Zhrnutie na Dejiny západnej filozofie
Dejiny západnej filozofie: Prehľad pre študentov a maturitu
Úvod
Nemecká klasická filozofia a vývoj filozofie v 19. storočí predstavujú prechod od klasickej novovekej filozofie k rôznorodým prúdom, ktoré reagovali na spoločenské zmeny, romantizmus a priemyselnú revolúciu. Hlavné témy sú dialektika, pojem "ducha", nové chápanie rozumu, vôle a význam individuálnej existencie.
Definícia: Nemecká klasická filozofia = obdobie nemeckej filozofie na konci 18. a začiatku 19. storočia, ktoré zdôrazňovalo idealizmus, dialektiku a historický rozvoj ducha.
Prečo sa centrum filozofie presunulo do Nemecka?
- V posledných dekádach 18. storočia sa hlavné filozofické otázky presunuli do Nemecka.
- Krajina bola politicky rozdrobená (kniežatá), zaostalejšia voči západnej Európe, čo viedlo k intelektuálnej reflexii a hľadaniu nových filozofických foriem.
- Nemeckí filozofi nadviazali na spor medzi empirizmom a racionalizmom a pokúsili sa ho prekonať historickým a vývojovým pohľadom na rozum a vedomie.
Hlavné charakteristiky
- Absolútny idealizmus (u Hegela): realita je prejavom "ducha" a vyvíja sa dialekticky.
- Dôraz na vývin a dejiny: filozofia skúma, ako sa rozum a kultúra menia v čase.
- Pluralizmus v 19. storočí: vznikajú rôzne smery — antropologické (zamerané na človeka) aj scientistické (filozofia blízko vedy).
Herder a filozofia dejín (stručne)
- Herder vnímal dejiny ako zákonitý vývoj, nie náhodu.
- Človek je produkt prírody, dejiny sú pokračovaním prírodného procesu a zároveň procesom sebavytvárania človeka.
- Myšlienky Herdera ovplyvnili národné obrodenie v strednej Európe (napr. Ľudovít Štúr a slovenský nacionalizmus).
Definícia: Filozofia dejín = štúdium histórie, ktoré hľadá zákonitosti a vývojové princípy v ľudských dejinách.
Hegel: jadro nemeckej klasiky
Kto bol Hegel?
- Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770–1831) — hlavný predstaviteľ absolútneho idealizmu.
- Použil dialektiku (téza ↔ antitéza → syntéza) ako zákon vývoja mysle, spoločnosti a reality.
Dialektika (základná schéma)
- Téza: východisková myšlienka alebo stav
- Antitéza: jej protiklad
- Syntéza: výsledok ich konfliktu, ktorý obsahuje prvky oboch a vystupuje na vyššiu úroveň
Definícia: Dialektika = spôsob pochopenia vývoja, kde sa protiklady (téza a antitéza) stretajú a vytvárajú novú úroveň (syntézu).
Hegelova koncepcia "absolútneho ducha"
- Vývoj absolútneho ducha prebieha v troch veľkých oblastiach (ktoré kopírujú dialektickú štruktúru):
- Logika (čistá idea) — duch v stave "bytia v sebe"
- Filozofia prírody — duch v stave "odcudzenia sebe" (vtelenie do prírody)
- Filozofia ducha — duch sa vracia k sebe a uvedomuje si sám seba v troch stupňoch:
- Subjektívny duch (jedinec, individuálne vedomie)
- Objektívny duch (rodina, spoločnosť, štát)
- Absolútny duch (umenie, náboženstvo, filozofia ako vyššie uvedomenie)
Príklad použitia dialektiky
- Spoločenská zmena: starý spoločenský poriadok (téza) vyvolá kontraproduktívne sily (antitéza) a konflikt vedie k novému usporiadaniu (syntéza), ktoré obsahuje prižmúrenie starých aj nových prvkov.
19. storočie: poklasická filozofia (prechod a pluralita)
- Po Kantovi a Hegelovi sa klasická novoveká filozofia rozvetvila.
- Termín "poklasická" poukazuje na zmenu postavenia filozofie — viacero smerov a menej jednotnej školy.
- Dôležité historické pozadie: romantizmus, priemyselná revolúcia, sociálne premeny, odcudzenie a strata zmyslu.
Dva hlavné prúdy v 19. storočí
- Antropologické smery (zameranie na človeka ako individualitu)
- Zdôrazňujú emócie, vôľu, náboženstvo, existenciu
- Sú často iracionálne
- Príklady: Schopenhauer (voluntaristický iracionalizmus), Kierkegaard (náboženská filozofia existencie)
Už máš účet? Prihlásiť sa
Nemecká klasická filozofia
Klíčové pojmy: Nemecká klasická filozofia presunula ťažisko filozofie do Nemecka koncom 18. storočia, Hegel používa dialektiku: téza ↔ antitéza → syntéza ako princíp vývoja, Absolútny duch u Hegela sa rozvíja v logike, prírode a duchu (subjektívny, objektívny, absolútny), Herder považoval dejiny za zákonitý vývoj a ovplyvnil nacionalizmus, Schopenhauer: svet = vôľa a predstava; vôľa je slepý pud a zdroj utrpenia, Kierkegaard kladie dôraz na individuálnu voľbu, paradox a osobnú zodpovednosť, 19. storočie je "poklasické": pluralita smerov — antropologické vs. scientistické, Antropologické smery zdôrazňujú emócie, vôľu a existenciu, nie iba rozum