Podcast o Hudobno-dramatické činnosti a tvorivá dramatika

Kapitoly

Čo je dramatická výchova?

Interpretácia a improvizácia

Hra v roli a typy improvizácie

Čo sú hudobno-dramatické činnosti?

Ciele a metódy

Sila improvizácie

Tvorba hudobnej rozprávky

Realizácia v praxi

Čo je hudobná rozprávka?

Dva prístupy

Zhrnutie a záver

Přepis

Lucia: Pamätáš si ten pocit pred tabuľou, keď máš prezentovať projekt a zrazu máš úplné okno? Všetky oči na tebe, potia sa ti ruky a nevieš, kde začať…

Lukáš: Jasné, klasika. A všetci si myslia, že kľúčom je len vedieť fakty. Ale to najlepšie tajomstvo... pochádza z divadla.

Lucia: Z divadla? Akože si mám predstaviť, že spolužiaci sú stromy?

Lukáš: Skoro. Hovorím o dramatickej výchove. Počúvate Studyfi Podcast. Takže Lukáš, dramatická výchova nie je len nejaký divadelný krúžok?

Lukáš: Vôbec nie. Je to metóda učenia sa cez zážitok. Namiesto bifľovania sa vžívaš do situácií, skúšaš si veci „nanečisto“ a tým im oveľa lepšie porozumieš.

Lucia: Znie to ako zábava. Ale ako to presne funguje? Na akých princípoch to stojí?

Lukáš: Má to päť základných pilierov. Prvý je teatralizácia – využitie divadelných prvkov na zaujatie, na motiváciu. Proste aby to nebola nuda.

Lucia: To beriem. A ďalej?

Lukáš: Potom je tu preferencia zážitku. Cieľom je, aby sa pre teba nejaká aktivita stala vnútornou potrebou. Aby si to chcel robiť, nie musel.

Lucia: Okej, to dáva zmysel. A čo ten zvyšok?

Lukáš: Tretí je konflikt. Nie hádka, ale stret názorov. Učiteľ ho dokonca môže provokovať, aby vás naučil rešpektovať aj iné pohľady a byť asertívny aj empatický zároveň.

Lucia: Takže sa učíme diskutovať bez toho, aby sme sa urazili. To sa hodí aj mimo školy.

Lukáš: Presne tak! Štvrtý je multimediálny charakter, lebo divadlo spája obraz, zvuk, pohyb... A piaty je tímová práca. Výsledok závisí od spolupráce všetkých, nie od jednej hviezdy.

Lucia: Dobre, to sú princípy. Ale aké konkrétne metódy sa používajú? Počula som o interpretácii.

Lukáš: Áno, interpretácia je kľúčová. Zisťuješ, že napríklad jednu báseň alebo pesničku sa dá vyložiť mnohými spôsobmi. Neexistuje len jedna správna odpoveď.

Lucia: Takže môj pohľad je rovnako platný ako ten učiteľov?

Lukáš: Učiteľov je možno najlepší, ale ty máš právo na ten svoj. Hľadáš paralely medzi umením a vlastným životom. Začína sa s jednoduchými vecami – riekanky, vyčítanky, kde sa hráš s rytmom, s telom, a až potom pridáš slová.

Lucia: A čo improvizácia? To je len tak niečo vymyslieť z ničoho?

Lukáš: V podstate áno. Je to niečo, čo robíme každý deň. V dramatickej výchove tomu len dáme rámec. Dostaneš námet – slovo, obrázok, rekvizitu – a reaguješ. Môže to byť reálna alebo fiktívna situácia.

Lucia: A v čom je to dobré?

Lukáš: V tom, že si môžeš skúšať riešenia „nanečisto“! Bez reálnych následkov. Môžeš sa k situácii vrátiť a skúsiť ju vyriešiť inak, nájsť nové cesty.

Lucia: Takže improvizácia môže byť rôzna?

Lukáš: Určite. Existuje improvizácia bez dramatického deja, ktorá slúži na uvoľnenie a sústredenie. Potom je improvizácia s dejom, kde už riešiš nejaký problém. A delí sa aj podľa počtu ľudí – na hromadnú, párovú, skupinovú alebo sólovú.

Lucia: Spomína sa aj rolová hra. To je to isté ako hra v roli?

Lukáš: Áno, presne. Je to metóda, kde na seba preberáš úlohu niekoho iného a konáš bez scenára. Experimentuješ.

Lucia: A koho môžem hrať? Len nejaké postavy z knihy?

Lukáš: Práveže kohokoľvek! Princeznú, robota, mimozemšťana... alebo dokonca neživý predmet. Môžeš byť vietor, ceruzka, čajník. Čokoľvek.

Lucia: Byť čajník? To znie... zaujímavo. Prečo by som to robila?

Lukáš: Lebo ti to umožňuje pozrieť sa na svet z úplne inej perspektívy. A môžeš si splniť sen byť postavou, o akej snívaš. Tvorivá dramatika ti dáva tú slobodu. Je to vlastne taký bezpečný simulátor života.

Lucia: A po týchto rytmických cvičeniach, ktoré zneli naozaj zábavne, sa posúvame k niečomu, čo znie ešte komplexnejšie. Hudobno-dramatické činnosti. Lukáš, čo si pod tým máme predstaviť?

Lukáš: Je to presne tak, ako to znie, Lucia. Je to vlastne nadstavba. Spojenie všetkého, o čom sme sa doteraz bavili.

Lucia: Takže taký umelecký guláš?

Lukáš: Presne tak! Je to kreatívny mix. Integrujú sa tam hudobné prejavy... so slovnými, výtvarnými a pohybovými. Všetko sa to deje hravou formou cez zážitkové učenie.

Lucia: Znie to, akoby sme vracali veci späť do pôvodného stavu. Veď v detskom svete je všetko prepojené.

Lukáš: Úplne si to vystihla. Je to syntéza. Príležitosť opäť spojiť to, čo bolo kedysi jednotné. Bez ohľadu na nejaké školské predmety.

Lucia: A základom je, predpokladám, hra.

Lukáš: Vždy. Všetko vychádza z hry. Tu je zaujímavý taký postup... Najprv sa dieťa len hrá. Potom sa hrá na niekoho iného. A nakoniec... hrá niekoho iného. Vidíš ten posun?

Lucia: Jasné, od jednoduchej činnosti k stvárneniu postavy. Chápem. A čo sa týmto sleduje? Aké sú ciele?

Lukáš: Ciele sú v podstate dva hlavné typy. Prvý je formatívny, čiže rozvíjajúci. Tu sa zameriavame na proces, nie na výsledok. Dôležitá je tá cesta, hľadanie, experimentovanie.

Lucia: Takže nejde o to, aby na konci bolo dokonalé divadelné predstavenie?

Lukáš: Presne. Dôležitejší je rozvoj osobnosti dieťaťa, spojenie jeho rozumu a emócií. A s tým súvisí druhý cieľ, ktorý voláme formotvorný.

Lucia: Formotvorný? To znie... odborne.

Lukáš: Znie, ale je to jednoduché. Znamená to, že každé dieťa má rovnaké právo sa realizovať. Nezáleží na tom, či je talentované na herectvo alebo či je hanblivé. Každý dostane priestor.

Lucia: To je skvelý prístup. A aké metódy sa na to používajú? Ako sa to celé deje v praxi?

Lukáš: Používajú sa hlavne dve metódy. Interpretácia a improvizácia.

Lucia: Interpretácia je asi to klasické... naučiť sa text a zahrať ho, však?

Lukáš: Áno. Je to stvárnenie nejakej úlohy alebo skladby podľa predlohy. Takto odovzdávame kultúrne hodnoty. Ale tá druhá metóda je ešte zaujímavejšia.

Lucia: Improvizácia. To je hra bez scenára, však?

Lukáš: Presne tak. Nič nie je vopred dané. Pravidlá sa tvoria za pochodu. A tu sa deje tá pravá mágia.

Lucia: V čom je tá mágia? Že učiteľka nevie, čo sa stane?

Lukáš: Aj to je súčasťou zábavy. Ale hlavne... učiteľka deti neopravuje, neurčuje im, čo majú hovoriť alebo ako sa hýbať. Tým pádom im neskutočne posilňuje sebavedomie.

Lucia: Takže sa neboja robiť chyby.

Lukáš: Presne. A vďaka tomu objavujú samých seba. Učia sa komunikovať, vciťovať sa do iných. A hlavne, nové veci sa neučia naspamäť, ale prežívajú ich.

Lucia: Znie to ako taký bezpečný simulátor života. Môžu si vyskúšať rôzne situácie bez reálnych následkov.

Lukáš: Dokonalé prirovnanie! A ešte si uvedomia, že na jeden problém môže existovať veľa rôznych riešení, a všetky môžu byť správne. To je pre život kľúčové.

Lucia: Dáva to zmysel. Vieš nám dať nejaký konkrétny príklad, ako takáto činnosť vyzerá? Napríklad... vytvorenie hudobnej rozprávky?

Lukáš: Určite. Tvorba hudobnej rozprávky je skvelý projekt. Má to štyri základné fázy. Prvá je výber námetu.

Lucia: Kto vyberá? Učiteľka alebo deti?

Lukáš: Učiteľka dá deťom ponuku, napríklad na základe ročného obdobia alebo nejakej témy, a deti si spoločne vyberú. Povedzme, že si vyberú rozprávku O repe.

Lucia: Klasika!

Lukáš: Neporaziteľná klasika. Druhá fáza je výber hudobného materiálu. Tu opäť vyberajú deti z ponuky, ktorú pripraví učiteľka. Spoločne sa dohodnú, aké pesničky použijú, na akých nástrojoch budú hrať.

Lucia: Čiže deti sú aktívne zapojené do celého procesu tvorby.

Lukáš: Absolútne. Tretia je realizačná fáza. Tu už sa tvorí samotné dielo. Učiteľka je skôr koordinátor a poradca. Na základe schopností detí rozdelí úlohy – kto bude spevák, herec, hudobník... Ale tie roly sa môžu aj striedať.

Lucia: Aby si každý vyskúšal všetko.

Lukáš: Presne tak. A posledná je prezentačná fáza. To je samotné predstavenie. Až vtedy, keď sa dej a hudba logicky prepoja a navzájom sa dopĺňajú, vzniká skutočná hudobná rozprávka.

Lucia: Super. A ako to vyzerá v škôlke? Musí to byť veľká produkcia s kostýmami a scénou?

Lukáš: Vôbec nie. Môže to mať mnoho podôb. Od úplne jednoduchej, kde deti len stvárňujú dej a učiteľka to komentuje, bez kostýmov. Alebo to môže byť s náznakom scény a kostýmov. Až po taký organizovanejší pokus o inscenáciu.

Lucia: Takže sa to dá prispôsobiť možnostiam a schopnostiam detí.

Lukáš: Áno. A dôležité je aj to, že deti sa môžu zapájať rôzne. Niektoré môžu hrať, iné len spievať, odpovedať na otázky, alebo len počúvať. Je to veľmi flexibilné.

Lucia: Ešte ma zaujíma, či sú nejaké zásady, ktoré treba dodržať, aby to celé fungovalo.

Lukáš: Určite. Kľúčový je priestor – musí byť dostatočne veľký a bezpečný. Potom je dôležité dodržať štruktúru aktivity, čiže začať nejakými uvoľňovacími cvičeniami. A čo je najdôležitejšie...

Lucia: Áno?

Lukáš: Počas samotnej hry deti neprerušujeme. Neupozorňujeme, nevysvetľujeme. Necháme ich tvoriť, necháme ich byť spontánnymi. To je základ tvorivej dramatiky.

Lucia: Takže kľúčový odkaz je... nejde o dokonalý výsledok, ale o zážitok, sebarealizáciu a radosť z tvorby. Krásne to spája všetko, o čom sme sa bavili.

Lukáš: Presne tak. Je to vrchol hudobnej výchovy v materskej škole, kde sa všetko stretáva v jednom kreatívnom bode.

Lucia: Fantastické. A od tejto komplexnej tvorby sa v ďalšej časti pozrieme na niečo, čo je jej neoddeliteľnou súčasťou, a to je výtvarný prejav a jeho spojenie s hudbou.

Lucia: A tým sme pokryli posledný z didaktických princípov. Ale mám tu ešte jednu zaujímavú tému na záver. Lukáš, čo si predstavíš pod pojmom „hudobná rozprávka“?

Lukáš: No, určite niečo viac než len rozprávku s pesničkami. Je to vlastne spojenie viacerých umeleckých prejavov – hudby, slova, pohybu a dokonca aj výtvarného umenia.

Lucia: To znie komplexne. Odborníci to asi definujú presnejšie, však?

Lukáš: Presne tak. Napríklad Balcárová ju opisuje ako „integrovaný scénický projekt väčšieho rozsahu“. A Derevjaníková to nazýva aj hudobným divadlom, pričom vyzdvihuje výchovný moment.

Lucia: Výchovný moment? Akože ponaučenie na konci?

Lukáš: Áno, ale nielen to. Ukazuje deťom hodnoty ako odvaha či ochota pomáhať. A často využíva personifikáciu – zvieratá sa správajú ako ľudia a ukazujú nám tak naše vlastné charakterové črty. Niekedy až príliš presne.

Lucia: To poznám. A čo hovorí Jenčková? Tá sa tomu tiež venovala, nie?

Lukáš: Áno. Podľa nej ide o špecifický žáner pre menšie deti, kde je hovorené slovo prepojené s hudbou. A zdôrazňuje tri dôležité zložky: slovesnú, ktorá nesie dej, hudobnú, ktorá tvorí štruktúru, a interpretačnú, ktorá dáva deťom priestor na aktivitu.

Lucia: Dobre, takže teória je jasná. Ale ako to vyzerá v praxi? Sú nejaké konkrétne varianty?

Lukáš: Super otázka. Balcárová vymedzuje dva základné. Prvý je „hudobná rozprávka ako fragment v edukačnej aktivite“.

Lucia: Fragment? Čiže len kúsok?

Lukáš: Presne. Učiteľ vytvorí krátky a jednoduchý príbeh, ktorý použije napríklad na nácvik novej piesne. Rozprávka slúži ako motivácia a dieťa je v centre diania, takže si ľahšie osvojí melódiu a rytmus.

Lucia: Aha, takže učiteľ vedie, dieťa sa učí. A ten druhý variant?

Lukáš: Ten je náročnejší. Volá sa „edukačná aktivita ako hudobná rozprávka“. Tu je celá aktivita jednou veľkou rozprávkou.

Lucia: A v čom je ten hlavný rozdiel?

Lukáš: Deti sa stávajú aktívnymi tvorcami. Text rozprávky obsahuje skryté hudobné problémy, ktoré deti riešia pomocou hudobných nástrojov. Takže hlavnú úlohu tu nehrajú učitelia, ale samotné deti. Je to oveľa viac o ich kreativite.

Lucia: Takže na jednej strane máme učiteľom vedený fragment na učenie a na druhej strane komplexný projekt, kde deti tvoria. Skvelé. To bola posledná téma našej dnešnej epizódy.

Lukáš: Kľúčové je, že hudobná rozprávka je nesmierne flexibilný nástroj, ktorý dokáže spojiť umenie, hru a vzdelávanie do jedného celku. A to je na tom to najlepšie.

Lucia: Absolútne súhlasím. Takže, zhrnuli sme si didaktické zásady, metódy a na záver aj tento kreatívny prístup. Verím, že to bolo pre vás, naši milí poslucháči, užitočné. Lukáš, ďakujem ti veľmi pekne, že si si opäť našiel čas.

Lukáš: Ja ďakujem za pozvanie. Vždy rád prídem.

Lucia: Skvelé. Tak teda, majte sa pekne a dopočutia pri ďalšej epizóde Studyfi Podcastu!

Lukáš: Dopočutia.