Zhrnutie na Ekonómia trhu práce a ekonomický rast

## Úvod Krátky prehľad: Trh práce skúma, ako sa navzájom ovplyvňujú zamestnanosť, mzdy a produktivita. Tento materiál sa sústredí na dopad technologického pokroku na trh práce v krátkom, strednom a dlhom období, determinanty technologického pokroku a rozdiely medzi krajinami. Obsah je upravený pre samostatné štúdium. ## Základné pojmy a modely > **Definícia:** Produkčná funkcia popisuje vzťah medzi vstupmi (kapitál, práca, technológia) a výstupom. Napríklad $Y = F(K,AN)$, kde $AN$ znamená efektívna práca. ### Produkčná funkcia a efektívna práca - Model: $$Y = F(K,AN)$$ - Ak uvažujeme jednoduchší prípad bez kapitálu, môžeme mať $$Y = A N$$ a teda zamestnanosť $$N = \frac{Y}{A}$$ - Interpretácia: Každý zamestnaný vyprodukuje práve $A$ jednotiek výstupu. > **Definícia:** Produktivita práce $A$ znamená výstup na jedného zamestnaného pri použití existujúcich technológií. ### Určovanie cien a miezd - Nominálne náklady na produkciu jednotky výstupu pri mzde $W$ sú $\frac{W}{A}$. - Pri pridanej marži $\mu$ firmy nastavujú cenu $$P = (1 + \mu)\frac{W}{A}$$ - Ak mzdy závisia od očakávanej produktivity a ceny, môžeme zapísať $$W = A^{e} P^{e} F(u,z)$$ kde $u$ je miera nezamestnanosti a $z$ sú iné faktory (napr. inštitúcie, dávky). - Reálne mzdy (pri zodpovedajúcich očakávaniach $A^{e}=A$, $P^{e}=P$): $$\frac{W}{P} = AF(u,z)$$ a tiež z ceny a technológie platí $$\frac{W}{P} = \frac{A}{1+\mu}$$ - Záver: Zvýšenie produktivity $A$ posúva krivky WS (wage-setting) aj PS (price-setting) rovnako, takže nenarušuje prirodzenú mieru nezamestnanosti. Fun fact: Zvýšenie produktivity nemusí automaticky viesť k vyššej zamestnanosti, pretože môže znižovať požadovaný počet pracovníkov na rovnaký výstup. ## Časové horizonty dopadu technologického pokroku ### Krátkodobý horizont - Firmy môžu nahrádzať prácu kapitálom rýchlejšie vo výrobnom sektore, ale nie v službách. - Mzdy sú často rigidné, preto zamestnanosť môže klesnúť, ak sa zmeny realizujú rýchlo. ### Strednodobý horizont - Pracovníci sa preskupujú do nových odvetví, zlepšuje sa kvalifikácia (retraining). - Vznikajú nové pracovné miesta v odvetviach spojených s inováciami. ### Dlhodobý horizont - Celkový dôchodok a životná úroveň rastú vďaka technologickému pokroku. - V modeli s efektívnou prácou ($AN$) technologický rast zvyšuje produktivitu, nie prirodzenú mieru nezamestnanosti. > **Definícia:** Technologická nezamestnanosť označuje stratu pracovných miest v dôsledku zavedenia produktívnejších technológií. ## Optimistický vs. pesimistický pohľad | Pohľad | Argumenty | Dôsledky na trh práce | | --- | ---: | --- | | Optimistický | Technológie vytvárajú nové odvetvia a zvyšujú dopyt po kvalifikovanej práci | Dlhodobý rast zamestnanosti a miezd | | Pesimistický | Automatizácia nahrádza pracovné miesta, presun zručností je pomalý | Dočasné alebo trvalé vyššie nezamestnanie v určitých kvalifikáciách | Praktický príklad: Zavedenie údržbových robotov v továrni môže znížiť počet montážnikov, ale zvýši dopyt po technikoch a programátoroch robotov. ## Determinanty technologického pokroku (R&D) ### Hlavné faktory - Intenzita výskumu a vývoja (R&D) v % HDP - "Plodnosť" R&D: koľko nových nápadov prinesú výdavky na R&D - Prepojenie základného a aplikovaného výskumu - Časová náročnosť komercializácie výsledkov - Vhodnosť ochrany duševného vlastníctva (patenty) - Schopnosť firmy uplatniť výsledky (appropriability) > **Definícia:** Appropriability znamená, do akej miery môže firma zachytiť ekonomický úžitok z vlastného výskumu. ### Kto financuje R&D - Business enterprise sector, Government sector, Higher education sector, Private non-profit, Rest of the World Did you know that countries with vyšším podielom podnikových výdavkov na R&D často dosahujú rýchlejšiu transformáciu inovácií do komerčných produktov? ## Inovácie vs. imitácie - Inovácie: vytváranie nových produktov/technológií - Imitácie: kopírovanie existujúcich riešení, často rýchlejšie šírenie Tabuľka: výhody a nevýhody | Typ