• Formujúca: dielo ovplyvňuje postoje a konanie jednotlivca.
• Informačná: dielo prináša určité informácie.
• Literárna veda: Veda o literatúre.
• Teória literatúry: Zaoberá sa všeobecnými zákonitosťami literárneho diela, jeho funkciou, štruktúrou.
• Literárna kritika: Venuje sa posudzovaniu a hodnoteniu literárnych diel.
• Téma: Udalosti, príhody zobrazené v literárnom diele.
• Hlavná myšlienka (idea): Zmysel diela, odkaz autora.
• Monológ: Prehovor jednej postavy.
• Dialóg: Rozhovor dvoch alebo viacerých postáv.
• Ľudová slovesnosť: Texty šírené z generácie na generáciu ústnym podaním.
• 1. Hádanka: Slovná hra, na ktorej vyriešenie je potrebný dôvtip.
• 2. Porekadlo: Krátky ľudový výrok bez ponaučenia, ľudová múdrosť – "Akoby hrach o stenu hádzal."
• 3. Príslovie: Krátky ľudový výrok, z ktorého vyplýva ponaučenie – "Bez práce nie sú koláče."
• 4. Pranostika: Krátky ľudový výrok, ktorý sa viaže k počasiu alebo kalendáru – "Matej ľady láme."
• 5. Vtip: Krátky, vtipný príbeh s nečakaným záverom.

Literárne formy: Poézia a Próza

• 1. POÉZIA: Viazaná umelecká reč. Autor poézie – básnik (žena – poetka).
• Metrika: Vedná disciplína, ktorá skúma verš, veršové systémy, teóriu rýmu a strofu.
• Verš: Jeden riadok v básni založený na výraznej rytmickej organizácii, základná jednotka poézie.
• Strofa: Vzniká spojením veršov, predstavuje myšlienkový celok, odčleňuje sa medzerou.
• Rým: Zvuková zhoda slabík na konci veršov:
• Striedavý: rýmuje sa 1. s 3. a 2. so 4. veršom (ABAB).
• Združený: rýmuje sa 1. s 2. a 3. so 4. veršom (AABB).
• Obkročný: rýmuje sa 1. so 4. a 2. s 3. veršom (ABBA).
• Prerývaný: rýmuje sa 2. so 4. veršom (ABCB).
• Stopa: Najmenšia stavebná jednotka verša. Rozlišujeme niekoľko typov podľa usporiadania dlhých a krátkych slabík:
• Trochej: skladá sa z dlhej a krátkej slabiky.
• Jamb: skladá sa z krátkej a dlhej slabiky.
• Spondej: skladá sa z dvoch dlhých slabík (časomerný veršový systém).
• Daktyl: v časomernom verši patrí medzi najdôležitejšie stopy.
• Pentameter: Päťstopový verš, tvorený zo štyroch daktylských stôp.
• Hexameter: Najznámejší a najčastejší časomerný veršový systém, pozostáva zo šiestich daktylských stôp.
• Metrum: Označuje ideálnu schému verša.
• Rytmus: Realizácia schémy, zámerné opakovanie určitých zvukových prvkov vo verši.
• Veršové systémy:
• Sylabický: Založený na rovnakom počte slabík vo všetkých veršoch.
• Sylabotonický: Rytmotvorným činiteľom je počet slabík a zároveň rovnaké umiestnenie prízvukov vo verši.
• Časomerný: Založený na striedaní dlhých a krátkych slabík.
• Tonický: Založený na rytmickom opakovaní prízvuku (pre slovenčinu nevhodný).
• Voľný verš: Opak viazaného verša, chýba pravidelný rytmus, rým.
• 2. PRÓZA: Neviazaná, neveršovaná umelecká reč. Základnou jednotkou je veta. Autor prózy – spisovateľ. Na rozdiel od veršov podlieha len gramatickým pravidlám, zodpovedá bežnému vyjadrovaniu. V prozaickom texte je možné využiť prvky z poézie, dochádza k ich vzájomnému prelínaniu.

Literárne druhy: Lyrika, Epika, Dráma

• LYRIKA: Literárny druh, v ktorom autor vyjadruje svoje myšlienky, dojmy a nálady, svoj subjektívny postoj. Odzrkadľuje stav, nemá dej.
• Znaky: Rytmus (prípadne verš), nedejovosť, monologickosť, obraznosť, opis, reflexia, emocionálnosť, gnómický čas (nevymedzený čas), statické motívy.
• Lyrický hrdina: Prostredníctvom neho autor vyjadruje svoje pocity a myšlienky.
• Kolektívny hrdina: Hlavným hrdinom nie je jednotlivec, ale kolektív (napr. národ).
• Druhy lyriky: ľúbostná, prírodná, náboženská, reflexívna, spoločenská, intímna (osobná).
• EPIKA: Literárny druh, ktorý je založený na rozprávaní, má časovú postupnosť, rozpráva príbeh. Podľa rozsahu sa člení na veľkú, strednú a malú.
• Znaky: Próza, dejovosť, minulý čas, dialogickosť.
• Rozprávač: Osoba, ktorá rozpráva príbeh (ja-rozprávanie, on-rozprávanie).
• Hlavná postava: Postava, okolo ktorej sa odohráva príbeh.
• Vedľajšie postavy: Priebežne vstupujú do príbehu.
• Vonkajšia kompozícia: Nadpis, odsek, kapitola.
• Vnútorná kompozícia: expozícia (úvod), kolízia (zápletka), kríza (vyvrcholenie), peripetia (obrat), katastrofa (rozuzlenie).
• Druhy epiky: Veršovaná, neveršovaná.
• DRÁMA: Literárny druh, ktorý je určený na hranie. Vznikla v starovekom Grécku. Má dej, člení sa na dejstvá, scény (výmena osôb) a výstupy (zmena počtu osôb).
• Znaky: Verš alebo próza, dejovosť, prítomný čas, dialogickosť, dianie, akčnosť.
• Na tvorbe sa podieľajú aj ďalšie profesie: dramaturg, režisér, skladateľ, osvetľovač, kostymér, herci. Je najkomplexnejším literárnym druhom.

Literárne žánre

• LYRICKÉ ŽÁNRE:
• Pamflet: Hanopis.
• Báseň: Literárne dielo vo veršoch, krátky rozsah, výpoveď autora.
• Óda: Oslavná lyrická báseň, vyniká nadnesenosťou a pátosom.
• Pieseň: Báseň určená na spievanie, má melódiu, kratšia báseň s pravidelným rytmom a výrazným rýmom. Rozlišujeme ľudovú, populárnu, evergreen.
• Modlitba: Krátka náboženská skladba, ktorá sa obracia k Bohu alebo svätým.
• Epitaf: Nápis na náhrobnom kameni.
• Epigram: Stručne a duchaplne sa vyjadruje k nejakej životnej pravde alebo osobe.
• Žalm: Náboženská pieseň, oslavné motívy/prejavy smútku.
• Poéma: Rozsiahlejšia básnická skladba lyrickoepickej povahy.
• Pásmo: Polytematická báseň väčšieho rozsahu.
• Hymnus: Žánrový variant ódy, má charakter velebenia toho najvyššieho.
• Aforizmus: Krátka výpoveď, múdrosť, postreh zo života, filozofická myšlienka.
• Sonet (znelka): Básnická forma, ktorá má 14 veršov rozdelených 4-4-3-3, na záver je výrazná pointa.
• Kaligram: Báseň, v ktorej sú slová alebo písmená usporiadané do obrazcov.
• Nonsens: Nezmysel v literatúre.
• EPICKÉ ŽÁNRE:
• Epos: Rozsiahle chronologické rozprávanie, ktoré spája jedna alebo viac postáv. Do deja môžu zasahovať bohovia a mytologické postavy (hrdinský, rytiersky, zvierací epos).
• Román: Rozsiahle epické dielo, veľa postáv (prechádzajú vývojom), rozsiahle dejové línie. Okrem hlavnej môže obsahovať aj vedľajšie a epizódne príbehy (historický, ľúbostný, sci-fi, detektívny, dievčenský, biografický, dobrodružný, western, fantasy, denník).
• Kronika: Zachytáva udalosti v časovom slede.
• Novela: Vyznačuje sa krátkosťou, prozaickou formou a reálnym postojom ku skutočnosti. Smeruje priamočiaro k vrcholovému momentu, charaktery postáv sú nemenné.
• Cestopis: Zážitky, pozorovania, dojmy z cestovania.
• Poviedka: Kratší epický žáner, menšie množstvo postáv, ktoré sa nevyvíjajú, jednoduchý dej, jedna zápletka. Prebieha pomalšie, zložitejšie a často sa v nej objavuje opis.
• Báj (mýtus): Epický žáner, v ktorom si ľudia dávnych čias zaznamenali svoje predstavy o vzniku sveta a človeka, o prírodných javoch, o posmrtnom aj pozemskom živote. Mytológia – súhrn bájí jedného národa.
• Anekdota: Krátky epický príbeh, ktorý má nečakaný záver s humornou pointou, vtip.
• Balada: Príbeh s pochmúrnym koncom, ktorý končí tragicky. Dej je zhustený, jazyk je jednoduchý a väčšinou býva vyrozprávaný formou dialógu.
• Bájka: Krátky epický žáner, prostredníctvom konania zvierat alebo rastlín autor poukazuje na ľudské vlastnosti, vyplýva z nej ponaučenie. Inotaj (alegória) – utajený zmysel.
• Legenda: Epický žáner z obdobia stredoveku, opisuje udalosti zo života svätých. Hlavnou postavou býva svätec – veľa trpí a znáša všetky ťarchy pozemského života.
• Komiks: Kreslený príbeh, pochádza z USA, text je umiestnený v bublinách.
• Encyklopédia: Ná učné dielo obsahujúce súhrn poznatkov z jedného alebo viacerých odborov, zaraďuje sa k náučnej literatúre, obsahuje odborné slová.
• Rozprávka: Ľudové rozprávanie založené na vymyslenom príbehu neviazanom na konkrétny čas a priestor, dobro víťazí nad zlom, magické čísla, personifikácia, nadprirodzené bytosti (zvieracia, fantastická, realistická).
• Povesť: Epický žáner, príbeh, ktorý má reálny základ (miestna, historická, heraldická).
• DRAMATICKÉ ŽÁNRE:
• Bábková hra: Divadelná hra, v ktorej vystupujú bábky.
• Film: Určený na premietanie na filmové plátno (hraný, animovaný).
• Rozhlasová hra: Základným výrazovým prostriedkom je hovorené slovo, určená na realizáciu v rozhlase.
• Komédia: Hra predstavujúca skutočnosť tak, že postavy a ich konanie sú v karikatúrnej podobe, tým vyniká ich smiešnosť.
• Veselohra: Názov pre novodobú komédiu, obyčajný človek sa dostáva do smiešnych situácií bez vlastného pričinenia.
• Muzikál: Spojenie textu a hudby.
• Tragédia: Hra s vážnym obsahom, končí tragicky, hrdina zahynie.
• Činohra: Rieši vážne spoločenské problémy, napätie medzi postavami, prelína sa tragédia s komédiou.
• Fraška: Súvisí s náboženskou a morálnou tematikou, hra rieši problémy – samé o sebe vyvolávajú smiech u diváka.
• Opera: Dramatický text s hudbou.
• Opereta: Hovorený a spievaný text.
• Monodráma: Hra jednej postavy, ktorá sama hovorí celý text.
• Stand-up: Dialóg komika s publikom.

Umelecké jazykové prostriedky

• TRÓPY: Majú prenesený/nepriamy význam, sú to obrazné pomenovania.
• Metafora: Prenášanie významu na základe vonkajšej podobnosti – (oheň v očiach).
• Personifikácia: Vlastnosti živej bytosti sa prenášajú na neživý jav (zviera alebo vec), zosobnenie – (oblaky plačú).
• Metonymia: Prenášanie významu na základe vnútornej podobnosti – (číta Kukučína).
• Epiteton: Básnický prívlastok – spojenie prídavného a podstatného mena, zdôraznenie vlastnosti – (voňavý svet).
• Alegória: Druh rozvitej metafory, nepriameho pomenovania deja.
• Hyperbola: Zveličenie = (sto ráz to hovorím).
• Synekdocha: Zámena jednotného čísla za množné alebo naopak – druh metonymie (dedina sa vzbúrila).
• Symbol: Básnik sa nevyjadrí priamo, ale prostredníctvom znakov.
• Perifráza: Obrazné pomenovanie, vzniká tak, že sa pomenúvaný jav/človek/vec nenazve priamo, ale použijú sa jeho typické znaky (Paríž – mesto, kde chodil Apollinaire).
• Prirovnanie: Porovnanie vlastností osôb, predmetov alebo javov – (vysoký ako jedľa).
• Básnická otázka (rečnícka, autorská): Otázka, ktorú autor položí, ale neočakáva odpoveď, resp. si odpovie sám – "A čo je mladosť?"
• Zdrobnenina: Vyjadrenie kladného citového vzťahu k osobe, veci alebo javu – slniečko, dievčatko...
• Refrén: Časť textu (piesne), ktorá sa opakuje.
• FIGÚRY: Slovné spojenia, ktoré sú odchýlkou od bežného vyjadrovania, ide o zvláštnosti vo formálnej podobe textu.
• A) Zvukové a slovné figúry:
• Aliterácia: Opakovanie rovnakej hlásky na začiatku viacerých slov po sebe (lilavkastá lízanka).
• Paronomázia: Spájanie slov s rovnakým slovným základom (popol popoludnia).
• Anafora: Opakovanie slov na začiatku veršov (Možno mi..., možno mi...).
• Epifora: Opakovanie slov na konci veršov (Na každom je krv prischnutá Srdca môjho krv prischnutá.).
• Epizeuxa: Opakovanie slov vo verši tesne za sebou (Sloboda, sloboda.....).
• Epanastrofa: Opakovanie slova na konci jedného a na začiatku nasledujúceho verša (Na dunaji pláva húska biela, Húska biela s červenými ústy.).
• Pleonazmus: Hromadenie slov podobného alebo rovnakého významu (tie roztržky ich škriepky, zvady, sváry).
• Zvukomaľba: Opakovanie tých istých hlások vo verši = cieľom je napodobniť zvuk zobrazovanému slova (mľaskavo mlyny melú v mlynci).
• B) Vetné figúry: Vznikajú neobvyklým spojením slov, slovných spojení vo vetách.
• Elipsa: Vynechávanie slov v slovnom spojení, vieme si domyslieť (radosť - mladosť).
• Inverzia: Zmenený slovosled vo vete (kríž môj vidieť musela si).
• Gradácia - klimax: Stupňovanie významov po sebe idúcich slov, slovných spojení (pred domom, mať, rodina i celý svet, dostala sto, tisíce nápadov).
• Antiklimax: Opak klimaxu (tisíce ho sprevádzali, stovky jeho verných, napokon zostal sám).

Často Kladené Otázky k Prehľadu Literatúry (FAQ)

Tu sú odpovede na bežné otázky študentov, ktoré vám pomôžu s lepším pochopením tohto komplexného prehľadu svetovej a slovenskej literatúry.

Aké sú hlavné znaky slovenského romantizmu?

Slovenský romantizmus (štúrovská generácia) kládol dôraz na cit, individualizmus a vzburu proti spoločnosti. Hrdina je často osamelý, výnimočný a jeho osud sa prepletá s osudom národa. Obľúbené sú lyricko-epické žánre, ako sú balady a poémy, a diela často využívajú ľudovú slovesnosť, symboliku a patos. Príklady sú Smrť Jánošíkova či Mor ho!.

Čo je naturizmus v slovenskej literatúre?

Naturizmus je literárny smer slovenskej medzivojnovej literatúry, ktorý sa sústreďuje na vnútorný svet postáv, morálne hodnoty a vzťah človeka k prírode. Je charakteristický lyrickým jazykom, idealizáciou lásky a dobra, a prelínaním reality s mýtickým videním sveta. Často zobrazuje hrdinov vyčlenených z kolektívu. Príkladom je dielo Drak sa vracia od Dobroslava Chrobáka, alebo 3 gaštanové kone od Margity Figuli.

Ktoré diela sú kľúčové pre pochopenie realizmu?

Pre pochopenie slovenského realizmu sú kľúčové diela, ktoré pravdivo zobrazujú skutočnosť, život obyčajných ľudí a kritizujú spoločenské nedostatky. Patrí sem napríklad Keď báčik z Chochoľova umrie od Martina Kukučína, ktoré satirizuje zemianstvo, alebo Ťapákovci od Timravy, kritizujúce zaostalosť dedinského života. Statky-zmätky a Maco Mlieč od Jozefa Gregora Tajovského zas ostro reflektujú sociálnu nespravodlivosť a vplyv majetku na ľudské vzťahy.

Aký je rozdiel medzi lyrickým a epickým dielom?

Lyrické dielo je založené na vyjadrení autorových pocitov, dojmov a nálad (subjektívny postoj). Nemá dej, sústreďuje sa na stav a emócie. Príkladom je poézia. Epické dielo je naopak založené na rozprávaní príbehu, má dejovú postupnosť, čas a konkrétne postavy. Patrí sem próza ako poviedky, novely a romány.

Kto je Janko Kráľ a prečo je dôležitý?

Janko Kráľ (1822 – 1876) bol najrevolučnejší štúrovský básnik, predstaviteľ slovenského romantizmu. Bol typickým rebelom a buričom, čo sa odráža v jeho tvorbe balád, lyricko-epických básní a revolučnej poézie. Jeho dielo Zakliata panna vo Váhu a divný Janko je ukážkou romantického hrdinu, ktorý je v rozpore so svetom a protestuje proti nemu, pričom jeho osobný osud je obrazom stavu národa. Jeho dôraz na slobodu jednotlivca a cit je pre slovenské národné obrodenie kľúčový.