Podcast o Fundamentálna analýza vo financiách

Kapitoly

Úvod: Viac než len pojmy

Mapa investora

Tri pohľady na trh

Čo je vnútorná hodnota?

Od veľkého k malému

Kto koho predbieha?

Od veľkého obrazu k detailu

Dva pohľady na jednu firmu

Keď prehovoria čísla

Filtrovanie a konečný výber

Prečo na odvetví záleží

Cyklické verzus stabilné odvetvia

Vplyv štátu a konkurencie

Zmeny v čase a nová ekonomika

Dane a ich vplyv

Keď štát míňa peniaze

Tlačenie peňazí a úroky

Ako zistiť skutočnú hodnotu?

Keď firmy rastú ako z vody

Čo ak nie sú dividendy?

Metódy pre profíkov a zhrnutie

Přepis

Marek: Predstav si, že sedíš na maturite. Otázka: Finančné trhy. Vieš, čo odlišuje odpoveď na trojku od odpovede na čistú jednotku?

Simona: Určite to nie je len vymenovanie definícií. Rozdiel je v pochopení toho, prečo sa ceny akcií hýbu hore a dole. Je to o odhalení toho, čo sa skrýva za číslami na burze.

Marek: A presne na to sa dnes pozrieme. Počúvate Studyfi Podcast.

Simona: Tým tajomstvom je fundamentálna analýza. Je to v podstate detektívna práca investora.

Marek: Detektívna práca? To znie zaujímavo. Kde presne v celom tom procese investovania sa táto detektívka odohráva?

Simona: Je to kľúčová, druhá fáza. Celý investičný proces má päť etáp. Najprv si stanovíš ciele, teda investičnú politiku. Potom prichádza analýza cenných papierov – a tam je naša fundamentálna analýza.

Marek: A po nej?

Simona: Potom zostavíš portfólio, priebežne ho reviduješ a nakoniec hodnotíš jeho výkonnosť. Ale bez tej poctivej analýzy na začiatku je to len strieľanie naslepo.

Marek: Takže všetci investori robia túto fundamentálnu analýzu?

Simona: Je najpoužívanejšia, pretože prepája ceny akcií s tým, čo sa deje v reálnej ekonomike. Existujú aj ďalšie, napríklad technická analýza, ktorá skúma grafy, alebo psychologická, ktorá sa zaoberá správaním davu.

Marek: Niečo ako čítanie z kávovej usadeniny?

Simona: Niektorí by možno súhlasili. Ale na skúške je fundamentálna analýza tvoj najlepší kamarát. Ukazuje, že rozumieš súvislostiam.

Marek: Dobre, poďme na to. Čo je teda hlavnou úlohou tej fundamentálnej analýzy? Úplne jednoducho, prosím.

Simona: Jej úlohou je zistiť skutočnú, takzvanú vnútornú hodnotu akcie. A potom ju porovnať s jej aktuálnou cenou na trhu.

Marek: Aha! Takže zistím, či je akcia lacná alebo drahá?

Simona: Presne tak. Ak je vnútorná hodnota vyššia ako trhová cena, akcia je podhodnotená. To je signál 'kúp'. Ak je to naopak, je nadhodnotená, a to je signál 'predaj'.

Marek: To dáva zmysel. Je to ako kupovať auto. Nechcem preplatiť za niečo, čo má menšiu hodnotu.

Simona: Perfektné prirovnanie! Nezaujíma ťa len cena v inzeráte, ale aj stav motora a karosérie. To je presne ono.

Marek: A ako sa tá vnútorná hodnota zisťuje? Kde taký analytik začne? Pri tej konkrétnej firme?

Simona: Práveže naopak. Začína sa od toho najväčšieho obrazu a postupne sa približuje. Sú tri úrovne: makroekonomická, potom odvetvová a nakoniec mikroekonomická, čiže analýza samotnej firmy.

Marek: Makroekonomická... to znie ako správy o HDP, inflácii a rozhodnutiach vlády.

Simona: Trafil si. Sledujú sa faktory ako rast HDP, fiškálna politika, teda dane a štátne výdavky, úrokové sadzby, inflácia... dokonca aj politické šoky či prírodné katastrofy.

Marek: Takže platí jednoduchá rovnica: keď rastie ekonomika a HDP, rastú aj akciové trhy?

Simona: To je častá predstava, ale realita je komplikovanejšia. V minulosti to tak zhruba fungovalo, no dnes často vidíme takzvaný nožnicový efekt. Akciový trh má tendenciu predbiehať reálnu ekonomiku.

Marek: Ako to myslíš, že ju predbieha?

Simona: Investori sa nesprávajú podľa toho, čo je teraz, ale podľa toho, čo očakávajú v budúcnosti. Takže akciový trh sa často začne zotavovať a rásť niekoľko mesiacov predtým, ako sa z recesie dostane reálna ekonomika.

Marek: Wow, takže trh je vlastne taká krištáľová guľa, ktorá sa snaží predpovedať budúcnosť hospodárstva.

Simona: Trochu prehnane povedané, ale v princípe áno. A naopak, keď investori zacítia problémy, začnú predávať a trh klesá, aj keď ekonomika ešte stále beží na plné obrátky.

Marek: Fascinujúce. Takže makroekonomická analýza nám dáva kontext, v ktorom sa všetko odohráva.

Simona: Presne tak. A od tohto veľkého obrazu sa potom posunieme k tomu, ako vládne rozhodnutia ovplyvňujú konkrétne odvetvia a firmy. Ale o tom si povieme nabudúce.

Marek: Dobre Simona, takže nabudúce je teraz. Minule sme sa pozreli na ekonomiku z lietadla, na tú makroekonomickú analýzu. Ako sa odtiaľ dostaneme k rozhodnutiu, či kúpiť akciu firmy XY?

Simona: Skvelá nadväznosť, Marek. Posunieme sa o úroveň nižšie, k takzvanej fundamentálnej analýze. Toto je v podstate detektívna práca investora. Hľadáme skutočnú, vnútornú hodnotu firmy.

Marek: Detektívna práca? To znie zaujímavo. Takže hľadáme nejaké skryté stopy?

Simona: Presne tak! Hľadáme podhodnotené akcie. To sú firmy, ktoré sú skvelé, ale trh si to z nejakého dôvodu ešte nevšimol. Základná filozofia je, že trhová cena akcie sa časom vždy priblíži k jej skutočnej, vnútornej hodnote.

Marek: Čiže my sa snažíme byť tí šikovní, ktorí ju kúpia lacno, ešte predtým, než si to všimnú ostatní.

Simona: Bingo! Je to stratégia na dlhšie trate. Nekupuješ len papierik s nejakou cenou. Kupuješ podiel vo fungujúcom podniku. A preto musíš ten podnik poriadne poznať.

Marek: A ako ho spoznám? Čo presne pri tej detektívke skúmame?

Simona: Rozdeľujeme to na dve hlavné oblasti. Kvalitatívne a kvantitatívne faktory. Predstav si to ako dušu a telo firmy.

Marek: Duša a telo... dobre, to si viem predstaviť. Čo je teda tá duša? Tie kvalitatívne veci?

Simona: Áno. Tu sa pýtame základné otázky. Čo tá firma vlastne robí? Ako zarába peniaze? A hlavne – rozumiem tomu, čo robí?

Marek: To znie až príliš jednoducho. Naozaj je to dôležité?

Simona: Je to kľúčové! Legendárny investor Warren Buffett sa roky vyhýbal technologickým akciám. Prečo? Lebo sám povedal, že ich biznisu nerozumie. Investuj len do toho, čomu rozumieš.

Marek: To dáva zmysel. Čo ďalej patrí k tej „duši“?

Simona: Napríklad konkurenčná výhoda. Čím je firma výnimočná? Má nejaký patent, tajný recept, extrémne silnú značku, ktorú je ťažké napodobniť? A potom je tu manažment. Sú v čele firmy schopní a čestní ľudia?

Marek: Počkať, ako ja ako bežný človek zistím, či je manažment schopný? Asi im nezavolám na kávu.

Simona: To asi nie. Ale môžeš si pozrieť ich tlačové konferencie alebo si prečítať výročné správy. Dôležitý signál je aj to, či manažéri vlastnia akcie vlastnej firmy. Ak áno, veria jej rovnako ako ty.

Marek: Dobre, to bola duša. A čo to telo? Tie kvantitatívne faktory?

Simona: To sú tvrdé dáta. Čísla, ktoré nájdeš vo finančných výkazoch. Súvaha, výkaz ziskov a strát, cash flow... Je to v podstate vysvedčenie firmy za posledný štvrťrok alebo rok.

Marek: Aha, takže tu sa už dostávame k matematike.

Simona: Trochu. Ale nemusíš byť génius. Používame takzvaný screening, čiže filtrovanie. Nastavíš si kritériá a hľadáš firmy, ktoré ich spĺňajú.

Marek: Aké kritériá napríklad? Daj nejaký príklad pre začiatočníkov.

Simona: Tak napríklad ukazovateľ P/E, teda cena akcie k zisku. Zjednodušene ti hovorí, koľkonásobok ročného zisku platíš za jednu akciu. Hľadáme firmy, kde toto číslo nie je príliš vysoké, napríklad pod 15.

Marek: Čiže nechcem preplácať.

Simona: Presne. Alebo pomer dlhu k vlastnému kapitálu. Nechceš firmu, ktorá je utopená v dlhoch. Alebo či firma pravidelne vypláca dividendy aspoň posledných 10 rokov. To ukazuje stabilitu.

Marek: Takže si nastavím tieto filtre, preosejem tisíce firiem a vypadne mi zopár kandidátov. Čo potom?

Simona: Potom prichádza to ručné posúdenie. Pozrieš sa na tých pár firiem, čo ti zostali, a ideš do hĺbky. Skúmaš tú ich „dušu“, o ktorej sme hovorili. A na základe toho sa rozhodneš.

Marek: Znie to ako kopa práce, ale výsledok asi stojí za to.

Simona: Určite áno. Fundamentálna analýza ti dáva istotu, že neinvestuješ naslepo. Vieš, čo kupuješ a prečo. A to je obrovská výhoda.

Marek: Super. Takže vieme, ČO kúpiť. Ale čo otázka KEDY to kúpiť? Pomôže nám s tým aj táto analýza?

Simona: Čiastočne áno, lebo nám povie, či je akcia lacná alebo drahá. Ale na presné načasovanie nákupov a predajov existuje úplne iný nástroj. Hovorí sa mu technická analýza. A tá sa pozerá na grafy a psychológiu davu.

Marek: Dobre, technická analýza znie... technicky. Nechajme si ju na neskôr. Ale zaujalo ma niečo iné. Hovorila si, že aj keď sa celý trh prepadne, niektorým firmám sa darí lepšie. To súvisí s tým, v akom odvetví pôsobia?

Simona: Presne tak, Marek! A práve na to sa pozerá odvetvová analýza. Nie je firma ako firma. Pomáha nám pochopiť, ktoré odvetvia majú práve teraz vietor v plachtách a ktoré, naopak, čelia problémom.

Marek: Ako napríklad počas pandémie?

Simona: Perfektný príklad. Celý trh, napríklad index S&P 500, sa prepadol. Ale dve odvetvia ho ťahali hore, alebo aspoň brzdili jeho pád... IT a zdravotníctvo. Vieš prečo?

Marek: No, dáva to zmysel. Všetci sme boli doma na počítačoch a... no, bolo treba riešiť pandémiu.

Simona: Presne! Zrazu všetci potrebovali Zoom a farmaceutické firmy išli na plné obrátky. Odvetvová analýza ti povie, ktoré odvetvia sú citlivé na dianie v ekonomike, ako ich ovplyvňuje štát a aká je v nich konkurencia.

Marek: Dobre, poďme na tú citlivosť. Čo to presne znamená?

Simona: Predstav si to takto... Sú odvetvia, ktoré idú hore-dole s ekonomikou. Hovoríme im cyklické. Keď sa ekonomike darí, ľudia kupujú nové autá a stavajú domy. Takže automobilový priemysel a stavebníctvo rastú.

Marek: A keď príde recesia, tak toto sú prvé veci, na ktorých ľudia šetria.

Simona: Správne. Ich akcie vtedy prudko klesajú. Potom máš neutrálne odvetvia. To sú veci, ktoré ľudia kupujú stále, či je kríza alebo nie. Napríklad alkohol alebo cigarety. Ich akcie sú oveľa stabilnejšie.

Marek: A existuje aj niečo, čomu sa v kríze darí?

Simona: Áno, a to je tá zaujímavá časť. Hovorí sa im anticyklické odvetvia. Keď ľudia nemajú peniaze na drahú dovolenku alebo kino, čo urobia? Zostanú doma a pozerajú televíziu. Takže napríklad káblovky alebo streamingové služby môžu v recesii dokonca rásť.

Marek: Okej, to je celkom jasné. A čo ten vplyv štátu? To akože vláda povie, ktorej firme sa má dariť?

Simona: No, skoro. Vláda napríklad reguluje ceny elektriny alebo plynu. Tým pádom tie firmy nemôžu mať extrémne zisky, ale sú aj chránené pred veľkými stratami. Ich akcie sú potom stabilnejšie, aj keď menej výnosné.

Marek: A čo konkurencia? Ak je v odvetví len jedna firma, tak je to asi pre ňu super, nie?

Simona: Určite. Tomu hovoríme monopol. Tá firma si môže diktovať ceny a má stabilné zisky. Jej akcie sú bezpečná investícia. Podobné je to pri oligopole, kde trh ovláda zopár veľkých hráčov. Tí sa dohodnú a udržujú ceny vysoko.

Marek: A najhoršie je teda odvetvie, kde je milión malých firiem, ktoré sa bijú o každého zákazníka?

Simona: Presne. Tam je obrovská konkurencia, zisky sú neisté a ceny akcií lietajú hore-dole ako na hojdačke. Pre začiatočníka je veľmi ťažké odhadnúť, kto z nich prežije.

Marek: Takže sa vlastne pozeráme na to, ako sa bude odvetviu dariť v budúcnosti. Krátkodobo aj dlhodobo?

Simona: Áno. Z krátkodobého hľadiska nás zaujíma, ktoré odvetvia teraz najrýchlejšie rastú. Ale z dlhodobého hľadiska je to ešte dôležitejšie. Musíme sa pýtať: ktoré odvetvia budú kľúčové o desať, dvadsať rokov?

Marek: A ktoré to sú?

Simona: Dejú sa obrovské štrukturálne zmeny. Pred sto rokmi boli najväčším odvetvím v Amerike železnice. Dnes? Technológie, zdravotníctvo, financie. Priemysel ustupuje do úzadia. Dnes sú v popredí menšie, flexibilné firmy a startupy, ktoré prinášajú inovácie.

Marek: Takže veľké, staré firmy to majú ťažké?

Simona: Často áno. Nedokážu tak rýchlo reagovať. Preto je dôležité nespoliehať sa na to, čo fungovalo včera. Svet sa mení a s ním aj víťazné odvetvia. A práve nájsť tieto budúce víťazné odvetvia je cieľom našej analýzy.

Marek: Rozumiem. A ako do tohto hľadania víťazov vstupuje štát? Mám na mysli makroekonomickú politiku, dane, vládne výdavky... ako to ovplyvňuje moje investície?

Simona: Skvelá otázka, Marek. To je presne druhý kľúčový faktor. A začnime daňami, lebo tie sa týkajú každého. Think of it this way... keď vláda zníži korporátnu daň, firmám ostane viac peňazí zo zisku.

Marek: A tie môžu reinvestovať alebo vyplatiť akcionárom, však?

Simona: Presne tak! Oboje je dobré pre cenu akcií. Existuje silná väzba medzi znížením korporátnej dane a rastom akciových indexov, ako napríklad nemecký DAX.

Marek: Takže nižšie dane = automaticky vyššie akcie?

Simona: Nie je to až také jednoduché. Zníženie daní môže zvýšiť deficit rozpočtu, takže štát si musí viac požičiavať. Vždy je to o hľadaní rovnováhy. Okrem toho máme aj iné dane, napríklad daň z dividend.

Marek: To je daň z tej časti zisku, čo mi firma vyplatí?

Simona: Áno. V mnohých štátoch je nulová, aby sa zisk nezdaňoval dvakrát – raz na úrovni firmy a potom u investora. U nás je to, ak sa nemýlim, okolo 10 percent. Potom je tu ešte daň z kapitálových ziskov.

Marek: To znie zložito.

Simona: Vôbec nie. Ak kúpiš akciu za 100 a predáš za 120, tvoj kapitálový zisk je 20. A ten musíš zdaniť. Vieš, čo je zaujímavé? Niektorí investori to na konci roka robia šikovne... ak majú stratu, predajú akcie, aby si tú stratu odpísali z daní. A v januári ich kúpia späť.

Marek: To je celkom prefíkané. A čo tá druhá strana mince? Teda nie dane, ale vládne výdavky.

Simona: Áno, výdavková politika. Štát je obrovský zákazník. Nakupuje tovary, služby, zadáva zákazky na stavbu diaľnic... to všetko sú peniaze, ktoré tečú priamo do firiem.

Marek: Ako napríklad to slávne 'šrotovné'?

Simona: Presne! Výborný príklad. Keď sa po kríze v roku 2008 prepadávala ekonomika, Nemecko a ďalšie štáty začali dávať ľuďom príspevok za to, že zošrotujú staré auto a kúpia si nové.

Marek: Takže v podstate dotovali automobilový priemysel.

Simona: Presne. A výsledok? Ekonomika sa naštartovala, HDP rástlo a s ním aj akciový trh. Bol to masívny stimul, ktorý pomohol prekonať najhoršie.

Marek: Super, takže vláda môže ovplyvniť trh daňami a výdavkami. A čo centrálna banka? Úrokové sadzby a tlačenie peňazí?

Simona: To je tretí, extrémne dôležitý faktor. Keď centrálna banka, ako napríklad americký FED, zníži úrokové sadzby, peniaze sú zrazu 'lacné'. Pôžičky sú dostupnejšie pre firmy aj pre ľudí.

Marek: A prečo by to malo pomôcť akciám?

Simona: Pretože ak máš peniaze na sporiacom účte s takmer nulovým úrokom, čo urobíš? Hľadáš, kde zarobiť viac. A akciový trh je zrazu oveľa atraktívnejší. Investori sa tam presúvajú, nakupujú akcie a ich cena rastie.

Marek: Aha! A platí to aj naopak? Vyššie úroky znamenajú pokles akcií?

Simona: Vo väčšine prípadov áno. 'Drahé peniaze' sťahujú likviditu z trhu a investori sú opatrnejší. Videli sme to v 90. rokoch pri technologickej bubline a potom masívne po roku 2008 s takzvaným kvantitatívnym uvoľňovaním.

Marek: To je to slávne 'tlačenie peňazí', však?

Simona: Zjednodušene povedané áno. FED vtedy doslova lial peniaze do bankového sektora a neskôr skupoval štátne aj firemné dlhopisy, len aby udržal ekonomiku nad vodou a podporil trhy. Bol to bezprecedentný experiment.

Marek: A zjavne fungoval, keď sa pozrieme, kde je S&P 500 dnes. Neuveriteľné. Takže dane, vládne výdavky a politika centrálnej banky... to sú tri hlavné sily, ktoré hýbu celým trhom.

Simona: Presne tak, Marek. A keď už rozumieme týmto veľkým, makroekonomickým silám, môžeme sa pozrieť na mikro úroveň. Priamo na jednotlivé akcie.

Marek: Takže k tej najdôležitejšej otázke... ako zistím, či je akcia lacná alebo drahá?

Simona: Skvelá otázka. To je svätý grál investovania – nájsť skutočnú, alebo vnútornú hodnotu akcie. A na to máme niekoľko modelov. Ten najzákladnejší je dividendový diskontný model, alebo DDM.

Marek: Znie to... matematicky.

Simona: Trochu áno, ale logika je jednoduchá. Hodnota akcie je vyššia, ak očakávaš vyššie dividendy a rýchlejší rast týchto dividend. Naopak, čím vyššiu výnosnosť požaduješ, tým bude pre teba tá istá akcia menej cenná.

Marek: Chápem. Viac peňazí pre mňa je dobré, vyššie riziko je zlé.

Simona: Presne. Ale čo s firmami, ktoré rastú extrémne rýchlo? Také tie startupy z garáže, ako kedysi Apple alebo Microsoft. Tie nemajú stabilné dividendy.

Marek: A tam klasický model nestačí?

Simona: Nestačí. Preto existujú viacstupňové modely. Napríklad dvojstupňový model predpokladá, že firma bude pár rokov prudko rásť... a potom sa jej rast spomalí na udržateľnú úroveň.

Marek: Takže najprv šprint, potom maratón.

Simona: Presne tak! A my sa snažíme odhadnúť hodnotu na základe oboch týchto fáz. Je to zložitejšie, ale pri rastových firmách nevyhnutné.

Marek: Dobre, ale veľa firiem, hlavne technologických, vôbec nevypláca dividendy. Všetok zisk investujú späť do firmy. Čo potom?

Simona: Vtedy prichádzajú na rad ziskové modely. Najznámejší je ukazovateľ P/E, teda pomer ceny akcie k zisku na akciu.

Marek: Price-to-earnings ratio, to poznám! Ale ako sa to používa?

Simona: Predstav si to ako cenovku na jedno euro zisku. Ak má firma A P/E 15 a firma B má 30, znamená to, že za jedno euro zisku firmy A zaplatíš 15 eur, zatiaľ čo u firmy B až 30 eur.

Marek: Aha, takže hľadám "výpredaj" na zisky?

Simona: V podstate áno, porovnávaš podobné firmy a hľadáš tú, ktorá je relatívne lacnejšia oproti jej ziskom.

Marek: A existujú ešte nejaké pokročilejšie metódy?

Simona: Určite. Veľké audítorské spoločnosti často používajú model voľného cash flow, alebo FCF. Ten sa pozerá na to, koľko reálnej hotovosti firma generuje po všetkých nákladoch a investíciách. Je to taký pohľad "pod kapotu" firmy.

Marek: To znie naozaj komplexne.

Simona: Je to tak. A potom sú ešte bilančné modely, ktoré sa pozerajú na účtovnú hodnotu majetku firmy. Ale kľúčový odkaz je tento: máme dividendové modely, ziskové modely ako P/E a cash flow modely.

Marek: Takže tri hlavné cesty, ako dospieť k vnútornej hodnote akcie. A potom ju už len porovnať s cenou na trhu.

Simona: Presne tak. Ak je tvoja vypočítaná hodnota vyššia ako trhová cena, našiel si potenciálne podhodnotenú akciu. A to je cieľom každého investora.

Marek: Simona, ďakujem ti veľmi pekne. Dnes to bolo nabité informáciami, od daní až po oceňovanie akcií. Verím, že naši poslucháči si z toho veľa odniesli.

Simona: Aj ja ďakujem za pozvanie. A pamätajte, investovanie nie je šprint, ale maratón. Dôležité je začať a neustále sa vzdelávať.

Marek: Skvelé záverečné slová. Tak teda, milí poslucháči, to je na dnes od nás všetko. Počujeme sa opäť pri ďalšom dieli Studyfi Podcastu. Majte sa krásne!