Podcast o Ekonómia trhu práce a ekonomický rast

Kapitoly

Úvod do ekonomického rastu

Prečo ekonomika rastie?

Kúzlo technologického pokroku

Sporenie, investície a rast

Koľko je tak akurát?

Strach z technológií a nezamestnanosť

Ako sa rodia inovácie?

Ktoré profesie chýbajú a ktoré sú nadbytočné?

Čo si z toho vziať?

Rast namiesto stagnácie

Čo udržuje motor v chode?

Príklad a veľké finále

Přepis

Barbora: ...počkaj, takže celé stáročia, v podstate od pádu Ríma až do roku 1500, sa ekonomika takmer vôbec nehýbala? Žiadny rast?

Jakub: Presne tak! Výstup na hlavu v Európe prakticky stagnoval. Je to neuveriteľné, keď si to porovnáš s dneškom. Až potom sa to začalo pomaličky rozbiehať.

Barbora: To je fascinujúce! A myslím, že toto potrebuje počuť každý. Počúvate Studyfi Podcast, kde robíme zložité témy jednoduchými.

Jakub: A dnes sa pozrieme presne na toto – na ekonomický rast a jeho obrovský vplyv na trh práce.

Barbora: Dobre, takže po roku 1500 sa to začalo lámať. Medzi rokmi 1700 a 1820 bol rast stále len 0,2 %. Ale potom, od 1820 do 1950, to skočilo na 1,5 %. Čo sa stalo?

Jakub: To je tá kľúčová otázka. V zásade sú dva hlavné motory ekonomického rastu. Prvým je akumulácia kapitálu.

Barbora: Čiže viac strojov, viac budov, viac infraštruktúry.

Jakub: Presne. Ale má to jeden háčik. Len z hromadenia kapitálu sa nedá dosiahnuť dlhodobý, udržateľný rast. Predstav si, že máš pekáreň a kúpiš si druhú pec. Super, upečieš dvakrát viac rožkov. Kúpiš tretiu, štvrtú... ale čoskoro ti dôjde miesto a pekári.

Barbora: A rožky ti nebude mať kto jesť. Chápem, narazíš na strop.

Jakub: Áno, výnosy z kapitálu sú klesajúce. Preto ten druhý motor je oveľa dôležitejší pre dlhodobý rast, a to je technologický pokrok.

Barbora: Technologický pokrok. To znie ako niečo, čo poháňa všetko od iPhonov po umelú inteligenciu.

Jakub: A presne to aj robí! V ekonómii to zapisujeme do takzvanej produkčnej funkcie. Zjednodušene: Y = F(K, A, N).

Barbora: Pomaly, pomaly. Prelož to do ľudskej reči.

Jakub: Jasné. Y je celkový výstup, teda HDP. K je kapitál, čiže tie pece v pekárni. N je počet pracovníkov. A to kľúčové A... to je technologický pokrok.

Barbora: Takže A je nejaký tajomný bonus?

Jakub: Presne tak! Môžeme sa na to pozrieť tak, že technológia zvyšuje efektivitu práce. Namiesto N pracovníkov máme zrazu AN „efektívnych pracovníkov“. Technologický pokrok buď znižuje počet ľudí potrebných na výrobu niečoho, alebo s rovnakým počtom ľudí vyrobíme oveľa viac.

Barbora: Čiže jeden pekár s moderným mixérom urobí prácu za troch, ktorí cesto miesia ručne. Ten mixér je to A.

Jakub: Perfektné prirovnanie! A práve toto A nám umožňuje dlhodobo rásť a prekonávať tie klesajúce výnosy z kapitálu.

Barbora: Dobre, takže potrebujeme technológie. Ale na tie stroje a mixéry potrebujeme peniaze. Kde sa berú?

Jakub: Z úspor. V ekonomike platí jednoduchá rovnica: investície sa rovnajú úsporám. Čiže I = S.

Barbora: A tie úspory môžu byť súkromné – čo si odložím ja alebo firma – alebo verejné, teda čo ušetrí štát.

Jakub: Presne. A celkové úspory závisia od miery úspor v ekonomike, ktorú označujeme malým písmenom s. Takže platí, že I = s krát Y. Čím viac spoločnosť sporí, tým viac investuje do kapitálu.

Barbora: A vláda to môže ovplyvniť, však? Keď má prebytok v rozpočte, zvyšuje úspory. Keď má deficit, znižuje ich. Alebo môže zmeniť dane a motivovať ľudí a firmy, aby sporili viac.

Jakub: Áno, presne tak. Ale tu prichádza ďalšia zaujímavá otázka: aká miera úspor je vlastne optimálna?

Barbora: Optimálna miera úspor? To akože priveľa sporenia môže byť zlé?

Jakub: Môže! Nás ľudí predsa nezaujíma len to, koľko sa vyprodukuje, ale hlavne to, koľko môžeme spotrebovať. A každé euro, ktoré usporíš, je euro, ktoré si dnes neminula.

Barbora: Takže keby bola miera úspor nulová, s=0, tak by neboli žiadne investície, žiadny kapitál, žiadna produkcia a nakoniec ani žiadna spotreba. To je zlé.

Jakub: Presne. A teraz opačný extrém. Čo ak by bola miera úspor 100 %, teda s=1?

Barbora: Tak by sme všetko, čo zarobíme, investovali do strojov a nemali by sme čo jesť. Tiež zlé.

Jakub: Presne tak! Všetka produkcia by išla len na údržbu a obnovu toho obrovského množstva kapitálu. Spotreba by bola nula. Existuje teda nejaká „zlatá stredná cesta“, miera úspor, ktorá maximalizuje našu dlhodobú spotrebu.

Barbora: Takže ani príliš málo, ani príliš veľa. Ako pri učení na skúšku. Keď sa neučíš, prepadneš. Keď sa učíš 24/7 bez spánku, vyhoríš a prepadneš tiež.

Jakub: Perfektná analógia! Ekonómovia hľadajú presne tento optimálny bod.

Barbora: Okej, poďme k tej najpálčivejšej téme. Technologický pokrok. Mnohí sa boja, že nás roboty a umelá inteligencia pripravia o prácu. Je tento strach oprávnený?

Jakub: To je debata stará ako priemyselná revolúcia. Hovorí sa tomu technologická nezamestnanosť. Pozrime sa na to cez modely. Produktivita práce, to naše A, rastie. To znamená, že na vyrobenie jedného produktu potrebujeme menej práce. Z toho vyplýva rovnica N = Y/A. Čiže zamestnanosť sa rovná produkcii delenej produktivitou.

Barbora: A keď A rastie, tak pri rovnakej produkcii Y potrebujeme menej ľudí N. To znie desivo.

Jakub: Znie. Ale príbeh má aj druhú stranu. Technologický pokrok ovplyvňuje aj mzdy a ceny. Firmy si určujú ceny ako prirážku k nákladom. Keď vďaka technológii klesnú náklady na jednotku produkcie, môžu klesnúť aj ceny. To znamená, že naša reálna mzda – to, čo si za peniaze môžeme kúpiť – rastie.

Barbora: Aha! Takže aj keď ma možno nahradí stroj, ceny v obchodoch môžu klesnúť a moja kúpna sila ako spotrebiteľa vzrastie?

Jakub: Presne. A teraz to najdôležitejšie. Keď sa pozrieme na dlhodobú rovnováhu na trhu práce, zistíme, že rast produktivity posúva hore krivku miezd aj krivku cien. A výsledok? Prirodzená miera nezamestnanosti sa v dlhodobom horizonte nemení.

Barbora: Takže ten strach je prehnaný? Technológie nespôsobujú masovú dlhodobú nezamestnanosť?

Jakub: Doterajšie dáta a história to potvrdzujú. Krátkodobo môže dôjsť k otrasom, ľudia musia meniť prácu, rekvalifikovať sa. Ale dlhodobo si ekonomika nájde novú rovnováhu a produktivita sa pretaví do vyšších reálnych miezd pre všetkých.

Barbora: Dobre, takže technologický pokrok je super. Ale kde sa berie? Nepadne len tak z neba.

Jakub: To určite nie. Stojí za ním výskum a vývoj, známy ako R&D (Research and Development). Jeho úspech závisí od dvoch hlavných faktorov.

Barbora: Som zvedavá.

Jakub: Prvým je „plodnosť“ výskumu. Teda ako efektívne sa peniaze na vedu a výskum pretavia do nových nápadov a produktov. Dôležité je prepojenie základného výskumu na univerzitách s aplikovaným výskumom vo firmách.

Barbora: A ten druhý?

Jakub: Ten je o peniazoch. Hovorí sa mu „vhodnosť“ alebo „privlastniteľnosť“ výsledkov. V podstate ide o to, nakoľko si firma dokáže udržať benefity zo svojho vlastného vynálezu a nenechať si ho hneď okopírovať konkurenciou.

Barbora: Aha, takže patenty a ochrana duševného vlastníctva!

Jakub: Presne tak! Ak viete, že váš skvelý nápad vám nikto neukradne, ste ochotnejší do jeho vývoja investovať milióny. Preto je právna ochrana taká dôležitá pre inovácie. To je aj jeden z dôvodov, prečo sa krajiny líšia v tempe rastu – nielen geografia a kultúra, ale aj kvalita inštitúcií a ochrana vlastníckych práv.

Barbora: Poďme od teórie k praxi. Všetky tieto makroekonomické veci majú reálny dopad na to, aké práce sú a budú žiadané. Máme nejaké dáta pre Európu?

Jakub: Samozrejme. Európska sieť služieb zamestnanosti, EURES, pravidelne zverejňuje zoznamy nedostatkových a prebytkových povolaní. A niektoré výsledky sú naozaj prekvapivé.

Barbora: Tak schválne, čo Európe najviac chýba? Tipujem programátorov.

Jakub: Sú na zozname, ale ani zďaleka nie na vrchole. V roku 2023 boli najžiadanejší... zvárači a rezači plameňom. Nedostatok hlásilo až 21 krajín.

Barbora: Zvárači! To by som nepovedala. A čo ďalej?

Jakub: Hneď za nimi sú inštalatéri, vodiči nákladných áut, lekári špecialisti, automechanici a zdravotné sestry. Všetko profesie, ktoré si vyžadujú zručnosť a často fyzickú prítomnosť.

Barbora: Takže umelá inteligencia nám zvárať potrubie tak skoro nepríde. A naopak, ktorých profesií je prebytok?

Jakub: Tu je to možno predvídateľnejšie. Na vrchole sú grafickí a multimediálni dizajnéri, administratívni pracovníci, sekretárky, recepční. Taktiež novinári, fotografi či prekladatelia.

Barbora: Au. To sú presne tie kreatívne a kancelárske práce, o ktorých sa hovorí, že ich AI ohrozuje najviac.

Jakub: Presne. Vidíme tu jasný trend. Chýbajú nám remeselné, technické a opatrovateľské profesie. A máme prebytok ľudí v povolaniach, ktoré sa dajú ľahšie automatizovať alebo kde je obrovská konkurencia.

Barbora: Takže, Jakub, keby si mal dať jednu radu študentovi, ktorý práve premýšľa o svojej budúcnosti, čo by to bolo na základe týchto dát?

Jakub: Asi to, aby sa nebál technológií, ale aby sa ich naučil využívať. A aby si uvedomil, že remeslo má naozaj zlaté dno. Schopnosť opraviť klimatizáciu alebo postaviť stenu bude zrejme žiadaná ešte veľmi dlho.

Barbora: A zároveň, že aj keď sa technológie menia, základné ekonomické princípy zostávajú. Dlhodobý rast je poháňaný inováciami, ktoré zvyšujú našu životnú úroveň.

Jakub: Presne tak. A hoci to môže krátkodobo znamenať zmeny na trhu práce, v dlhodobom horizonte je to motorom prosperity.

Barbora: Skvelé zhrnutie. Dnes sme sa pozreli na to, ako funguje ekonomický rast a ako technologický pokrok mení trh práce. Dúfam, že to bolo pre vás užitočné. Počujeme sa pri ďalšej téme.

Barbora: A dostávame sa k poslednej, ale o to dôležitejšej téme – makroekonómia v dlhom období. Jakub, toto znie... ako niečo, čo sa priamo týka našich budúcich dôchodkov, však?

Jakub: Presne tak! Týka sa to úplne všetkého v dlhodobom horizonte. A keď už spomínaš dôchodky, existujú dva základné systémy. Priebežný, kde dnešní pracujúci platia dnešným dôchodcom...

Barbora: To je ten známy "pay-as-you-go" systém.

Jakub: Áno. A potom je tu kapitálový systém, kde si každý sporí sám na seba. Väčšina krajín, vrátane Slovenska, má nejakú kombináciu oboch. Ale to všetko stojí a padá na dlhodobom raste ekonomiky.

Barbora: Dobre, doteraz sme hovorili o rovnovážnom stave, kde sa už nič zásadné nemení. Ale dlhodobo predsa ekonomika nestojí na mieste, nie?

Jakub: To je skvelý postreh! V dlhom období už nehovoríme o stagnácii, ale o raste. Predstav si to tak, že HDP aj kapitál neustále rastú... ale vyrovnanou, predvídateľnou mierou.

Barbora: Čiže všetko rastie spolu, ako dobre zohratá kapela?

Jakub: Perfektné prirovnanie! Hovoríme tomu vyrovnaný rast. A je poháňaný dvoma hlavnými motormi: demografickým vývojom, teda rastom populácie, a hlavne technologickým pokrokom.

Barbora: A ako sa tento rast udrží v rovnováhe? Čo je potrebné, aby sa systém nerozpadol a všetko fungovalo?

Jakub: Kľúčové je, aby výstup na takzvaného efektívneho pracovníka ostal konštantný. Efektívny pracovník je v podstate bežný pracovník, no zohľadňuje aktuálnu úroveň technológie a produktivity.

Barbora: Aha, takže čím lepšia technológia, tým je každý z nás "efektívnejší".

Jakub: Presne. A aby sme túto úroveň kapitálu na efektívneho pracovníka udržali, potrebujeme investície. Tie musia pokryť tri veci: opotrebenie kapitálu, rast populácie a samotný technologický pokrok.

Barbora: Dobre, poďme na konkrétny príklad. Povedzme, že populácia rastie o 1% ročne a technológie sa zlepšujú o 2,5%. Čo sa bude diať?

Jakub: Tak sa na to pozrime. Výstup na jedného pracovníka bude rásť presne tempom technologického pokroku, teda o 2,5%. Toto je to, čo reálne cítime na zvyšovaní našej životnej úrovne.

Barbora: A celá ekonomika? Celkový výstup?

Jakub: Ten porastie súčtom oboch – teda 2,5% plus 1%, dokopy o 3,5% ročne. To je ten náš vyrovnaný rast.

Barbora: Takže kľúčovým poznatkom z celej makroekonómie je, že náš dlhodobý blahobyt závisí hlavne od inovácií a technologického pokroku. Zvyšovanie úspor nám pomôže len dočasne.

Jakub: Trafila si klinec po hlavičke! Technológie sú ten skutočný motor prosperity.

Barbora: Fantastické. Jakub, ďakujem ti veľmi pekne za všetky vysvetlenia. Nielen dnes, ale v celom našom podcaste. Verím, že sme našim poslucháčom pomohli objasniť tajomstvá ekonómie.

Jakub: Aj ja ďakujem za skvelé otázky, Barbora. Dúfam, že to bolo užitočné a možno aj trochu zábavné.

Barbora: Určite áno! Milí poslucháči, toto bola posledná časť Studyfi Podcastu. Majte sa krásne a veľa úspechov pri štúdiu!