Test na Ekonómia trhu práce a ekonomický rast

Otázka 1: Nakladači a vykladači tovaru patria medzi povolania s najvyšším prebytkom v EÚ, identifikované v 12 krajinách.

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: Podľa tabuľky 7 s názvom 'Widespread surplus occupations (identified by at least five countries), 2023' sú nakladači a vykladači tovaru (Freight handlers) identifikovaní ako prebytkové povolanie v 12 krajinách, čo je najvyšší počet spomedzi všetkých uvedených povolaní v tejto tabuľke.

Otázka 2: Medzi determinanty technologického pokroku patrí geografická poloha a klimatické podmienky krajiny.

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: Študijné materiály uvádzajú ako determinanty technologického pokroku 'plodnosť' R&D (výskumu a vývoja) a 'vhodnosť' R&D. Geografia a klíma sú spomenuté ako faktory ovplyvňujúce rozdiely medzi krajinami, ale nie priamo ako determinanty technologického pokroku v kontexte R&D.

Otázka 3: Ktoré z nasledujúcich faktorov sú spojené s „vhodnosťou“ (appropriability) výskumu a vývoja (R&D) a majú vplyv na schopnosť firiem benefitovať z vlastných inovácií alebo naopak, uľahčujú imitáciu?

A. Prepojenie základného a aplikovaného výskumu.

B. Ľahkosť „kopírovania“ vo výskumnom prostredí.

C. Časová náročnosť výskumu a vývoja.

D. Právna ochrana, ako sú patenty.

Vysvetlenie: Vhodnosť R&D sa týka toho, nakoľko firma dokáže benefitovať z vlastných výsledkov R&D. Faktory ako ľahkosť „kopírovania“ vo výskumnom prostredí a právna ochrana, napríklad patenty, priamo ovplyvňujú, či firma dokáže ochrániť svoje inovácie pred imitáciou a využívať ich pre svoj prospech. Prepojenie základného a aplikovaného výskumu a časová náročnosť súvisia skôr s „plodnosťou“ R&D.

Otázka 4: Podľa prezentovaných študijných materiálov, ako vplýva extrémna miera úspor na spotrebu v ekonomike v ustálenom stave?

A. Ak je miera úspor rovná 0, spotreba je nulová, pretože neexistuje kapitál a výstup.

B. Ak je miera úspor rovná 1, spotreba je nulová, pretože celá produkcia je použitá na pokrytie amortizácie kapitálu.

C. Nárast miery úspor vždy vedie k zvýšeniu spotreby na pracovníka v ustálenom stave.

D. Optimálna miera úspor je vždy rovná 1, pretože maximalizuje kapitál a výstup.

Vysvetlenie: Materiály explicitne uvádzajú, že ak je miera úspor s = 0, investície sú nulové, čo vedie k nulovému kapitálu (K), nulovému výstupu (Y) a tým aj nulovej spotrebe (C). Rovnako, ak je miera úspor s = 1, hoci kapitál a výstup sú veľmi veľké, spotreba je tiež nulová, pretože celá produkcia musí byť použitá na pokrytie amortizácie kapitálu. Tretia a štvrtá možnosť sú nesprávne, keďže nárast miery úspor vedie k zvýšeniu a neskôr k zníženiu spotreby a optimálna miera úspor je niekde medzi 0 a 1 (0 < s < 1), nie nevyhnutne 1, pretože maximalizuje spotrebu, nie nevyhnutne kapitál a výstup.

Otázka 5: V stave ustáleného rastu ekonomiky kapitál na pracovníka (K/N) rastie rovnakou mierou ako celkový výstup (Y).

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: V stave ustáleného rastu ekonomiky kapitál na pracovníka (K/N) rastie mierou gA (miera rastu technologického pokroku). Celkový výstup (Y) rastie mierou gA + gN (miera rastu technologického pokroku plus miera rastu populácie/pracovnej sily). Tieto miery rastu nie sú rovnaké.